Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-147-2017.pdf
PDF · 127.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/147/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: ELIMA s. r. o., IČO: 46 380 884, so sídlom Drieňová 16160/1G, Bratislava, zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanej v 1. rade: M. V., nar. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, Q., žalovanej v 2. rade: K.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 3. rade: N. U., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 4. rade: M. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M.C. XX, F., žalovanej v 5. rade: M. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 6. rade: R. U., nar. XX.XX.XXXX, F. Š.X. X, F., žalovanej v 7. rade: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. V. X, F., žalovanej v 8. rade: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. O. XX, F., žalovanému v 9. rade: R. L., nar. XX.XX.XXXX, F. Š.Q. XX, F., žalovanému v 10. rade: K. W., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 11. rade: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 12. rade: K.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, F., žalovanému v 13. rade: K.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 14. rade: K.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, F. M.Á. XX, F., žalovanému v 15. rade: COMITY, s.r.o., IČO: 31 343 791, so sídlom Trnavská cesta 25, Bratislava, žalovanému v 16. rade: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. R. E. X, F., žalovanej v 17. rade: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. R. E. X, F., žalovanej v 18. rade: N. M., nar. XX.XX.XXXX, F. Y. X, F., žalovanej v 19. rade: R.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, W. H., žalovanému v 20. rade: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 21. rade: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 22. rade: Y.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. N. XXX/XX, F., žalovanému v 23. rade: K.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XX, F., žalovanej v 24. rade: T.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. M. Z. XX, F., žalovanej v 25. rade: K.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX XX C.K. XXX, žalovanej v 26. rade: M. M., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 27. rade: Y.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, F., žalovanému v 28. rade: K.. T. Š. - Q., nar. XX.XX.XXXX, F. L. XX, F., žalovanému v 29. rade: Y.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 30. rade: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 31. rade: K.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 32. rade: K.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 33. rade: N. U., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 34. rade: R. E., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 35. rade: K.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 36. rade: X. V., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 37. rade: K.. C. U., nar, XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 38. rade: K.. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XX, F., žalovanému v 39. rade: Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanej v 40. rade: K.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., žalovanému v 41. rade: REMING CONSULT a.s., IČO: 35 729 023, so sídlom Trnavská cesta 27, Bratislava, žalovanému v 42. rade: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, žalovanej v 43. rade: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, F., žalovanej v 44. rade: K. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, F. a žalovanej v 45. rade: Y.E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.11.2017, z a m i e t a.
II. Súd žalovaným v 1. až 45. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným v 1. až 45. rade ako podielovým spoluvlastníkom pozemku uložil povinnosť umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez pozemok - parcelu registra „C“ s parcelným číslom 11276/15 o výmere 3 128 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území W. Y., obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres: Bratislava III k stavbe súpisné číslo 13839, postavenej na pozemku - parcele registra „C“ s parcelným číslom 11276/17, popis stavby - sklad s administratívou, v katastrálnom území W. Y., obec: Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres: Bratislava III, a to tak a v takom rozsahu, ako je vyznačené a geometrickom pláne vyhotoviteľa Geometrák s.r.o., IČO: 45 663 581, č. 36/2017 zo dňa 04.09.2017, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 14.09.2017 pod š. 2044/2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť tohto uznesenia.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 11276/ 17, o výmere 93 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „pozemok žalobcu“) a stavby so súpisným číslom 13839, popis stavby - sklad s administratívou, postavenej na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 11276/ 17 (ďalej len „stavba žalobcu“), evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: W. Y., obec: Bratislava - m. č. Nové Mesto ,okres: Bratislava III. Žalovaní sú z titulu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom 1372, postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 11276/ 15, popis stavby - M. XX,XX, podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 11276/15, o výmere 3 128 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „pozemok žalovaných“). Žalobca sa nemôže k stavbe žalobcu dostať iným spôsobom, ako cez priľahlý pozemok žalovaných. V súčasnosti nie je žalobcovi umožnený prístup k stavbe žalobcu, práve naopak, je mu v ňom zámerne bránené, čím je mu bránené vo výkone jeho vlastníckeho práva, chráneného Ústavou SR, ktorého súčasťou je aj čiastkové oprávnenie riadne užívať vec vo vlastníctve. Žalobca je v súčasnosti vylúčený z užívania svojho majetku, hoci na druhej strane, v prípade, ak by zanedbal akúkoľvek povinnosť vo vzťahu k nemu (napr. by bezodkladne neodstránil závadný stav stavby, ktorý by bezprostredne ohrozoval zdravie či majetok tretích osôb), zodpovedal by v plnom rozsahu za tieto následky. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že stavba žalobcu bola skolaudovaná ešte v roku 1968 a po celý čas jej existencie bola aj využívaná. Žalobca aj z uvedených dôvodov ako aj z dôvodu lepšej využiteľnosti stavby žalobcu plánuje stavbu zrekonštruovať, pričom predpokladá vykonanie stavebných úprav v nasledovnom rozsahu: zateplenie stavby, nová fasáda (pri zachovaní súčasnej farby), oprava existujúcej strechy v mieste jej poškodenia, výmena okien, výmena vstupnej brány (pri zachovaní jej súčasného rozmeru). Konaním žalovaných je teda v súčasnosti porušované ústavné právo žalobcu zakotvené v čl. 20 ods. 1 veta prvá až druhá Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Rovnako tak Občiansky zákonníka ustanovuje v § 123 až § 124 v spojení s § 126 ods.1, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Žalovaní pred niekoľkými týždňami oplotili pozemok žalovaných v tej časti, v ktorej hraničí práve s pozemkom žalobcu, na ktorom je postavená stavba žalobcu. Týmto konaním tak žalovaní bránia žalobcovi v prístupe k svojej stavbe a jej riadnemu užívaniu. Je tak nesporné, že žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, hoci vlastnícke právo žalobcu požíva rovnakú ústavnoprávnu a zákonnú ochranu ako aj vlastnícke právo žalovaných. Ako vyplýva aj z listu vlastníctva, stavba žalobcu je skladom s administratívou. Na tento účel bola stavba aj riadne skolaudovaná a po celý čas jej existencie aj využívaná. Žalobca kúpil stavbu žalobcu spolu s pozemkom žalobcu za účelom pokračovania vo využívaní danej stavby čiastočne ako skladu a čiastočne ako administratívnej budovy. Žalobca sa snažil predísť podaniu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dňa 22.06.2017 rozposlal podľa vtedajšieho výpisu z listu vlastníctva, na ktorom je evidovaný pozemok žalovaných, podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku výzvu na zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných. V tejto výzve žalobca vyzval podielových spoluvlastníkov pozemku žalovaných na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena in rem, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka stavby žalobcu cez vecným bremenom zaťažený pozemok žalovaných. Žalobca vo svojej výzve súčasne navrhol žalovaným (resp. ich právnym predchodcom) základné podmienky navrhovanej zmluvy o zriadení vecného bremena, a to nasledovne:
a) žalobca by za zriadenie vecného bremena vyplatil žalovaním jednorázovú odplatu vo výške 5 000 euro (ktorú by podľa dohody previedol v celosti na nimi zvolený účet alebo ktorú by rozdelil medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov pozemku žalovaných podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov); b) žalobca by sa zaviazal podieľať sa na letnej a zimnej údržbe vecným bremenom zaťaženého pozemku; c) žalobca by sa zaviazal podieľať sa na prevádzkových nákladoch na elektrickú bránu d) žalobca by sa zaviazal znášať náklady na vytýčenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných k stavbe žalobcu v geometrickom pláne. Na výzvu žalobcu odpovedala len nepatrná časť žalovaných - žalovaný v 13.rade (p. S. za byt č. 402 a za byt č. 211), spoločnosť Contesta spol. s r.o., IČO: 46 106 511, ktorá vykonáva správu bytového domu, ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku žalovaných, žalovaní v 3., 13., 43. a 44. rade (p.U., p. S. a p. J. spoločne za byt č. 203), Železnice Slovenskej republiky (podielový spoluvlastník pozemku) a žalovaní v 35. a 36. rade (manželia V. za byt Ostatní žalovaní buď na riadne doručenú výzvu nijakým spôsobom nezareagovali alebo sa zásielka vrátila ako nedoručená, či neprevzatá v odbernej lehote. Súhlas so zriadením vecného bremena vyslovili len Železnice Slovenskej republiky a pani V. s manželom. Žalovaní nielenže dohodu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných odmietli, ale aj oplotili pozemok žalovaných v časti, v ktorej hraničí so stavbou žalobcu a pozemku žalobcu. Rovnako odmietajú žalovaní poskytnúť žalobcovi súčinnosť za účelom, aby sa žalobca riadne dostal k stavbe žalobcu. Popísaním konaním žalovaných žalovaní úplne žalobcu vylúčili z možnosti riadne užívať svoje vlastníctvo - stavbu žalobcu. Každým dňom trvania uvedeného protiprávneho stavu sa žalobcovi zväčšuje ujma - a to aj majetková, keďže stavba žalobcu je určená na výkon podnikateľskej činnosti, ktorú nemôže žalobca vôbec vykonávať. Ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana žalobca uviedol, že z opísaných okolností je zrejmé, že v súčasnosti dochádza k vážnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k stavbe žalobcu a preto je ešte rozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena v prospech každého vlastníka stavby žalobcu súdom, e nutné bezprostredne upraviť pomery medzi stranami, postupom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanými. Z uvedeného dôvodu dal žalobca vypracovať Geometrický plán č. 36/ 2017 na vyznačenie vecného bremena na CKN p.č. 11276/ 15, ktorého vyhotoviteľom je Geometrák s.r.o., IČO: 45 663 581 zo dňa 04.09.2017, autorizačne overený dňa 04.09.2017 Ing. Ľubicou Burianovou, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (zamestnancom: K.. Y. H.) dňa 14.09.2017 pod číslom 2044/2017 (ďalej len „GP č. 36/2017“). Z geometrického plánu zreteľne vyplýva, že žalobca žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia výlučne v rozsahu nevyhnutnom na to, aby mal zabezpečený prístup k vchodom stavby žalobcu a aby nad nevyhnutný rámec nezasahoval do vlastníckych práv podielových spoluvlastníkov pozemku žalovaných. Nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez pozemok žalovaných v rozsahu, v akom je toto právo vyznačené na GP č. 36/2017 síce dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných, avšak toto obmedzenie je nepatrné vo vzťahu k ujme, ktorá žalobcovi vzniká v dôsledku konania žalovaných, ktorým je znemožnený žalobcovi prístup k stavbe žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia v tomto rozsahu, pritom nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, nakoľko budú povinní umožniť prechod a prejazd žalobcom len po časti pozemku vyhradenej pripojeným GP č. 36/2017 a zároveň sa ním žalobca domáha voči žalovaným aj odstránenia všetkých prekážok brániacich prechodu a prejazdu žalobcu cez pozemok k stavbe žalobcu v požadovanom rozsahu (podľa predloženého GP č. 36/2017), nakoľko povinnosť umožniť prechod a prejazd zahŕňa i zákaz bránenia vo výkone uvedeného oprávnenia umiestnením prekážok na cestu (uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 8Co 2/2015 zo dňa 09.02.2015).
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca na osvedčenie svojich tvrdení a nároku pripojil nasledovné dôkazy, a to: výpis z LV č. XXXX a č. XXXX, fotografiu z aplikácie Mapový klient ZBGIS, výzvu na zriadenie práva prechodu a prejazdu na parcele č. 11276/15 zo dňa 23.05.2017, majetkovoprávne stanovisko ŽSR (žalovaného v 42. rade) zo dňa 03.07.2017, odpoveď Conesta s.r.o. ( správcu bytového domu žalovaných) zo dňa 13.07.2017, odpoveď žalovaných v 3., 44. a 43 rade na výzvu na zriadenie práva prechodu a prejazdu na parc. č. 1127/15 zo dňa 13.07.20174, geometrický plán č. 36/ 2017 zo dňa 04.09.2017, fotografie, fotokópie obálok.
4. Súd mal na základe predložených listín, z verejne prístupného katastrálneho portálu, z obchodného registra na internete a aplikácie „Súdny managment, Register“ za osvedčené, že žalobca je právnická osoba podnikajúca v oblasti vedenia účtovníctva, prenájmu hnuteľných veci, kúpe tovaru za účelom jeho predaja (maloobchod a veľkoobchod) a v sprostredkovateľskej činnosti. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Y., obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX ako
- pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 11276/17, o výmere 93 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 16 (pozemok na ktorom je nebytová budova), umiestenie pozemku 1 a
- stavba nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 11276/17, druh stavby 20 - iná budova, popis stavby - sklad s administratívou, súp. č. 13839 (ďalej už len „pozemok“ a „stavba“ a „nehnuteľnosti žalobcu“). Predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 15.02.2017, V- 1890/2017. Žalovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu M. XX, XX a zároveň podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. Y., obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 11276/17, o výmere 3 128 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob užívania pozemku 15 (Pozemok, na ktorom je umiestnená bytová budova označená súpisným číslom - t.j. budova bytového domu M. XX XX), umiestenie pozemku 1 (ďalej už len ako „pozemok žalovaných“). Tento pozemok žalovaných predstavuje dvor predmetného bytového domu. Súd tiež lustráciou v evidenčných pomôckach zistil, že na tunajšom súde je na základe žaloby zo dňa 22.09.2017, podanej žalobcom voči žalovaným v 1. až 42. rade, vedené konanie pod sp. zn. 60C/49/2017 vo veci zriadenia vecného bremena v rovnakom rozsahu, tzn. spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vozidlami cez sporný pozemok (CKN parcela č. 11276/15) podľa GP č. 36/2017. Zároveň s podaním žaloby žalobca podal návrh na nariadenie totožného neodkladného opatrenia ako v predmetnej veci, ktoré bolo uznesením súdu zo dňa 16.10.2017 zamietnuté z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označených žalovaných, ktorí tvoria nútené procesné spoločenstvo, pričom táto podmienka nebola splnená (§ 78 ods. 1 CSP), označený žalovaný v 3. rade nemal v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesnú subjektivitu.
6. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaných listom zo dňa 23.05.2017 na zriadenie práva prechodu a prejazdu na pozemku žalovaných s odôvodnením, že ku stavbe žalobcu je možný prístup len cez pozemok žalovaných a bez zriadenia tohto práva nemá žalobca možnosť užívať svoju stavbu. Ako protihodnotu žalobca navrhol jednorázovu odplatu v sume 5 000 euro pre žalovaných, záväzok podieľať sa na letnej a zimnej údržbe pozemku žalovaných, na prevádzkových nákladoch na elektrickú bránu a znášať náklady by vytýčenie prechodu k stavbe žalobcu. Z výzvy taktiež vyplývalo, že žalobca mal záujem svoju stavbu zrekonštruovať.
7. Žalovaní v 3., 13., 43. a 44. rade nesúhlasili s návrhom žalobcu na zriadenie práva prechodu a prejazdu cez ich pozemok, pretože podľa nich nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jediný prístup k stavbe žalobcu je možný práve cez pozemok žalovaných. Zároveň spochybnili aj zámery žalobcu s účelom jeho stavby, keďže jeho predmetom podnikateľskej činnosti je aj prenájom hnuteľných vecí, pričom ak by svoju stavbu využíval ako sklad, podľa týchto žalovaných by mohlo zásobovanie prebiehať aj v nočných hodinách, čo by mohlo spôsobovať hluk, keďže ide o uzavretý objekt. Žalovaný v 13. rade v liste z 02.07.2017 adresovanom správcovskej spoločnosti k predmetnému návrhu žalobcu poukazoval na to, že žalobca prostredníctvom advokáta na schôdzi vlastníkov dňa 12.08.2017 žalovaným jednoznačne nevysvetlil, aká činnosť sa bude v stavbe žalobcu vykonávať a ani len nevedel potvrdiť informáciu, že stavba bude využívaná výlučne na archív a administratívnu činnosť, avšak pripustil, že stavba sa plánuje využívať ako sklad nejakých súčiastok, čo podľa žalovaného v 13. rade bude spojené so zvýšeným pohybom vozidiel na pozemku žalovaných. Zo strany žalobcu nebolo vysvetlené, koľko osôb by v stavbe žalovaného pracovalo, aká by bola frekvencia áut, aké vozidlá by to boli, koľko priestoru by potrebovali na vykladanie a nakladanie, v akých denných, či nočných hodinách by prichádzali a odchádzali a ďalšie informácie. Žalovaný v 13. rade skonštatoval, že už v súčasnosti je vo dvore, teda na pozemku žalovaných, nedostatok parkovacích miest, pričom táto situácia by sa mohla kvôli žalobcovi ešte zhoršiť. Zároveň zdôraznil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome M. XX E. XX si neprajú byť rušení ďalšou nevyžiadanou činnosťou
8. Rovnako nesúhlasil s návrhom žalobcu na zriadenie práva žalobcu prejazdu a prechodu cez pozemok žalovaných ani správca bytového domu M. XX E. XX - spoločnosť Contesta s. r. o., IČO: 46 106 511, podľa ktorého k stavbe žalobcu je možný prístup aj cez ďalšie susediace pozemky. Zároveň tento správca poukázal na to, že žalobca bez právneho dôvodu užíva pozemok žalovaných spolu so vstupným zariadením, pričom na vrátenie ovládača žalobca nereaguje, čím porušuje pravidlá občianskeho spolunažívania a zákonné ustanovenia.
9. Žalovaný v 42. rade (Železnice SR) podal k návrhu žalobcu na zriadenie práva žalobcu prejazdu a prechodu cez pozemok čiastočné majetkovoprávne stanovisko, v ktorom uviedol, že nemá námietky k preloženej projektovej dokumentácii, ale za predpokladu doriešenia majetkových vzťahov formou uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej návrh bude žalobcovi zaslaný až po predložení požadovaných podkladov a na základe súhrnného stanoviska ŽSR - GR, Odbor expertízy O420, Klemensova 8, Bratislava.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 prvej vety C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
16. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
19. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
20. Podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
21. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
22. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151o ods. 2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremená vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
23. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 151o uvádza jednotlivé právne dôvody, na základe ktorých môžu vznikať vecné bremená, vymedzuje oprávnené subjekty na zriadenie vecného bremena a zakladá právomoc súdu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty (prechodu, prejazdu) cez priľahlý pozemok, ktoré je vo vlastníctve inej osoby. Základné predpoklady pre zriadenie práva cesty sú:
- právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena,
- právo cesty sa môže zriadiť len v prospech vlastníka stavby,
- vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak,
- vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel. Pri aplikácii § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné zároveň rešpektovať aj ďalšie zásady vyplývajúce z nášho právneho poriadku. V prvom rade zriadenie práva cesty predstavuje ultima ratio, a to keď prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V takom prípade ak aj súd dospeje k záveru, že právo cesty treba zriadiť, malo by to byť takým spôsobom a v takom rozsahu, aby vlastník pozemku bol čo najmenej obmedzený. Naopak v prípade, že sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe, nemožno mu takéto právo cesty priznať, pretože nikto nesmie mať výhodu zo svojej nepoctivosti. Zriadenie práva cesty predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku, musí súd vždy prihliadnuť na spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením práva cesty pre vlastníka nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie súdu o zriadení práva cesty je dôležitá aj tá skutočnosť, na aký účel slúži stavba, ku ktorej má byť právo cesty zriadené, aby sa mohol určiť aj rozsah práva cesty.
24. V danom prípade sa žalobca zriadenia takéhoto práva cesty, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je samostatným predmetom konania vo veci samej (totožný výrok), domáhal formou neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p., nariadeného podľa návrhu bez časového obmedzenia. Z návrhu nevyplývalo, že sa žalobca domáha uvedeného práva aj vo veci samej (o zriadenie vecného bremena) a túto okolnosť súd zistil až z evidenčných pomôcok (aplikácia Register, konanie 60C/49/2017).
25. Z citovaných ustanovení zákona (§ 324 a nasl. CSP) vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1/. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2/. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
26. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Ide o nový právny inštitút (úč. od 01.07.2016), ktorý je obdobou predchádzajúceho „predbežného opatrenia“, avšak s niekoľkými zásadnými zmenami. Nová právna úprava predovšetkým upustila od koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany, nakoľko pri súčasnej úprave nie je nevyhnutné, aby po nariadení navrhnutého opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, pričom súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 C.s.p.). Tzn. že sa prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia a časové ohraničenie trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Okrem toho Civilný sporový poriadok taxatívne upravuje len jeden dôvod zániku neodkladného opatrenia (ex lege) a to, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Takýto postup by tiež, vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP, mal byť skôr výnimkou. S tým súvisí aj ďalšia významná zmena úpravy neodkladného opatrenia, a to možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od predchádzajúcej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, i keď aj doterajšia judikatúra v odôvodnených prípadoch pripúšťala zhodu petitu predbežného opatrenia s petitom žaloby vo veci samej.
27. V intenciách uvedeného súd nemohol v danom prípade dospieť k záveru o dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zriadení práva cesty podľa § 153o ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre vznik tohto nároku a už vôbec nie v celom navrhovanom rozsahu, predstavujúceho „ultima ratio“ riešenie vzniknutej situácie, bez časového obmedzenia.
28. Konkrétne žalobca síce v návrhu tvrdil, že jediný možný prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcu je práve len cez uvedený pozemok žalovaných (CKN parc. č.11276/15), tzn. jeden z hlavných predpokladov vzniku nároku na zriadenie vecného bremena (práva cesty), avšak toto tvrdenie ničím neosvedčil (napr. odborným posudkom, vyjadrením geodeta, príslušným nákresom, mapkou...). Žalobca v opísaných okolnostiach ostatné možnosti prístupu k stavbe síce neuviedol, ale ani túto možnosť nevylúčil. Predložený GP č. 36/2017 dokumentuje iba navrhované opatrenie a je nevyhnutným podkladom na vyznačenie požadovaného vecného bremena na dotknutej parcele CKN č. 11276/15, avšak neosvedčuje, že zriadenie práva cesty je jediným možným, resp. vhodným spôsobom prístupu k stavbe. Naopak z pripojených nesúhlasných stanovísk spoluvlastníkov dotknutého pozemku vyplýva, že k stavbe je možný aj iný prístup a nezáujem a s pohľadu dotknutých vlastníkov až aroganciu vlastníka stavby (žalobcu) zaoberať sa inými vhodnými riešeniami prístupu k stavbe.
29. Je potrebné prisvedčiť názoru, že pokiaľ žalobca, ktorý je podnikateľ, kúpnou zmluvou zo dňa 15.02.2017, V-1890/2017 nadobudol predmetnú stavbu, nepostupoval úplne s náležitou odbornou starostlivosťou a starostlivosťou riadneho hospodára, ak zároveň pri kúpe stavby neskúmal a neriešil zabezpečenie prístupu k nej, navyše pokiaľ mal zámer ako sám uvádza, využívať ju na svoje podnikateľské účely. V tejto súvislosti potom žalobca neosvedčil ani to, že v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti si počínal tak, aby predišiel vzniku škody (majetkovej ujmy spôsobenej nemožnosťou užívať stavbu), ktorou teraz odôvodňuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo zistených okolností naopak vyplýva, že žalobca si potrebné informácie ohľadom prístupu k stavbe pred jej kúpou nezabezpečil, riziko strát v dôsledku nemožnosti jej riadneho užívania minimálne podcenil, resp. absolútne ignoroval a požadovaným neodkladným opatrením sa teraz domáha na spoluvlastníkoch priľahlého pozemku, aby znášali a strpeli obmedzenia, ktoré žalobcovi vznikli práve uvedeným postupom. Preto pokiaľ žalobca vopred neskúmal, či bude mať k nadobúdanej stavbe prístup, resp. ako vyplýva z predložených listín, až po kúpe prejavil snahu (evidentne iba formálnu a zjavne neúspešnú) o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, musí znášať riziko strát a nemôže tieto odôvodňovať trvaním protiprávneho stavu, ktorým sa mu zväčšuje ujma a ktorý sám zavinil. V tejto súvislosti žalobca neosvedčil ani to, akú konkrétnu podnikateľskú činnosť mienil v nehnuteľnosti (stavbe) vykonávať a nekonkretizoval ani tvrdenia, aké konkrétne straty a ujma mu už mala vzniknúť, resp. mu hrozí zneprístupnením stavby.
30. Rovnako žalobca neosvedčil ani tvrdenia o plánovanej rekonštrukcii stavby (napr. žiadosťou o stavebné povolenia). Žalobca ani súdu neosvedčil, a ani žalovaným neobjasnil svoj konkrétny podnikateľský zámer spojený so stavbou tak, aby vedeli príp. zvážiť resp. zmeniť svoj postoj ohľadom zriadenia vecného bremena, či tento zámer je alebo nie je v rozpore so zámerom žalovaných vo vzťahu k užívaniu ich pozemku. Pokiaľ žalobca tvrdí že má zámer stavbu využívať ako skladové a administratívne priestory (ako sú zapísané v LV a nejde napr. o garáž), a z toho dôvodu požaduje zriadenie práva cesty cez pozemok žalovaných, aby mal prístup k nehnuteľnosti, je zrejmé že právo prejazdu spája zároveň aj s právom využívať pozemok žalovaných ako parkovisko minimálne pre jedno ak nie viac áut, nakoľko pozemok žalovaných z troch strán siaha až po stavbu žalobcu. Takýto zásah do vlastníckych práv žalovaných je neprimeraný a nie je ničím odôvodnený.
