Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcov: S. právne zastúpený: Stehura & partners, v.o.s. Advokátska kancelária, Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 975,01 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 975,01 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 975,01 eur od 22.2.2016 do zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, a to osobitným uznesením, ktoré vypracuje súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny spoločne s príslušenstvom. Svoju žalobu v podstate odôvodnil tým, že ešte dňa 18.3.2014 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu na sumu 1.500 eur. Zmluvu uzatváral z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní mu zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísal bez toho, aby jej bližšie porozumel. Zástupca žalovaného mu pri podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú zmluvu. V konkrétnom prípade išlo o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva mala obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Podľa žalobcu však zmluva nespĺňala viaceré podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva by mala obsahovať okrem iného RPMN, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zo zmluvy musí byť zrejmá celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čím sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.065,40 eur. V tom čase žalobca pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezhrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,95 eur. Na základe uvedeného potom čiastka predstavovala sumu až 3.288,35 eur. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 70%, pričom v skutočnosti RPMN predstavovala až 96,45%. Žalovaný mu na základe zmluvy vyplatil len sumu 1.277,05 eur, nakoľko poplatok vo výške 222,95 eur si ihneď započítal na poskytnutý úver. On konkrétne zaplatil žalovanému postupnými platbami sumu 2.252,06 eur. Z uvedeného dôvodu potom žiadal uhradiť sumu 975,01 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania.

2. Žalovaný so žalobou v žiadnom prípade nesúhlasil. Až do zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady požité na výpočet tejto miery. Rovnako aj anglická jazyková verzia smernice určuje časový okamih, ku ktorému sa daný údaj určuje. To isté vyplýva aj z nemeckej verzie. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že aj unijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný k času uzavretia zmluvy, teda nie, že tento údaj bude dohadovaný stranami. Žalovaný požadoval zaplatenie istiny vo výške 975,01 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neopodstatnené. K bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť tým, že terajší žalobca splácal poskytnutý úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvného základu. Taktiež žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil svoj nárok ani jeho výšku. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti, či nedodržaním náležitostí zmluvy predpísaných príslušnými predpismi zo strany žalovaného. Zmluva spĺňala všetky náležitosti, ktoré jej predpisujú právne predpisy, a preto je žalovaný oprávnený požadovať, aby žalobca plnil svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazal podpisom zmluvy, a teda sa nemohol bezdôvodne na úkor žalobcu, pokiaľ požaduje úhradu úrokov a iných poplatkov, obohatiť.

3. Súd na pojednávaní vypočul právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, písomne sa ospravedlnil a požiadal, aby sa rozhodlo v zmysle jeho predloženého písomného vyjadrenia. Ďalej sa súd oboznámil so stanoviskom veriteľa k zmluve, s oznámením veriteľa o schválení úveru, so žiadosťou o poskytnutie úveru, sadzbou nákladov, písomnými vyjadreniami žalovaného a zistil nasledovné:

4. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975,01 eur.

5. Z pripojených listinných dôkazov, predovšetkým z prehľadu prijatých platieb k 25.1.2016 vyplýva, aké platby poukazoval žalobca samotnému žalovanému. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že dňa 31.8.2015 bola úverová zmluva predčasne splatená, čím boli všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy vysporiadané a úverový vzťah bol ukončený.

6. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zmluvy o revolvingovom úvere Vyplýva, že táto bola uzatvorená ešte 20.3.2014. Terajšiemu žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru bola stanovená na sumu 85,15 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru bol 1.5.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky 1.4.2017. Celková výška úveru predstavovala 67,41%, RPMN predstavovala sumu 46,30%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy bola 46,30%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úrok za celú dobu čerpania, bola stanovená na sumu 3.065,40 eur. Okrem toho bola dohodnutá aj odplata za poskytnutie služby v celkovej výške 222,95 eur. Celá ročná úroková sadzba bola vyrátaná na 70%. Okrem uvádzaných údajov táto zmluva o schválení revolvingového úveru neobsahovala ďalšie skutočnosti.

7. Pri právnom posúdení tohto prípadu súd uvádza, že ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Zmluva však podľa názoru súdu nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ročnou

percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10. Podľa § 2 písm. g/ cit. zák. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ navyše musí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

11. Podľa § 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zaratávajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľským úverom.

13. Súd dáva do pozornosti, že v zmluve č. 8500043620 je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 3.065,40 eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,95 eur (bod. 8.1 Zmluvy). Na základe takto uvedeného potom celková čiastka, ktorú musel zaplatiť žalobca, predstavovala sumu až 3.288,35 eur.

14. Podľa názoru súdu v predmetnej zmluve bol uvedený chybne aj údaj o RPMN. V zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 75% (bod 5. Zmluvy) a 67,40% (bod. 6. Zmluvy), pričom v skutočnosti RMPN predstavuje až 96,45%. Treba zdôrazniť, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70% nie je možné, aby RPMN bola nižšia, a to vo výške 67,45%, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Do výpočtu RPMN sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 229,95 eur. Konanie žalovaného, ktorý pri poskytnutí úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (v danom prípade poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,954 eur) a tieto poplatky skryje pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím následne znemožnil dosiahnuť reálnu predstavu o poskytnutom úvere zodpovedajúcu skutočnosti, je nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Súd je toho názoru, že nezahrnutím poplatku za možnosť odkladu splátok do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku. Toto konanie súd hodnotil v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažne nekalú činnosť, pretože samotný žalobca nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnávania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2, písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Vychádzajúc z tejto citácie zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 presne definuje aké náležitosti okrem všeobecných náležitostí v zmysle Obč. zákonníka musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 ods. 2, písm. k/ zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy sporových strán bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom

slová výška a počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru. Teda tak k istine, ako aj k úrokom a k iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov a taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade tento údaj v úverovej zmluve absolútne absentuje (viď predmetnú úverovú zmluvu).

17. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/20100 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y),

d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Nesprávne uvedené podstatné náležitosti zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ust. zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva od samého začiatku pre nesplnenie ustanovení zák. o spotrebiteľských úveroch je považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú. To znamená, že žalovaný vyplatil žalobcovi pri podpise zmluvy iba 1.277,05 eur, no mal mu vyplatiť 1.500 eur. 222,95 eur si okamžite stiahol, započítal na poskytnutý úver podľa bodu 8.4. Zmluvy. Je nepochybné a vyplýva to aj z prehľadu splátok, že žalobca žalovanému postupnými platbami vrátil sumu až 2.252,06 eur.

19. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Súd na záver vyhodnocuje, že bol to žalovaný, ktorý ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je dlhodobo poskytovanie úverov, sa uvedeným konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a to tým, že s ním uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s vyššie uvedenými nedostatkami, neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel. Požadoval od žalobcu rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, resp. bezúročná a bez poplatkov, preto aj súd považoval po právnej stránke toto konanie za bezdôvodné obohatenie. Už to súd spomínal vyššie, že aj z prehľadu splátok vyplýva, že to bol žalovaný, ktorý vyplatil žalobcovi na začiatku úver v sume 1.277,05 eur. Následne každý mesiac žalobca uhrádzal tomuto 85,15 eur ako splátky a napokon 27.8.2015 predčasne splatil celý úver vo výške 889,24 eur. Po prepočítaní dospel súd k záveru, že tak, ako to uvádzal žalobca, zaplatil postupnými platbami sumu 2.252,06 eur. Bola mu však vyplatená suma len 1.277,05 eur. Zvyšnú sumu považoval súd za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. Následne potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní mal plný úspech žalobca, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).