Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. M. A., N.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX B., 2. Q. A., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX W., 3. V. V., N.. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX M. N. C., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných: 1. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, AK, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám.7, Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.821,66 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 392,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 22.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie sumy 1.071,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 269,65 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 100 %.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajším účastníkom 1, 2 trovy konania, každému z nich vo výške 50 %.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 4.821,66 € spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom B. B., P..B.. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 10.08.2004 Zmluvu č. 561226990, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy B. B., P..B.. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplanení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6.332,58 €, ktorá

pozostávala z istiny 4.849,40 €, riadneho úroku 868,20 €, úroku z omeškania 555,18 € a ostatného príslušenstva 59,80 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca B. B., P..B.. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej zmluve je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňa postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 555,18 € predstavujúci úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 89,29 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.08.2014 v počte 54 a celkovej výške 4.821,66 €. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.08.2014 sa stali splatnými dňa 21.08.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu podania žaloby pozostáva z 54 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 4.821,66 €.

2. Tunajší súd žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 13Ro/85/2014-35 zo dňa 31.03.2014, ktorý však následne uznesením č.k. 8C/31/2014-78a zo dňa 22.01.2015 zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovaným do vlastných rúk.

3. Žalovaní 1,2 sa vo veci nevyjadrili. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi pripojenými k žalobe, zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi B. B. P..B.., žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 10.08.2004, dohody o ručení uzatvorenej medzi B. B. P..B.. a V. V. zo dňa 10.08.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami B. B., oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zaslaným právnym zástupcom žalobcu žalovaným, písomné vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v III. rade, písomným vyjadrením spolu s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 27.06.2017, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.09.2017 a 14.09.2017, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 3. rade zo dňa 25.08.2017 a zo dňa 22.09.2017 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Medzi spoločnosťou B. B., P..B.. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola uzatvorená dňa 10.08.2004 zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkom v sume 200.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby 9,80 % ročne v deň podpisu zmluvy a s výškou splátky 2.690,- Sk mesačne splatnou k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2004 a konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.08.2014. Za poskytnutie úveru si veriteľ zaúčtoval poplatok 2 % z výšky úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 40,- Sk mesačne. Zároveň medzi spoločnosťou B. B., P..B.. a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom bola dňa 10.08.2004 uzatvorená dohoda o ručení, v ktorej ručiteľ vyhlásil, že uspokojí v dohode špecifikované pohľadávky veriteľa súvisiace s vyššie uvedenou zmluvou o splátkovom úvere.

6. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 6.246,71 €.

7. Spoločnosť B. B., P..B.. listom zo dňa 20.05.2013 oznámila žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, preto B. B., P..B.. ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň ich vyzvala k splateniu pohľadávky vo výške 6.234,41 € spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia oznámenia.

8. Spoločnosť B. B., P..B.. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 28.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE, na základe ktorej postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným v 1. až 3. rade. Spoločnosť B. B., P..B.. listom zo dňa 09.07.2013 oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky.

9. Žalobca listami zo dňa 13.02.2014 označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 7.427,98 € najneskôr do 28.02.2014.

10. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, podaním zo dňa 14.04.2014 oznámil vstup do tohto súdneho konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných. Zároveň podali voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor. V písomnom podaní zo dňa 23.04.2014 označenom

ako odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 31.03.2014 uviedli, že v prebiehajúcom súdnom konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú vec a preto namietli neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Napriek skutočnosti, že predmetná úverová zmluva je absolútnym obchodom, nevylučuje to aplikáciu ustanovení § 52 až §54 OZ, pričom tieto ustanovenia, ktoré upravujú oblasť spotrebiteľského práva majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dali do pozornosti právnu skutočnosť, že v zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). Neuvedenie RPMN má za následok, že predmetný úver má byť bezúročný a bez poplatkov.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu vedľajšieho účastníka zo dňa 01.07.2014 poukázal na skutočnosť, že v konaní o vydanie platobného rozkazu je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo 207/2011. Kým žalovaný nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Žalobca namietol neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní a navrhol, aby súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol.

12. Uznesením č.k. 8C/31/2014-80 zo dňa 03.02.2015 súd odpor vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS zo dňa 23.04.2014 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.03.2014, č.k. 13Ro/85/2014-35, odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

13. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, podaním zo dňa 02.09.2014 oznámila vstup do tohto súdneho konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných.

14. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.01.2015 vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. V podaní poukázal na to, že namieta neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. Súd uznesením č.k. 8C/31/2014-116 zo dňa 09.10.2015 námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vznesenú žalobcom zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením sp.zn. 20Co/38/2016-138 zo dňa 28.02.2017 tak, že uznesenie potvrdil.

