Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcov: 1/ V. B., nar. XX.X.lXXX, bytom F. pri S., K. 38X/X, 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. pri S., K. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Petrom Blaškom, PhD., bytom v Košiciach, Jánošíková 9, proti žalovanému: J & M Corporation s.r.o. v likvidácii, so sídlom Pražská 4, Košice, IČO: 36 608 122, zastúpenému JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, Košice, o zaplatenie 5.341,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/236/2013-150 zo dňa 4.4.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 5.341,50 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ rade trovy konania v sume 320,00 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je žalobcami uplatnený peňažný nárok vo výške 5.341,50 eur a to titulom zaplatenia zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela za obdobie od 13.11.2011 do 25.4.2012. Zároveň poukázal aj na podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobcom sa pokúsil odovzdať dielo už 5.12.2011, pričom v uvedenom čase malo dielo len drobné vady nebrániace užívaniu s tým, že penetračný náter a fasádu na dome nebolo možné vykonať pre nízke teploty, ako okolnosti vylučujúcej zodpovednosť žalovaného.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením Zmluvy o dielo zo dňa 19.5.2011, Technickej a Sprievodnej správy, projekt pre stavebné povolenie, vypracovaný Ing. V. C. v máji 2011, výpisu M. a.s., listom žalovaného zo dňa 6.12.2011 a listom žalobcov zo dňa 14.12.2011, vrátane listu žalovaného zo dňa 10.1.2012 a Zápisnice o odovzdaní predmetu diela č. 2) zistil, že žalobcovia ako objednávatelia so žalovaným ako zhotoviteľom uzavreli dňa 19.5.2011 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zabezpečenie realizácie výstavby rodinného domu TYP 66, podľa projektovej dokumentácie zhotoviteľom a zaplatenie ceny diela vo výške 32.536,98 eur objednávateľmi. Citujúc jednotlivé články zmluvy (čl. IV bod 4.3., čl. IV bod 4.6., čl. V bod 5.2., čl. XI bod 11.2., čl. XIII) konštatoval, že dielo malo byť zhotoviteľom ukončené a objednávateľovi odovzdané v lehote 1 mesiaca po doručení právoplatného stavebného povolenia objednávateľom zhotoviteľovi a po poukázaní ceny diela na účet zhotoviteľa, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s plnením záväzku ak mu objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, že na účely tejto zmluvy sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť prijíma právna úprava podľa § 374

Obchodného zákonníka, že o odovzdaní diela bude spísaný spoločný zápis, z ktorého bude zrejmý stav diela v okamihu jeho prevzatia objednávateľom a že zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute, že pri nedodržaní zmluvne dohodnutého termínu dokončenia diela zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z ceny diela za každý deň omeškania, pokiaľ omeškanie nie je vylúčené zmluvnými stranami tejto zmluvy. Rovnako konštatoval, že podľa rozsahu dodávky, na ktorú sa viazala cena, skladbu obvodovej steny zahŕňa i fasádny polystyrén 40 mm a omietkový systém a podľa Technickej správy a Sprievodnej správy vypracovanej J.. V. C. v máji 2011, zatepľovací systém všetkých obvodových a štítových stien domu je ukončený silikónovou omietkou škrabanou hrúbky 2 mm s tým, že obvodové steny montovaného domu tvorí okrem iného tepelno-izolačný systém, pričom obvodové steny prízemia sú súčasťou dodávky montovaného rodinného domu a sú sendvičovej konštrukcie.

4. Z výpisu M. a.s. predloženého žalobcami, súd zistil, že žalobcovi uhradili zostávajúcu časť ceny diela vo výške 9.761,10 eur dňa 13.10.2011, čo v nadväznosti na čl. IV bod 4.3. zmluvy znamenalo stanovenie termínu odovzdania diela do 13.11.2011.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na písomnú korešpondenciu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, keď žalovaný listom zo dňa 6.12.2011 oznámil žalobcom, že sa dňa 5.12.2011 zúčastnili odovzdania diela s odsúhlasením drobných vád, ktoré boli zapracované do zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, pričom zápisnicu dňa 6.12.2011 odmietli podpísať a prevziať dielo. Obsahom tohto oznámenia bolo, že vonkajšie obvodové steny zhotoviteľ dokončí a to natretím lepidla, penetračného náteru a fasády podľa zvolenej farby do 1.5.2012, z dôvodu nepriaznivého počasia. Z listu žalobcov zo dňa 14.12.2011, ktorým reagovali na oznámenie žalovaného vyplýva, že k odovzdaniu diela nedošlo a nedôjde, nakoľko na vykonanom diele sú vážne vady, pre ktoré nie je možné ho riadne užívať. Súčasťou tohto listu bol i súpis vád, v ktorom bolo okrem iného vytýkané, že stále nie je vyhotovený penetračný náter a natiahnutá fasáda na dome. V stanovisku žalovaného v liste zo dňa 10.1.2012 žalovaný uviedol i to, že fasádu na dome zhotoviteľ nemôže zrealizovať z dôvodu nepriaznivého počasia, pričom tieto skutočnosti uvádzané v listoch žalovaného potvrdila na pojednávaní aj konateľka žalovaného. Konštatoval súd prvej inštancie, že nakoniec k odovzdaniu diela došlo na základe zmluvnými stranami podpísanej Zápisnice o odovzdaní predmetu diela č. 2, kde žalobcovia ako objednávatelia potvrdili, že obvodové steny sú vyhotovené bez závad v súlade s projektovou dokumentáciou a uzavretou zmluvou.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365, § 373, § 374 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a uzavrel, že v danom prípade si žalobcovia uplatňovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie žalovaného ako zhotoviteľa s odovzdaním diela v období od 13.11.2011 do 25.4.2012. Dátum, do kedy malo byť dielo odovzdané, t.j. do 13.11.2011 nebol medzi zmluvnými stranami sporný, nakoľko vyplýval z čl. IV bod 4.3. zmluvy v nadväznosti na poslednú úhradu ceny diela žalobcami poukázanú žalovanému. Rozporné však boli tvrdenia účastníkov konania v smere skutočného odovzdania diela. Žalovaný mal za to, že k odovzdaniu došlo dňa 5.12.2011 len s drobnými vadami, ktoré nebránili prevzatiu a užívaniu diela, čo vymedzil i v oznámení listom zo dňa 6.12.2011 s tým, že v ňom zároveň vyhlásil, že vonkajšie obvodové steny dokončí natretím lepidla, penetračného náteru a fasády do 1.5.2012, z dôvodu nepriaznivého počasia. Súd však mal za to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by takáto dohoda o zmene termínu ukončenia diela bola medzi účastníkmi konania uzavretá, pričom i samotná Zmluva o dielo vymedzovala v čl. XIV bod 14.2., že zmeny a dodatky musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami. Tento záver súd vyvodil aj z tej skutočnosti, že žalobcovia už následne po tomto oznámení, listom zo dňa 14.12.2011 uviedli, že dielo má vážne vady, pre ktoré nie je možné ho riadne užívať a tieto vady, vrátane nedokončenia obvodových stien žalobcovi vytkli v súpise vád, tvoriacom prílohu tohto listu. Z uvedeného potom vyvodil, že žiadna dohoda o predĺžení termínu odovzdania diela nebola žalovaným v konaní preukázaná.

7. Rovnako mal súd za ustálené, že vyhotovenie obvodových stien v rozsahu dohodnutom tak v zmluve, ako aj Technickej a Sprievodnej správe, bolo predpokladom pre záver, že dielo je vyhotovené riadne a je spôsobilé na riadne užívanie. Zdôraznil, že nemožno logicky predpokladať, že by objednávatelia mali záujem na odovzdaní rodinného domu bez vyhotovenia obvodových stien, ak i toto bolo predmetom diela.

8. K skutočnosti, že nepriazeň počasia mala byť okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalobcu tak, ako to vyplýva z ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd uviedol, že zákon škodcovi umožňuje, aby sa od zodpovednosti za škodu oslobodil, a to preukázaním, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Možnosť liberácie charakterizuje objektívnu zodpovednosť za škodu v obchodných vzťahoch, na rozdiel od objektívnej zodpovednosti, ktorá liberáciu nepripúšťa (tzv. zodpovednosť za výsledok). V danom prípade sa však nejedná o nároky zo zodpovednosti za škodu, ale zo zmluvnej pokuty ako sankcie za to, že sa výsledok (zhotovenie diela) nedostavil v dohodnutom čase. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nedodržanie termínu odovzdania diela bolo dôsledkom neposkytnutej súčinnosti zo strany žalobcov ako objednávateľov, pričom ani žalovaným uvádzané nepriaznivé počasie, v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na jednostranné predĺženie termínu odovzdania diela. Sám žalovaný ako zhotoviteľ diela pristúpil v zmluve k dojednaniam, z ktorých mu bolo zrejmé, v akej lehote je povinný dielo odovzdať, pričom ak mal pochybnosti o schopnosti zmluvný termín dodržať, mal možnosť vyvolať stretnutie hneď potom, čo prijal poslednú platbu od objednávateľov a nie až potom ako mu mesačná lehota na odovzdanie diela uplynula. Zároveň uviedol, že možno mať relevantné pochybnosti i o tom, že za celé obdobie od 13.10.2011 do 13.11.2011 nebolo možné pre počasie obvodovú stenu dokončiť o to viac, že žalobca vystupuje na trhu stavebných činností ako odborník, z čoho mu postup pri vykonávaní diela i s prihliadnutím na ročné obdobie a s tým spojené počasie musí byť zrejmý. Za daného stavu mal súd za to, že k odovzdaniu diela došlo až spísaním zápisnice č. 2 dňa 25.4.2012 a že žalovaný bol v omeškaní v období od 14.11.2011 do 25.4.2012 t.j., 163 dní, čím vznikol žalobcom zmluvne dohodnutý nárok na zmluvnú pokutu v celkovej žalovanej výške 5.341,40 eur (163 dní x 0,1% denne z 32.536,98 eur) tak, ako bol dohodnutý v čl. XIII zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného záveru pri súdom zistenom skutkovom stave, nepovažoval súd za potrebné vypočuť svedkyňu navrhovanú žalovaným, Ing. V. C., autorizovaného stavebného inžiniera, ktorá spracovávala projekt pre stavebné povolenie, nakoľko z návrhu nebolo zrejmé, k akým skutočnostiam by mala byť vypočutá, pričom pred samotným uznesením, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, na tomto návrhu žalovaný netrval.

9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešným žalobcom priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, v danom prípade trovy konania žalobcov pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 320,50 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podáva z dôvodov uvádzaných v ust. § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/ e/ a f/ O.s.p.. V odvolaní vyjadril nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu, keď tvrdí, že v konaní poukazoval na tú skutočnosť, že žalobcovia účelovo odmietli prevziať v dohodnutom termíne dielo a to dňa 5.12.2011 a keď odmietli podpísať Zápisnicu o prevzatí diela vyhotovenú dňa 6.12.2011. V odvolaní zároveň tvrdí, že na preberacom konaní sa zúčastnila aj Ing. V. C., ktorá ako stavebný dozor mohla zodpovedať na všetky otázky a pripomienky prítomných žalobcov. Ďalej poukázal s odkazom na znalecký posudok 09/2012, že žalovaný preukázal, že od žalovaného nebolo možné reálne požadovať, aby vykonal na pokyn žalobcov vonkajšiu omietku v čase, keď by zjavne došlo k znehodnoteniu celého diela, keďže nátery sú možné až vtedy, ak teplota nebude klesať pod + 5 stupňov cez deň a v nadväznosti na to uviedol, že z predloženej písomnej komunikácie zo strany žalobcov voči žalovanému je nespochybniteľné, že žalobcovia nemali žiadny záujem spolupracovať a poskytnúť potrebnú súčinnosť žalovanému. S odkazom na čl. IV ods. 4.6. uzavretej zmluvy o dielo v odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že zo zmluvy o dielo a tiež z projektu nevyplýva, akú farbu má mať vonkajšia vrchná omietka, žalobcovia nemali záujem poskytnúť žalovanému do 5.12.2011 ani oznámenie odtieňa a farby vonkajšej omietky, čo je podstatnou skutočnosťou pri vykonaní tejto vonkajšej omietky. Komplikovaná spolupráca a neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcov potvrdzuje aj doručený list zo dňa 6.12.2011, v ktorom žalobcovia namietajú aj farbu interiérových dverí a zárubní. Zastával názor, že v konaní jasne preukázal, že so žalobcami nebola možná žiadna súčinnosť ani dohoda, čo podľa názoru odvolateľa vyplýva z písomnej dokumentácie. Navyše žalobcovia podali na konateľa žalovaného aj trestné oznámenie v januári 2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby vykonal vonkajšiu omietku pre žalobcov ako objednávateľov, ak mu neposkytli potrebnú súčinnosť. V odvolaní žalovaný poukázal aj na to, že z plnej moci predloženej JUDr. Petrom Blaškom, PhD. vyplýva, že žalobcovia mu udelili plnú moc v marci 2012, pričom sám JUDr. Blaško, ako zástupca žalobcov kontaktoval aj telefonicky a vyzval žalovaného na rokovanie o odovzdaní diela. V nadväznosti na to v prílohe predkladá žalovaný aj

list JUDr. Blaška, PhD., ktorý až teraz našli v archíve medzi projektami zo dňa 16.3.2012, ktorý podľa názoru žalovaného potvrdzuje, že k výzve na stretnutie vyzval žalovaného právny zástupca žalobcov.

11. V odvolaní ďalej tvrdí, že ako právny zástupca žalovaného sa osobne zúčastnila rokovania medzi JUDr. Blaškom, PhD. v jeho realitnej kancelárii, kde sa žalovaný dohodol s JUDr. Blaškom na termíne odovzdania diela a to dňa 25.4.2012. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia musia súhlasiť s tým, že vstúpi opätovne na ich pozemok a bude môcť vykonať vonkajšiu omietku, keďže žalovaný nechcel mať ďalšie trestné oznámenie. JUDr. Blaško, ako zástupca žalobcov zabezpečil, aby žalobcovia prevzali kľúče od domu od žalovaného a začali spolupracovať so žalovaným. Opakovane tvrdil, že až dňa 12.4.2012 si žalobcovia aj vybrali a potvrdili odtieň farby na fasádnej omietke. Uviedol, že okrem vykonania vonkajšej fasády, neboli zo strany žalovaného vykonané žiadne iné stavebné práce, pričom žalobcovia dňa 25.4.2012 nemali žiadne výhrady a ani námietky k prevzatiu diela, neuvádzali žiadne vady na dome. S poukazom na vyššie uvedené nesúhlasil so záverom súdu, že nebola preukázaná dohoda o predĺžení termínu odovzdania diela a zároveň aj trval na svojom stanovisku, že dielo ako také bolo ukončené dňa 5.12.2011. V nadväznosti na to poukázal aj na Stavebný zákon ust. § 81b, v zmysle ktorého sa určuje, kedy sa kolaudačné rozhodnutie nevydá.

12. V ďalšej časti odvolania opakovane poukázal žalovaný na to, že vykonanie vonkajšej omietky na obvodových múroch nie je prekážkou užívania domu, na vplyv počasia na kvalitu vykonania tejto omietky, keď tvrdí, že je v záujme nielen zhotoviteľa ale aj objednávateľa, aby nedošlo k znehodnoteniu diela a poškodeniu celého diela, za ktoré až do odovzdania diela zodpovedá fakticky zhotoviteľ. Opakovane žalovaný poukázal na list zo dňa 14.12.2011, z ktorého vyvodil záver, že žalobcovia nemali žiadny záujem na prevzatie diela, keď uviedli, že dielo odmietajú prevziať a práve tento list je dôkazom toho, že žalobcovia nemali žiadny záujem na komunikácii a súčinnosti so zhotoviteľom. Mal za to, že išlo len o špekulácie zo strany žalobcov, pretože okrem vykonania vonkajšej fasádnej omietky podľa presného určenia žalobcami dňa 12.4.2012 sa na diele nevykonali od 5.12.2011 žiadne iné stavebné práce a dielo sa odovzdalo podľa dohodnutého termínu dňa 21.4.2012. V nadväznosti na to uviedol, že tieto skutočnosti môže potvrdiť aj stavebný dozor Ing. C., ktorú žiadali vypočuť a trvajú na jej vypočutí, keďže zdôvodnenie rozsudku považuje za neurčité v rozpore s faktickým stavom. Ďalej poukázal žalovaný na to, že v zmysle zmluvy o dielo IX. ods. 9.3. je objednávateľ uzrozumený s explicitným stanoviskom zhotoviteľa, že k začatiu realizácie predmetu zmluvy zo strany zhotoviteľa dôjde v lehote do 7 dní po doručení platného stavebného povolenia zhotoviteľovi a po poukázaní ceny diela na účet zhotoviteľa, že obe tieto podmienky musia byť splnené spolu a že vzhľadom na toto ustanovenie zmluvy bol presný termín ukončenia a odovzdania diela v deň 20.11.2011 a nie 13.11.2011.

13. V závere svojho odvolania žalovaný opakovane tvrdí, že žalobcovia až po udelení plnej moci a rokovaní s ich právnym zástupcom začali komunikovať a poskytli žalovanému potrebné informácie pre vykonanie vonkajšej fasády na dome, že napriek tomu, že trvali na ukončení vonkajšej fasády domu, žalovaný nemohol vykonať tieto práce, lebo objektívne na to neboli podmienky, čo je možné zistiť z meteorologických správ o stave počasia v decembri 2011. Zastával názor, že teda svojim prístupom nezavinil splnenie svojej povinnosti odovzdať dielo v dohodnutej lehote a že neposkytnutie súčinnosti bolo účelové, cielené, že porušenie svojich povinností zo zmluvy o dielo nezavinil, že žalobcovia neposkytli žalovanému súčinnosť pri vykonaní diela, že až dňa 12.4.2012 odsúhlasili odtieň vonkajšej fasády a odsúhlasili ukončenie diela ku dňu 25.4.2012, kedy dom prevzali. Následne uviedol, že súčinnosť zo strany žalobcov bola poskytnutá až po 30.3.2012, kde sa vzájomne strany dohodli na termíne ukončenia diela.

14. Žalobcovia sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 23.5.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

18. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 .

19. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd udáva nasledovné:

20. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vec, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 221 ods. 1 O.s.p. ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22. Žalovaný v podanom odvolaní síce namieta vyššie uvedený odvolací dôvod, avšak neuvádza žiadne porušenie procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, tento odvolací dôvod uvádza žalovaný bez bližšej špecifikácie, preto odvolací súd zastáva názor, že uvedený odvolací dôvod nie je daný, navyše ani odvolací súd nezistil (z obsahu spisu takáto skutočnosť nevyplýva), že by v priebehu konania došlo k porušeniu procesných práv účastníka, prípadne, že by došlo k porušeniu takých procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

23. Neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.e/ je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, napr. preto že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec (avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutý dôkaz nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom). Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. K tomuto odvolaciemu dôvodu, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy

navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevypočul ním navrhnutú svedkyňu Ing. V. C., autorizovaného stavebného inžiniera, ktorá spracovávala projekt pre stavebné povolenie a len dodáva, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. V prípade, že navrhnutý dôkaz nevykonal, bol povinný súd v rozsudku nevykonanie dôkazu odôvodniť, ktorú povinnosť si podľa názoru odvolacieho súdu aj splnil, a teda nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu aj náležite odôvodnil. S dôvodmi nevykonania navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , a preto ani tento žalovaným tvrdený odvolací dôvod nie je daný.

25. Žalovaný v odvolaní namietal tiež odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. V súdnej praxi sa za skutkové zistenia považujú také zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Za skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní treba považovať výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 , pretože súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo; pretože súd prvej inštancie opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti prípadne vierohodnosti je logický rozpor.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. To znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacích dôvodov tak v skutkovej ani v právnej rovine. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 - 135 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu (obdobne § 192, § 193 § 205 , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená ani vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

29. Odvolací súd s prihliadnutím aj na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 len dodáva, že súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu v

potrebnom rozsahu jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie a teda nie sú dané dôvody, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch tohto napadnutého rozsudku.

30. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, správne posúdil právny vzťah sporových strán podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, a to s odkazom aj na zákonnú úpravu, ktorú aplikoval v napadnutom rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na všetky tvrdenia účastníkov v konaní ohľadne ich záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo zo dňa 19.5.2011 podľa § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, a to aj listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach náležite a správne vyhodnotil.

31. Za správny je potrebný považovať aj postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vzhľadom na predmet konania, a to žalobcami uplatnenú zmluvnú pokutu za obdobie od 14.11.2011 do 25.4.2012, kedy až spísaním zápisnice č.2 došlo k odovzdaniu diela ( čo medzi stranami nebolo a nie je sporné), posudzoval v priebehu konania, či žalobcom vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, ako sankcie za to, že sa výsledok (zhotovenie diela) nedostavil v zmluvne dohodnutom čase.

32. Aj keď v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dohoda o termíne plnenia nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, je nesporné, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli termín odovzdania diela (spôsob jeho určenia), ktorý vzhľadom na obsah čl. IV bod 4.3 Zmluvy bol stanovený do 13.11.2011, čo rovnako nebolo v priebehu konania medzi stranami sporné, vrátane určenia výšky zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvne dohodnutého termínu dokončenia diela uvedenej v čl. XIII Zmluvy.

33. S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že základnou povinnosťou zmluvných strán, ktoré uzavreli zmluvu o dielo, je povinnosť zhotoviteľa riadne, včas a na vlastné nebezpečenstvo vykonať dielo a povinnosť objednávateľa prevziať dielo a zaplatiť dohodnutú cenu. Povinnosť objednávateľa prevziať dielo vzniká za predpokladu, že dielo bolo vykonané riadne, bez vád. Objednávateľ preto nemá povinnosť prevziať dielo, ktoré má vady, ale len riadne vyhotovený predmet diela. Vada diela znamená, , že dielo nezodpovedá výsledku, na ktorom sa zmluvné strany dohodli, a teda zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením. Ak má dielo vady, vzniká objednávateľovi osobitné právo uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady diela a zhotoviteľovi vzniká osobitná povinnosť vady diela odstrániť. (ani Občiansky zákonník) nedefinuje, čo možno považovať za vadu diela. Dielo má vady, ak nemá vlastnosti výslovne vymienené, alebo obvyklé alebo ho nemožno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo zmluvné strany dojednali. Za vadu diela možno považovať akýkoľvek rozpor vo výsledku činnosti zhotoviteľa diela s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo. V prípade omeškania zhotoviteľa vznikajú objednávateľovi práva zo zodpovednosti za omeškanie podľa zmluvy o dielo, ak boli dohodnuté, alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, napríklad náhrada škody, možnosť odstúpiť od zmluvy.

34. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, vychádzajúc aj z výsledkov vykonaného dokazovania, že správne uzavrel, že vyhotovenie obvodových stien v rozsahu dohodnutom tak v zmluve, ako aj v Technickej a Sprievodnej správe bolo predpokladom pre záver, že dielo je vykonané riadne a je spôsobilé na riadne užívanie, že žalobcami uplatnený nárok titulom zmluvnej pokuty je sankciou za to, že sa výsledok (zhotovenie diela) nedostavil riadne v zmluvne dohodnutom čase (do 13.11.2011) v zmysle čl. IV bod 4.3 Zmluvy, a to v nadväznosti na poslednú úhradu ceny diela žalobcami poukázanú žalovanému, čo žalovaný v priebehu konania nerozporoval, že žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by nedodržanie termínu odovzdania diela bolo dôsledkom neposkytnutej súčinnosti zo strany žalobcov ako objednávateľov a že žalovaný v priebehu konania žiadnu dohodu o predĺžení termínu odovzdania diela nepreukázal a to v nadväznosti aj na čl.XIV bod 14.2. Zmluvy, v zmysle ktorého zmluvy a dodatky musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané zmluvnými stranami.

35. S poukazom na vyššie uvedené, skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

36. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 ods. 2 písm/e O.s.p.), a teda až v podanom odvolaní okrem iného predkladá nové dôkazy a uvádza aj nové skutočnosti týkajúce sa aj neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcov a tiež podľa tvrdenia žalovaného týkajúce sa uzavretia dohody o termíne odovzdania diela s odkazom na list JUDr. Blaška zo dňa 16.3.2012, ktorým vyzval žalovaného na rokovanie o odovzdaní diela a ktorý našiel v archíve žalovaného, pričom neuvádza a nepreukazuje, že ich bez svojej viny nemohol uviesť a nemohol predložiť, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní sa považuje predovšetkým súd prvej inštancie za súd, ktorý zisťuje skutkový stav, čo vyplýva aj z platného procesného predpisu ( . Tento súd vedie strany sporu, aby sa pred ním uviedli všetky skutočnosti a vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných tvrdení. Zákon totiž pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Účastník v zásade nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže (nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento prístup je teda základom neúplného apelačného systému.

37. Keďže v posudzovanej veci, a to v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa nejednalo o prípad podľa vtedy platného ust. § 205a ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/ O.s.p. a žalovaný bol riadne poučený súdom podľa vtedy platného ust. § 120 ods. 4 O.s.p., nemôžu byť skutočnosti (prípadne dôkazy) uvádzané žalovaným v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie spôsobilým odvolacím dôvodom.

38. Za takejto situácie, keď žalobcovia uniesli dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalovaný svoju obranu, že povinnosť plniť mu nevznikla, náležite nepreukázal, súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti - § 132 O.s.p., obdobne § 191 ods. 1 správne, keď žalobe vyhovel.

39. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovia, ktorí mali v odvolacom konaní úspech trovy nežiadali, keďže im žiadne odvolacie trovy nevznikli, odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nepriznal.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).