Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana vo veci starostlivosti súdu o maloletého deti J.: C., nar. X.XX.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, detí rodičov N.. K. G., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX L. nad W., zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves a Q., B. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, I., zastúpeného JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom so sídlom Jakobyho 19, Košice, o neodkladnom opatrení, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/330/2014-199 zo dňa 25.10.2016, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom C. a C. na čas po rozvode tak, že: mal. deti sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení ich počas výkonu starostlivosti zastupovať a spravovať ich majetok. II. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať tak, že mal. deti budú v osobnej starostlivosti matky od utorka nepárneho týždňa od 16.00 hod. do piatka nasledujúceho párneho týždňa do 16.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od piatka párneho týždňa od 16.00 hod. do utorka nasledujúceho nepárneho týždňa do 16.00 hod. III. Otec prevezme maloleté deti na výkon svojej osobnej starostlivosti v stanovenom čase v mieste bydliska matky, ktorá ich odovzdá otcovi. Matka prevezme maloleté deti na výkon svojej osobnej starostlivosti v stanovenom čase v mieste jej bydliska od otca, ktorý jej ich odovzdá. IV. Styk rodičov s mal. deťmi sa neupravuje. V. Otec je povinný platiť výživné pre mal. C. mesačne sumou 90 eur a pre mal. C. 70 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania bol rozvod manželstva a úprava práv a povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode rodičov.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.:

„Manželstvo účastníkov N.. K. J., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a Q.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. - C., zapísané v knihe manželstiev, N. úradu I., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX r o z v á d z a. Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti C. J., nar. XX.XX.XXXX a C. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 180,00 Eur mesačne a mal. C. sumou vo výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode opakovane do budúcna. Otec je o p rá v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 30.12. od 18.00 hod. do 02.01. do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v párnom roku od Veľkonočnej soboty od 11.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14.00 hod. a v nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 14.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 14.00 hod. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 7.7.2007 v I. - C.. Počas manželstva sa im narodili maloleté deti C. J. dňa X.XX.XXXX a C. J. dňa 20.8.2010. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vypočutím účastníkov konania mal preukázané, že ich manželstvo je trvalo, hlboko rozvrátené. Medzi manželmi v súčasnosti nielen zlyháva komunikácia a to aj vo vzťahu k starostlivosti o ich maloleté deti, ale ich vzájomný vzťah je poznačený výčitkami, obviňovaním, nedôverou, čo vyústilo aj k niekoľkým trestným konaniam. Je nepochybné, že žiaden z manželov nechce ďalej zotrvať v manželstve, obaja sú hlboko urazení a ranení správaním sa druhého manžela, nevedia a ani nechcú komunikovať o svojich manželských problémoch. Naopak s odstupom času dochádza k zhoršovania ich vzájomného vzťahu. Obaja sa vzájomne obviňujú z nevery, vzájomného manipulovania a obmedzovania. Manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel a nepriaznivo vplýva aj na psychický vývoj maloletých detí. Z uvedených dôvodov súd manželstvo N.. K. J. a Mgr. B. J. rozviedol. Súd v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P 333/2014 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom C. J., nar. X.XX.XXXX a C. J., nar. XX.X.XXXX vykonal rozsiahle dokazovanie, kde výsledky dokazovania v tomto konaní oboznámil v tomto rozvodovom konaní. Zo znaleckého posudku číslo 19/2015 znaleckého ústavu - Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 24.8.2015 vyplýva, že za aktuálnej situácie je podľa znalca, vhodnejšie zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a s otcom by mali pravidelný, rozšírený styk. Zverenie detí do osobnej starostlivosti matky je vhodnejšie z dôvodu, že ide o dievčatá v mladšom školskom veku, kedy je pre deti dôležitá intenzívnejšia odozva rodičov a tú im môže viac poskytnúť matka maloletých detí. Obe maloleté deti vyjadrujú jasne väčšiu túžbu po blízkosti matky a v kontexte ostatných údajov znalec nevidí dôvod im nevyhovieť. Deti zažili v poslednom období veľa stresujúcich situácií, vnímajú konflikty medzi rodičmi, preto by bolo dobré, aby si užili jedno základné rodinné prostredie, ktoré by im poskytlo stabilnejší pocit domova. Z uvedených dôvodov sa aj zverenie detí do osobnej starostlivosti otca nejaví ako dobré riešenie. Znalec pri zverení detí do osobnej starostlivosti matky navrhuje upraviť rozšírený styk s otcom každý druhý víkend od piatku popoludní do pondelka rána a každý druhý týždeň jeden deň popoludní.

