Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/119/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: MARTECH s.r.o., Diakovská 14, 927 01 Šaľa, IČO: 34 132 406, zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie sumy 256,62 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/358/2011-174 zo dňa 29.9.2015 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/358/2011-174 zo dňa 29.9.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 256,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.10.2011 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2011 domáhal pôvodne zaplatenia sumy 307,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 6.7.2011 došlo medzi motorovým vozidlom žalobcu IVECO Daily, EČ: Z. XXX N. a motorovým vozidlom MERCEDES BENZ Vito, EČ: Z. XXX N., ktorého vlastníkom je L.. U. H. - S ARMAT, W. X, Š.V., ktoré v tom čase viedol oprávnený vodič v zamestnaneckom pomere L.. H. U., k dopravnej nehode, a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla MERCEDES BENZ Vito v priestoroch za železničným priecestím na Diakovskej ceste v Šali, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla za ním idúceho motorového vozidla IVECO Daily spôsobeným odskokom kameňov (skaliek) od kolies motorového vozidla MERCEDES BENZ Vito. Účastníci nehody následne spísali záznam o dopravnej nehode, v ktorom riadne opísali priebeh škodového deja, ktorého súčasťou bolo aj prehlásenie zodpovedného v predmete opísania okolností vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla žalobcu a vznik škodovej udalosti nahlásili žalovanému ako poisťovateľovi (vedená ako škodová udalosť č. 8011119337), s ktorým poistený uzatvoril poistnú zmluvu č. 6809109745 na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na predmetné motorové vozidlo MERCEDES BENZ Vito. Škodovou udalosťou poškodené čelné sklo dal žalobca dňa 19.7.2011 vymeniť v servise F. G. ATOOPRAVY NONSTOP, Nábrežná 38, Šaľa, IČO: 41 167 384, pričom za túto výmenu zaplatil 307,94 eur. Takto vzniknutú a vyčíslenú škodu si žalobca uplatnil priamo u žalovaného.

3. Prvoinštančný súd mal v prejednávanej veci mal za preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existenciu škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existenciu škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Konajúci súd mal za to, že škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňov spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ďalej uviedol, že liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorom vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla motorového vozidla ktoré šoféruje, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla spod ktorého kolies kameň odletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného motorového vozidla (čím žalovaný zdôvodnil námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti - vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného nevidel, že by prasklinu spôsobil kameň odmrštením spod kolies ním vedeného motorového vozidla) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, došlo k poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle v dôsledku udalosti majúcej pôvod v prevádzke dopravného prostriedku bez existencie liberačných dôvodov, súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu jednoznačne za preukázaný a zaviazal žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody vo výške žalovanej istiny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, najmä nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o dopravnej nehode, bez predloženia ďalších dôkazov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani žalobca ani svedok vypočutý v konaní jednoznačne nepotvrdili, že k poškodeniu čelného skla došlo vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného v danom čase a na danom mieste. Súd prvej inštancie vyhodnotil uvedené výpovede strany konania a svedka ako dôkazy preukazujúce, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa od motorového vozidla poisteného, pričom žalovaný považuje tento záver za nesprávny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný nestotožňuje so záverom prvoinštančného súdu v otázke preukázania nároku žalobcu, resp. preukázania, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla povinne poisteného u žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.1.2016 uviedol, že v konaní bolo preukázané, že odmrštenie kameňa od kolies idúceho vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že pri vedení vozidla, od ktorého kolies sa odmrštil kamienok, nie je reálne v ľudských silách vidieť samotný odraz kameňa od kolies a trajektóriu letiaceho kamienka do čelného skla. Záver prvoinštančného súdu považuje žalobca vzhľadom na vykonané dokazovanie aj v časti preukázanej príčinnej súvislosti za správny. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013, v zmysle ktorého „na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. V prípade náhrady škody na čelnom skle zaujala Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies; aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ mal uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

10. Rovnaký záver prijalo i občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2014, podľa ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“.

11. S poukazom na uvedené možno teda nárok žalobcu považovať za dôvodný. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací súd je názoru, že kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Podľa názoru odvolacieho súdu je to práve žalovaný, ktorý nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho účastníci škodovej udalosti uviedli.

12. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 191 . Hodnotím dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným má odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla poistenca žalobcu, a to vymrštením kamienka spod vozidla poistenca žalovaného. Je nutné tiež poznamenať, že vodič motorového vozidla aj pri priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa do čelného skla, avšak klásť požiadavku na vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia.

13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .