Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Márie Bagovej a Edity Proksovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 30. novembra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

C. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C. - H. Z., A. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

s úmyslom neoprávnene získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predstieraním obchodnej činnosti s rozličnými komoditami v rámci obchodných vzťahov so spoločnosťami A. s.r.o., C. - MA s.r.o. a K. D. s.r.o. ako konateľ daňového subjektu - spoločnosti G. XXX s.r.o., so sídlom R., Z. 8, IČO: XXXXXXXX, ktorá bola štvrťročným platcom dane z pridanej hodnoty, podal v mene uvedenej spoločnosti dňa 25.10.2012 sa Daňovom úrade Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, Trnava, nepravdivé daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, v ktorom si formou simulácie splnenia zákonných podmienok účelovo uplatnil nadmerný odpočet M. na základe dodávateľských faktúr:

- faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája XX, Z., P.: XXXXXXXX, s predmetom faktúrácie: štartovací balíček, vypínač výsuvný, vypínač, frekvenčný menič, rele pre kontrolu fází, ovládací spínač, zakončovací odpor, softstarter, priama zásuvka k LSI a čelný štítok núdzového vypínača v celkovej výške 1.063.212,01 €, z toho M. vo výške 177.202,01 € a následne s uplatneným dobropisom č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012 v celkovej výške -343.210,93 €, z toho DPH vo výške -57.201,84 €, t.j. po oprave základu dane DPH vo výške 120.000,16 €,

- faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou C. - MA s.r.o., so sídlom E. 52, Bratislava, P.: XXXXXXXX, s predmetom fakturácie: hranoly a výrezy v celkovej výške 193.631,47 €, z toho DPH vo výške 32.271,91 €,

- faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou K. D. s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, C., P.: XXXXXXXX, s predmetom fakturácie: betonárska oceľ, delta taco, guľatina borovicová, hranoly, jeansy, rohovník, košele, bundy, krátke nohavice, mikiny, tričká, vesty, šaty, legíny, sukne, vypínač, vypínač výsuvný a frekvenčný menič v celkovej výške XXX.XXX,XX €, z toho DPH vo výške 144.000,00 €, napriek tomu, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako boli tieto deklarované, obchody reálne neprebehli a nárok na odpočítanie DPH vo výške 187.383,36 € zákonne nevznikol, čím obvinený C. U. konal v rozpore s § 19, § 25 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 a § 53 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 187.383,36 €,

teda

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty

v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

čím spáchal

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

odôvodnenie:

Po prednese obžaloby prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2017 bol obžalovaný C. U. poučený o tom, že ku skutku, ktoré sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný C. U. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 vypočul obžalovaného C. U. a svedkov Ing. P. S., P.. G. E., G. A. a P.. Z. N. a hlavné pojednávaní odročil na ďalší termín.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2017 následne obžalovaný C. U. požiadal prostredníctvom obhajcu o to, aby mohol vyhlásiť, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne bol obžalovaný C. U. opätovne poučený o tom, že ku skutku, ktoré sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. s tým, že pred vyhlásením sa môže radiť so svojím obhajcom. Po tomto poučení a po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný C. U. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný následne zdôvodnil zmenu tohto svojho postoja tým, že na predošlom pojednávaní sa radil ešte s iným právnym zástupcom, ktorý mu odporučil, aby povedal, že je nevinný. Až neskôr sa stretol s obhajcom, ktorý v tejto veci prevzal jeho zastúpenie, s ktorým sa pozná už dlhé roky. Prešli si celú vzniknutú situáciu a dospel k záveru, že najlepšia cesta bude priznať vinu. To, čo navrhol na predošlom pojednávaní, mu bolo poradené inou osobou a či už sú tu veci, ktoré svedčia v prospech jeho neviny, cíti sa byť vinný.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky obžalovaný C. U. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní (a čiastočne už i na hlavnom

pojednávaní) nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Z pohľadu takejto procesnej situácie bol súd takého názoru, že i keď je povinnosťou súdu umožniť urobiť obžalovanému vyhlásenie o vine ihneď po tom, ako prokurátor prednesie na hlavnom pojednávaní ob- žalobu, t.j. ešte pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní, nie je takýto postup vylúčený ani v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. („Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skut- ku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný môže vyhlásiť vinu na hlavnom pojednávaní, t.j. počas celého konania hlavného pojednávania, teda aj počas dokazovania, pričom je na úvahe súdu, či zmenu vyhlásenia obžalovanému umožní alebo nie. V zásade ale neexistuje relevantný dôvod, kto- rý by súdu mal bránil pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, pretože dôkazné bremeno oh- ľadne otázky viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a ak obžalovaný počas dokazova- nia na hlavnom pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva tým najavo, že prokurá- tor toto dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania.

*** Výrok o treste ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov: odpis RT (č.l. 879), lustrácia v STA (č.l. 881), register priestupkov (č.l. 882), podstatný obsah spisu OS Bratislava II sp. zn. 5T/225/2015 , rodný list (č.l. 883) a čestné prehlásenie (č.l. 884).

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Obžalovaný C. U. bol v minulosti súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.11.2016 sp. zn. 5T/225/2015, právoplatným dňa 24.11.2016, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,00 €, ktorý zaplatil dňa 09.02.2017, ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 (jeden) rok, ktorý vykonal dňa 24.11.2017. Preto v rámci posúdenia predbežnej otázky súd ustálil, že predmetné odsúdenie je už aktuálne zahladené z dôvodu, že obžalovaný už vykonal tresty, ktoré mu boli uložené. Voči obžalovanému sa aktuálne nevedú žiadne iné trestné konania. V registri priestupkov má 2 záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky, v jednom prípade išlo o blokovú pokutu vo výške 10,00 € a v druhom prípade mu boli v správnom konané uložené sankcie - pokuta vo výške 60,00 € a zákaz činnosti do 19.12.2016. Z rodného listu mal. dieťaťa Z. U., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že obžalovaný je ako jeho otec zapísaný v matrike narodení, pričom matkou mal. dieťaťa je R. C. - družka obžalovaného, ktoré čestne prehlásila, že obžalovaný sa vzorne stará o syna, žije s ním v spoločnej domácnosti a ona je živiteľkou rodiny.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keď bral do úvahy to, že predošlé jeho postihy - trestné i priestupkové sa týkali iného okruhu chránených spoločenských hodnôt, resp. pravidiel; (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a naopak žiadne priťažujúce okolnosti (odsúdenie má už zahladené, ako bolo uvedené vyššie), ako aj k tomu, že mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák., dospel k záveru, že obžalovanému C. U. je možné aj mimoriadne znížiť trest na výmeru 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd bol toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a predovšetkým vzhľadom na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (v zmysle § 277a ods. 3 Tr. zák. išlo o trestnú sadzbu od 7 do 12 rokov a pri zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností o upravenú trestnú sadzbu od 7 do 10 rokov a 4 mesiace) bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to najmä s prihliadnutím na zásadu uvedenú v § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktoré sú jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie trestného zákona. Výnimočnosť použitia citovaných ustanovení o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom vyplýva už z názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a aj preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Tento postup potom umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za takéto okolnosti prípadu súd považoval najmä osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že nikdy v minulosti nespáchal úmyselný trestný čin. Tieto úvahy viedli súd k záveru, že náprava obžalovaného je možná aj uložením „nižšieho“ trestu, aký by súd inak v prípade uznania viny mohol uložiť.

Pri úvahách o výmere tohto „nižšieho“ trestu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že ak by obžalovaný vyjadril súhlas s konaním o dohode o vine a treste, prokurátor by mu mohol v takom prípade navrhnúť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (teda 4 roky a 8 mesiacov).

Z uvedených dôvodov tak súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu a ktorý podľa názoru súdu celkom iste splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., t.j. zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, iných odradí od páchania trestných činov (páchateľov daňových trestných činov) a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest súd uložil ako nepodmienečný vzhľadom na rozsah činu, ako aj prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal nie na prvom termíne hlavného pojednávania, ale až na ďalšom, pričom do tej doby bolo vykonané aj dokazovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo aj v neprospech obžalovaného čo do prvého vyhlásenia, že je nevinný.

V zmysle ustanovení § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kde sú upravené možnosti obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, a to páchateľovi okruhu taxatívne vymenovaných trestných činov (aj zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 3 Tr. zák.) v takom prípade, ak sa preukáže, že páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V danom prípade mal súd za to, že okolnosti spáchaného trestného činu a pomery obžalovaného nasvedčovali splneniu zákonných podmienok aj na uloženie tohto druhu trestu, a preto tento obžalovanému aj uložil s tým, že vyslovil, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát (§ 59 ods. 2 Tr. zák.).

Obligatórne bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ďalší trest, a to trest zákazu činnosti s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Trest zákazu činnosti však môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 § 61 Tr. zák. (od 1 do 10 rokov). Preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň, teda sa samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu pre obžalovaného či ochranného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.