Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/211/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželky: T.. I. L., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. XXXX/X, L., zastúpená: advokátskou kanceláriou In Medias Res, s.r.o., so sídlom: Sladovnícka 13, Trnava, proti manželovi: T. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XXX, Č., zastúpený: Advokátskou kanceláriou Weis & Partners, s.r.o., so sídlom: Ivánska cesta 30/B, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému: T. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený: kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, na odvolanie matky a odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2020, č.k. -245, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2020, č.k. -245 v napadnutom výroku I o rozvode manželstva, výroku II o zverení maloletého, výroku III o zastupovaní maloletého a správe majetku, výroku IV o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie otca proti výroku V rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2020, č.k. -245 o d m i e t a.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2020, č.k. -245 v napadnutom výroku VI, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletým m e n í tak, že:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., v každom párnom týždni kalendárneho roka v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou nižšie uvedenej úpravy styku počas prázdnin a sviatkov.

Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.

Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.

Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 01.07. od 9.00 hod. do 10.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 19.00 hod.

Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod.

Otec j e p o v i n n ý maloletého si prevziať a odovzdať maloletého v stanovené dni a časy v mieste bydliska maloletého, prípadne v predškolskom/školskom zariadení maloletého. Matka j e p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 03.09.2020, č.k. -245 rozhodol tak, že manželstvo T. L., nar. XX.XX.XXXX a T.. I. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Pezinku, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza. Súd prvej inštancie zveril maloletého T. L., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 130,- eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie zároveň určil, že otec má právo stretávať sa s maloletým T. odteraz do 31.08.2021 každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 09,00 hod. do 16,00 hod., v sobotu od 09,00 hod. do 16,00 hod. a v nedeľu od 09,00 hod. do 16,00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 09,00 hod. do 16,00 hod. a v piatok od 09,00 hod. do 16,00 hod., každý kalendárny rok v čase 24.12. od 09,00 hod. do 12,00 hod., každý kalendárny rok v čase 25.12. od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý kalendárny rok v čase 01.01. od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý kalendárny rok v čase Veľkonočného pondelka v čase od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý nepárny kalendárny rok 25.05. v čase od 09,00 hod. do 17,00 hod. Od 01.09.2021 súd prvej inštancie určil, že otec má právo stretávať sa s maloletým T. každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod., v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod a v piatok od 15,00 hod. do 19,00 hod., každý kalendárny rok v čase 24.12. od 09,00 hod. do 12,00 hod., každý kalendárny rok v čase 25.12. od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý kalendárny rok v čase 01.01. od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý kalendárny rok v čase Veľkonočného pondelka v čase od 09,00 hod. do 17,00 hod., každý nepárny kalendárny rok 25.05. v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a maloletého a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v mieste jej obvyklého pobytu. Matka je povinná na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie konal na základe návrhu matky, ktorým sa matka domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému T. tak, že maloletého súd na čas po rozvode manželstva zverí do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na výživu maloletého 150,- eur, styk otca s maloletým nežiada matka upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzavreli manželstvo z lásky asi po ich trinásťročnej známosti. Od uzavretia manželstva žili účastníci konania v spoločnej domácnosti v byte v T. na W. D.. X. Vzťahy medzi účastníkmi konania sa závažnejším spôsobom zhoršili približne v máji 2018 po narodení ich syna, keď sa postupne začali účastníci tohto konania vzájomne odcudzovať a to nielen v intímnom živote, ale predovšetkým v zásadne opačných názoroch týkajúcich sa ich spoločnej budúcnosti v existujúcom manželskom zväzku a významu zotrvania v tomto zväzku, spoločnej výchovy ich maloletého syna a neopomenuteľne podloženými i zásadnými nezhodami týkajúcimi sa spoločného hospodárenia a vedenia spoločnej domácnosti. Navrhovateľka s odporcom nežijú spolu intímnym životom od novembra 2018 a od 22.12.2018 nevedú spoločnú domácnosť, kedy navrhovateľka v súčasnosti žije v X-izbovom byte v J. U. a odporca zostal bývať v ich spoločnej domácnosti v T.. Navrhovateľka uviedla, že sa necíti byť v manželstve šťastná, keď podľa jej názoru je manželstvo účastníkov konania v súčasnosti hlboko a vážne rozvrátené, manželia nežijú intímnym životom, pričom postupným odcudzením prestalo plniť svoje základné spoločenské funkcie. Matka ďalej v návrhu uviedla, že vzťahy medzi navrhovateľkou a maloletým T. sú veľmi dobré, je tu vytvorené silné citové puto. Navrhovateľka spolu s maloletým synom v súčasnosti bývajú v X-izbovom byte v J. U., pričom je povinná znášať náklady spojené s týmto bývaním v pravidelnej mesačnej úhrade nájmu v sume 210,- eur. Navrhovateľka čo sa týka jej osoby znáša mesačne náklady na stravu v sume

