Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-337-2017.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Subarea
4Co/337/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: W.. K. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. G. X, C., zastúpený: Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, Holubyho 37, Pezinok, proti odporcom: 1/ Mesto Modra, so sídlom Dukelská 38, Modra, IČO: 00 304 956, zastúpený: RR Legal Corp, s.r.o., so sídlom Humenské námestie 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, 2/ ATOPS, s.r.o., so sídlom Lombardiniho 17, Bratislava, IČO: 46 429 701, zastúpený: JUDr. Ivica Urbanová, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 23, Bratislava, IČO: 42 209 480, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. júna 2017 č.k. 8C 33/2017-78 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil obom žalovaným povinnosť zdržať sa realizácie všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o príprave a vybudovaní sietí technickej infraštruktúry pre výstavbu rodinných a bytových domov v lokalite „C. Y.“ zo dňa 10.02.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňa 14.02.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.
2. Vychádzal z návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého je navrhovateľ fyzickou osobou s trvalým pobytom v meste C. a ktorý má v zmysle § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí aktívnu legitimáciu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa prevodu majetku obce, ktorá sa zmluvne dňa 10.02.2017 zaviazala previesť svoj nehnuteľný majetok na súkromnú právnickú osobu -žalovaného 2/. Navrhovateľ mal za to, že Mesto Modra postupovalo v rozpore so zákonom o majetku obcí a tiež v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, keď v súčasnej dobe prebieha územné konanie týkajúce sa stavby „Obytný súbor C. Y. C.“ vedené spoločným stavebným úradom so sídlom v C. pod č. XX/XX/XX/XX/MH/DZ. Podľa navrhovateľa ak územné rozhodnutie v tejto veci nadobudne právoplatnosť, vznikne podľa bodu 4.3 písm. a/ Zmluvy súkromnej spoločnosti žalovaného 2/ právny nárok na 5% z celkovej výmery pozemkov, ktoré tvoria Protiplnenie. Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia vznikne zhotoviteľovi nárok na ďalších 5%, po protokolárnom odovzdaní inžinierskych sietí 40%, po protokolárnom odovzdaní komunikácií 30%, po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 15% a po záverečnom protokolárnom odovzdaní Diela posledných 5%. Územné rozhodnutie by malo nadobudnúť právoplatnosť v júli 2017. Vzhľadom na to, že nikde v zmluve nie je uvedená hodnota pozemkov a ani hodnota uskutočňovaných stavebných prác, hrozí, že mestu Modra vzniknú škody pre nehospodárne a nezákonné nakladanie s majetkom obce.
3. Súd prvej inštancie tak rozhodol posúdiac návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1 CSP stotožniac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa majúc za to, že ak by vznikol právny nárok súkromnej spoločnosti postupne na prevod všetkých pozemkov a zhotoviteľ by zároveň postupne zabezpečoval práce, ktoré sú predmetom zmluvy, stav by už v čase konečného prevodu pozemkov nebolo možné zvrátiť, keďže všetky služby by už boli zrealizované. Poukázal na to, že navrhovateľ má konanie Mesta Modra za nezákonné podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, pretože Mesto Modra síce vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž a tiež odkazuje na ust. § 9a ods. 1 písm. a/ zákona o majetku obcí, ale mesto reálne nepostupovalo v súlade s týmto zákonom, keď vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž na poskytnutie stavebných prác a súťaž nebola vyhlásená na predaj majetku mesta. Mesto tak nekonalo v záujme získania najlepšej cenovej ponuky za nehnuteľnosti v majetku obce. Obec týmto konaním uviedla do omylu aj prípadných záujemcov, keďže záujem o prevod nehnuteľnosti mesta nebol z predmetu súťaže zrejmý. Predmetná zmluva podľa navrhovateľa patrí jednoznačne medzi stavebné práce a zadávanie tejto zákazky jednoznačne spadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Nie je pravdou, že protiplnenie je nepeňažné, pretože záujem previesť majetok obce je jednoznačne plnením peňažným, keďže hodnota majetku je vyjadriteľná peňažne. Uzatvorenou zmluvou si tak mesto a zhotoviteľ vzájomne poskytujú protihodnoty. Podľa navrhovateľa mesto ako verejný obstarávateľ nedodržalo princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní uplatnilo v rozpore s týmto zákonom a uvedeným konaním podľa navrhovateľa porušili hospodársku súťaž bezdôvodným znevýhodnením súkromnej spoločnosti žalovaného 2/.
4. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný 1/ a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Vytkol súdu prvej inštancie stotožnenie sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s tým, že v rámci realizácie prevodu majetku koná ako riadny hospodár výlučne v súlade so záujmami mesta a v súlade so zákonom o majetku obcí. Zámer bol už prostredníctvom primátora mesta prezentovaný v Programovom vyhlásení primátora mesta a poslancov Mestského zastupiteľstva, pričom Zákon o majetku obcí nevylučuje formu protiplnenia nepeňažného. Uznesením č. 101/16/2016 zo dňa 30.06.2016 Mestské zastupiteľstvo schválilo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže o najlepší návrh na uzavretie zmluvy o príprave a vybudovaní sietí v lokalite C. Y.. Bola zriadená i sedemčlenná komisia na vyhodnotenie a posúdenie efektívnosti a ďalšieho ekonomického dopadu obchodnej verejnej súťaže, ktorá bola riadne vyhlásená zverejnením na úradnej tabuli Mestského úradu Modra dňa 19.10.2016 a na webovom sídle mesta, rovnako aj v regionálnej tlači. Návrh podal jediný súťažiaci - žalovaný 2/, k veci bol vyhotovený znalecký posudok č. 3/2016 znalca W.. T.. Uzatvorenie predmetnej zmluvy schválilo Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 172/20/2016 zo dňa 15.12.2016. Predmetom popísanej obchodnej verejnej súťaže tak bol prevod majetku mesta v prospech tretej osoby za najvýhodnejšiu ponuku v rámci riadne vykonanej a transparentnej súťaže, ktorá ponuka korešpondoval a so záujmami mesta a jeho obyvateľov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia označil za účelový, nakoľko navrhovateľ ako obyvateľ mesta mal o postupe mesta vedomosť a nenamietal ho. Mal za to, že splnil podmienky zákona o majetku obcí ohľadom vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže, nakoľko svoj zámer zverejnil na úradnej tabuli dňa 19.10.2016 a zvesil ho dňa 29.11.2016, zámer zverejnil na webovom sídle a taktiež v regionálnej tlači. Prípadných záujemcov dokonca informoval o možnosti osobnej obhliadky prevádzaného majetku a o možnosti oboznámenia sa s príslušnou dokumentáciou k nim sa vzťahujúcou, ktorej obsahom bol aj vyššie uvádzaný znalecký posudok. Svoje konanie mal za v súlade s princípmi rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a pod., nakoľko určil konkrétne podmienky obchodnej verejnej súťaže. Konštatoval, že pri obchodnej verejnej súťaži sa trhová cena zisťuje súťažou o najlepší návrh, preto konal ako riadny hospodár, s tým, že na ocenenie nehnuteľností dal vyhotoviť znalecký posudok, verejne prístupný na Mestskom úrade Modra pre obyvateľov ako aj pre uchádzačov v rámci obchodnej verejnej súťaže. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil hrozbu prípadnej škody, ktorú žiadnym spôsobom nevyčíslil a jeho úvahy sú teoretické. Pre prípad nenariadenia neodkladného opatrenia by škoda tiež nevznikla, nakoľko aj v prípade prevodu vlastníckeho práva k pozemkom mu bude poskytnuté protiplnenie v zmysle Zmluvy. Nebola teda osvedčená potreba okamžitej úpravy právnych pomerov strán sporu. Uviedol, že odplata za prevod majetku vo forme zrealizovaných činností je zákonom dovolenou formou protiplnenia. I pre prípad uzavretia zmluvy o prevode majetku sa možno domáhať súdneho určenia jej neplatnosti a navrhované neodkladné opatrenie tak nie je nevyhnutné. Namietal i nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, s poukazom na ust. § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, nakoľko táto je v zmysle dikcie tohto ustanovenia
podmienená tým, aby prevod majetku už bol zrealizovaný. Skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil za nepravdivé a vymyslené, keď navrhovateľ od počiatku o obchodnej verejnej súťaži vedel. Nariadením neodkladného opatrenia sa znemožnil prevod majetku obce a tým je aktívna legitimácia navrhovateľa vylúčená definitívne.
5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal riadne a včas prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie i žalovaný 2/ a žiadal ho taktiež zmeniť a návrh na nariadene neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že nariadené neodkladné opatrenia neprimerane zasahuje jeho právneho postavenia, je v rozpore s právom na ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v rozpore s právom na podnikanie a výkon inej zárobkovej činnosti podľa čl. 35 Ústavy SR. Taktiež namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie tohto návrhu, nakoľko podľa neho nespĺňa zákonné podmienky dané ust. § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí. Žaloba by mala smerovať proti právnemu úkonu, ktorým k prevodu majetku došlo na tretiu osobu, alternatívne určenia vlastníctva. V danom prípade predmetom relevantnej zmluvy nie je priamy prevod majetku obce. Uviedol tiež, že žiadne územné konanie týkajúce sa stavby Obytný súbor C.S. Y. pod č. XX/XX/XX/XX/MH/DZ neprebieha. Poukázal i na konkrétne informácie k osvedčeniu riadneho vyhlásenia obchodnej verejnej súťaži, s tým, že podľa neho princípy hospodárenia s majetkom obce umožňujú obci prevod vlastníckeho práva k jeho majetku za nepeňažné protiplnenie, čo podľa neho vyplýva aj z ust. § 9a ods. 1 písm. a/ Zákona o majetku obcí. Mal za nepochybné, že budúci prevod vlastníctva majetku mesta Modra na neho je realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej v súlade so zákonom o majetku obcí, keď k veci bol riadne vypracovaný i znalecký posudok, ktorý slúžil na porovnanie cien prevádzaného majetku a poskytovaného protiplnenia.
6. Žalobca vo svojom k odvolaniam žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je fyzickou osobou s trvalým pobytom v meste C., ktoré sa v zmluve zo dňa 10.02.2017 zaviazalo previesť svoj nehnuteľný majetok na žalovaného 2/, čím je jeho aktívna legitimácia vo veci daná. Uvádzaný nezákonný postup je dôvodom neplatnosti tejto zmluvy. Pri podávaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal informácie o prebiehajúcom územnom konaní vo veci stavby Obytný súbor C.S. Y.. Mal za nevyhnutné, aby pomery účastníkov boli bezodkladne upravené a tak nedošlo k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami a k postupe v rozpore s verejným záujmom. Pre prípad vzniku právneho nároku na prevod všetkých pozemkov do vlastníctva súkromnej spoločnosti by bolo zvrátenie situácie nemožné, keďže všetky dojednané služby by boli zrealizované a mesto by muselo uhradiť cenu týchto služieb. Nešlo by tak o efektívny spôsob nápravy. Vzhľadom na to, že v zmluve nie je nikde uvedená cena relevantných pozemkov, konanie mesta označil za nehospodárne a nezákonné nakladanie s majetkom mesta. Uviedol, že mesto C. jasne vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž na poskytnutie stavebných prác a táto nebola vyhlásená na predaj majetku mesta. Mal za to, že výhodnosť ponuky je možné posúdiť len v prípade, ak je známa jej hodnota. Hodnota ponúkaných prác oproti hodnote majetku nebola zistená, keď bez porovnania týchto hodnôt nemožno hovoriť o ponuke najvýhodnejšej. Podľa jeho názoru bol v danom prípade úplne obídený zákon o verejnom obstarávaní, rovnako aj princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality a hospodárnosti a efektívnosti. súkromná spoločnosť žalovaného 2/ bola podľa neho bezdôvodne zvýhodnená.