4. Prijal právny záver, že je vhodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a podrobne a v širokom rozsahu upraviť styk maloletých detí s otcom. Súd pri tejto úprave vychádzal z dôkazov vykonaných v priebehu pojednávania, pričom ich hodnotil v súhrnne, predovšetkým so zreteľom na najlepší záujem maloletých detí. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú toho času zložité, bez konštruktívnej vzájomnej komunikácie zameranej na výchovu, potreby a záujmy maloletých detí. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Rovnako zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu, potrebu stability výchovného prostredia pre maloleté deti k tomu, čo všetko si tieto deti prežili v dôsledku správania sa ich rodičov je potrebné, aby mali v súčasnosti stabilné rodinné zázemie v zmysle ich zverenia do starostlivosti jedného z rodičov, kde v súčasnosti je vhodnejším riešením zveriť ich osobnej

starostlivosti matky. Striedavá starostlivosť v takejto situácii, podľa názoru súdu, nie je možná. Na to, aby súd mohol rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nad maloletými deťmi, je potrebné, aby vzájomné vzťahy rodičov boli na minimálne na dobrej úrovni, aby rodičia vedeli komunikovať a zhodnúť sa na rovnakom modeli vychovávania maloletých detí, čo v tomto konaní splnené nebolo. Súd zároveň upravil styk maloletých detí s otcom v širokom rozsahu tak, aby otec mal možnosť tráviť s maloletými deťmi víkendy, sviatky, prázdniny, ale mal možnosť deti aj vyzdvihnúť zo školy, škôlky, pripraviť sa s nimi na vyučovanie a odprevadiť ich do školy. Súd zároveň určil aj povinnosť otca prispievať výživným na maloleté deti a to na maloletú C. vo výške 180,-eur mesačne a na maloletú C. vo výške 120,-eur mesačne.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Poukázal na ustanovenie § 23 Zákona o rodine.

Obsah odvolania otca

7. Proti výrokom rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, výživnom a styku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní tiež uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že svedok N.. V. V. uviedla, že by bola vhodná striedavá starostlivosť nad deťmi. Vzhľadom na túto svedeckú výpoveď potom nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „vychádzal z dôkazov vykonaných v priebehu pojednávania. Otec má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s protichodnými tvrdeniami znalca a svedkyne, týkajúcimi sa vhodnosti striedavej starostlivosti. Navyše, so stanoviskom kolízneho opatrovníka, prezentovaným na pojednávaní dňa 25.10.2016, kde kolízny opatrovník uviedol, že trvá na správe z júla 2016, v ktorej navrhoval, aby boli mal. deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a keďže matka s takouto osobnou starostlivosťou nesúhlasí, v tomto konaní podal návrh, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti otca, sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal vôbec. Otec má za to, že súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť, v sume 180,00 Eur na výživu maloletej C. a v sume 120,00 Eur na výživu maloletej C., nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Úprava styku s maloletými deťmi je podľa názoru otca v nedostatočnom rozsahu a v konečnom dôsledku, výrok napadnutého rozsudku je v časti úpravy styku s maloletými deťmi podľa názoru odporcu nevykonateľný. V napadnutom rozhodnutí absentuje úprava styku odporcu s maloletými deťmi počas jarných prázdnin, dôslednejšie sa žiada upraviť čas začiatku a konca styku, ako aj miesto odovzdania a prevzatia maloletých a v neposlednom rade je žiaduce určiť povinnosť matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol aby súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie za účelom zabezpečení dôkazov, ktoré v konaní neboli vykonané. Kolízny opatrovník považuje striedavú starostlivosť za vhodnú.

9. Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v jeho napadnutých častiach vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

11. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

13. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

14. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o nevhodnosti striedavej starostlivosti, ktorú v konaní navrhoval on, pričom o jej vhodnosti sa vyjadril aj kolízny opatrovník a N.. V.. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, dôvodom pre zamietnutie návrhu otca na nariadenie striedavej starostlivosti boli narušené vzájomné vzťahy rodičov bez konštruktívnej komunikácie zameranej na výchovu, potreby a záujmy maloletých. Za situácie, ak sa obaja rodičia o svoje deti aktívne zaujímajú, sú v rovnakej miere schopní a ochotní zabezpečovať starostlivosť o ich zdravie a o ich telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a ak tieto deti majú k obom rodičom rovnaký hlboký citový vzťah, nie je možné striedavú výchovu vylúčiť len na základe hodnotenia vzťahov medzi rodičmi. V prípade neprekonateľných rozporov medzi oboma rodičmi sa potom musia všeobecné súdy aktívne usilovať o zlepšenie ich vzťahu, a to napríklad prostredníctvom nariadenia účasti na mediačnom konaní či rodinnej terapii v záujme detí a nie je možné striedavú starostlivosť zamietnuť preto, že sa podľa súdov rodičia medzi sebou neboli schopní dohodnúť na výchove detí. Tým, že všeobecné súdy vylučujú striedavú starostlivosť pre nesúhlas medzi rodičmi bez detailnejšieho skúmania dôvodov tohto nesúhlasu, čím vlastne nesúhlas rodičov pripočítajú na ťarchu výhradne neúspešnému rodičovi, konajú v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, čím porušujú čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a tiež právo na rodinný život druhého rodiča chránené čl. 10 ods. 2 Listiny (pozn. čl. 19, ods. 2 Ústavy SR) a čl. 8 Dohovoru a tiež jeho právo na starostlivosť a výchovu detí v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny ( pozn. čl. 41, ods. 3 Ústavy SR) ( viď bližšie Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 3216/13).

15. Vzhľadom na napadnutý záver súdu o nevhodnosti striedavej starostlivosti, odvolací súd ex officio v priebehu odvolacieho konania nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil striedavú starostlivosť a jej priebeh po uplynutí jedného kalendárneho mesiaca vyhodnotil. Je potrebné skonštatovať, že konfliktné situácie medzi rodičmi sa prejavovali aj v priebehu trvania neodkladného opatrenia, napriek dôraznému apelu odvolacieho súdu na rodičov na prihliadanie na najlepší záujem ich detí. Odvolací súd má však za to, že problematická komunikácia medzi rodičmi nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zverenie detí do výlučnej starostlivosti matky. Aj v prípade zverenia detí do výlučnej starostlivosti len jedného rodiča musia obaja rodičia komunikovať ohľadom podstatných záležitostí týkajúcich sa detí, ako aj v súvislosti s realizáciou styku detí s druhým rodičom. V súlade s citovaným Nálezom ÚS ČR, nekomunikujúci rodič nemôže byť v dôsledku jeho nekomunikácie „odmeňovaný“ väčšími právami k deťom.

16. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú pre výchovu detí vytvorené rovnako dobré podmienky a spĺňajú osobnostné predpoklady pre ich výchovu. Pokiaľ obaja rodičia prejavujú o deti skutočný záujem a chcú ich mať v osobnej starostlivosti a zároveň obaja spĺňajú

relevantné objektívne kritériá v približne rovnakej miere, vytvára sa prezumpcia v prospech striedavej starostlivosti.

17. Matka detí ako dôvod pre nenariadenie striedavej starostlivosti uvádzala potrebu stabilného výchovného prostredia detí. Záujem maloletých na stabilnom výchovnom prostredí sám o sebe taký veľmi závažný dôvod pre nenariadenie striedavej starostlivosti nepredstavuje, pretože by tým bol popretý zmysel zákonnej úpravy i celého inštitútu striedavej starostlivosti, ako ho vykladá Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva. (viď Nález ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 2482/13).Stabilita výchovného prostredia nie je teda bez ďalšieho nosným argumentom pre zverenie detí do výlučnej starostlivosti toho z rodičov, u ktorého sa t.č. na základe napadnutého súdneho rozhodnutia nachádzajú. Stabilita výchovného prostredia ako dôvod pre nezverenie detí do striedavej starostlivosti by ako argument obstála, ak by mala preukázateľne negatívny dopad na psychický či fyzický komfort detí. V opačnom prípade by sa fakticky konzervoval status quo vytvorený prvým rozhodnutím súdu vo veci.

18. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že samotná striedavá starostlivosť na deti nemala žiaden negatívny dopad ( viď napr. správa kolízneho opatrovníka čl. 279-280 ). Zásadne problematická sa ukázala komunikácia rodičov. Odvolací súd podnetom na uloženie výchovného opatrenia inicioval súdne konanie, ktoré začal z úradnej povinnosti súd 1. inštancie. Ako to vplýva z čl. 278, v tomto konaní je nariadené pojednávanie na deň 29.1.2018. Nedostatočná komunikácia medzi rodičmi nie je považovaná za dostatočný dôvod pre vylúčenie striedavej starostlivosti, pokiaľ sa súdy vzniknutú situáciu nepokúsia zlepšiť napr. uložením výchovného opatrenia vo forme účasti na odbornom poradenstve, alebo odkázaním rodičov na mediáciu. Vylúčenie striedavej starostlivosti na základe nedostatočnej komunikácie rodičov je tak výnimočne možné až v prípade, ak pokusy o nápravu zo strany súdu ostali bezvýsledné. Úlohou súdu v takom prípade je zistiť, ktorý z rodičov je príčinou nevhodnej komunikácie a zohľadniť toto zistenie pri zverovaní detí do výlučnej starostlivosti len jedného rodiča. Dieťa by malo byť zverené do starostlivosti práve toho z rodičov, ktorý je ochotný s druhým z rodičov komunikovať a nebrániť mu v styku s dieťaťom.

19. Matka okrem poukazu na stabilitu prostredia poukazuje na názor mal. detí, ktoré preferujú zverenie do jej výlučnej starostlivosti. V konaní navrhla vypočuť deti, najmä C., ktorá má 9 rokov. Dohovor o ochrane práv dieťaťa v čl. 12 priznáva dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Želanie detí je však potrebné hodnotiť v súvislosti s ich ovplyvnením matkou a v kontexte ich nižšieho veku. V mnohých prípadoch dieťa prezentuje určitý názor z dôvodu, aby neublížilo tomu rodičovi, ku ktorému má najintenzívnejší citový vzťah. Súd preto pri komplexnom posúdení najlepšieho záujmu mal. detí pred právom dieťaťa na vyjadrenie svojho názoru uprednostnil hľadisko výchovných schopností oboch rodičov.

20. Odvolací súd z uvedených dôvodov pristúpil k zmene rozsudku postupom podľa § 388 C.s.p.. a nariadil striedavú starostlivosť oboch rodičov. Vzhľadom na situáciu, kedy sú mal. deti preukázateľne citovo viac naviazané na matku, vzhľadom na potrebu odborného poradenstva rodičom za účelom nastavenia ich vzájomnej komunikácie, aby nevystavovali ich deti stresovým situáciám súd vyhodnotil, že nepravidelný interval striedavej starostlivosti, kedy deti budú v osobnej starostlivosti matky 9 dní a v osobnej starostlivosti otca 5 dní je v súčasnosti najvhodnejšou formou úpravy rodičovských práv a povinností.

21. Vzhľadom na nerovnomerný pomer výkonu starostlivosti o maloleté deti ako aj vzhľadom na nižší príjem matky, ktorá je učiteľkou s čistým mesačným príjmom 650 Eur a otca, ktorý je zamestnaný v spoločnosti BASF Slovensko a.s. s čistým mesačným príjmom 1.040 Eur, odvolací súd určil otcovi výživné na mal. C. vo výške 90 Eur a na mal. C. vo výške 70 Eur, ktorá zohľadňuje pomer výkonu starostlivosti ( 1/3 otec, 2/3 matka), ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča a potreby maloletých detí.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).