Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/425/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu O. L., U.. XX.X.XXXX, R. H. E. U. H., L. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11 proti žalovanému Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45684618, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/304/2015-111 zo dňa 16.8.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.225,54 eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 1.225,54 eur od 25.10.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.225,54 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 12.000,00 Sk. Tento sa žalobca zaviazal zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 6.480,00 Sk, celkovo sumu 18.480,00 Sk v 12 dvojtýždňových splátkach po 1.540,00 Sk počnúc dňom 17.2.2004. Z exekučného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3Er/109/2005 prvoinštančný súd zistil, že dňa 11.5.2005 bola doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie voči žalobcovi ako povinnému v prospech žalovaného - Pohotovosť s.r.o. ako oprávneného. Exekučný titul tvorila Notárska zápisnica N915/2005, NZ 7525/2005, NCRLs 7443/2005 zo dňa 20.02.2005 o osvedčení o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou, kedy Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe splnomocnenia daného mu žalobcom v zmluve o úvere, uznal dlh voči oprávnenému vo výške 6.160,- Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 15.12.2004 do zaplatenia. Dlžná suma bola uvedená v celkovej výške 11.336,- Sk vrátane úroku z omeškania 0,25% denne od 15.12.2004. Prílohu notárskej zápisnice tvorí Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 20.05.2005. Dňa 31.05.2012 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 30.07.2012 právoplatným dňa 25.10.2013 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zároveň zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora. Trovy exekúcie zaviazal súd zaplatiť

oprávneného. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že záväzok titulom zmluvy o úvere vyhodnotil súd ako záväzok titulom spotrebiteľskej zmluvy, konštatoval absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov na základe čoho platí, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej konštatoval, že úroky z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore so zákonom a samotný exekučný titul - notársku zápisnicu vyhodnotil ako nespôsobilý titul. Oprávnený - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. podal odvolanie voči uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.09.2013 právoplatným dňa 25.10.2013 potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku o trovách konania, odmietol odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, zamietol návrh na prerušenie konania a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Voči uzneseniu krajského súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.03.2014, právoplatným dňa 11.06.2014 zamietol. Dňa 13.01.2014 bolo súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

4. Listom zo dňa 10.05.2012 spoločnosť Pohotovosť s.r.o. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 7051692, ktorá ku dňu 10.05.2012 predstavuje výšku 1.225,54 eur na postupníka - spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. s tým, že záväzok je nutné od okamihu doručenia tohto oznámenia ihneď uhradiť výlučne plnením postupníkovi , a to poukázaním peňažnej čiastky v celkovej sume pohľadávky v prospech účtu číslo : 20219907/6500 vedeného v Poštovej banke a.s. s variabilným symbolom 7051692.

5. Podľa potvrdenia Poštovej banky a.s. zo dňa 15.08.2012 bola na účet číslo 20219907, variabilný symbol 7051692 vložená suma 1.225,54 eur. Podľa oznámenia Poštovej banky a.s. ako majiteľ tohto účtu bola ku dňu 15.08.2012 vedená spoločnosť Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava.

6. Listom zo dňa 19.06.2014 právny zástupca žalobcu zaslal spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 1.225,54 eur titulom bezdôvodného obohatenia ako aj na zaplatenie trov právneho zastúpenia. Spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. zaslala odpoveď na túto výzvu listom zo dňa 02.07.2014 kde uvádza, že platba vo výške 1.225,54 eur, ktorú žalobca uhradil, bola na základe dohody medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. uhradená na účet č. 20219907/6500 vedený na spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a nikdy sa nestala majetkom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., preto sa má so svojim nárokom obrátiť priamo na spoločnosť Pohotovosť s.r.o.

7. Žalovaný na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.7.2014 predstavujúci predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 1.225,54 eur odpovedal, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy nikdy neodpadol, keďže nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani k zrušeniu zmluvy a pod. a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Pokiaľ ide o obsah rozhodnutí v exekučnom konaní, mal žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu za to, že nimi bolo len rozhodnuté o tom, že pohľadávku nie je ďalej možné vymáhať v exekučnom konaní.

8. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 3.2.2004. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným v prvom rade sa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanému, že k začiatku plynutia premlčacej lehoty došlo deň nasledujúci od uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie uzavrel, že subjektívna 2 ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť odo dňa, keď mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo 28/2014, 5CoE 11/2014, teda odo dňa 11.06.2014, pretože vtedy sa s konečnou platnosťou dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Suma bezdôvodného obohatenia 1.225,54 eur bola na účet žalovaného vložená dňa 15.08.2012 a teda ku dňu podania žaloby neuplynula ani objektívna 3 ročná lehota. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 14.10.2014, mal súd za to, že bola doručená včas.

9. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaný získal od žalobcu plnenie vo výške 1.225,54 eur bez právneho dôvodu. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu došlo k finančnému plneniu vo výške 1.225,54 eur formou poukázania peňažných prostriedkov

na účet vedený v Poštovej banke a.s. č. 20219907 pod variabilným symbolom 7051692 dňa 15.08.2012. Po odstránení pochybností o majiteľovi účtu bolo preukázané a stranami sporu nespochybnené, že majiteľom účtu v čase poukázania finančnej sumy bol žalovaný - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a že finančná suma bola poukázaná titulom vymáhania dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 03.02.2004 medzi žalobcom a žalovaným. Dlžná suma titulom totožnej zmluvy o úvere bola žalovaným vymáhaná aj v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/109/2005, pričom exekúcia bola súdom právoplatne vyhlásená za neprípustnú a konanie bolo zastavené a napriek tomu v zmysle oznámenia exekútora bolo poverenie na vykonanie exekúcie vrátené, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere uzavretú v zmysle v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z.z.. Z obsahu uvedenej zmluvy mal okresný súd za zrejmé, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom táto absencia priamo zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písmena g/ zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobca bol povinný žalovanému vrátiť len výšku skutočne poskytnutého úveru, ktorý mu bol daný vo výške 12.000,- Sk (398,32 eur) a ktorý žalobca žalovanému splatil. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný nemal žiaden právny dôvod na to, aby od žalobcu žiadal zaplatenie sumy 1.225,54 eur. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.225,54 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

10. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 priznal úroky z omeškania 5,15 % zo sumy 1.225,54 eur odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola žalovanému doručená žaloba (doručenka o prevzatí je s dátumom 24.10.2014), pretože doručením žaloby mal žalovaný vedomosť o tom, že žalobca si svoj nárok uplatnil súdnou cestou a mal možnosť plniť.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zároveň v dôvodoch rozsudku uviedol, že o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v intenciách § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že okresný súd rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania akcentoval žalovaný na to, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odvolaní tiež žalovaný namietal, že žalobca na určení neprijateľnosti (neplatnosti) zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem.

13. Rovnako žalovaný v odvolaní namietal, že požadovaný nárok žalobcu je premlčaný, pretože žalobca si uplatnil právo žalobou na súde dňa 14.10.2014. Išlo o uplatnenie premlčaného práva, ktoré nemožno oprávnenému priznať. Navyše každá jedna úhrada bola vykonávaná prostredníctvom exekučného konania, ktorou sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu. Žalobca navyše nijako nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej doby.

14. V odvolaní žalovaný tiež poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecný záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Navyše u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami.

15. Žalovaný citujúc ust. § 451 Občianskeho zákonníka razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zo zmluvy o úvere podľa odvolateľa nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

16. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné v celom rozsahu. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, na jednotlivé pojednávania bol súdom riadne a včas predvolávaný, mal možnosť sa ich zúčastniť a v spore sa vyjadrovať. Žalovaný sa však pojednávaní nezúčastňoval, svoju neúčasť ospravedlnil tým, že v celom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe. Okrem tohto písomného vyjadrenia k žalobe nepoužil žalovaný žiadne iné prostriedky procesnej obrany a nepredložil súdu žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne a precízne vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami i s argumentáciou žalovaného, čo sa týka námietky premlčania, namietania nenaplnenia zákonných predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré skutkové zistenia podradil pod správne ustanovenia príslušných hmotnoprávnych predpisov a vyvodil z nich správne skutkové a právne závery. Zároveň žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania.

17. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 16.11.2016. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017 o 9,20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 15.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

20. V odvolaní žalovaný uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, avšak z dôvodov odvolania žalovaného vyplýva, že namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ a ich dôsledok sa musel (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22. Zrejme žalovaný podľa obsahu chcel uplatniť aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže podľa žalovaného sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Odvolací súd uzatvára, že nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, ani podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, rovnako odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené ani odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

23. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 3.2.2004 je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. Správne súd prvej inštancie na posudzovaný prípad aplikoval ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. a posudzoval náležitosti zmluvy v súlade s predmetným zákonom. Ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy špecifikuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., preto s poukazom na ust. § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. súd prvej inštancie správne vyvodil, že je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol preto povinný žalovanému vrátiť len výšku skutočne poskytnutého úveru vo výške 12.000,00 Sk (398,32 eur), ktorý žalobca žalovanému splatil. Pokiaľ žalovaný požadoval od žalobcu zaplatenie sumy 1.225,54 eur, toto plnenie žalovaný prijal bez právneho dôvodu. Preto žalovanému vznikol majetkový prospech vo výške 1.225,54 eur, ktorý je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

25. Rovnako neobstoja odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky a námietky žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu.

26. Odvolaciemu súdu navyše nie je zrejmé, z akého dôvodu podľa názoru žalovaného mal žalobca preukazovať naliehavý právny záujem na určení.

27. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nárok podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p. účinného v čase doručenia žaloby súdu (14.10.2014).

28. Podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

29. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že sa jedná o žalobu na plnenie, a nie žalobu o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, kde sa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v čase podania žaloby vyžadoval a skúmal naliehavý právny záujem.

30. Rovnako správne okresný súd uzavrel, že vznesená námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná, keďže suma bezdôvodného obohatenia 1.225,54 eur bola na účet žalovaného vložená dňa 15.8.2012 a objektívna trojročná lehota ku dňu podania žaloby neuplynula a rovnako správne posúdil plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala žalobcovi plynúť odo dňa, keď mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/28/2014, 5CoE/11/2014 dňa 11.6.2014, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania strán sporu.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .