Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/269/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: Q. C., nar. XX. H. XXXX, bytom U., T. XXX, o 1.142,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 12. januára 2016 č. k. 30C/281/2013-70 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na zaplatenie zmenkovej sumy 1.142,87 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.162,87 eur od 4. júla 2010 do 23. apríla 2012, čo predstavuje sumu 1.918,75 eur, zo sumy 1.142,87 eur od 24. apríla 2012 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.162,87 eur od 23. septembra 2010 do 23. apríla 2012, čo predstavuje sumu 110,98 eur, zo sumy 1.142,87 eur od 24. apríla 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 3,88 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil článkom 5 ods. 2, čl. 19 Nariadenia (Naradenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 96 ods. 1, 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 17 zákona č. 191/1950 Zb. šekový a zmenkový zákon. Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o úvere č. 401900148 dňa 23. novembra 2009 medzi pôvodným veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.,) a žalovanou ako spotrebiteľom, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami 94 eur v počte splátok 12. Dokazovanie vykonal lustráciou v súdnom manažmente vo vzťahu k spisu sp. zn. 26Er/160/2011. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu je známe z jeho činnosti v obdobných veciach, že vo vyššie uvedenej zmluve o úvere nie je obsiahnutý úrok, iba výška poplatku bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN, pričom šlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravený a dopisoval do neho len konkrétne údaje týkajúce sa dlžníka (obsah zmluvy dlžník žiadnym spôsobom podstatne ovplyvniť nemohol ani tak neučinil) a všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek, v zmysle ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenky, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma tak bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vznikli ku dňu vyplnenia zmenky. Žalovaná dňa 23. novembra 2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.162,87 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 4. júla 2010. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť zmenku indosovala na rad žalobkyne (ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje). Zmenka, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok má zabezpečovací charakter pôvodného právneho spotrebiteľského vzťahu (zmluvy o úvere). Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplňovacom práve zmenky ako neprijateľnú podmienku, pretože nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňovala vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o neplatné dojednanie podľa § 53 ods. 5 O. z.. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka (na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho sa zmluva prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky). Na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, poukázal aj List Európskej komisie z 25. apríla 2013 adresovaný Slovenskej republike (s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva a uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vymáhajúcej nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach). Z právnej úpravy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, pričom zmenka bola vyplnená na zmenkovú sumu 1.162,87 eur, teda ide o navýšenie o viac ako 51%, čo je v rozpore so zákonom (zabezpečovacia zmenka má byť vyplnená len na 30% poskytnutej sumy). Z Listu Európskej komisie z 12. februára 2014 je zrejmé, že členské štáty môžu povoliť používanie zmenky iba vtedy, ak súčasne zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Súdu prvej inštancie bolo z úradnej činnosti zrejmé, že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobila predmetom súdnych konaní plnenia neprijateľných zmluvných podmienok, najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných podmienok a po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi si uplatňuje obdobné plnenia (ako indosátor zo zmenky). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov), na základe ktorého plne úspešnej žalovanej náhrada trov konania nebola priznaná, s odôvodnením, že si náhradu trov konania neuplatnila a nebol ani preukázaný vznik trov žalovanej v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým a predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné aplikovať len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup pri dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne nesporné skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej zmenky, ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobkyňa zdôraznila, že predmetom

konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže tak činiť ani súd (žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“). Len za určitých okolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť však vznesené zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporom konaní, vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o vyplňovacom práve blankozmenky, ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zákonodarca pripúšťal aj to, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Žalobkyňa namietala argumentáciu súdu prvej inštancie založenú aj na pripomienke Európskej komisie k veci sp. zn. C/558/13. Je získaná z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Vo veci poskytli pripomienky aj ostatní účastníci konania, ktorých vyjadrenia boli opačné. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobkyni ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, nie je možné výklad súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm 3/2014.

3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnení princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

7. Nariadenie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o alternatívny nástroj sledujúci

zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

9. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

10. Súd prvej inštancie mal preto postupom podľa Nariadenia vyhotoviť tlačivo B, za účelom umožnenia žalobkyni návrh na uplatnenie pohľadávky doplniť o konkrétny právny titul, následne žalobkyni tlačivo doručiť, s cieľom získať informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s cieľom zabezpečiť právnu ochranu spotrebiteľa. Bolo potrebné, aby žalobkyňa opísala konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), s uvedením obsahu kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, výšky čiastočných plnení žalovanej.

11. Ďalší postup v konaní, podľa čl. 5 Nariadenia, sa potom odvíja podľa správania žalobkyne, či a ako tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplnila v rámci určenej lehoty.

12. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je však povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

13. Ak súd prvej inštancie začal vykonávať dokazovanie aj bez vyššie uvedeného postupu podľa Nariadenia, bol však povinný dodržať procesné pravidlá vykonávania dôkazov. Súd vo svojom rozhodnutí mal vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedal preukázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti, skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O. s. p.) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok i právnych fikcií (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 214/2014). Cieľom je zistiť skutkový základ veci s prihliadnutím k skutkovej podstate príslušnej právnej normy (hmotného alebo procesného práva). Skutočnosťami všeobecne známymi (tzv. notoriety) sú také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného priemerne vzdelaného človeka, žijúceho v danom mieste a čase, predpokladať. Predmetom dokazovania nie sú ani skutočnosti, ktoré sú síce známe len súdu, ak poznatky o týchto skutočnostiach získal zo svojej úradnej činnosti. Najčastejšie pôjde o

skutočnosti zachytené v súdnych spisoch, dôležité pre procesné rozhodnutie (napr. pri hľadaní vhodného opatrovníka sa použije vedomosť z iného súdneho konania, príp. pri opätovnom zastupovaní účastníkov konania zástupcom, ktorý nie je advokátom). Za skutočnosť známu súdu z jeho činnosti však nemožno považovať obsahovú náležitosti konkrétnej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, len preto, že v iných obdobných veciach boli uzavreté formulárové zmluvy. Ak súd prvej inštancie zistil, že exekučný spis (sp. zn. 26Er/160/2011), obsahujúci zmluvu a všeobecné podmienky sa nachádza na inom súde (ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), nebol daný dôvod na vyhlásenie rozsudku, ale na zadováženie označeného spisu, príp. fotokópií jeho relevantných častí.

14. Zmluva o úvere, ktorá preukazuje obsah kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, predstavuje hlavný a kľúčový dôkazný prostriedok v procese vykonávania a hodnotenia dôkazov, v súvislosti so súdnou kontrolou zmluvných podmienok vykonávaných ex offo (z úradnej činnosti). V odvolacom konaní je potom predmetom prieskumu aj odvolacím súdom (čo v danom prípade nebolo možné). Ak však žalobkyňa nebola na jej predloženie vyzvaná v súvislosti s vyššie uvedeným postupom podľa Nariadenia a ani súd prvej inštancie ju nemal vo svojej dispozícii (keďže ju nezadovážil), nemohla podliehať hodnoteniu dokazovania, pretože súd prvej inštancie len vychádzal z iných obdobných zmlúv (nie konkrétnej zmluvy o úvere) v iných veciach.

15. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016) je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov), dôkazy však musia byť vykonané v súlade s procesnými pravidlami, k čomu v danom prípade nedošlo.

16. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať konanie pred súdom prvej inštancie vykonávaním dokazovania, predovšetkým rozhodujúcimi dôkaznými prostriedkami).

17. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní (vychádzajúc zo štádia dokazovania v danej veci) skúmať, či sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), na základe preukázaných skutočností (vykonaním dokazovania) o konkrétnom kauzálnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, najmä o právnom titule, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, vrátane jeho súčastí, tiež o obsahu vzájomných práv a povinností veriteľa a dlžníka.

19. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s pravidlami procesného kódexu (CSP účinného od 1. júla 2016). Spisový materiál sp. zn. 26Er/160/2011 aj reálne pripojí, príp. jeho časť zhotovením kópií relevantných častí spisu, v súvislosti so základným obligatórnym prieskumom zmluvných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch.

20. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

21. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.