Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/278/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobkyne MUDr. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, G., zastúpenej JUDr. Katarínou Potockou, advokátkou so sídlom N. X, L. proti žalovanému MVDr. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, G., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, o zaplatenie 437,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/42/2016-49 zo dňa 23. marca 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/42/2016-57 zo dňa 2. mája 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 341,85 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 07. 05. 2016 do zaplatenia zastavil, ako aj vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 341,15 eur vo výške 5,05 % ročne od 08. 02. 2016 do 06. 05. 2016, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd konanie o zaplatenie 341,85 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 07. 05. 2016 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 341,15 eur vo výške 5,05 % ročne od 08. 02. 2016 do 06. 05. 2016, žalobu vo zvyšku zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2) Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 341,85 eur, ktorá povinnosť mu vznikla právoplatnosťou dedičského rozhodnutia a vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť, súd konanie zastavil. Pokiaľ išlo o zvyšný uplatnený nárok, mal súd za to, že nejestvovala ani zmluvná, ani zákonná povinnosť, podľa ktorej mal uplatnený nárok žalovaný žalobkyni zaplatiť, pričom morálne kritériá a názory bez širšieho poznania okolností a dôvodov vzniku problémov medzi stranami nemôžu byť dôvodom pre to, aby súd niekoho zaviazal plniť, a to ani pri výklade v zmysle čl. IV CSP. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho v napadnutej časti požadovala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výkonu rozhodnutia. Rozsudok nespĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný uhradil sumu 341,85 eur a predmetom konania ostala suma 95,43 eur s úrokom z omeškania, ako aj s úrokom z omeškania z oneskorenej platby 341,85 eur. Sporný nárok vo výške 95,43 eur predstavuje časť

nákladov žalobkyne na úpravu náhrobného kameňa v dvojhrobe. Je potrebné rozlišovať medzi právom z prepožičania miesta (nájmu) za hrob a medzi právom vlastníckym k náhrobku. Hlavná vec je hrobové miesto a hrobové príslušenstvo je náhrobok, pomník a trvalé ozdoby hrobu. Náhrobný kameň patrí do vlastníctva všetkých pozostalých. Všetky náklady vynaložila žalobkyňa a žalovaný tým, že neprispel na zhodnotenie aj tohto vlastníctva, získal bezdôvodné obohatenie. Počas necelých troch rokov nevyvinul žiadne úsilie a snahu o urovnanie tohto záväzku voči žalobkyni. Súd porušil zásadu rovnosti strán konania. K pochybeniu došlo aj pri rozhodnutí o trovách konania, keďže trovy konania žalobkyni neboli priznané, hoci bola úspešná v prevažnej časti uplatneného nároku. 4) Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu považovala za zmätočné. Žalovaný nebol riadne oboznámený s predmetom konania, ani s obsahom jej odvolania. Ide o výslovnú morálnu povinnosť dieťaťa postarať sa o miesto posledného odpočinku jeho rodiča. Na tomto základe bola podávaná žaloba voči žalovanému, jej bratovi. Navrhla jej odvolaniu vyhovieť.

5) Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že súd procesne bezchybným spôsobom správne rozhodol, že potrebné náklady vynaložené treba posudzovať ako náklady nájomcu hrobového miesta na jeho údržbu, na ktorú je povinný zásadne nájomca, ak nie je preukázaná dohoda. Mal za to, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V časti rozsudku, t. j. vo výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 341,85 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 07. 05. 2016 do zaplatenia zastavil, ako aj vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 341,15 eur vo výške 5,05 % ročne od 08. 02. 2016 do 06. 05. 2016, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Žalobkyňa namietala absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. 9) Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Odvolací súd mal za to, že predmetné

rozhodnutie je riadne odôvodnené, a to aj v zmysle ústavnej požiadavky vyjadrenej v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/03, na ktoré žalobkyňa poukázala.

10) Pokiaľ aj žalobkyňa zdôraznila, že žalobu podávala na základe morálnej povinnosti dieťaťa postarať sa o miesto posledného odpočinku jeho rodiča, aj odvolací súd sa stotožnil s názorom vyjadreným súdom prvej inštancie o neexistencii zákonnej, či zmluvnej povinnosti, na základe ktorej by mal žalovaný uplatnený nárok žalobkyni zaplatiť. Súd prvej inštancie vykonal v tejto veci dokazovanie, ktoré jednoznačne doviedlo súd ku konečnému záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Následne prijatý záver zodpovedá vykonanému dokazovaniu, vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku žalobkyne.

11) Pokiaľ išlo o trovy konania, súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, keď dospel k záveru, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Predmetné ustanovenie to súdu prvej inštancie umožňovalo a aj odvolací súd sa s takýmto výkladom stotožnil.

12) Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok v napadnutej časti, ako vecne správny, potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľka nemala úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má tento aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .