Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v právnej veci navrhovateľa: Fiat Chrysler Automobiles SR, s.r.o., IČO: 31 344 143, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré mesto, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava proti odporcovi v: 1. rade: Remeda s.r.o., IČO: 44 586 647, Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, 2. rade: K.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. XX, XXXX XX W. A., zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., IČO: 47 237 023, Forgáchova bašta č. 7, Nové Zámky o zaplatenie 177.813,51 eur s príslušenstvom a odmenou 591,71 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 3CbZm/25/2014-85 zo dňa 22.07.2014 voči odporcovi v 1. rade ponecháva v platnosti.

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 177.813,51 eur s 6% úrokom z nej odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu odporcom do zaplatenia a odmeny 592,71 eur zo zmenky. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov vznikla navrhovateľovi vo odporcovi v 1. rade pohľadávka vo výške 177.813,51 eur. Pre účely zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z predmetných dodávateľsko- odberateľských vzťahov odporca v 1. rade vystavil dňa 27.10.2010 v Bratislave vlastnú zmenku bez protestu na rad navrhovateľa, bez uvedenia údajov o zmenečnej sume a dátume splatnosti zmenky. Odporca v 1. rade sa s navrhovateľom dohodol, že navrhovateľ má právo dodatočne doplniť chýbajúce údaje o zmenečnej sume a dátume splatnosti. Navrhovateľ vyplnil zmenku tak, že zmenečná suma je vo výške 177.813,51 eur a zmenka je splatná na videnie. Zmenku podpísal aj odporca v 2. rade ako fyzická osoba a zmenkový ručiteľ, per aval, pričom neuviedol, za koho zmenkové ručene prevzal, z čl. I § 31 ods. 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového odporca v 2. rade prevzal zmenkové ručenie za vystaviteľa. Navrhovateľ k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pripojil aj prvopis zmenky.

Súd doručil návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkou a listinnými dokladmi odporcovi v 1. rade dňa 30.01.2014 a odporcovi v 2. rade dňa 31.01.2014.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.05.2014 navrhovateľ zmenil návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v časti zmenkových úrokov, tak, že si navrhovateľ uplatnil 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 177.813,51 eur od 31.01.2014 do zaplatenia.

Okresný súd Bratislava V. uznesením č.k. 3 CbZm/25/2014-84 zo dňa 11.06.2014 pripustil zmenu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.06.2014.

Súd návrhu vyhovel a vydal dňa 22.07.2014 zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm/25/2014-85, ktorým uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia navrhovateľovi zaplatili spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 177.813,51 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 31.01.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 592,71 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 12.591,02 eur, z toho 10.704,-eur je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 1.887,02 eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Odporcovia podali v zákonnej lehote námietky.

Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 471 ods. 2 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle § 471 ods. 2 sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov, preto súd rozhoduje o námietkach, tj. o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

Odporcovia v 1. a 2. rade podali námietky spoločne, avšak každý z iných dôvodov. Odporca v 1. rade namietol absolútnu neplatnosť zmenky, keďže navrhovateľ nevyplnil blankozmenku v zmysle dohody o jej vyplnení. Podľa tejto dohody mal navrhovateľ vyplniť fixný dátum zročnosti, čo potvrdzuje text na zmenke, podľa ktorého mal byť na nej údaj splatnosti „mesiac slovom“ a potvrdzuje to aj text žaloby, v ktorej navrhovateľ uviedol, že má právo dodatočne vyplniť údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Podľa názoru odporcu v 1. rade navrhovateľ v rozpore s dohodou doplnil zmenku údajom „na videnie“. Odporca v 1. rade zmenku vystavil ako neúplnú a dátum splatnosti nebol doplnený v súlade s tým, ako určil vystaviteľ zmenky, t.j. mesiac slovom, z čoho vyplýva, že mal byť uvedený čas plnenia určitý deň. Odporca v 1. rade poukázal na dohodu o vyplňovacom práve, podľa ktorej zmenková suma, ktorú navrhovateľ mohol na zmenku vyplniť bola výška záväzku, ktorý bude mať odporca v 1. rade voči navrhovateľovi z dodávateľsko-odberateľských vzťahov súvisiacich s dílerskou zmluvou pre autorizovaných predajcov vozidiel Fiat a Fiat LUV, ako aj s dílerskou zmluvou pre autorizovaných predajcov servisu a náhradných dielov Fiat a Fiat LUV uzatvorených dňa 01.02.2006. Odporca v 1. rade bol až do vypovedania týchto zmlúv navrhovateľom prípisom zo dňa 25.06.2012 autorizovaným predajcom navrhovateľa, autorizovaným dílerom náhradných dielov Fiat a Fiat LUV. V tejto výpovedi navrhovateľ odporcu vyzval, aby v lehote 15 dní od jej doručenia uhradil dlžnú sumu vo výške 83.650,52 eur. Následne navrhovateľ e-mailom zo dňa 08.01.2013 žiadal odporcu v 1. rade potvrdiť zostatok pohľadávky k 31.12.2012 v sume 81.160,34 eur. Odporca v 1. rade prípisom zo dňa 09. 01. 2013 navrhovateľovi oznámil, že s touto sumou nesúhlasí a eviduje zostatok dlhu vo výške 78.115,34 eur. Rozdiel spočíval vo faktúre číslo 1000677 na sumu 3.045,- eur, ktorou navrhovateľ vyúčtoval školenie potom, ako prípisom zo dňa 25.06.2012 vypovedal s účinnosťou k 30.06.2012 všetky dílerské zmluvy. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade sa už školenia nezúčastnil z dôvodu výpovede zmlúv, plnenie podľa faktúry číslo 100677 vo výške 3.045,- eur už neposkytol. Následne na to navrhovateľ túto faktúru stornoval. Odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ voči nemu evidoval dlh vo výške 81.160,34 eur a nie v sume vyplnenej na zmenke. Odporca v 1. rade e-mailom dňa 08.02.2013 navrhol

navrhovateľovi riešenie vzniknutého dlhu vo výške 78.115,34 eur a v tomto e-maily sa odporca v 1. rade zaoberal aj dlhom voči spoločnosti Credium Slovakia, a.s. vo výške 84.348,62 eur, odporca bol toho názoru, že tento dlh je nižší. Navrhovateľ na e-mail reagoval až prípisom zo dňa 21.08.2013 v ktorom návrhy odporcu v 1. rade odmietol a požadoval jednorázovú úhradu celého dlhu vo výške uvedenej vo výpovedi zo dňa 25.06.2012, t.j. vo výške 83.650,52 eur. Zároveň doručil odporcovi v 1. rade prípis spoločnosti Credium Slovakia, a.s. zo dňa 18.02.2013 z ktorého vyplýva, že bol vykonaný predaj vozidiel a výťažok z predaja troch vozidiel bol v sume 4.457,50 eur, 6.325,- eur a 9.189,17 eur. Podľa názoru odporcu v 1. rade sa dlh voči spoločnosti Credium Slovakia, a.s. o to znížil. Odporca v 1. rade uviedol, že nemá vedomosť o tom z akých záväzkov zmenková suma pozostáva. Odporca v 1. rade sa o vyplnenej zmenke dozvedel až z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, takto vyplnenú zmenku nikdy nevidel, nebola mu predložená na preplatenie, a z jej fotokópiou sa oboznámil len ako s prílohou k návrhu v tomto konaní dňa 30.01.2014. Odporcovi v 1. rade nebolo jasné, na základe ktorých vzťahov respektíve z ktorých neuhradených faktúr bola zmenková suma navrhovateľom vyplnená, ani to do akej miery bol nárok navrhovateľa uspokojený a akú sumu mohol navrhovateľ do blankozmenky doplniť. Navrhovateľ to ani v návrhu neuviedol. Odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že medzi nimi nebola uzatvorená písomná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke a navrhovateľ mal právo ju vyplniť len v takej sume, v akej bol ku dňu vyplnenia dlh odporcu v 1. rade na neuhradených faktúrach. Zmenkový záväzok odporcu v 1. rade mohol vzniknúť len na základe nezaplatených faktúr vystavených za dodanie tovaru. Navrhovateľ existenciu zmenkového záväzku odporcu v 1.rade nepreukázal. Odporca v 1.rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo 59/2010. Obdobne v tomto konaní navrhovateľ v návrhu neuviedol rozhodné skutočnosti, a preto námietky odporcu v 1.rade budú doplnené potom, ako navrhovateľ preukáže, na základe čoho vyplnil zmenku v časti zmenkovej sumy. Odporca v 1. rade zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 629/2011, podľa ktorého, ak odporca má k dispozícii kauzálnu námietku a je z nej zrejmé z akého dôvodu a v akom rozsahu je správnosť zmenkového platobného rozkazu spochybnená je povinnosťou súdu sa takouto námietkou vecne zaoberať a posúdiť jej opodstatnenosť. Odporca v 1. rade poukázal na to, že navrhovateľ odmietol od neho prevziať nespotrebované náhradné diely potom, ako vypovedal dílerskú zmluvu. Suma dlhu voči navrhovateľovi 78.115,34 eur + DPH pozostávala z hodnoty náhradných dielov v sume 62.087,16 eur + DPH, ktoré sa u odporcu nachádzali, ako aj z nákladov súvisiacich so školením zamestnancov v sume 16.028,15 eur + DPH. Toto konanie navrhovateľa aj keď sa opiera o dílerskú zmluvu je v rozpore so stanoviskom Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel“ KOM (2009) 388 v konečnom znení. Odporca v 1. rade poukázal na to, že dílerské zmluvy sú v oblasti povinných zásob náhradných dielov v rozpore s predpismi EÚ, keďže je na ľubovôli navrhovateľa ako zásobí sklad odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade musel skladovať množstvo nepotrebných zásob a následne pri ukončení zmluvy ich navrhovateľ odmietol prevziať ako svoj majetok. Pritom ukončenie autorizovaného servisu a náhradných dielov znamenalo pre odporcu v 1. rade koniec činnosti v tejto oblasti, tým skladovanie zásob, ktoré v čase vypovedania zmlúv mohol navrhovateľ použiť boli pre odporcu v 1. rade nepotrebné. Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku kritizoval stav, že díleri sú povinní mať neobmedzené množstvo náhradných dielov, zároveň uviedol, že výrobcovia náhradných dielov musia byť schopní zásobovať autorizované opravovne. Podľa dílerských zmlúv bol odporca v 1. rade povinný objednávať náhradné diely na pokyn navrhovateľa a nie podľa potrieb trhu, preto na sklade po vypovedaní zmlúv navrhovateľom zostali náhradné diely, ktoré odporca v 1. rade nepotreboval. Odporca v 1. rade zároveň namietol neplatnosť zmenky z dôvodu kauzálnej námietky spočívajúcej v tom, že navrhovateľ na zmenku vyplnil svojvoľnú, ničím nepodloženú a nedôvodnú sumu, ktorá z dodávateľsko-odberateľských vzťahov nevyplýva. Odporca v 1. rade zároveň uviedol, že návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu musí obsahovať kauzu zmenky, to znamená, že musí v ňom byť uvedené ako navrhovateľ dospel k zmenkovej sume, ktorú vyplnil na blankozmenku. Navrhovateľ k návrhu nepredložil žiadne listiny, preto nie je možné sa k nim vyjadrovať a odporca v 1. rade môže len dedukovať z akej dodávateľsko-odberateľskej kauzy navrhovateľ vychádzal. Odporca v 1. rade namietal, že navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu v 1. rade, pretože zmenkovú sumu vyplnil na sumu, ktorú nevie preukázať, a ktorá nevyplýva z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania práva zo zmenky ako aj preklúzie práva zo zmenky, pretože zmenka vystavená dňa 27.10.2010 mu nebola predložená na preplatenie a bola mu predložená až súdom v prílohe výzvy na vyjadrenie návrhu, ktorú prevzal dňa 30.01.2014. Odporca v 1. rade zároveň uviedol, že má pochybnosť, či je priložený originál zmenky, keďže tento bol roztrhaný, k tejto skutočnosti sa vyjadrí až na pojednávaní po nahliadnutí do priloženej zmenky. Zároveň poukázal aj na to, že bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve brata odporcu v 2. rade a jeho

manželky. Potom ako bolo zapísané záložné právo na uvedené nehnuteľnosti konateľ odporcu v 1. rade sa osobne dostavil k navrhovateľovi, ktorý mu originál zmenky vydal a on ju následne roztrhal. Podľa jeho vyjadrenia zmenku vystavil len ako dočasnú do založenia nehnuteľnosti. Odporca v 1. rade vzniesol námietku vydania zmenkového platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom, ktorý podľa jeho názoru nebol v tejto veci oprávnený rozhodnúť. Na základe uvedených námietok a po ich prejednaní odporca v 1. rade žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Odporca v 2.rade namietal neplatnosť zmenky z dôvodu nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy, zároveň vzniesol námietku premlčania a preklúzie, pretože ani jemu a ani odporcovi v 1. rade nebola zmenka vystavená dňa 27.10.2010 predložená na preplatenie a bola im predložená až súdom dňa 31.01.2014. Odporca v 2. rade má zároveň pochybnosť či je priložený originál zmenky keďže tento bol roztrhaný, k tejto skutočnosti sa vyjadrí až na pojednávaní po nahliadnutí do priloženej zmenky. Zároveň poukázal aj na to, že bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho brata a jeho manželky. Potom ako bolo zapísané záložné právo na uvedené nehnuteľnosti sa osobne dostavil k navrhovateľovi, ktorý mu originál zmenky vydal a on ju následne roztrhal. Podľa jeho vyjadrenia zmenku vystavil len ako dočasnú do založenia nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade vzniesol námietku vydania zmenkového platobného rozkazu vyšším súdnym úradníkom, ktorý podľa jeho názoru nebol v tejto veci oprávnený rozhodnúť. Odporca v 2. rade zároveň uviedol, že vznáša tie isté námietky ako odporca v 1. rade a na ich základe a po ich prejednaní žiada, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

Ako dôkazy odporcovia k námietkam pripojili potvrdenie zostatku pohľadávky k 31.12.2012 adresovaného navrhovateľovi, Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo dňa 18.03.2010, Zmluvu o zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa zo dňa 24.03.2011, informačný výpis z listu vlastníctva č. 187, Dílerskú zmluvu pre Autorizovaných predajcov servisu a náhradných dielov Fiat LUV.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 14.10.2014 sa k námietkam odporcov vyjadril navrhovateľ, ktorý k námietke o vyplnení údaja o splatnosti zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve uviedol, že zmenka bola vyplnená na navrhovateľom pripravenom vzore. Predvyplnený text zmenky vôbec neurčuje a to ani nepriamo, že doložka splatnosti by mala byť vyplnená ako fixný dátum. Navrhovateľ priložil vzor formulára vistazmenky, ktorá tvorí prílohu komentára k zákonu č. 191/1950 Zb. zákona zmenkové a šekového, z ktorého vyplýva, že ak je na zmenke vo vzťahu k údaju splatnosti uvedené „dátum splatnosti“, nie je z toho možné dovodiť, že sa jedná o fixnú zmenku. Rovnako ani text návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nijakým spôsobom neodôvodňuje tvrdenie odporcov. Podľa názoru navrhovateľa tvrdenie odporcov o údajnom porušení dohody o vyplňovacom práve zo strany navrhovateľa v časti doložky splatnosti zmenky nemajú oporu v skutkovom stave a ich námietka je preto nedôvodná. K námietky vyplnenie zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve v časti zmenkovej sumy navrhovateľ uviedol, že v prípade zmenkovej sumy sa jedná výlučne o pohľadávky, ktoré vznikli z titulu Dílerských zmlúv, o čom navrhovateľ doložil ich detailný rozpis. Zároveň uviedol, že pohľadávky týkajúce sa dodávok nových vozidiel navrhovateľ v rámci faktoringu pôvodne postúpil spoločnosti Credium Slovakia, a.s. Nakoľko však odporca v 1. rade postúpené pohľadávky spoločnosti nezaplatil v dohodnutej lehote, navrhovateľ bol povinný odkúpiť zostávajúce nezaplatené časti týchto pohľadávok od spoločnosti Credium Slovakia, a.s. späť. O tejto skutočnosti bol odporca v 1. rade informovaný zo strany spoločnosti Credium Slovakia, a.s., naposledy listom zo dňa 09.09.2014. Podľa navrhovateľa je teda nedôvodná námietka odporcov o neoprávnenom vyplnení zmenky v časti zmenkovej sumy. K námietke odporcov rozporu Dílerských zmlúv s legislatívou EÚ, navrhovateľ uviedol, že odporca v 1. rade na jednej strane uznal, že postup navrhovateľa bol v súlade s dílerskými zmluvami, ale na druhej strane súčasne naznačil rozpor týchto zmlúv s príslušnou európskou legislatívou. Odporcovia neuviedli, ktoré konkrétne ustanovenia Dílerských zmlúv trpia takouto vadou, a ani čo má byť dôsledkom tohto nesúladu. Svoje tvrdenia odporcovia opreli o Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel“. Navrhovateľ poukázal na irelevantnosť tejto námietky odporcov vo vzťahu k prejednávanej veci. Podľa jeho názoru táto námietka nemá základ v skutkovom a ani právnom stave. Množstvo objednávaných náhradných dielov bolo určované na základe vzájomnej dohody medzi navrhovateľom a odporom v 1. rade podľa presných pravidiel uvedených v dílerskej zmluve uzatvorenej dňa 01.02.2006, konkrétne v bode 7.1 a 7.4 a prílohy B tejto zmluvy. Pokiaľ ide o rozpor Dílerských zmlúv s legislatívou EÚ, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporcovia sa odvolávajú na nezáväzné stanoviská a vyjadrenia, ktoré boli vydané pred prijatím všeobecne záväzných nariadení tvoriacich právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel. Navrhovateľ

poukázal na Nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v spojení s Nariadením Komisie EÚ) č. 461/2010 zo dňa 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel. Za dovolené sa v zásade považuje, aby bol díler zaviazaný odobrať od jedného dodávateľa do 80% svojej potreby náhradných dielov určenej na základe spotreby z predchádzajúceho obdobia (predtým to bolo 30%). Dílerská zmluva v bode 7.4 tento podiel určuje na úrovni 30%. Podľa navrhovateľa úvahy o prípadnom rozpore tohto aspektu Dílerských zmlúv s legislatívou EÚ sú preto bezpredmetné. Navrhovateľ zároveň podotkol, že obmedzenie povinnosti nákupu náhradných dielov od jedného dodávateľa, či už vo výške 30% alebo 80% vecne nesúvisí s úrovňou povinných zásob náhradných dielov ale smeruje k podpore konkurencie na trhu prostredníctvom možnosti nákupu dielov od viacerých dodávateľov. Z uvedených dôvodov námietku rozporu Dílerských zmlúv s legislatívou EÚ navrhovateľ považoval na nedôvodnú. Pokiaľ ide o námietku preklúzie a premlčania práv zo zmenky, navrhovateľ poukázal na čl. I § 53 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 a § 78 ods. zákona zmenkového a šekového, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ nebol povinný za účelom zachovania svojich postihových práv voči odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi vlastnej zmenky a odporcovi v 2. rade ako jeho avalistovi vykonávať prezentáciu zmenky pred 30.01.2014, z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k preklúzii zmenečných práv. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že zmenka bola vystavená dňa 27.10.2010 a s poukazom na § 70 ods. 1 zákona zmenkového a šekového premlčacia lehota nemohla uplynúť skôr ako 27.10.2014. K námietke pravosti zmenky navrhovateľ uviedol, že súdu predložil originál zmenky, ktorú vyplnil v súlade s udeleným vyplňovacím právom. Obrana odporcov spochybňujúca pravosť zmenky je účelová. K námietke neexistencie oprávnenia vyššieho súdneho úradníka vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhovateľ poukázal na § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie môže byť súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou spisu. Poverenie vyššieho súdneho úradníka vydať zmenkový platobný rozkaz vyplýva z Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V na rok 2014 (strana 26). Podľa názoru navrhovateľa žiadna z námietok odporcov nebolo dôvodná, preto žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

V písomnom vyjadrení k námietkam navrhovateľ špecifikoval svoju kauzálnu pohľadávku a uviedol, akým spôsobom zmenku vyplnil. Ako dôkazy pripojil vzor vistazmenky, podrobný rozpis pohľadávok, list spoločnosti Credium adresovaný odporcovi v 1. rade zo dňa 09.09.2014 a zoznam postúpených pohľadávok navrhovateľovi.

Právna zástupkyňa odporcov písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016 súdu oznámila, že na majetok odporcu v 2. rade bol Okresným súdom Nitra, sp.zn. 31K/7/2016 vyhlásený konkurz. Z Obchodného vestníka mal súd za preukázané, že na majetok odporcu v 2. rade bol s účinnosťou od 15.03.2016 vyhlásený konkurz, vedený na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 31K/7/2016, zverejnené v Obchodnom vestníku 50/2016 dňa 14.03.2016. Zároveň písomným podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016 oznámila, že navrhovateľ podal v konkurznom konaní prihlášku svojej pohľadávky, a táto bola zapísaná do zoznamu pohľadávok, o čom predložila oznámenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 191/2016 zo dňa 05.10.2016.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je konanie voči odporcovi v 2. rade prerušené ex lege. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade prerušenie konania nepôsobí, nakoľko sa v tomto prípade nejedná a nerozlučné spoločenstvo.

Lustráciou v obchodnom registri súd zistil, že odporca v 1. rade zanikol výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, dňom 31.03.2015 zrušením bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Remeda s.r.o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 586 647 na základe zmluvy o zlúčení

zo dňa 20.03.2015, ktorá prebrala všetky práva a záväzky zanikajúcej spoločnosti ku dňu 31.03.2015 teda dňom zápisu zlúčenia do obchodného registra. Súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom odporcu v 1. rade.

Na prejednanie námietok odporcu v 1. rade nariadil súd celkovo tri pojednávania, na ktoré sa právny nástupca odporcu v 1. rade nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal námietky odporcu v 1. rade a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou (č.l. 13), potvrdením zostatku pohľadávky k 31.12.2012 (č.l. 93), Stanoviskom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo dňa 18.03.2010 (č.l. 99-105), Zmluvou o zriadení záložného práva (č.l. 106-116), výpisom z listu vlastníctva č. 187 (č.l.117), Dílerskou zmluvou pre autorizovaných predajcov servisu a náhradných dielov Fiat LUV zo dňa 01.02.2006 (č.l. 118-197), detailným rozpisom pohľadávok (č.l. 268-268a), listom spoločnosti Credium zo dňa 09.09.2014 adresovaným odporcovi v 1.rade spolu so zoznamom postúpených pohľadávok (č.l. 269-270), Obchodným vestníkom 50/2016 zo dňa 14.03.2016 (č.l. 273), Obchodným vestníkom 191/2016 zo dňa 05.10.2016 (č.l. 276), faktúrami (č.l. 297-362). Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaní na návrhu ako aj na svojom písomnom vyjadrení k námietkam odporcov zotrval v celom rozsahu. Uviedol, že námietky považuje za nedôvodné, Dohodu o vyplňovacom práve založiť nemôže, nakoľko táto bola uzatvorená ústne. Zároveň uviedol, že správca konkurznej podstaty úpadcu - odporcu v 2. rade prihlásenú pohľadávku nepoprel a uznal ju v celej výške.

Z prvopisu zmenky vystavenej v Bratislave dňa 27.10.2010 mal súd preukázané, že právny predchodca odporcu v 1. rade - spoločnosť TRANS-TECH, s.r.o., Komárňanská cesta 9A, 940 62 Nové Zámky, IČO: 36 565 415 sa zaviazala ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na rad navrhovateľa zmenkovú sumu 177.813,51 eur, bez protestu. Zmenka bola splatná na videnie. Odporca v 2. rade zmenku podpísal ako štatutárny zástupca vystaviteľa a aj ako ručiteľ, čím sa v zmysle čl. I § 31 ods. 4 zmenkového zákona zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa - odporcu v 1. rade, napriek tomu ho v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko sa odporca v 2. rade za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľpvi zmenky, ktorého bol spoločníkom a konateľom, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013).

Až na údaj miesta platenia zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti, uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. Ustanovenie čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona prelamuje uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z uvedenej zásady. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť, avšak v čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia v Bratislave, je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a zmenka je z formálneho hľadiska platná. Prvopisom zmenky navrhovateľ preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

Navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmenky a svoje právo preukázal predložením jej prvopisu. Zmenka, aj keď bola vydaná ako zabezpečovacia, je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier a takúto povahu majú aj práva a záväzky, ktoré sú do nej inkorporované.

Odporca v 1. rade namietal, že navrhovateľ nepreukázal existenciu zmenkového nároku a k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý má obsahovať kauzu zmenky nepredložil žiadne listiny. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier. Práva na záväzky vyplývajú len zo zmenkovej listiny a iba od nej sú závislé. Zmenka môže plniť funkciu zabezpečovaciu alebo platobnú. Obvykle sa vystavuje v súvislosti s určitým hospodárskym dôvodom,

tzv. kauzou. Zmenka je však obligatórne abstraktný cenný papier, majiteľ (veriteľ) nárok preukazuje len samotnou zmenkovou listinou, keďže do nej sú práva a záväzky vtelesnené. Hospodárky dôvod, pre ktorý bola zmenka vystavená (kauzu zmenky), nie je majiteľ povinný preukázať ani v zmysle § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník. Abstraktný charakter zmenka nestráca ani vtedy, ak bola vydaná vedome neúplná a chýbajúce údaje dodatočne majiteľ doplnil na základe oprávnenia, ktoré mu dlžníci udelili. Ak takáto listina po doplnení spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti pre zmenku, majiteľ predložením prvopisu zmenky svoje právo preukázal. Tí dlžníci, ktorí sa podpísali na blankozmenku, sa môžu proti povinnosti zmenku zaplatiť brániť námietkou podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.

Obsahové náležitosti návrhu na začatie konania upravovalo v čase začatia súdneho konania ustanovenie § 79 ods. 1 OSP. Okrem iného návrh musel obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. tých skutočností, od ktorých navrhovateľ svoj nárok odvodzuje. Preto ak navrhovateľ opísal v návrhu rozhodujúce skutočnosti tým, že označil zmenku a uviedol, aké nároky si na jej základe uplatňuje, nemal už povinnosť tvrdiť a preukazovať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorú on vyplnil v súlade s udeleným oprávnením, ani uviesť a preukázať svoju kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala.

Odporca v 1. rade v námietkach kauzálny vzťah zmenky aj sám vymedzil, keď uviedol, že zmenka zabezpečuje pohľadávky navrhovateľa vzniknuté z dodávateľsko-odberateľských vzťahov súvisiacich s dílerskou zmluvou pre autorizovaných predajcov vozidiel Fiat a Fiat LUV, ako aj s dílerskou zmluvou pre autorizovaných predajcov servisu a náhradných dielov Fiat a Fiat LUV uzatvorených dňa 01.02.2006. Predmetné dílerské zmluvy odporca v 1. rade pripojil k námietkam. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam zhodne s odporcom v 1. rade uviedol, že zmenkovú sumu tvoria výlučne pohľadávky, ktoré vznikli z titulu Dílerských zmlúv. Z uvedeného dôvodu súd vzhľadom na zhodné tvrdenia účastníkov konania považoval za nesporné, že zmenka zabezpečovala splnenie záväzkov žalovaného v 1. rade z dílerským zmlúv. Účastníci konania sa zhodli aj v tom, že sa odporcovia podpísali na blankozmenku, t.j. listinu, v ktorej nebola uvedená zmenková suma a dátum splatnosti. V konaní nebolo sporné, že chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ, a zároveň nebolo sporné ani to, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke.

Za nedôvodnú súd vyhodnotil námietku absolútnej neplatnosti zmenky, z dôvodu vyplnenia blankozmenku v rozpore s dohodou o jej vyplnení, podľa ktorej mal navrhovateľ vyplniť fixný dátum zročnosti. Podľa názoru odporcu v 1. rade navrhovateľ v rozpore s dohodou doplnil zmenku údajom „na videnie“. Podľa názoru súdu odporca v 1. rade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, čo bolo obsahom tejto dohody. Súd poukazuje na čl. I § 33 zmenkového zákona, ktorý stanovuje spôsoby splatnosti zmenky. Podľa tohto ustanovenia zmenka môže byť vystavená na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia a na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo postupnou sročnosťou sú neplatné. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť na videnie je jedným s možných zákonných spôsobov splatnosti zmenky. Pokiaľ tento spôsob určenia splatnosti zmenky bol v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dôkazné bremeno bolo na odporcovi v 1. rade, ktoré podľa názoru súdu odporca neuniesol, a preto súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Proti výške zmenkovej sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, odporca v 1. rade namietal, že nevie z čoho pozostáva zmenková suma 177.813,51 eur, navrhovateľ ju vyplnil svojvoľne a bezdôvodne. Poukázal na skutočnosť, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z dodávateľsko-odberateľských vzťahov súvisiacich s Dílerskou zmluvou, odporca bol až do vypovedania týchto zmlúv, tj. do 25.06.2012 autorizovaným predajcom navrhovateľa, autorizovaným dílerom náhradných dielov. Navrhovateľ vo výpovedi vyzval odporcu uhradiť dlžnú sumu 83.650,52 eur, následne bola suma zo strany navrhovateľa znížená na sumu 81.160,34 eur. Odporca evidoval zostatok dlhu ku dňu 31.12.2012 v sume 78.115,34 eur, zároveň vysvetlil rozdiel, ktorý spočíval vo faktúre č. 1000677 na sumu 3.045,- eur za školenie, ktoré zamestnanci odporcu už nestihli absolvovať. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ evidoval dlh maximálne vo výške 81.160,34 eur a nie vo výške 177.813,51 eur. Namietal, že od 25.06.2012 mu nový dlh voči navrhovateľovi nevznikol. Zároveň uviedol, že k tomu, na základe čoho bola dopísaná na zmenku taká sa suma sa bude vedieť vyjadriť až po objasnení tejto skutočnosti zo strany navrhovateľa. Odporca namietal, že navrhovateľ vyplnil zmenkovú sumu v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nakoľko podľa dohody mohol navrhovateľ zmenku vyplnil len do výšky záväzkov, ktoré bude mať odporca v 1. rade voči navrhovateľovi z dodávateľsko-odberateľských

vzťahov súvisiacich s dílerskými zmluvami. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam vymedzil existenciu svojej pohľadávky zabezpečenej zmenkou, ktorá vznikla z titulu Dílerských zmlúv, o čom predložil aj detailný rozpis zmenkovej sumy. Zároveň uviedol, že pohľadávky týkajúce sa dodávok nových vozidiel navrhovateľ v rámci faktoringu pôvodne postúpil spoločnosti Credium Slovakia, a.s. Nakoľko však odporca v 1. rade postúpené pohľadávky spoločnosti nezaplatil v dohodnutej lehote, navrhovateľ bol povinný odkúpiť zostávajúce nezaplatené časti týchto pohľadávok od spoločnosti Credium Slovakia, a.s. späť. Odporca v 1. rade sa k špecifikácii zmenkovej sumy nevyjadril, jednotlivé položky zahrnuté do zmenkovej sumy nerozporoval. Navrhovateľ špecifikoval zmenkovú sumu jednak vo vyjadrení k námietkam a aj v písomnom podaní zo dňa 06.03.2017. Zo špecifikácie zmenkovej sumy vyplýva, že navrhovateľ do zmenkovej sumy zahrnul záväzok odporcu v 1. rade za neuhradené faktúry vystavené navrhovateľom za dodané tovary a služby odporcovi v 1. rade a odkúpené zostávajúce nezaplatené časti pohľadávok od spoločnosti Credium Slovakia, a.s. V špecifikácii je podrobne vymedzené č. faktúry, dátum jej vystavenia, splatnosť, fakturovaná a dlžná suma a jednotlivé faktúry navrhovateľ založil do súdneho spisu. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok, zmenkovú sumu špecifikoval po jednotlivých položkách, vysvetlil čo do nej zahrnul, odporca v 1. rade sa k špecifikácii a ani k vyjadreniu navrhovateľa k námietkam nevyjadril, na výzvy súdu nereagoval a jednotlivé položky zahrnuté do zmenkovej sumy nerozporoval.

K námietke odporcu v 1. rade, že nebola uzatvorená Dohoda o vyplnení blankozmenky v písomnej forme a navrhovateľ mal právo vyplniť blankozmneku v takej sume, v akej bol ku dňu vyplnenia dlh odporu na neuhradených faktúrach, súd považuje za potrebné uviesť, že Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke nemusí byť uzatvorená v písomnej forme, dôkazné bremeno na preukázanie rozporu vyplnenia zmenkovej sumy s dohodou ťaží odporcu. Ak sa odporca domnieva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, je povinný námietku excesného vyplnenia blankozmenky uplatniť kvalifikovaným spôsobom, a teda uviesť, aká suma mala byť na zmenke vyplnená správne a predložiť dôkaz o správnosti svojho tvrdenia, inak nie je námietka nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy riadne odôvodnená. V situácii, kedy odporca nie je schopný preukázať v čom konkrétne spočíva rozpor medzi výškou zmenkovej sumy, nemôže súd zaťažiť navrhovateľa povinnosťou tvrdenie odporcu vyvracať. Odporca síce uviedol aká suma mala byť podľa jeho názoru do blankozmenky vyplnená, navrhovateľ však toto jeho tvrdenie vyvrátil, predložil o tom dôkazy a odporca jeho tvrdenia nerozporoval, zostal nečinný a k špecifikácii zmenkovej sumy navrhovateľom sa nevyjadril. Podľa názoru súdu navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o výške zmenkovej sumy, čím vyvrátil tvrdenia odporcu, ktorý následne na to už nereagoval.

Za nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku odporcu rozporu dílerských zmlúv s legislatívou Európskej únie. Odporca neoznačil žiadne nariadenie ani smernicu v rozpore, s ktorou by boli dílerské zmluvy, odvolával sa len na nezáväzné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o budúcom právnom rámci hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel. Stanovisko predstavuje pre inštitúcie nástroj na vyjadrovanie nezáväzných postojov, tj. bez právnych následkov pre jeho adresátov. Stanovisko nie je právne záväzné. Výbory poskytujú stanoviská k pripravovaným právnym predpisom. Ich stanoviská odrážajú osobitné regionálne, ekonomické alebo sociálne postoje. Súd zhodne s navrhovateľom poukazuje na skutočnosť, že množstvo objednávaných náhradných dielov vyplývalo z bodu 7.1 a 7.4 a prílohy B dílerskej zmluvy. V zmysle Nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v spojení s Nariadením Komisie EÚ) č. 461/2010 zo dňa 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel sa za dovolené v zásade považuje, aby bol díler zaviazaný odobrať od jedného dodávateľa do 80% svojej potreby náhradných dielov určenej na základe spotreby z predchádzajúceho obdobia (predtým to bolo 30%). Dílerská zmluva v bode 7.4 tento podiel určuje na úrovni 30%.

Odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania a preklúzie práva, nakoľko mu zmenka vystavená dňa 27.10.2010 bola predložená na platenie až súdom dňa 30.01.2014. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Podľa čl. I § 70 ods. 1 zmenkového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Podľa čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. S poukazom na čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenka vystavená

dňa 27.10.2010 stala splatnou dňa 27.10.2011, od tohto dňa sa počíta premlčanie práv zo zmenky, a teda nárok navrhovateľ premlčaný nie je, nakoľko žaloba bola podaná v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty dňa 7.10.2013. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že premlčaním nárok nezaniká, ale na námietku dlžníka sa stane nevymáhateľným.

Pokiaľ ide o nepredloženie zmenky na platenie a s tým súvisiaci zánik práv - preklúziu. Podľa čl. I § 38 ods. 1 zmenkového zákona zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Pre všetky zmenky bez výnimky platí, že ich majiteľ musí predložiť na platenie osobe, ktorá je na platenie zmenkou určená. Toto ustanovenie síce zmenky splatné na videnie opomína, ale to len preto, že tieto zmenky sa stávajú splatné až ich predložením na videnie. Tejto povinnosti navrhovateľa nezbavila ani doložka „bez protestu“, ale podľa čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona práve pre túto doložku, napísanú na zmenke, majú povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, odporcovia. Ani v prípade, ak by dôkazné bremeno uniesli, nestratil by navrhovateľ postihové práva, keďže proti odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi vlastnej zmenky majiteľ práva pre zmeškanie lehôt nestráca a odporca v 2. rade je zaviazaný rovnako ako avalát (čl. I. § 53 ods. 1 a § 32 ods. 1 zmenkového zákona). Právo majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom je priame (čl. I § 28 a 78 ods. 1 zmenkového zákona), to znamená, že nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami ani úkonmi. Nepredloženie zmenky na platenie priamemu dlžníkovi, v tomto prípade vystaviteľovi vlastnej zmenky, nemá nikdy za následok zánik práv zo zmenky. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky na platenie, pričom v zmysle judikatúry aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky odporcovi ako priamemu dlžníkovi na platenie. V zmysle ustálenej judikatúry aj pre zmenku splatnú na videnie platí, že aj keď táto zmenka nebola preukázateľne vôbec predložená na platenie, môže sa majiteľ zmenky bez ďalšieho domáhať nároku podľa čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona voči vystaviteľovi vlastnej zmenky a jeho ručiteľom. Nepredloženie zmenky na platenie v lehotách daných zákonom má povahu zachovacieho úkonu spojeného s prípadným zánikom práv a povinností zo zmenky len vo vzťahu k dlžníkom nepriamym, nikdy nie vo vzťahu k dlžníkom priamym a osobám v rovnakom postavení. Tento záver súd vyvodil z čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona.

Podľa § 53 ods. 1 zmenkového zákona, zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Podľa čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

K námietke odporcu v 1. rade, že bolo zriadené aj záložné právo na nehnuteľnosti a zmenku vystavil len ako dočasnú, sú považuje za potrebné uviesť, že zákon nevylučuje, aby bola pohľadávka súčasne zabezpečená viacerými zabezpečovacími prostriedkami. Pri zabezpečení zmenkou treba vychádzať z jej abstraktného charakteru, v dôsledku ktorého zmenkové práva a záväzky nie sú závislé od príčinného vzťahu, ani mu nie sú podriadené. Odporca preto nemôže odoprieť plnenie zo zmenky len s poukazom na to, že navrhovateľ mal možnosť uspokojiť svoju kauzálnu pohľadávku aj iným spôsobom.

K námietke odporcu v 1. rade, že má pochybnosť, či je k návrhu priložený originál zmenky, keďže tento mal byť roztrhaný a vyjadrí sa k tomu až na pojednávaní po nahliadnutí do zmenky, súd uvádza, že z obsahu spisu, konkrétne z úradného záznamu o uložení zmenky do trezoru súdu (č.l. 12) vyplýva, že dňa 10.10.2013 bola do trezoru súdu uložená zmenka navrhovateľa FIAT SR, spol.s.r.o. proti odporcovi TRANS-TECH, s.r.o. na sumu 177.813,51 eur, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je originál. Odporca v 1. rade sa na nariadené pojednávanie nedostavil, tvrdenie navrhovateľa o originály zmenky založenej do trezoru súdu tak nevyvrátil, súd preto vyhodnotil aj túto námietku odporcu za nedôvodnú a ničím nepreukázanú.

Pokiaľ ide o námietku odporcu v 1. rade, že zmenkový platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, ktorý na to nemal oprávnenie súd zhodne s navrhovateľ poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyšší súdny úradník

koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie môže byť súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou spisu. Poverenie vyššieho súdneho úradníka vydať zmenkový platobný rozkaz vyplýva z Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V na rok 2014 (strana 26). Z uvedeného dôvodu vyšší súdny úradník bol na takýto úkon - vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe poverenia sudcu oprávnený.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žiadnu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca v 1. rade nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. Odporcovi v 1. rade sa nepodarilo v námietkach preukázať, že by tento nesporný záväzok nemal povinnosť splniť, súd preto ponechal voči odporcovi v 1. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Voči trovám právneho zastúpenia, zahrnutým do zmenkového platobného rozkazu, odporca v 1. rade v zákonnej lehote námietky nevzniesol. Po vydaní zmenkového platobného rozkazu navrhovateľovi vznikli trovy len z titulu trov právneho zastúpenia, nakoľko iné trovy navrhovateľa zo súdneho spisu súdu nevyplynuli. Keďže si navrhovateľ trovy právneho zastúpenia do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, súd mu v zmysle § 151 ods. 2 OSP náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.