Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-194-2016.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. C., nar. XX. O. XXXX, bytom H., H. XXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4. mája 2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4. mája 2016 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 31. marca 2016. V odôvodnení rozhodnutia citovala zákonné ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 cit. zákona s tým, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov 28. októbra 2015. K uvedenému dňu nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia ale len 11 rokov a 48 dní, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania starobného dôchodku a preto jeho žiadosť zamietla. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala dobu výkonu základnej vojenskej služby od 2. októbra 1973 do 26. septembra 1975 a ani dobu jeho služobného pomeru v Policajnom zbore od 15. februára 1978 do 31. októbra 1995, spolu 19 rokov a 258 dní v I. kategórii funkcií, pretože mu bol od 1. novembra 1995 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 2 -
Policajného zboru, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti poukázala na zákonné ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že dobu základnej vojenskej služby a službu príslušníka Policajného zboru získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu je v súčasnosti aj vyplácaný, preto uvedené obdobie nebolo možné považovať za obdobie jeho dôchodkového poistenia. Zároveň uviedla, že toto obdobie dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií celkom v rozsahu 19 rokov a 258 dní mu nezaložilo ani nárok na zníženie jeho dôchodkového veku, pretože netrvalo v potrebnom rozsahu, minimálne 20 rokov. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s tým, že dôchodkový vek dovŕšil dosiahnutím fyzického veku 55 rokov, pretože získal 15 rokov doby služby v I. kategórii funkcií. Poukázal tiež na to, že platil odvody do Sociálnej poisťovne a napriek tomu mu pre účely priznania starobného dôchodku nebolo zhodnotené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Namietal skutočnosť, že mu nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v civilnom zamestnaní, hoci platil odvody do Sociálnej poisťovne. Potvrdil, že v súčasnosti poberá výsluhový
dôchodok vo výške 333,- EUR, pre účely ktorého mu bolo zhodnotených len cca 19 rokov dôchodkového poistenia z titulu výkonu služby v Policajnom zbore. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomných vyjadrení zo 17. júna a 8. augusta 2016. Zdôraznila, že navrhovateľ nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia pre možnosť priznania starobného dôchodku dovŕšením fyzického veku 62 rokov, pretože nezískal 15 rokov ale len viac ako 11 rokov dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov, pretože v I. kategórii funkcií nezískal 20 rokov dôchodkového poistenia. Jeho služobný pomer bol ukončený na vlastnú žiadosť a nie zo zdravotných dôvodov. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 ustanovil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa , ktorý bol odporkyni doručený 26. mája 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, § 250l ods. 1 O.s.p. Vypočul účastníkov, 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 3 -
oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu a to so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 20. januára 2014 a z 31. marca 2016, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 1. júla 2015 č.p.: SPOÚ-OSZ-00031123/2015-VZ o zvýšení výsluhového dôchodku, s potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti z 20. januára 2014, s potvrdením Národného úradu práce z 28. mája 2001 o evidencii navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie, s rozhodnutím odporkyne z 30. apríla 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 20. januáru 2011, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p: SC-31.123/5-96 zo 7. júna 1996 o priznaní príspevku za službu, s oznámením totožného subjektu zo 4. januára 2016 o ukončení služobného pomeru navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že prvýkrát požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 20. januára 2011 žiadosťou z 20. januára 2014. Odporkyňa o nej rozhodla rozhodnutím zo 7. apríla 2014 tak, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 20. januáru 2011 zamietla s odôvodnením, že mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení nevznikol, pretože nezískal v I. kategórii funkcií dobu zamestnania minimálne 20 rokov, keďže zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nebol uvoľnený zo zdravotných dôvodov, ale len v rozsahu 19 rokov a 258 dní. Zároveň konštatovala, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku nevznikol ani podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho zamestnanie v I. kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999 ale jeho služobný pomer príslušníka Policajného zboru bol ukončený dňom 31. októbra 1995. Konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu vznikne až dovŕšením fyzického veku 62 rokov, 28. októbra 2015. Opakovanú žiadosť o priznanie starobného dôchodku, na základe ktorej bolo začaté konanie odporkyne aktuálne preskúmavané súdom, podal navrhovateľ 31. marca 2016 a o priznanie starobného dôchodku odporkyňu požiadal od 28. októbra 2015, ku ktorému dovŕšil fyzický vek 62 rokov. Navrhovateľ vykonával v období od 2. októbra 1973 do 26. septembra 1975 základnú vojenskú službu, zaradenú do I. kategórii funkcií a následne od 15. februára 1978 do 31. októbra 1995 službu príslušníka Policajného zboru, zaradenú do I. kategórie funkcií. Jeho služobný pomer bol ukončený dňom 31. októbra 1995, ku ktorému bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru na vlastnú žiadosť s tým, že služobný pomer bol ukončený uplynutím výpovednej lehoty. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo 7. júna 1996 bol navrhovateľovi od 1. novembra 1995 priznaný podľa § 119 ods. 1 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR priznaný príspevok za službu vo výške 3 060,- Sk mesačne, pre účely ktorého mu bolo zhodnotených 19 ukončených rokov služobného pomeru, spolu s dobou základnej vojenskej 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 4 -
služby. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo 17. septembra 2013, získal navrhovateľ dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií spolu so základnou vojenskou službou celkom v rozsahu 19 rokov a 268 dní. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo 16. augusta 2002 vyplynulo, že podľa § 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľovi priznaný považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok a súčasne bol od uvedeného dňa zvýšený o 19 % zo sumy príspevku za službu, vyplácaného k uvedenému
dňu. Doba služby príslušníka Policajného zboru bola u navrhovateľa potvrdená aj evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia potvrdenými Ministerstvom vnútra SR. Následne bol výsluhový dôchodok navrhovateľa zvýšený od 1. júla 2015 na 324,65 EUR mesačne a podľa vyjadrenia navrhovateľa ho v čase rozhodovania krajského súdu poberal vo výške 333,- EUR mesačne. Z podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku 31. marca 2016 vyplynulo, že navrhovateľ študoval na strednej lesníckej škole technickej od 1. septembra 1969 do 30. júna 1973, následne od 1. augusta do 30. septembra 1973 pracoval v Stredoslovenských pivovaroch Banská Bystrica, od 1. októbra 1975 do 30. septembra 1977 v Stredoslovenských štátnych lesoch a to tiež v období od 4. novembra 1996 do 31. decembra 1998, od 22. do 30. novembra 1977 pracoval v Technomate, od 21. mája do 17. júla 2001 v s.r.o. Envistav Banská Bystrica, 19. decembra 2008 v ŽP Bytos Podbrezová a od 10. januára do 31. decembra 2015 pre Slovenský zväz biatlonu v Banskej Bystrici. Medzitým bol nezamestnaný, evidovaný, prípadne aj neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V období od 1. januára 2001 do 20. januára 2014 nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti a od 8. januára 1999 do 20. mája 2001 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný k napadnutému rozhodnutiu odporkyňa pre účely rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zhodnotila dobu jeho štúdia od 1. septembra 1969 do 31. augusta 1973 dobu jeho evidovanej nezamestnanosti do 31. decembra 2000 a dobu zamestnania, celkom v rozsahu 4 063 dní, 11 rokov a 48 dní, pričom trvanie zhodnoteného zamestnania navrhovateľa, hoci nebolo medzi účastníkmi konania v tomto rozsahu sporné, nebolo v administratívnom spise odporkyne podložené evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľa, potvrdenými jeho jednotlivými zamestnávateľmi. Sporným bol v konaní právny záver odporkyne, že obdobie jeho dôchodkového poistenia z titulu výkonu základnej vojenskej služby a služby príslušníka Policajného zboru v I. kategórii funkcií v rozsahu 19 rokov a 258 dní, ktoré boli zohľadnené pre účely priznania príspevku za službu v rozsahu 19 rokov nie je možné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa pre účely priznania starobného dôchodku, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2016 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 5 -
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60 - 64 cit. zákona. Podľa § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40-45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Z vyššie uvedených skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 410/19991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, ktorý sa podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vo výške v akej patril ku dňu jeho účinnosti a od uvedeného dňa sa tiež zvyšoval spôsobom, ktorý bol v tomto zákonnom ustanovení zadefinovaný. Výsluhový dôchodok však nie je právnou kategóriou totožnou s príspevkom za službu. Príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok iba považuje, najmä pre účely trvania nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá bola priznaná podľa predchádzajúcich právnych predpisov. Navrhovateľ nezískal obdobie výkonu služby policajta v Policajnom zbore v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a ani ho nemohol získať, pretože v čase skončenia jeho služobného pomeru - k 31. októbru 1995 nebol výsluhový dôchodok ako forma výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru súčasťou nášho právneho poriadku. Keďže navrhovateľ nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nepostupovala odporkyňa správne, keď obdobie jeho dôchodkového poistenia, získané výkonom služby v I. kategórii funkcií (19 rokov + 258 dní)
nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré je potrebné zohľadniť pre účely posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 6 -
charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto „Dohovore“ a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto „Dohovoru“ krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby u príslušníkov ozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 „Dohovoru“ a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (tj. výsluhového dôchodku navrhovateľa - pôvodne príspevku za službu). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (tj. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 7 -
Prvostupňový správny súd, tj. rozhodujúci krajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s § 250j ods. 6 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom rovnakej právnej otázky. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporkyňa nerozhodla o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 28. októbra 2015, kedy dovŕšil fyzický vek 62 rokov v súlade so zákonom, pretože vychádzala z nesprávneho právneho záveru, keď obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v rozsahu 19 rokov a 258 dní nepovažovala za obdobie jeho dôchodkového poistenia. Vychádzajúc z tohto nesprávneho právneho názoru dospela k nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré bolo v dôsledku vyššie uvedeného založené na nesprávnom skutkovom zistení, že navrhovateľ pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 62 rokov nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia.
Uvedené pochybenie odporkyne bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie, v ktorom sa odporkyňa bude opätovne zaoberať žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 28. októbra 2015, kedy dovŕšil vek 62 rokov s tým, že do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služby príslušníka Policajného zboru v rozsahu 19 rokov a 258 dní a o jeho žiadosti rozhodne opätovne v súlade s vyššie uvedenými právnymi názormi, ktorými je viazaná. Započítané obdobie dôchodkového poistenia, najmä pokiaľ ide o výkon jeho civilného zamestnania doloží prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia potvrdenými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľa, prípadne iným hodnoverným spôsobom, aby neboli pochybnosti o správne a úplne zistenom období dôchodkového poistenia navrhovateľa. Námietka navrhovateľa, že dôchodkový vek dovŕšil už vo fyzickom veku 55 rokov, pretože získal dobu zamestnania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 15 rokov, ktorá bola obsahom jeho odvolania, nebola dôvodná. Vychádzajúc z ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 písm. b) a c) a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom 2 6S d / 1 9 4 / 2 0 1 6 - 8 -
fyzickom veku 55 rokov sa okrem doby zamestnania najmenej 25 rokov vyžadovala doba zamestnania vo zvýhodnenej kategórii funkcií najmenej v rozsahu 20 rokov, pokiaľ nebol poistenec z takého zamestnania uvoľnený z racionalizačných alebo zo zdravotných dôvodov. Keďže navrhovateľ nebol zo zamestnania v I. kategórii funkcií uvoľnený zo zdravotných, ani racionalizačných dôvodov a nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej kategórii funkcií minimálne v rozsahu 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov nevznikol a keďže jeho zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, nevzťahovalo sa naňho ani zákonné ust. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré umožňovalo odchod do starobného dôchodku pred dovŕšením fyzického veku 62 rokov. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.