15. Vedľajší účastník - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vo svojom podaní zo dňa 27.04.2015 uviedol, že nebolo dokázané, či a ako žalovaný úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako B. B., P..B.. uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. K žalobnému návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a to podaním zo dňa 28.10.2015, v ktorom poukázal, na to, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že by zo strany B. B., P..B.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a z uvedeného dôvodu neuniesol dôkazné bremeno o riadnom ukončení predmetného úveru zo strany postupcu. Vyvodil záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 považujú za neplatnú keďže na žalobcu nemohol byť zo strany postupcu postúpený takzvaný živý úver, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je potrebné bankové povolenie. Ďalej uviedli, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlh vo výške 6.332,58 € nemohol existovať. Táto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu z celkového úveru, ktorý mal trvať do roku 2014. V prebiehajúcom súdnom konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú vec, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide o spotrebiteľský úver

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 22.06.2017 poukázal rovnako ako vedľajší účastníci na nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

18. Písomným podaním zo dňa 27.06.2016 vzal žalobca žalobu späť v sume 1.071.48 € spolu s úrokom z omeškania v sume 269,65 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že požaduje od žalovaných zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 42 splátok splatných od 20.03.2011 do 20.08.2014 v celkovej výške 3.750,18 € a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 3.750,18 € spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.03.2011 do 21.08.2013 vo výške 275,36 €, ročného úroku z omeškania 8,5 % zo sumy 3.750,18 € od 22.08.2013 do uplatnenia a na trovy konania.

19. K vyššie uvedenému podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom podaní poukázal, že postupník teda žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že výzva bola žalovanému riadne doručená. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá doručenie výzvy klientovi, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný doručenie tejto výzvy aj naďalej spochybňuje. Poukázal opätovne na skutočnosť, že absentuje aj splnenie druhej podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má na mysli 90- dňové omeškanie od doručenia výzvy a nie od prvého omeškania. Zdôraznil, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Súhlasil so späťvzatím žaloby v sume uvedenej žalobcom a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti nároku má za to, že postúpenie pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená a preto z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhol, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

20. Žalobca reagoval na uvedené podanie písomným vyjadrením zo dňa 07.09.2017, v ktorom uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vyhádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj najvyššieho súdu SR. žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca tiež zastáva

názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca v ďalšom poukazuje na predloženú platobnú históriu, z ktorej vyplývajú úhrady žalovaného, z ktorých vyplýva omeškanie z predpísanými splátkami úveru. V tejto súvislosti taktiež žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil súdu platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka vygenerovanej upomienky (09.10.2007, 30.10.2007, 27.11.2007). Na základe uvedeného má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou a taktiež predloženým Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorým pôvodný veriteľ, vyzval žalovaných k úhrade neuhradeného úveru bolo v konaní preukázané, že žalovaní boli opakovane pôvodným veriteľom vyzývaní na úhradu dlžných splátok a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

21. Ďalej v písomnom podaní zo dňa 13.09.2017 žalobca poukázal na to, že v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve spoločnosti B. B., P..B.. v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Preukázanie splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách navyše v konaní ani nebolo potrebné, nakoľko zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od zákona v súlade s ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom prezentovaným právnym zástupcom žalovaného, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení tejto výzvy. A by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách výslovne a jednoznačne uvedené.

22. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaním zo dňa 22.09.2017 uviedol skutočnosti, ktoré už prezentoval v iných jeho podaniach. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní doložil len Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, z čoho vyplýva, že v konaní nepreukázal riadne doručovanie písomnosti žalovanému. Argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení ohľadom splnenia podmienok platného postúpenia považuje za bezpredmetné, nakoľko na splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné riadne doručenie výzvy. Ďalej poukázal na dôvodovú správu k § 92 zákona o bankách. Hlavným účelom § 92 zákona o bankách tak podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon navyše stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi, ako aj zročnosť bankovej pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia. Ak postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zákon o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak ich splnenie žalobca nepreukázal resp. nedodržal. Z tohto dôvodu je postúpenie pohľadávky neplatné v zmysle § 39 OZ. Z uvedeného tak jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že doručenie resp. preukázateľne odoslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Tento záver preukazuje aj ustálená súdna prax krajských súdov, ako príklad uviedol Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp. zn. 4Co/145/2014.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

25. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

26. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

33. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

37. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

38. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. V zmysle § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

40. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

41. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

42. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

43. Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

44. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

46. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

47. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

48. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu - B. B., P..B.. a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 10.08.2004 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkom v sume 200.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby 9,80 % ročne v deň podpisu zmluvy a s výškou splátky 2.690,- Sk mesačne splatnou k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2004 a konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.08.2014. Zároveň medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom bola dňa 10.08.2004 uzatvorená dohoda o ručení. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník porušil zmluvu, právny predchodca žalobca ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu a zároveň žiadal žalovaných o splatenie celej pohľadávky.

49. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 B. B., P..B.. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.

50. Vedľajší účastníci a žalovaný v 3. rade namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pre nedodržanie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko pre rozhodnutie súdu bolo nevyhnutné v prvom rade posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pristúpil súd k skúmaniu tejto otázky. Súd má za to, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo B. B., P..B.. na žalobcu je nedôvodná. Súd poukazuje na bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere a podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Súd považuje takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu

- B. B., P..B.. a žalovanými za možnú a zároveň v súlade s Občianskym zákonníkom. Podľa vyššie citovaného ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom, alebo dohodou účastníkov, pričom banka alebo pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. Tento názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozhodnutí sp.zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016.

51. Súd považuje za potrebné poukázať aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 242/2007 z 03.07.2008, v ktorom je zdôraznené, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak je taká prax, že všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

52. Súd je však toho názoru, že zároveň pri postúpení pohľadávky boli splnené všetky podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. B. B.P., P..B.. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a táto bola vyhlásená ku dňu 17.05.2013. B. B., P..B.. tiež vyzvala žalovanému k úhrade vzniknutej pohľadávky. Tieto skutočnosti mal súd preukázané doloženým Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré bolo doručené žalovaným na adresu podľa Zmluvy o splátkovom úvere. Podľa bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Žalovaní uzavreli so B. B., P..B.. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mal byť dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácaný, čo však porušili a v čase postúpenia evidoval pôvodný veriteľ zo zmluvy meškanie v rozsahu 1.193 dní.

53. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v predmetná pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu za základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto je žalobca v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

54. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaní majú s poukazom na § 3 ods. 2 citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže pri jej uzavretí nekonali v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 3 ods. 1 citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

55. Súd po preskúmaní náležitosti predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zistil, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený nedostatok spôsobuje dôsledok uvedený v § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

56. Keďže poskytnutý spotrebiteľský úver vzhľadom na vyššie uvedené sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade z úveru, ktorý im bol poskytnutý vo výške 6.638,78 € uhradili sumu v celkovej výške 6.246,71 €. Keďže si žalovaní nesplnili povinnosť zo zmluvy a úver riadne a včas nesplácali, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 392,07 €, t.j. doposiaľ nezaplatenej časti poskytnutého úveru. V prevyšujúcej časti žiadanej istiny a úrokov bol návrh zamietnutý.

57. Žalovaní sa neuhradením peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd odo dňa 22.8.2013 zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,50 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50% + 8% ).

58. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

59. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

60. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

61. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu späť písomným podaním zo dňa 27.06.2016 v sume 1.071.48 € spolu s úrokom z omeškania v sume 269,65 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti. Žalovaný v 3. rade so späťvzatím súhlasil, žalovaní v 1. a 2. rade sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrili.

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní neúspešní v pomerne nepatrnej časti, t.j. v rozsahu 8 %, preto súd rozhodol tak, že im vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Možnosť priznania náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade však vylučuje to, že žalovaným preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 . Vzhľadom na uvedené súd žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nepriznal. Žalovanému v 3. rade trovy konania vznikli, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. V danej právnej veci v konaní vystupovali na strane žalovaných vedľajší účastníci. Keďže vedľajší účastníci boli neúspešní len v nepatrnej časti, súd im priznal nárok na náhradu trov konania.

68. Ako už súd uzavrel, vedľajším účastníkom vznikol nárok na náhradu trov konania, no na druhej strane je skutočnosť, že v konaní na podporu žalovaných vystupovali dvaja vedľajší účastníci a nebolo by spravodlivé, aby súd priznal obom vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu bez obmedzenia, na ktorých náhradu by zaviazal žalobcu a to preto, že úkony oboch vedľajších účastníkov vyplynuli z opakujúceho sa právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských konaniach, v ktorých aj žalobca používa obdobnú, takmer identickú, skutkovú a právnu argumentáciu prostredníctvom písomných formulárových podaní a rovnako aj právni zástupcovia vedľajších účastníkov v podstatnej miere realizujú zastupovania prostredníctvom formulárových, opakujúcich sa písomných vyjadrení. Súd nepovažoval za správne pri prisúdení náhrady trov konania brať do úvahy ani časové hľadisko, pričom v danej veci vedľajší účastníci vstúpili do konania zhruba v rovnakom čase, nakoľko zmyslom vedľajšieho účastníctva bola v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ochrana osôb - žalovaných ako spotrebiteľov a nie akési predháňanie sa, ktorého výsledkom by bol prvší, resp. prvý vstup do konania s nárokom na náhradu trov konania.

69. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o vec obdobnú, ak nie až identickú s inými konaniami, ktoré prebiehajú na súdoch v rámci celého Slovenska, mal súd za to, že vystupovanie dvoch vedľajších účastníkov na podporu žalovaných je dôvod hodný osobitného zreteľa ako ho predpokladá ust. § 257 CSP. Na základe tohto zákonného ustanovenia súd rozhodol o priznaní trov konania vedľajším účastníkom len v pomere 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.