31. Podľa názoru súdu by navrhované neodkladné opatrenie nielenže sporné vzťahy neupravilo, ale práve naopak by aj s ohľadom na predložené vyjadrenia žalovaných, vyvolalo ďalšie právne spory.
32. Čo sa týka zabezpečenia nevyhnutnej údržby a obhospodarovania stavby, v záujme predchádzania škôd, má žalobca právo na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstupu na pozemok a vlastníci susediacich pozemkov, tzn. aj žalovaní majú povinnosť umožniť prístup cez pozemok, v súlade s § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb.
33. Vlastnícke právo je chránené Ústavou SR aj Občianskym zákonníkom a pristúpiť k jeho obmedzeniu možno len podľa zákona, kedy súd veľmi prísne skúma a posudzuje primeranosť obmedzenia vlastníckeho práva a prihliada na to aby výkon práv bol v súlade s princípom proporcionality a v súlade s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Za daných okolností, by už umožnenie prechodu cez pozemok žalovaných, bolo významným zásahom do ich ústavne zaručeného vlastníckeho práva, ktorého nútené obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere, výnimočne, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Právo prejazdu cez pozemok sa javí ako ničím neodôvodnené. Avšak súd nemal za osvedčené ani skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami zriadením práva prechodu k stavbe žalobcu, práve z ohľadom na vyššie uvedené okolnosti v bodoch 27., 28. a 29. uznesenia.
34. Je pravdou, že žalobca ako vlastník stavby má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktorého súčasťou je, ako to uvádza v návrhu na neodkladné opatrenie, okrem iného aj oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva užívať a požívať jeho plody a úžitky, a aby mohol žalobca svoje nehnuteľnosti efektívne užívať, musí mať k nim prístup. Na túto okolnosť, že žalobca nemá prístup ku svojej stavbe, súd z dôvodu, že sa do tejto situácie žalobca nerozvážnou kúpou dostal sám, nemohol prihliadať na úkor práv dotknutých vlastníkov pozemku (žalovaných). Vyriešenie tejto otázky bude práve predmetom konania vo veci samej (60C/49/2017), či už rozhodnutím podľa § § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy súd môže po vykonanom dokazovaní a vyjadrení strán k veci zriadiť vecné bremeno navrhovaným spôsobom resp. dohodou strán o zriadení vecného bremena spôsobom vyhovujúcim všetkým dotknutým účastníkov sporného vzťahu. I keď súčasná úprava (§ 330 ods. 2 CSP) umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia totožného petitu s petitom žaloby vo veci samej, predmetná vec takým prípadom nie je, práve naopak. Navrhované opatrenie neslúži iba neodkladnej úprave sporných vzťahov strán, ale priamo a obmedzujúco zasahuje do existujúcich práv. Neodkladné opatrenia v navrhovanom znení, zriadením práva cesty cez pozemok žalovaných (prechodu aj prejazdu), by v plnom rozsahu nahradilo rozhodnutie vo veci samej, v rámci ktorého konania má dôjsť k posúdeniu splnenia naznačených zákonných predpokladov pre zriadenie vecného bremena práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súdom. Súd by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu a znení, v zásade umožnil žalobcovi bezodplatne užívať pozemok žalovaných, čo by bolo zjavne neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovaných, a prekračovalo by mieru nevyhnutne potrebnú pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pričom by sa dosiahol stav, ktorý je účelom prebiehajúceho sporového konania vo veci samej (sp. zn. 60C/49/2017), v prípade vyhovenia žalobe.
35. Nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil zákonné predpoklady v zmysle § 325 ods. 1 CSP (potrebnú úpravu vzťahov alebo ohrozenie výkonu rozhodnutia), vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Súd o trovách rozhodol v zmysle uvedených ustanovení zákona, podľa ktorých strane, proti ktorej smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že úspešnej strane v tomto konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nemohol jej súd priznať ich náhradu
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.