Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v K., W. 7, o zaplatenie 1.206,81 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/57/16-59 zo dňa 2.11.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe podanej žaloby sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.206,81 € spolu s úrokom z omeškania 8,5 % z dlžnej sumy ročne od 8.6.2013 do zaplatenia titulom pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou a.s. (VUB a.s.) dňa 21. 2. 2008. VÚB a.s. postúpila pohľadávku na nového veriteľa - žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 6. 2013 uzavretou v súlade s ust. § 524 Obč. zák. Záväzok žalovaného mal podľa tvrdení žalobcu zodpovedať debetnému zostatku na kartovom účte žalovaného po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov, ktorý účet bol zriadený na základe zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro zo dňa 21. 8. 2008. Celkový dlh žalovaného tak zodpovedal sume 2.948, 25 €. Žalovaný poukázal na splnenie záväzkov zo zmluvy1.348,70 eur. Vzniknutý rozdiel na kartovom účte žalovaného v sume 1.563,54 €, mal tak pozostávať vo výške 1.206,81 € z dlhu na istine, v zostatku sa jednalo o úroky, úroky z omeškania a poplatky, ktoré žalobca nežiadal. Úroky z omeškania žiadal žalobca priznať z istiny deň po dni postúpenia, poukazujúc na to, že už listom zo dňa 29.6.2011 bol vyhlásená predčasná splatnosť celého dlhu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 39, 52 a násl. Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov, §§ 5b, 7 zákona č. 250/2007 Z.z.. Vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobca v konaní preukazoval opodstatnenosť svojho nároku zmluvou o spotrebiteľskom úvere nazvanej ako „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“ podpísanej žalovaným dňa 20.2.2008 a právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. dňa 21.8.2008. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úverový rámec (30.000,- Sk) 995,82 € s mesačnou splátkou (1.000,- Sk) 33,19 €. Zmluva neobsahuje žiadne ďalšie údaje týkajúce sa podmienok splácania úveru, úrokov, poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), poistenia, sankcií za porušenie záväzku,

splatnosti splátok. Absentuje tiež dohoda o možnosti veriteľa uplatniť predčasnú splatnosť dlhu. Nárok na sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu, poplatky za vymáhanie, administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky nie sú nijako zdôvodnené. Nečitateľné obchodné podmienky vyhotovené na samostatnom liste vo veľkosti písma 1 mm rovnako také údaje neobsahujú a odkazujú na cenník. Nakoľko absentujú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/01 Z.z., avšak na jej základe žalovaný čerpal finančné prostriedky, považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov (§ 4 ods. 3, ods. 4 zák. č. 258/01 Z.z.). Žalobcovi patrí nárok len na vrátenie toho, čo skutočne žalovaný podľa zmluvy získal. Na sumu skutočne vyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 1523,54 €, žalovaný poukázal 1.384,69 €, teda jeho záväzok ostal nesplnený len v rozsahu 138,85 €.

4. Ako vyplýva z listín predložených žalobcom (výpis z pôžičkovej karty), žalovaný z účtu čerpal finančné prostriedky naposledy v mesiaci máj 2009 a poslednú úhradu dlhu vykonal dňa 21.4.2011. Nakoľko absentujú podmienky splatnosti dlhu, veriteľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde deň po dni vzniku dlhu (tento tu preukázateľne existoval už v roku 2009), no najneskôr dňa 22.4.2011, keď žalovaný ako dlžník prestal s dobrovoľným plnením dlhu. Žaloba však bola na súd podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dňa 23.5 2014. Argumentácia žalobcu o uplatnení „predčasnej splatnosti dlhu“ nie je relevantná, pretože nie je zrejmé o omeškanie akých splátok malo ísť, ak dohoda o splatnosti splátok chýba, a rovnako nie je preukázaná zákonnosť tohto postupu, pretože neexistuje dohoda zmluvných strán, ktorá by oprávňovala veriteľa k zosplatneniu dlhu. Žalobcovi nemožno preto priznať z dôvodu premlčania práva ani nárok na zaplatenie zostatku dlhu vo výške 138,85 €, ktorý vznikol najneskôr ku dňu posledného čerpania finančných prostriedkov žalovaným v roku 2009. Vzhľadom na uvedené preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní procesne neúspešnou sporovou stranou nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedených dôvodov súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozhodnutie súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Mal za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Do pozornosti dal ust. §§ 103 a 565 Obč. zák. Uviedol, že veriteľ môže svoje právo na zosplatnenie celého dlhu uplatniť iba do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu a jednotlivé splátky sa opäť budú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Uviedol, že dňa 29.6.2011 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade sumy do 10 dní od jej doručenia, pričom žalovaný si tento list neprevzal, preto bola dňa 30.6.2011 vrátená právnemu predchodcovi žalobcu. Poskytnutá lehota uplynula dňa 10.7.2011 a teda až dňa 11.7.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň od tohto dňa je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže žalobu podal dňa 23.5.2014, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 4Cdo 146/2008. Do pozornosti súdu dal ust. 53 ods. 9 Obč. zák. Uviedol, že veriteľ mohol uplatniť svoje právo zosplatniť pohľadávku najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Avšak pri rešpektovaní ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., právny predchodca nemohol účinne zosplatniť úver, nakoľko toto právo mu zaniklo splatnosťou najbližšej splátky. Uzavrel, že nebolo teda možné dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný nestratil výhodu splátok a premlčacia doba všetkých splátok potom v zmysle ust. § 103 Obč. zák. plynula odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

10. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

14. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov uvádza:

15. Podľa ust. § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa ust. § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 101 Obč. zák. premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Uvedený moment nastáva splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V ustanovení § 103 Obč. zák. sa jednoznačne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok, odo dňa ich zročnosti. Ustanovenie § 103 Obč. zák. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že k zospatneniu pohľadávky došlo až dňa 11.7.2014. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok, a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba splátok začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že v prejednávanom spore absentujú podmienky splatnosti dlhu, veriteľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde deň po dni vzniku dlhu (tento tu preukázateľne existoval už v roku 2009), no najneskôr dňa 22.4.2011, keď žalovaný ako dlžník prestal s dobrovoľným plnením dlhu. Vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súde dňa 23.5.2014, súd prvej inštancie správne konštatoval, že pohľadávky žalobcu je v celom rozsahu premlčaná, v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby. Dôvodne bola preto žaloba zamietnutá.

18. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd ďalším námietkami uvádzanými v odvolaní nezaoberal, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 s tým, že námietky žalobcu v odvolaní neobstoja.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešný žalovaný si trovy

odvolacieho konania neuplatnil a ani mu nezvnikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .