Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/24/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Z. S., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXXX/ XX, W.Š., o zaplatenie 3.407,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/222/2015-37 zo dňa 28.6.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.250,11 eur zastavil. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.882,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.6.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti jeho rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní o zaplatenie 3.407,36 eur s príslušenstvom, ktorý bol približne rovnaký, preto žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti uzneseniu, len proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania uviedol, že v napadnutom výroku súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pomer úspechu každého účastníka v spore bol približne rovnaký. To však nie je pravda, keďže presný pomer úspechu žalobcu a žalovanej je 77,93 %; 22,07 %. Žalobca bol úspešný v časti žaloby 2.655,24 eur a žalovaná v časti 752,12 eur. Správnym určením pomeru úspechu by rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo výške 55,86 %. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, čo do výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 55,86 %.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 28.6.2016. Prvoinštančný súd teda rozhodol ešte v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku bolo podané žalobcom dňa 2.8.2017. Vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 13.9.2017 a odvolací súd ju prejednal dňa

30.11.2017, teda tieto úkony boli vykonané v čase, keď od 1.7.2016 je účinný už zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - . V súvislosti s nadobudnutím účinnosti musí súd aplikovať i intertemporálne ustanovenia obsiahnuté v ustanovení § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci že sa nová právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Na druhej strane z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti CSP, zostávajú zachované. Nová právna úprava nemôže privodiť zhoršenie procesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané odvolanie. Odvolací súd mal teda na zreteli to, že v aktuálnom štádiu odvolacieho konania má aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku, ale na druhej strane musel prihliadať aj na procesné účinky úkonov, ktoré nastali ešte v čase, keď vo veci konal súd prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 378 a nasl. CSP, v zmysle § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania.

7. Vzhľadom na to, že odvolanie smerovalo len proti výroku rozsudku o trovách konania, odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len ohľadom tohto výroku. Ostatné výroky rozsudku nadobudli právoplatnosť dňa 5.8.2017, preto ich odvolací súd nebol povinný, ale ani oprávnený preskúmavať.

8. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody (ktorými je odvolací súd viazaný) nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie výroku rozsudku napadnutého odvolaním.

9. V prejednávanej veci mal odvolací súd zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.407,36 eur s prísl. Zo spisového materiálu je nepochybné, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.882,04 eur s príslušenstvom, konanie v časti o zaplatenie sumy 1.250,11 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 1.250,11 eur je zrejmé, že vo vzťahu k sume 603,20 eur došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu plnenia žalovanej (žalobca v späťvzatí síce uviedol, že žalovaná po začatí konania zaplatila celkovo sumu 773,20 eur, avšak úhrady v sume 80,- a 90,- eur boli realizované v dňoch 2.4.2015 a 28.4.2015, teda pred podaním žaloby). K späťvzatiu žaloby v časti prevyšujúcej sumu 603,20 eur t.j. sumy 646,91 eur (476,91 + 170,00) nedošlo v dôsledku správania sa žalovanej a je preto potrebné konštatovať, že v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania žalobca. V prevyšujúcej časti t.j. v rozsahu 275,21 eur (3.407,36 - 1.250,11

- 1.882,04) bola žaloba zamietnutá. Vychádzajúc z vyššie rozpísaného by žalobcovi v zmysle zásady úspechu a procesného zavinenia zastavenia konania patrila náhrada trov konania vo vzťahu k sume 2.485,24 (1.882,04 + 603,20 eur) a žalovanej vo vzťahu k sume 922,12 eur (476,91 + 170,- + 275,21 eur). Úspech žalobcu v konaní teda predstavuje 72,94 % a úspech žalovanej je 27,06 %. Po odrátaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej predstavuje miera úspechu žalobcu v tomto konaní 45,87 % (72,94 - 27,06).

10. Podľa § 255 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, v prvom rade to, že v civilnom sporovom konaní (žalobca verzus žalovaný) sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, a teda sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 256 vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 255 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd zaviaže na náhradu trov konania protistrany tú stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na

strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť.

14. Vyššie citované ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP. Ide totiž o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadnuť na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.

16. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody na postup v zmysle vyššie citovaného a odôvodneného ustanovenia § 257 CSP. Za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považoval najmä charakter tohto konania, ale i procesné postupy, ktoré volil žalobca pri uplatňovaní nárokov v tomto konaní. Vo veci ide o konanie o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v podanej žalobe, doručenej súdu prvej inštancie 18.5.2015, len veľmi „stručne“ uviedol, že po vypovedaní zmluvy o pôžičke je celkový dlh žalovanej 3.407,36 eur. Túto sumu nekonkretizoval. Urobil tak až v priebehu konania po pripustení zmeny účastníkov na strane žalobcu (uznesenie č.k. 13C/222/2015-23 z 9.12.2015) a po doručení uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 13C/222/2015-13 z 5.6.2015 obsahujúceho poučenie o procesných právach a povinnostiach. Podaním doručeným súdu 24.6.2016 oznámil súdu čiastočné späťvzatie žaloby (vyššie popísané) i skutkovo zdôvodnil špecifikáciu jednotlivých uplatňovaných nárokov. V tomto súdnom konaní bola teda podľa vyššie uvedeného negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. Týka sa to predovšetkým úrokov a rôznych poplatkov resp. nákladov zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Žalobca uplatnil právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ku ktorým zrejme pripočítal aj úroky a rôzne poplatky, vo vzťahu k požadovaným úrokom (a poplatkom) prirátaným k istine však neuviedol všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali, a tieto zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) napokon nevyplývajú ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v tzv. prehľade splátok a úhrad vypracovanom žalobcom. Napokon v dôsledku uvedených nedostatkov žalobca sám bral žalobu späť, čo bolo dôvodom čiastočného zastavenia konania a žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá. Žalobca pri svojom prvom procesnom úkone nerealizoval obsahovo taký úkon, ktorý by spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane umožnil realizovať na jednotlivé žalobné požiadavky.

17. S poukazom na vyššie rozpísané dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania, je správne a zákonné a preto rozsudok v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdzuje.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Nárok na náhradu trov konania patrí žalovanej, táto však náhradu trov konania nežiadala a ani jej v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznáva.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .