Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/248/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C.. S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XX/X, XXXX F., O. O., zastúpená I.. C. Y., AK D. D.K. E. XX, J. a otec - J. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XX, J., P. Č. I. XX, XXX XX G. X, Č. O., o úprave styku otca s maloletými deťmi a o zákaze styku otca s maloletými deťmi, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto

rozhodol:

Súd styk otca s maloletými deťmi P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2013 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Rozsudkom zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013 - 111 súd manželstvo J. P., L.. XX.XX.XXXX E. J. S. C.. S. P.T., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX E. J., uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. - D. C., zapísané vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti K., P. S. E. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí P.: K. sumou 200,- eur mesačne, P. sumou 180,- eur mesačne a E. sumou 120,- eur mesačne. Zároveň uložil matke písomne informovať otca maloletých detí, a to pravidelne vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať písomné správy o aktuálnych a mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletých detí a upravil styk otca s maloletými deťmi s tým, že u tohto výroku vyslovil predbežnú vykonateľnosť.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila so stanovenou výškou výživného, keď tvrdila, že otec maloletých detí skončil zamestnanie z dôvodu nezodpovednosti a alkoholizmu, keď bol prepustený zo zamestnania, kde poberal čistý príjem v rozsahu 2.300 až 2.500 € mesačne. Nevidela dôvod, prečo by pre nezodpovednosť otca mali byť deti ochudobnené o výživné. Žiadala prešetriť duševný stav otca v zmysle jeho závislosti na alkohole a v tomto smere aj nanovo upraviť styk s deťmi, aby mala istotu, že počas stretávania sa otec o deti zodpovedne postará. Nesúhlasila tiež s úpravou styku stanovenou súdom prvej inštancie, keďže pracovnú dobu má do 16.00 hod. a za týchto podmienok nemohla pripraviť deti na styk v piatok o 16.00 hod. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v čase určovania výživného bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 26 € na deň. Uviedol, že podanie matky detí obsahuje klamstvá a ničím nepodložené nepravdy, keďže nie je pravdou, že by požíval alkoholické nápoje. Matka detí sa tiež počas konania nevyjadrila, že by jej prekážalo pripraviť deti na styk o 16,00 hod. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako správny, resp. odvolanie matky detí odmietnuť.

5. Súd prvej inštancie predložil dňa 17.10.2014 spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu, ktorý rozsudkom zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/502/2014 - 163 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného zmenil tak, že otec je povinný od 17.07.2014 prispievať na maloletého K. sumou 230 € mesačne, na maloletú P. sumou 200 € mesačne a na maloletú E. sumou 180 € mesačne. V časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti úpravy styku otca s deťmi odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vyplývala len skutočnosť, že je potrebné zachovať kontakt otca s deťmi. Styk rodiča s dieťaťom má byť predovšetkým upravený tak, aby bol v záujme dieťaťa, pričom je potrebné rešpektovať právo povinného rodiča na styk, ako aj právo dieťaťa na styk s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z obsahu rozhodnutia je možné vyvodiť len skutočnosť, že matka bráni otcovi v styku s maloletými deťmi. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie však nemal riadne preukázanú, pretože rodičia produkovali rozporné tvrdenia. Z obsahu spisu nevyplynulo, z akého dôvodu deti odmietajú styk s otcom, v každom prípade preto považoval za potrebné zistiť, či realizácia takto upraveného styku je v záujme maloletých detí alebo, či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému sú maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti. Akékoľvek výhrady jedného rodičia voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Uvedené okolnosti je však potrebné nesporne preukázať. Len odhalenie skutočnej príčiny odmietania detí môže viesť k spoľahlivej úprave styku oprávneného rodiča s deťmi. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletými deťmi skutočne ohrozuje ich záujem si vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, pričom je možné vykonať dokazovanie na základe znaleckého posudku vypracovaného psychológom. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vykonať dokazovanie v naznačenom smere a upraviť styk tak, aby bol v záujme maloletých detí, pretože ten je prvoradý a prevyšuje záujem rodičov, ich pocity či predstavy.

6. Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013 - 111, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/502/2014

- 163 a informáciou VÚDPaP zo dňa 13.02.2015 o poradenských intervenciách u maloletých detí. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

7. Otec maloletých detí navrhol upraviť jeho styk s deťmi tak, ako tomu bolo v rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014. Vyjadril presvedčenie, že deti ho stále milujú a chcú s ním tráviť čas. Naposledy sa s deťmi stretol v auguste 2014, kedy strávil čas s maloletou P. S. E., pričom deti nejavili žiadne známky nespokojnosti. S K. sa v tom čase nestretol, bol s ním v osobnom kontakte na jeseň roku 2014 na tenisovom turnaji, kedy sa s ním rozprával asi 15 minút. Okrem iného sa vtedy dohodli, že sa budú ďalej kontaktovať, s čím maloletý súhlasil, k uvedenému však následne nedošlo. Napriek všetkému sa o deti naďalej zaujíma, bol sa pozrieť v mieste ich súčasného bydliska, v škole vo F., ktorú navštevuje maloletá P. a tiež je v kontakte s triednou učiteľkou maloletého K.. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu styku, otec má možnosť tráviť čas s deťmi v dome svojich rodičov v obci Č., nie je teda pravdou, že by tento styk nemal kde realizovať. Poukázal na to, že tu nie je len matka detí, ale aj on ako otec a jeho nová rodina, najmä maloletá M., pričom celá situácia ohľadom styku s deťmi zasahuje do chodu jeho novej domácnosti. Poprel tvrdenia o tom, že je alkoholik, je pravdou, že vyhľadal odbornú psychiatrickú pomoc, bola mu diagnostikovaná stredne ťažká depresia s tým, že v súčasnosti už neužíva medikamentóznu liečbu a lekára navštevuje podľa potreby. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.01.2015, že z dôvodu odmietania preferenčného rodiča je potrebné riešiť postoj tohto rodiča a ako odporúča Krajský súd v Bratislave nariadiť mu odborné poradenstvo a poučiť ho. Vyjadril presvedčenie, že na strane matky je prítomná nenávisť voči jeho osobe. Upozornil na to, že na začiatku tohto konania mali deti záujem sa s ním stretávať a v súčasnosti ho nazývajú vulgárnymi výrazmi a odmietajú ho čo i len vidieť, z čoho vyplýva jednoznačne negatívne pôsobenie matky detí. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že partnera matky nazývajú „ocinko“ a jeho samého oslovujú krstným menom. Potvrdil tú skutočnosť, že výživné si neplatí v rozsahu stanovenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, nakoľko také finančné prostriedky nemá k dispozícii. Snaží sa však každý mesiac posielať čo možno najvyššiu čiastku.

8. Právna zástupkyňa matky navrhla, aby súd vykonal pohovor s maloletými deťmi, predovšetkým K., ktorý stretávanie sa s otcom striktne odmieta s tým, že v tomto duchu napísal otcovi aj SMS správu. Poukázala i na závery poradenských intervencií, ktoré boli u detí vykonávané vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave otec detí útočí na rodinu matky detí formou mailovej komunikácie, vulgárne im nadáva a v tejto súvislosti bolo voči otcovi vedené i trestné stíhanie. Maloletý K. ťažko niesol i tú skutočnosť, že sa otcovi narodilo dieťa s jeho terajšou partnerkou, kedy sa vyjadril, že s ním už nechce mať nič spoločné. Partnerka otca pritom zasahuje do tohto problému, kontaktuje inštitúcie, rodičov matky detí aj políciu, čo nie je vhodné a mala by sa od uvedeného dištancovať tak, ako partner matky. V priebehu konania navrhla, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a aby bol styk otca s deťmi zakázaný.

9. Uznesením zo dňa 23.07.2015, č. k. 38P/248/2013 - 220 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca G.. W. M., V. L., G. T., C. XX, J.. Súdny znalec vypracoval posudok ku dňu 24.08.2016.

10. V záveroch znaleckého posudku súdny znalec okrem iného uviedol, že všetky deti vyjadrovali voči otcovi negatívny vzťah a odmietali kontakt s ním, pričom podobné postoje vyjadrovali aj v rámci výsledkov vyšetrenia. V priamom kontakte s otcom pôsobili deti pasívne, strnulo a komunikovali s ním len minimálne. U najmladšej E. je možno predpokladať, že jej vzťah k otcovi je vo výraznej miere ovplyvnený vplyvmi prostredia (matka a súrodenci), u starších detí už do tohto môžu vstupovať aj vlastné zážitky či skúsenosti a vlastný pohľad na situáciu. Bez prítomnosti matky reagovali deti na otca málo, oslovovali ho minimálne, pričom maloletá P. vôbec a na podnety z jeho strany reagovali úsporne a krátko. Za prítomnosti matky reagovali deti na otca obdobným spôsobom, no kvantita ich reakcií voči nemu bola ešte o čosi nižšia, spontánne sa deti obracali výlučne na matku. Keď boli deti s matkou, či už bez prítomnosti otca alebo v jeho prítomnosti, reagovali smerom k matke živo, spontánne, pôsobili aktívne a atmosféra bola skôr veselá. Keď bol prítomný otec bolo to obdobné, no celkovo bola intenzita a častosť týchto reakcií nižšia. U oboch rodičov sa súdny znalec podrobne vyjadril aj k štruktúre ich osobnosti vrátane osobnostných charakteristík a ich vplyvu na výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Súdny znalec konštatoval, že otec detí je do istej miery problematická povaha, kde sa problém týka jeho impulzivity a aj sebahodnotenia, ale domnieval sa, že otec je v zásade schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa/deti. U matky, vzhľadom k jej povahovej charakteristike konštatoval, že je schopná mať vo svojej starostlivosti dieťa/deti. K prípadnému zákazu styku otca s deťmi (ktorý návrh predniesla matka v priebehu konania po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu v časti úpravy styku otca s deťmi) sa súdny znalec vyjadril podrobnejšie, pričom poukázal na to, že „negatívne“ osobnostné charakteristiky otca nie sú až tak vyhranené, že by mohol byť jeho kontakt s deťmi pre ne škodlivý a bolo by dané oprávnenie k tomu, aby bol jeho styk s deťmi zakázaný. Otec detí má viaceré povahové slabiny a situáciu ohľadom jeho kontaktu s deťmi nezvláda bez istých „prešľapov“, no na strane druhej sa o deti dokázal postarať v čase, keď s nimi žil v spoločnej domácnosti. Z hľadiska jeho povahy sa nezdalo potrebné mu kontakt s deťmi zakázať. Na strane druhej však súdny znalec skonštatoval, že kontakt otca s deťmi nefunguje a jeho pokusy o jeho „nastolenie“ môžu situáciu ešte zhoršovať. Otec by mal prestať „tlačiť“ na priame stretávanie sa s deťmi a pokúsiť sa nadviazať s nimi kontakt inými prostriedkami (mail, pošta..), kde by mal deťom vyjadrovať svoj záujem o ne a stretnutie s nimi. V rámci toho by sa mal zdržať akýchkoľvek negatívnych prejavov voči matke. V správach deťom by sa mal snažiť myslieť hlavne na záujmy detí a skúsiť sa vcítiť do ich potrieb. Súdny znalec mu v tejto veci doporučil poradiť sa s odborníkom a celkovo súdny znalec odporučil otcovi aj dlhšie psychoterapeutické vedenie. Záverom súdny znalec uviedol, že vzájomný vzťah rodičov je konfliktný, obaja sa obviňujú z klamstva, čo deti vnímajú a sťažuje im to situáciu. Otec detí sa môže cítiť danou situáciou znevýhodnený, no svojimi reakciami vysoko pravdepodobne prispel k tomu, do akého stavu sa situácia dostala.

11. Matka maloletých detí po vypracovaní znaleckého dokazovania uviedla, že situácia ohľadom styku otca s deťmi nie je dobrá, maloleté deti sa s otcom nestretávajú od roku 2015, pričom ona sama sa snažila s deťmi na túto tému hovoriť, avšak bezúspešne, deti akýkoľvek kontakt s otcom odmietajú. Súdny znalec doporučil otcovi formu, akou má deti kontaktovať, pri príležitosti narodenín poslal maloletej P. list, ktorý jej matka napokon nedala prečítať, nakoľko po porade s psychologičkou a kolíznym opatrovníkom sa jej na to spýtala, pričom maloletá ho odmietla čítať. Matka ho nadôvažok nepovažovala za primeraný veku maloletej. Z jej pohľadu otec nemá skutočný záujem o kontakt s deťmi a zvolil nevhodný spôsob riešenia celej situácie.

12. Otec uviedol, že sa snaží s deťmi kontaktovať formou mailov raz mesačne. Zasiela ich na e- mail maloletého K. a v kópii aj matke a tiež píše deťom i k sviatkom. Za veľmi frustrujúce označil to, že na žiadnu zo svojich správ nedostal odpoveď. K znaleckému posudku G.. W. M. mal množstvo pripomienok, tieto však napokon nekonkretizoval, nakoľko ako sám uviedol zabralo by to neúmerne veľa času. Poukázal však na to, že z jeho pohľadu prišlo u detí k „syndrómu zavrhnutého rodiča“, pričom otec sa kontaktuje s množstvom ľudí i odborníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú a možno povedať, že sa jedná o dôsledok konania programujúceho rodiča, ktorým je v danom prípade matka detí. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že v roku 2015 sa dostal do situácie, kedy vyhľadal odbornú pomoc a počas 3 týždňov navštevoval denný stacionár v G. L. E. J. a následne nastúpil do ambulantnej starostlivosti. V súčasnosti je dlhodobo kompenzovaný.

13. Súd pristúpil dňa 17.05.2017 k vykonaniu pohovoru s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov. K. S. P. súhlasili s nahrávaním pohovoru, maloletá E. nesúhlasila, z ktorého dôvodu súd vyhotovil z pohovoru úradný záznam. Pohovor s maloletou E. bol na jej žiadosť vykonaný za prítomnosti maloletého K..

14. Maloletý K. sa (vzhľadom k svojmu veku) vyjadroval k celkovej situácii najkomplexnejšie a v zásade najjasnejšie, keď síce bolo zrejmé, že je na otca stále nahnevaný pre jeho odchod od rodiny, resp. pre dôvody, ktoré jeho odchodu predchádzali (nevera zo strany otca a partnerka, za ktorou odišiel do G.), avšak jeho prejav bol vyrovnaný a uviedol, že s otcom sa nechce kontaktovať, nakoľko „necíti potrebu“, a to ani pokiaľ ide o správy, ktoré mu otec posiela a na ktoré nereaguje, čo aj sám potvrdil. Spomínal situácie, ktoré sa odohrali v čase, keď ešte žili rodičia v spoločnej domácnosti a ktoré považoval vo vzťahu k nemu za tie, ktoré „symbolizujú“ jeho prežívanie vo vzťahu k otcovi (okrem iného aj jeho správanie k matke a napr. aj to, že ho nikdy nepodporoval v tenise) Hoci spomína, že v čase, keď bol otec doma sa im venoval (chodili spolu bicyklovať a pod.) následne hneď dodal, že sa jednalo vždy o aktivity, ktoré si otec vyberal podľa seba a nie podľa toho, čo by chcel on, resp. sestry. Stretávanie s otcom považoval za zbytočné v tom smere, že mu to nič neprinesie a v jeho prítomnosti by sa zle cítil. Rozumie si s partnerom matky, tento sa venuje jemu aj sestrám. Nad odpoveďou na otázku ohľadom stretávania sa so starými rodičmi zo strany otca chvíľu váhal, potom to však odmietol s odôvodnením, že je to spojené s osobou otca, s ktorým sa stretávať nechce.

15. Maloletá P. prejavovala voči otcovi výraznejší negatívny postoj, jednoznačne odmietla akýkoľvek kontakt s otcom a dodala, že ho už „nikdy v živote nechce vidieť“, čo odôvodnila tým, že ich opustil a nebolo to od neho pekné. Týmto prežívaním bolo ovplyvnené aj jej vnímanie osoby otca, ktorého označovala za agresívneho a zlého, ktorý kričal a nadával. V tejto súvislosti spomenula jednu situáciu, ktorá sa odohrala u nich doma, keď sa rodičia hádali a po ktorej našla matku plakať, čo jej utkvelo v pamäti. K osobám starých rodičov zo strany otca uviedla, že ich rozmaznávali, čo sa jej nepáčilo. Na výslovný dotaz súdu opakovane uviedla, že sa s otcom nechce nikdy stretávať a nechce s ním mať žiadny kontakt, ani písomný. Spontánne spomenula vyšetrenie u súdneho znalca, ktorého ona sama považovala za milého, ale s otcom to tam nevedeli (so súrodencami) vydržať. Z jej pohľadu si maloletá E. otca veľmi nepamätá, bola malá, keď odišiel.

16. Maloletá E. je najmladšia, pri pohovore si vyžiadala K. prítomnosť, Tlmočila rovnaký postoj ako jej súrodenci, vzhľadom k veku sa podrobnejšie nevyjadrovala, orientovala sa na svoj vzťah k starším súrodencom, na ktorých je zjavne citovo naviazaná.

17. Matka maloletých detí v závere uviedla, že by už otázku styku otca s deťmi neriešila a ponechala by to na rozhodnutí detí. Ak o to deti prejavia záujem môžu sa s otcom stretávať, ona im v tom brániť nebude. Za prvoradý však považovala záujem detí. K maloletej E. uviedla, že táto mala v čase rozpadu manželstva X,X roka a tak ako jej súrodenci, oslovuje jej partnera „oci“. Napokon poukázala i na to, že deti sú vypočúvané aj súdom v O..

18. Otec maloletých detí poukázal na priebeh celého súdneho konania a na to, že v pôvodnom rozhodnutí mu bol upravený styk s deťmi, avšak nedošlo k výkonu tohto rozhodnutia. Nevedel si predstaviť, že by to bolo závislé od svojvôli matky, keďže z jej strany sú deti programované voči nemu ako druhému rodičovi. Navrhol upraviť svoj styk s deťmi formou tzv. asistovaného styku s tým, že by sa s deťmi stretával za prítomnosti tretej osoby, napr. psychológa či pracovníka ÚPSVaR a vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi ním a deťmi sú zdevastované, na obdobie prvých 6 mesiacov by bol tento styk upravený v rozsahu raz mesačne na 2-3 hodiny s tým, že matka bude povinná deti na styk priniesť.

19. Právna zástupkyňa matky v závere poukázala na to, že otec nevyužil radu súdu ani kolízneho opatrovníka, ktorí mu navrhli, aby sa pokúsil kontaktovať deti postupne, napr. formou SMS, všetko odignoroval a v súčasnosti by mali byť deti nútené, aby sa s ním stretávali. Navrhla, aby súd bral do úvahy nielen názory a predstavy otca na stretávanie sa s deťmi, keďže v prípade ak budú deti nútené do styku s otcom, vyvolá to opačný efekt. Je vecou otca, aby sa sám snažil stretávať sa s deťmi, avšak nie za prítomnosti tretích osôb. Rodičia sa medzi sebou dohodli, že otec bude kontaktovať deti cez pohľadnice, k čomu však zo strany otca nedošlo. Navrhla, aby sa súd pridržiaval záverov znaleckého posudku a aby otec nerealizoval svoj styk s deťmi na báze nútenia. Otec by mal tiež zvážiť svoj prístup a postoj k matke.

20. Kolízny opatrovník sa pridržiaval záverov vykonaného dokazovania, súdny znalec kontakt otca s deťmi nevylúčil a tento je dôležitý. Doporučil, aby sa rodičia ohľadom kontaktovania sa otca s deťmi dohodli a participovali na tom, dôležité však budú reakcie detí.

21. Okresná prokuratúra Bratislava III doporučila súdu pridržiavať sa záverov vypracovaného znaleckého dokazovania, podmienky pre zákaz styku otca s deťmi splnené nie sú. V otázke styku otca s deťmi sa stotožnila so stanoviskom kolízneho opatrovníka.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec v časti úpravy a zákazu styku otca s maloletými deťmi K., P. S. E. a dospel k záveru, že návrhy rodičov nie sú dôvodné.

26. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka detí, ktorá namietala úpravu styku otca s deťmi. V čase rozhodovania súdu druhej inštancie sa styk otca s deťmi nerealizoval v žiadnom rozsahu a otec maloletých detí sa v priebehu konania domáhal jeho súdneho výkonu na príslušnom súde v O.. Následne tunajší súd vyhovel návrhu matky na zrušenie neodkladného (predbežného) opatrenia zo dňa 25.02.2014, č. k. 51P/51/2014 - 21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2014, č. k. 11CoP/181/2014 - 41, ktorým upravil styk otca s deťmi na čas do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

27. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie v smere naznačenom v rozhodnutí odvolacieho súdu, na základe ktorého návrh otca na úpravu styku s deťmi zamietol ako rozporný so záujmom maloletých detí. Právo styku rodiča s dieťaťom je špecifickou zložkou rodičovských práv a povinností a právo domáhať sa jeho úpravy prináleží v zásade tomu rodičovi, ktorý s deťmi trvalo nežije. V otázke úpravy a realizácie styku rodiča s dieťaťom/deťmi zákon uprednostňuje dohodu rodičov. Ak je táto vylúčená a medzi rodičmi je prítomný ohľadom práva styku konflikt, vstupuje do rozhodovania o tejto otázke súd. Tak ako pri akomkoľvek rozhodovaní, ktorého obsahom je výkon práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu, aj v prípade práva rodiča na styk s dieťaťom je určujúcim faktorom, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie súdu, záujem maloletého dieťaťa tak, ako to má na mysli Dohovor o právach dieťaťa (čl. 3 ods. 1) a Zákon o rodine (čl. 5). Záujem maloletého dieťaťa posudzuje súd individuálne a zohľadňuje všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, preto to, čo je dobré či vhodné pre jedno dieťa, nemusí byť (a často ani nie je) vhodné či dobré pre iné dieťa. Bolo nutné vysporiadať sa s otázkou, či môže striktná úprava styku otca s deťmi viesť k náprave vzťahov tak vážne narušených, ako sú tie medzi otcom a maloletými deťmi v danom prípade, pričom po zohľadnení všetkých relevantných skutočností prípadu dospel súd k záveru, že striktná úprava styku otca s deťmi by nielen že neviedla k nadviazaniu kontaktu otca s deťmi, ale pôsobila by kontraproduktívne. Vzťahy detí k otcovi sú do takej miery narušené, že je možné sa stotožniť s vyjadrením otca, ktorý ich označil za zdevastované. Jedná sa pritom o dlhodobý stav, ktorý sa nepodarilo zvrátiť ani súdu príslušnému konať vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi. Pokiaľ ide o príčiny tohto stavu bolo by naivné domnievať sa, že deti neboli ovplyvnené skutočne výraznými konfliktami, ku ktorým dochádzalo medzi rodičmi, čo v spojení s odchodom otca ku svojej partnerke, ako aj ďalšími okolnosťami spôsobilo, že deti sa upli na matku a vzťah k otcovi poznačil hnev, obviňovanie z rozpadu rodiny a následné odmietanie. Nemožno sa však v plnom rozsahu stotožniť s názorom otca, že u detí bolo toto negatívne prežívanie vo vzťahu k nemu vedome vytvárané a sýtené matkou, keďže uvedené nebolo preukázané ani psychologickým vyšetrením detí a ani inými dôkaznými prostriedkami. Viniť z tohto stavu výlučne jedného z rodičov - v danom prípade matku - by nezodpovedalo reálnemu stavu vecí, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia, tak matka ako aj otec, sa v minulosti uchyľovali ku konaniu a správaniu, ktoré maloleté deti negatívne poznačilo a ovplyvnilo ich prežívanie. Otec, ako rodič aktívne legitimovaný domáhať sa úpravy svojho styku s deťmi, nevolil vždy tie správne formy kontaktu vo vzťahu k deťom a nedostatočne zohľadňoval ich prežívanie celej situácie (odchod od rodiny ku svojej partnerke, ktorú okolnosť do istej miery zľahčoval) predpokladajúc, že sa ich dôvody rozpadu jeho vzťahu s matkou až tak netýkajú, pričom ale predovšetkým u maloletého K. (ale aj P.) situáciu podcenil. V širšom kontexte uvedené konštatoval aj súdny znalec, ktorý poukazoval u otca na niektoré rysy jeho osobnosti, ktoré spôsobili, že vo vzťahu k deťom v rozhodujúcom období a po ňom nekonal vždy vhodne a náležite. Na strane matky detí možno zase s určitosťou konštatovať, že aj keď rozporuplné a negatívne prežívanie detí vo vzťahu k otcovi priamo nevytvorila, pri jeho eliminovaní nebola nápomocná. Napokon mala na celú situáciu v konečnom dôsledku (aj keď v menšom rozsahu) vplyv aj vzdialenosť miesta bydliska matky a otca detí, kedy otec zostal žiť so svojou partnerkou v G. a matka sa spolu s deťmi presťahovala do pohraničnej oblasti v O..

28. Za dôkaz svojich tvrdení otec označoval tú skutočnosť, že spočiatku sa s ním deti chceli stretávať a ich kontakt prebiehal aj po tom, čo sa rozpadlo jeho spolužitie s matkou. Následne však došlo u detí k zmene správania a v súčasnosti odmietajú akýkoľvek kontakt s ním a ich prejavy voči nemu sú nenávistné, čo otec jednoznačne pripisoval zámernému pôsobeniu matky. Z pohľadu súdu však otec opomenul, okrem iných, pre deti zásadnú skutočnosť, že sa mu v priebehu konania narodilo ďalšie dieťa (M.E., L.. XX.XX.XXXX), čo u detí diametrálne zmenilo situáciu a v kontexte už aj tak zložitej situácie, neukončeného rozvodového konania a konfliktov, ku ktorým medzi rodičmi dochádzalo a ktorá výrazným spôsobom zmenila prežívanie detí vo vzťahu k otcovi, na čo bolo v priebehu konania opakovane poukazované. Súd chápe prežívanie otca, ktorý má záujem na tom, aby boli deti súčasťou jeho novej rodiny, poznali sa s jeho partnerkou a predovšetkým s ich nevlastnou sestrou M. a aby sa medzi nimi vytvorili väzby, uvedené však deti odmietajú a hoci je to možno pre otca ťažko pochopiteľné, nie je možné ich k tomu nútiť. Deti majú možnosť byť s otcom v kontakte a túto možnosť má aj otec, ktorý disponuje telefónnym číslom a e-mailovým kontaktom na maloletého K., prostredníctvom ktorého zasiela správy aj ostatným deťom, čo K. potvrdil pri pohovore a taktiež uviedol, že na ne nereaguje, nakoľko „necíti potrebu“. Otec taktiež vie, kde deti bývajú a navštevujú školy. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením, že otcovi je v styku s deťmi bránené. Otec by si mal uvedomiť, že deti majú voči jeho partnerke silnú averziu, ktorá je do značnej miery sýtená narodením maloletej M. v čase, kedy konanie o rozvod manželstva ich nebolo skončené, pričom nadviazanie mimomanželského vzťahu s matkou maloletej M. bol dôvodom rozvratu manželských vzťahov rodičov maloletých detí. Akokoľvek je to pre otca ťažké, nútiť deti do kontaktu s ním, nadôvažok v presne stanovených intervaloch, neprinesie otcom očakávaný výsledok, práve naopak. Aj v priebehu tohto konania bol styk otca s deťmi upravený, a to neodkladným (predbežným) opatrením, k jeho zrušeniu súd pristúpil až v máji 2017, napriek tomu sa styk otca s deťmi vôbec nerealizoval od roku 2014, a to navzdory prebiehajúcemu súdnemu výkonu rozhodnutia, ktorý otec inicioval na príslušnom súde v O.. Za daného stavu sa preto súd nemohol stotožniť ani s prezentovaným tvrdením otca, že ak jeho styk s deťmi nebude upravený súdnym rozhodnutím (čím bude z jeho pohľadu ponechaný na svojvôli matky), nebude sa realizovať. Z vývoja minulých udalostí možno vyvodiť, že sa nejedná o skutočnosť, ktorá by mohla mať na vzťahy medzi deťmi a otcom zásadný vplyv v zmysle realizácie styku. V danom prípade zohráva jednu zo zásadných úloh aj vek K. S. P., ktorý v sebe nesie istú nemožnosť „prinútiť“ ich realizovať styk s rodičom, ak sa tomu budú brániť. Pri úprave styku otca s deťmi či dokonca pri nariadení núteného výkonu rozhodnutia (ku ktorému po vyhodnotení všetkých skutkových okolností prípadu nepristúpil ani príslušný súd v O.), je nutné vziať do úvahy, že by sa jednalo výlučne o formálny a v konečnom dôsledku traumatický akt, ktorý by deti napokon dávali za vinu otcovi a obviňovali ho, že kvôli nemu boli vystavené nútenej realizácii styku s ním alebo dokonca výkonu rozhodnutia, ktorý sa zväčša realizuje verejne a za prítomnosti ďalších, pre deti cudzích, osôb. Aj otcovi musí byť zrejmé, že takýto postup by bol natoľko kontraproduktívny, že by vopred zmaril akýkoľvek prípadný kontakt otca s deťmi, ku ktorému by mohlo dôjsť v budúcnosti, keďže deti sa jasne vyjadrili, že sa s otcom nechcú a nebudú kontaktovať a ak by napriek uvedenému súd tento styk upravil, ich negatívne prežívanie vo vzťahu k otcovi by to len prehĺbilo. Uvedené konštatoval aj súdny znalec vo svojom posudku, keď uviedol, že otec by mal upustiť od domáhania sa styku s deťmi a zvoliť inú formu, ako byť s nimi v kontakte (písomnú). Súd nespochybňuje, že súdny znalec neidentifikoval na strane otca také okolnosti, pre ktoré by styk s deťmi nemohol realizovať, tu sa však jedná o prežívanie detí (nie otca), ktoré úprava styku s deťmi súdnym rozhodnutím nevyrieši.

29. Všetky deti sa k stretávaniu a celkovému kontaktu s otcom vyjadrili totožne, prípadné rozdiely v ich nazeraní na situáciu či stanoviskách boli z pohľadu súdu spôsobené ich vekom. U maloletého K. sa v priebehu pohovoru prejavovalo už isté upokojenie a zmierenie so situáciou. Potvrdil, že sa otec pokúša ho kontaktovať mailom, resp. SMS a jeho prostredníctvom aj obe sestry, avšak on na tieto správy nereaguje a sestry tiež nie, pričom on sám „necítil potrebu“ byť s otcom v kontakte. V rámci pohovoru mohol súd v správaní maloletého identifikovať už značnú dávku nadhľadu nad situáciou, ktorá bezpochyby pramenila z veku maloletého a vedomia, že má na celú vec svoj názor, pričom nateraz nevníma žiadne okolnosti, pre ktoré by ho mal meniť v súlade s predstavami niekoho iného. K. si uvedomoval, že jeho pozícia je daná tým, že je najstarším zo súrodencov a jediným chlapcom, čo bolo zrejmé aj pri príchode na pohovor. Mladšie sestry sú na svojho brata citovo naviazané, rovnako ako on na ne a považuje za svoju „povinnosť“ (v tom najlepšom slova zmysle) dávať na ne pozor a „chrániť ich“. Považoval za samozrejmé, že sa prispôsobí ich želaniam v rámci pohovoru (pri rozhodovaní, kto pôjde prvý, koho prítomnosť si maloletá E. vyžiadala pri pohovore a pod.) Na strane druhej sa prejavuje ako typický XX-O. chlapec, keď na otázku súdu, či spolu ako súrodenci preberajú ich rodinnú situáciu uviedol, že ak to chcú sestry, tak áno, on sám však nezačína. Tému stretávania sa s otcom má (nateraz) vyriešenú a nechce sa k nej vracať. V tomto bode súd zaznamenal u maloletého istú roztrpčenosť a „zlú náladu“, dával najavo, že ho neustále riešenie tejto situácie už otravuje. Bezpochyby to bolo dané aj dĺžkou konania, snahou otca o výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s deťmi a v neposlednom rade aj doposiaľ prebiehajúcimi konaniami v O., v ktorých je spolu so sestrami vypočúvaný. Aj u P. preto súd zaznamenal v tomto kontexte už istú nechuť a únavu zo situácie. Rovnako aj ona mala na stretávanie sa s otcom veľmi jednoznačný názor, hoci u nej súd dospel k záveru, že jej averzia voči otcovi je čiastočne prevzatá (pravdepodobne od matky), nakoľko v jej vyjadreniach mohol súd identifikovať niektoré tvrdenia, ktoré nemožno označiť za autentické. Jedná sa napr. o tvrdenie, že starí rodičia z otcovej strany ich ako deti rozmaznávali, lebo im nakupovali na Vianoce veľa hračiek (darčekov) a ona ich toľko ani nechcela. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by akékoľvek dieťa dospelo k záveru, že je rozmaznávane starými rodičmi a odôvodnilo to tým, že dostávali od starých rodičov (zo strany otca) veľa hračiek. Maloletá P. pravdepodobne počula o uvedenom hovoriť v rámci rodiny a utkvelo jej to v pamäti, súd to však nepovažoval za jej názor. Na druhej strane je nepochybné, že maloletá bola v minulosti svedkom mnohých hádok medzi rodičmi, predovšetkým v čase, keď už otec pracoval v G. a domov sa vracal najčastejšie cez víkendy. Rovnako tak bola zainteresovaná do situácie v rodine v čase, keď sa spolužitie jej rodičov rozpadlo, deti zistili, že ich otec udržiava mimomanželský vzťah a rodičia sa budú rozvádzať. Už v čase krátko po iniciovaní rozvodového konania, kedy sa otec s deťmi ešte sporadicky kontaktoval, deti vnímali ako problém prítomnosť partnerky otca pri tomto styku, na čo bol otec i opakovane upozornený. Ani v tomto ohľade teda nejde o situáciu, ktorá by sa vytvorila časom a vedomým vplyvom inej osoby (matky), deti neprijímali partnerku otca od počiatku. Zásadným zlomom však bolo narodenie maloletej M., Č.M. K. S. P. doposiaľ nesú veľmi ťažko a čo výrazne negatívne poznačilo ich vzťah k otcovi. Od tohto obdobia styk s otcom aktívne odmietajú, pričom z ich vyjadrení je zrejmé, že práve nová rodina na strane otca je zásadným problémom v ich vzťahu k otcovi. Pokiaľ ide o maloletú E., u nej sa výrazným spôsobom prejavil jej nižší vek, keď maloletá síce vie, kto je jej otec a v minulosti s ním bola v kontakte, avšak spomienky prežitého s otcom nie sú u nej ani zďaleka na takej úrovni, ako u jej súrodencov, ktorí si viac „pamätajú“, čo dávali v priebehu konania aj najavo. E. vnímala a vníma situáciu cez svojich starších súrodencov a tiež prostredníctvom svojich spomienok, ktoré sa však viažu už takmer výlučne na matku a následne na jej partnera. U maloletej E. je viac, než u starších detí potrebné vziať do úvahy, že otec odišiel do G. za prácou a domov chodieval len cez víkendy, pričom maloletá E. bola vo veku len X,X roka, keď sa spolužitie rodičov rozpadlo a otec od tohto obdobia dochádzal z G. na D. len kvôli (občasnému) styku s deťmi, trvalo žiť sa sem už nevrátil. V čase, kedy si deti vo všeobecnosti začínajú pamätať svoje zážitky, maloletá E. s otcom už nežila a vzhľadom k následným udalostiam sa vzťahy medzi ňou a otcom nevytvorili do štandardnej miery a nie sú porovnateľné s tými, ktoré majú s otcom jej starší súrodenci. Na uvedené poukázala i maloletá P. v rámci svojho pohovoru, keď uviedla, že pre maloletú E. je otec cudzí. Vníma negatívne prežívanie súrodencov voči otcovi, rovnako ako s jej súrodencami bol s ňou vykonaný pohovor súdom v O. a je si vedomá, že otec sa domáha styku s nimi. Maloletá však k nemu nemá vybudované silné väzby, od jej necelých štyroch rokov žije v spoločnej domácnosti s partnerom matky a s otcom sa nestýka. Partnera matky považuje za toho, na ktorého sa prirodzene obracia v prípadoch, kedy by sa dieťa obracalo v rámci rodiny na otca, keďže partner matky túto úlohu v jej očiach zastáva. Je nutné uviesť, že uvedenému sa nedá v rámci spolužitia vyhnúť a nemožno to považovať za priamy a úmyselný vplyv matky. Napokon maloletá je najmladším dieťaťom rodičov, má starších súrodencov, ktorí jej o otcovi môžu rozprávať a aj rozprávali, nie je od týchto informácii izolovaná a ak by aj súd prijal tvrdenie otca, že jej informácie o ňom sú skreslené, jednalo by sa o skreslenie, ktoré priniesol prirodzený vývin udalostí a nie o úmyselné klamanie maloletej. U E.O. je preto situácia špecifická, s otcom si nevybudovala náležité vzťahy a je zrejmé, že ak by aj nebola rodinná situácia na strane matky a otca taká, ako je tomu v súčasnosti, len ťažko si ju predstaviť, že by sa s otcom stretávala za situácie, že jej starší súrodenci by kontakt s otcom odmietali. Súd pritom nenaznačuje, že by starší súrodenci na maloletú E. priamo vplývali, aj vzhľadom k ich prístupu k maloletej E. sa súdu toto nejaví pravdepodobné, ale maloletá by prirodzene vnímala, že jej súrodenci sa s otcom nekontaktujú. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že ak má mať otec v budúcnosti reálnu šancu znovu nadviazať kontakt so svojimi deťmi, je za súčasného stavu veci potrebné ponechať tento bez striktnej úpravy, ktorá by bola založená na (formálnej) povinnosti styk realizovať, čo by averziu detí k otcovi len prehĺbilo.

30. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi formou tzv. asistovaného styku, tento bol z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotený ako nedôvodný. Odhliadnuc od skutočnosti, že napriek prebiehajúcemu konaniu a niekoľkým pojednávaniam otec predniesol tento návrh až na ostatnom pojednávaní v rámci záverečného prednesu pred vyhlásením rozhodnutia, z pohľadu situácie na strane maloletých detí by takáto úprava styku neviedla k náprave vzťahov otca s deťmi a jeho realizácia by mala výlučne formálny charakter. Ako už bolo skôr poukazované, deti by nutnosť realizovať svoj styk s deťmi dávali otcovi za vinu a v takom prípade by len ťažko v takýchto „kontaktoch“ nachádzali niečo pozitívne, na čo by bolo možné nadviazať. Otec si (hoci v dobrej viere) neuvedomuje, že deti sa na situáciu ohľadom ich vzájomných kontaktov nepozerajú jeho očami. Zatiaľ čo by otec v takto nastavenom, (tzv. asistovanom) styku videl možnosť znovu nadviazať kontakt s deťmi, deti by videli nutnosť sa kvôli otcovi niekam v presne stanovených intervaloch dostaviť a na základe autoritatívneho rozhodnutia realizovať styk. Nadôvažok za účasti tretej osoby/osôb, ktorá by vykonávala dohľad nad týmto stykom a intervenovala by doň. Je zrejmé, že za takýchto okolností by sa ich odpor voči akémukoľvek kontaktu s otcom ešte prehĺbil. Na tomto mieste súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa okrem iného aj veku detí, ktorý okrem rešpektovania ich názoru ohľadom stretávania sa s otcom v sebe zahŕňa aj určitú nemožnosť prinútiť ich k aktívnej účasti na takomto styku. K. I. E. E. XX. O., P. E. E. XX. O., kedy akékoľvek forma nútenia podrobiť sa asistovanému styku, ktorého základom je odborná intervencia do jeho priebehu, je z praktického hľadiska nemožná. Je tiež nepochybné, že nariadenie takéhoto styku v danom prípade by bolo neúčinné a u maloletých detí by viedlo k presne opačným dôsledkom, než otec detí očakáva. Na skutočnosť odmietania otca zo strany detí súd v tomto rozhodnutí opakovane poukazoval a v spojitosti s vekom detí by nariadenie takéhoto styku bolo skutočne kontraproduktívne, keďže deti by v ňom videli nútenie k niečomu, čo rázne a opakovane odmietli. Súdu taktiež nie je zrejmé, ako by maloleté deti k aktívnej účasti na takomto styku prinútil, keďže predmetná úprava styku by sa vzťahovala na otca a deti, nebolo by teda možné neochotu detí aktívne sa do tohto styku zapájať pričítať matke detí ako nesplnenie povinnosti, ktorú by jej ukladalo súdne rozhodnutie.

31. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi je nedôvodný, s tvrdeniami a postojom matky nie je možné sa stotožniť, nakoľko vyslovením zákazu styku otca s deťmi nie je sledovaný legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu, práv a slobôd maloletých detí.

32. Opatrenia, ktoré rodiča pozbavia akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa a v prípade potreby umožňuje vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom/deťmi je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim nielen možnosť rodiča starať sa o deti a vychovávať ich, ale ho i absolútne izoluje od dieťaťa a jeho života tým, že ho z neho vylučuje. Takýto zásah preto musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať jeho blaho, keďže sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom/deťmi. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem detí alebo niektorého z nich a súd styk rodiča s týmto dieťaťom/ deťmi zakáže, musí byť jednoznačne preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa/ detí. Spravidla pôjde o prípady, keď rodič styk s dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin dieťaťa alebo sú vo vzťahu rodič - dieťa prítomné iné skutočnosti, ktoré takýto zásah odôvodňujú (bližšie III. ÚS 665/2014 zo dňa 25.11.2014). Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné. Jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú a medzinárodnoprávnu garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom prípade oddeliť dieťa od biologického rodiča vyslovením zákazu styku rodiča s dieťaťom je najlepší záujem maloletého dieťaťa, a to buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú.( čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Preto je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom/deťmi potrebné spoľahlivo zistiť skutočný dôvod, pre ktorý sa preferenčný rodič zákazu styku domáha, pričom tvrdený záujem dieťaťa na takomto zásahu je potrebné náležite posúdiť a vyhodnotiť s ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti. Zákaz styku rodiča s dieťaťom/ deťmi nemôže byť postavený na akýchkoľvek dôvodoch, ktoré sa preferenčnému rodičovi zdajú byť spôsobilé pre takéto rozhodnutie. Musí sa jednať o dôvody, na ktorých základe by bolo možné vyvodiť záver, že ak by k zákazu neprišlo, výrazne negatívne by to postihlo život maloletého dieťaťa/detí. Nemôže sa pritom jednať o dôvody, ktoré priamo s osobou dieťaťa ani nesúvisia, ak sa voči dieťaťu takýto rodič nedopúšťa žiadneho takého konania, ktoré by bolo ohrozujúce, či nebezpečné. V žiadnom prípade nemožno zákaz styku rodiča s deťmi vysloviť tam, kde sú primárnym problémom vzťahy medzi samotnými rodičmi a nie medzi rodičom a dieťaťom, pričom ani výhrady jedného z rodičov voči druhému rodičovi, pokiaľ negatívne nepostihujú samotné dieťa, nemôžu byť dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa/detí a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich rodičov, t. j. byť s nimi v kontakte, byť nimi vychovávaný, či byť v ich starostlivosti.

33. Matka maloletých detí K., P. S. E. odôvodňovala svoj návrh skutočnosťami, o ktorých bola presvedčená, že sú spôsobilé jej návrh podporiť v dostatočnom rozsahu tak, aby mu súd vyhovel. Poukazovala predovšetkým na postoje detí, ktoré kontakt s otcom odmietali, ako aj na psychický stav otca detí, ktoré skutočnosti považovala za dostatočné k tomu, aby súd na ich podklade zakázal styk otca s deťmi. Uviedla, že je nutné prihliadnuť na jednoznačné stanovisko všetkých detí a síce, že sa nechcú s otcom kontaktovať. Je však nutné mať na zreteli, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je natoľko závažným obmedzením výkonu rodičovských práv, že jeho uplatnenie de facto diskvalifikuje takéhoto rodiča z akéhokoľvek ich reálneho výkonu. Práve preto nie je na zákaz styku postačujúci výlučne odmietavý postoj maloletého dieťaťa/detí bez príčinnej súvislosti s konaním či správaním sa dotknutého rodiča, ktorý by takýto zásah odôvodňoval. Najlepší záujem dieťaťa je pre rozhodovanie o akejkoľvek veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa podstatným, nemožno si ho však zamieňať so subjektívnymi názormi a predstavami rodiča o výchovnom postavení a osobnosti druhého rodiča. Súd nespochybňuje dôvody, pre ktoré došlo k rozvratu vzťahov medzi rodičmi detí a ani okolnosti, pre ktoré deti odmietajú kontakt so svojim otcom, ku ktorým sa súd už podrobnejšie vyjadril, avšak je nutné prihliadnuť aj na ďalšie aspekty, predovšetkým na to, že na strane otca neboli v priebehu konania identifikované žiadne také okolnosti, ktoré by skutočne mohli viesť k prijatiu záveru o potrebe jeho zákazu styku s deťmi. Maloleté deti majú otca a hoci ich vzťah s ním je narušený a väzby medzi nimi nie sú aktívne, maloleté deti jeho existenciu vnímajú (aj cez správy, ktoré im otec posiela a ktoré síce nečítajú, ale vedia o nich) a nerobilo im problémy sa k osobe otca a ich vzájomnému vzťahu vyjadriť (pohovor vykonaný dňa 17.05.2017). Súd dospel k záveru, že maloleté deti z osoby otca nemajú vyslovený strach. Na strane druhej je potrebné uviesť, že v rámci konania nebolo zistené, že by maloleté deti boli zo strany matky cielene negatívne sýtené voči osobe otca, počas pohovoru boli spontánne, vyrovnané, na ich celkovom vývine, prežívaní ani správaní neboli badateľné žiadne známky toho, že by boli manipulované či cielene ovplyvňované. Jedná sa o inteligentné a slušné deti, ktorým matka zabezpečuje adekvátnu a dobrú starostlivosť. Ich aktuálne prežívanie však nie je nastavené tak, aby sa otec do ich života vrátil a nepripravujú si v súčasnosti pre to ani priestor. Neboja sa však toho, že by im priamo ublížil, stretnutie s ním by bolo pre ne veľmi nepríjemné z dôvodu, že si to oni sami neželajú a považovali by to z jeho strany za zásah do ich autonómie a integrity, keďže oni vymedzili hranice ich súčasných vzťahov a otec by ich takto porušil. Nemajú však z neho strach ako z osoby, u ktorej by predpokladali, že by im ublížil.

34. Odmietavý postoj dieťaťa/detí ohľadom kontaktovania sa s rodičom preto nie je sám o sebe relevantným dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Jedná sa skôr o situáciu, pre ktorú by bolo možné (v spojení s inými relevantnými skutočnosťami prípadu) zamietnuť návrh na úpravu styku tohto rodiča s dieťaťom/deťmi, k čomu súd i pristúpil, pričom tak urobil po posúdení názoru maloletých detí v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zisťoval v súlade so zákonom (§ 38 . Z tohto ustanovenia Dohovoru však nemožno vyvodzovať záver, že názor dieťaťa je pre súd zaväzujúci a že musí rozhodnúť v plnom súlade s ním, bez možnosti sa od neho odchýliť. Ak by tomu tak skutočne bolo, súdne konania týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k deťom by neboli potrebné a stali by sa nadbytočnými. Názor dieťaťa sa posudzuje v kontexte s ostatnými skutočnosťami prípadu, kde súd opakovane poukazuje na to, že predmetom konania nie je výkon osobnej starostlivosti o deti, kde by názor detí a ich vôľa mali, s ohľadom na ich vek, zásadnejšie postavenie. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti na poklade § 38 ods. 1 ZoR nie je, ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí tým menej potom ústavnoprávny dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti deti ani nie sú, bol styk s nimi zakázaný. Napokon je potrebné maloletým deťom vyslať signál, že je tu priestor pre prehodnotenie ich vzťahu s otcom a nazerania na jeho osobu. Pokiaľ sa deti rozhodnú - a každé takéto rozhodnutie bude závisieť výlučne od nich a obaja rodičia by ho mali rešpektovať - súd ako ten, ktorý v danom prípade rozhodoval dáva deťom najavo, že vyjadruje podporu ich krokom, majúcim za následok čo i len najmenšie obnovenie kontaktu s otcom, ku ktorým sa rozhodne. Dôležité v tomto smere budú ich pocity vo vzťahu k otcovi a ich prežívanie bude určujúcim faktorom každého kroku, ktorý urobia. Časom môžu dospieť k tomu, že si budú chcieť s otcom písať (napr. cez mail), alebo si s ním telefonovať, alebo sa s ním stretnúť. Za účelom čohokoľvek v tejto súvislosti môžu osloviť aj kolízneho opatrovníka tak, ako im to bolo v priebehu konania i ponúknuté. Akékoľvek ich vlastné rozhodnutie bude (malo by byť) rešpektované rovnako.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2017

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).