7. Žalovaný 1/ v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa neodkladného opatrenia na jeho podanie, a to s poukazom na ust. § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, keď občan mesta je aktívne legitimovaný na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod majetku obce spôsobom v danom ustanovení uvedenom. Uvedené ustanovenie sa na iný spôsob prevodu majetku nevzťahuje. Stranou sporu v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však môže byť len ten, kto je stranou sporu v konaní o veci samej, ktorej predmetom môže byť len určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým k prevodu majetku už došlo. Mal za to, že neodkladným opatrením sa nemôže prejudikovať vec sama, o to viac bez náležitého dokazovania. Vyjadril názor, že navrhovateľ nedoložil žiaden dôkazný prostriedok osvedčujúci prípadnú nehospodárnosť ponuky spoločnosti ATOPS, s.r.o. a konania mesta. Svoje konanie označil za plne súladné so zákonom, keď mal za nelogické, aby sa na jednej strane pokúšal zavádzať potenciálnych kupujúcich nesprávnym označením obchodnej verejnej súťaže a na strane druhej túto súťaž nad rámec povinností stanovených v Zákone o majetku obcí zverejňoval v celoštátnom denníku Hospodárske noviny. Jeho konaním bol sledovaný zámer
nakladať s majetkom v zmysle platného územného plánu, tzn. neskoršie vybudovanie obytnej zóny. Na základe uvedeného sa preto prostredníctvom mestského zastupiteľstva uzniesol na tom, že z hľadiska dlhodobého je prevod majetku v prospech spoločnosti ATOPS, s.r.o. je najvýhodnejší. Dodal, že pri obchodnej verejnej súťaži sa trhová cena zisťuje súťažou o najlepší návrh, čo znamená, že rozhodujúcim kritériom pre výber úspešného záujemcu sú do súťaže predložené ponuky s ponúknutým protiplnením, keď spôsob, akým obce a mestá obchodnú verejnú súťaž vykonávajú, je podľa jeho názoru na uvážení samotných miest a obcí oprávnených stanoviť pre tento účel vlastné podmienky.
8. Žalovaný 2/ v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do jeho právneho postavenia a je v rozpore s právom na ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy SR. Zotrval na právnom názore o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa neodkladného opatrenia na požadovanie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko doposiaľ nedošlo k prevodu majetku obce. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, keď Mesto Modra podľa jeho názoru na základe plnenia zo Zmluvy nebude v horšom postavení z hľadiska hodnoty majetku, ktorý vlastní v súčasnosti v porovnaní s hodnotou majetku, ktorá mu zostane po splnení povinností vyplývajúcich z relevantnej zmluvy. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy konal v súlade so Zákonom o majetku obcí, pričom podľa jeho názoru Zákon o verejnom obstarávaní nemožno aplikovať na realizáciu investičnej akcie. Netvrdil, že jeho ponuka bola najvýhodnejšia, a to z dôvodu, že v rámci obchodnej verejnej súťaže bol jediným subjektom. Z uvedeného dôvodu nemá ani vedomosť o tom, ako Mesto Modra vyhodnocovalo hospodárnosť jeho ponuky, avšak relevantne uviedol, aké aspekty mohli mesto k tomuto vyhodnoteniu ich ponuky ako najhospodárnejšej viesť. Bol toho názoru, že nebolo povinnosťou mesta preukazovať hodnotu prevádzaných pozemkov, keď jeho jedinou povinnosťou v súvislosti s nakladaním s jeho majetkom bolo sledovať princíp hospodárnosti. Neschopnosť žalobcu posúdiť hospodárnosť konania mesta podľa neho neznamená, že konalo nehospodárne. Mal za to, že podľa sprievodnej dokumentácie je jednoznačné, že predmetom obchodnej verejnej súťaže bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku mesta za nepeňažné plnenie, keď v zmysle Zákona o majetku obcí prevod vlastníckeho práva k majetku obce nie je viazaný na konkrétnu právnu formu. Vyjadril názor, že konanie mesta C. bolo v súlade so Zákonom o majetku obcí, keďže bolo realizované na základe transparentnej obchodnej verejnej súťaže s jednoznačne špecifikovaným predmetom, ktorým bol prevod majetku obce za nepeňažné protiplnenie.
9. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1 /a 2/ sú dôvodné.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Citované zákonné ustanovenia upravujú inštitút neodkladného opatrenia v zmysle zákona č. 160/2016 Z.z. účinného od 1.7.2016, ktorého účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi stranami sporu alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť, nakoľko v danom prípade ide o neodkladné opatrene nariadené na dobu do skončenia základného a hlavného sporu strán. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, keď nie je vylúčená vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade neodkladného opatrenia nejde o konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo pre hmotnoprávny vzťah strán sporu reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.
18. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu odvolací súd na rozdiel od právneho názoru súdu prvej inštancie vyhodnotil, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľom nie sú dané, keď navrhovateľ v návrhu na jeho nariadenie neosvedčil existenciu nároku vo veci samej a taktiež ani neodkladnosť potreby úpravy právnych pomerov strán súdom. Pokiaľ ide o nárok vo veci samej navrhovateľ neuviedol, akého nároku sa v meritórnom konaní nasledujúcom po nariadení neodkladného opatrenia mieni domáhať, keď v návrhu len uviedol, že pre prípad, ak jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vyhovené a dôjde k prevodu majetku mesta na žalovaného 2/, by sa domáhal neplatnosti zmluvy o prevode pozemkov, ktoré majú tvoriť protiplnenie na základe Zmluvy. Povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP) navrhovateľovi neuložil ani súd prvej inštancie v rámci nariadeného neodkladného opatrenia, preto je namieste predpokladať, že mal za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie nebolo súdom prvej inštancie nariadené ani na určitý obmedzený čas. Táto nová právna úprava nastolená účinnosťou CSP odzrkadľuje koncepčnú zmenu, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. Uvedené má ale potom súvis aj s otázkou existencie aktívnej legitimácie navrhovateľa na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
19. Vychádzajúc z dikcie citovaného ust. § 9b ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí navrhovateľ neodkladného opatrenia ako občan mesta C. má pri eventualite už realizovaného prevodu majetku obce na tretiu osobu právo, t. j aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej k
prevodu majetku obce na tretiu osobu došlo, alebo určenia vlastníctva obce k majetku. Súdne konanie s takýmto predmetom sporu navrhovateľ neodkladného opatrenia neinicioval, z uvedeného dôvodu potom existenciu jeho aktívnej legitimácie na požadovanom neodkladnom opatrení nemožno ustáliť. Nemožno totiž ani prijať ako správny právny záver, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď táto sa vychádzajúc z ust. § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí dá dosiahnuť jedine rozhodnutím o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva majetku obce na tretie osoby alebo rozhodnutím o určení vlastníctva obce k prevedenému majetku. Na základe uvedeného potom nemožno konštatovať splnenie základného zákonného predpokladu pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie nároku vo veci samej.
20. Okrem uvedeného je potrebné uviesť i to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil ani dôvodnosť obavy z bezprostredne hroziacej ujmy jeho osobe. Požadovaným neodkladným opatrením sa vychádzajúc z jeho obsahu nemá zabezpečiť výkon budúceho očakávaného meritórneho rozhodnutia, keďže žiadne konanie vo veci samej nemá byť začaté, a navrhované neodkladné opatrenie tak má byť prostriedkom úpravy právnych pomerov medzi procesnými stranami, ktorý právnym inštitút je na mieste použiť tam, kde hrozí navrhovateľovi neodkladného opatrenia nezvrátiteľný vznik škody, alebo jej zväčšovanie. Navrhovateľ hrozbu škody svojej osobe neosvedčil a v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza škodu mestu, t. j. subjektu odlišnému. Osvedčenie hrozby ujmy jeho osobe nevyplýva ani z ním citovaného ust. § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, na ktorý sa navrhovateľ sám odvoláva, keď uvedené ustanovenie len dáva zákonnú možnosť iniciovania súdnych konaní po realizácii prevodu majetku obce na tretie osoby bez skúmania existencie naliehavého právneho záujmu na žalobami žiadaných určeniach, avšak pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom osvedčenia hrozby ujmy jeho navrhovateľovi aplikovateľné nie je. Navrhovateľ navyše neosvedčil ani hrozbu ujmy Mestu Modra, keď neosvedčil nehospodárnosť ponuky spoločnosti ATOPS, s.r.o. z hľadiska hodnoty prác oproti hodnote prevádzaných pozemkov. Jeho tvrdenia sú len teoretické.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).