80,- eur, drogérie a hygienických potrieb v sume 30,- eur a ošatenie, resp. obuv, v sume 30,- eur, telefón v sume 15,- eur a výdavky na cestovanie (PHM) v sume 60,- eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že znáša mesačne tieto výdavky a náklady v prospech maloletého T.: strava (sunar, kaše, výživy) v sume 100,- eur, hygienické potreby, drogéria (plienky, krémy a i.) a lieky v sume 85,- eur, ošatenie a obuv v sume 30,- eur. V spojitosti s tou skutočnosťou, že odporca na ich maloletého syna aktuálne neprispieva navrhovateľke žiadnou sumou a navrhovateľka preukázateľne dosahuje mesačne príjem len vo výške necelých 240,- eur, je nevyhnutnou a zásadnou dobrovoľná pomoc zo strany jej rodičov, ktorý jej v súčasnosti pomáhajú a prispievajú mesačne na jej a živobytie maloletého syna sumou 400,- eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní manželka uviedla, že trvá na rozvode a odmieta obnoviť spolužitie, od novembra 2018 prerušili spolužitie, navrhovateľka sa spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čo trvá dodnes. Situácia sa vyhrotila po narodení maloletého syna, kedy sa povahové črty manžela začali prejavovať, napr. ako 2 mesačného ho držal v ruke a povedal: ". U. T., H. Y. T. B., B., B. B..". Neustále jej hovoril že je ,,V., mala pocit že sú nerovnocenní partneri, v decembri 2018 sa rozhodla, že takto žiť nechce. Nemienila trpieť neustále výčitky, že je nemožná, že keď je na materskej nič z nej nemá a keď ho nebude poslúchať zabráni kontakt syna s jej rodičmi. V decembri 2018 sa odsťahovala do Dubovej, kde má celoročne obývateľnú chatu, bývala tam do 02/2019, kedy sa odsťahovala do bytu svojej sestry v Dunajskej Strede, kde bývala do marca 2020. Následne potom, ako absolvovali súdne pojednávania a po poučení zo strany súdu si uvedomila, že manžel nesúhlasí, aby s maloletým bývala v Dunajskej Strede, mal výhrady, že tam býva veľa Maďarov, zvážila situáciu a zostala na Dubovej, s tým aby mal otec lepší prístup k maloletému. Myslela si, že manžel to zohľadní, ale práve naopak, nevedeli sa dohodnúť ani na stretávaní, preto súd odporučil dočasne, ako sa bude s maloletým otec stretávať, ani to nerešpektoval, udával ju na políciu. Napriek ich dohovorom v Tenenete a CPDaR Pezinok všetky dohovory, aj odporúčania súdu, otec následne menil, nechcel ich rešpektovať, čo vyvolávalo a vyvoláva medzi nimi napätie. V súčasnosti fungujú na odporúčania súdu, čo sa týka stretávania otca s maloletým. So striedavou osobnou starostlivosťou, vzhľadom na vek maloletého 2 roky matka nesúhlasila.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že manžel v písomných podaniach a na pojednávaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, to čo si prečítal v návrhu a vypočul na pojednávaní žasne, preto by chcel aby sa dal vyšetriť duševný stav manželky, on sa vždy správal úctivo. Nikdy sa nehádali a toto by mohli potvrdiť aj susedy, takisto navrhuje aby prišli priatelia vypovedať, či manželku ponižoval. O všetkom sa rozprávali, snažili sa nájsť riešenia. Radšej ako by mal kričať, vždy sa zobral a išiel preč. V oblastí financií sa snažili vždy dohodnúť. Plánovali predať chatku a jeho 1 izbový byt. Potom do toho vstúpili rodičia manželky. Ich nezhody boli spôsobované aj zásahmi svokrovcov, vstupovali do ich majetkových plánov. Svokrovci ich veľmi často navštevovali, v 1 izbovom byte boli aj celý deň, bolo to nevhodné, aj im to naznačoval. Potom sa svokrovci urazili, prestali k nim chodiť a stále manželke hovorili, aby išli od seba. Takisto oslovil cirkev, farára, ktorý ich sobášil. Manželku nedokáže odpútať od jej rodičov. Rodičia ju stále ovplyvňujú. Manžel má za to, že keby do ich vzťahu nezasahovali svokrovci, bolo by ich manželstvo funkčné. Nesúhlasí s rozvodom, žiada na záchranu manželstva manželskú poradňu. Manželka pokiaľ to bude odmietať, žiada manžel mediáciu. V prípade, že súd ich manželstvo rozvedie, žiadal otec, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, výživné určiť vo výške 130,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým tak, ako uviedla matka na pojednávaní. Okresná prokuratúra, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a vykonané dokazovanie sa v plnom rozsahu pripojil k návrhu kolízneho opatrovníka, s tým, že pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť nechávajú na úvahu súdu, avšak odporúčajú zaviazať otca prispievať na výživu maloletého 150,- eur mesačne.

6. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie vidí v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie, odlišnosť pováh, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, výchove maloletého, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že manželia od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, manželka prerušila spolužitie potom, čo opakovane upozorňovala manžela, že jeho správanie voči nej je ponižujúce, mala pocit, že sa k nej správa autoritatívne, neberie ju ako rovnocenného partnera, prakticky sa nevedeli na ničom dohodnúť. Tieto povahové črty manželka

vnímala aj pred uzavretím manželstva, prejavovali sa však miernejšie, po narodení maloletého T. sa tlak na psychiku manželky stupňoval, maloletého manžel využíval na jej psychické vydieranie, čo vplývalo v čase krátkom po pôrode na manželku negatívne, viedlo to k jej citovému odcudzeniu, a preto v decembri manželka po dôkladnom zvážení sa rozhodla, že v takomto vzťahu nechce pokračovať a odsťahovala sa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky, tolerancie a pokiaľ manželka odmieta obnoviť spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie, čo v tomto prípade bolo bezvýsledné. Súd prvej inštancie skonštatoval, že od roku 2018 je manželstvo účastníkov konania iba formálnym zväzkom, mimosúdne poradenstvo neprinieslo pozitívne zmeny v otázke obnovenia manželského spolužitia zo strany manželky, preto mal súd prvej inštancie za to, že rozvod takto formálneho manželstva, nie je ani v rozpore so záujmami ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania, napriek nesúhlasu manžela, rozviedol. Súd prvej inštancie prednesy manžela týkajúce sa záchrany ich manželstva vyhodnotil aj s poukazom na správy z mimosúdneho odborného poradenstva a dodržiavania dohodnutých pravidiel starostlivosti o maloletého, ktorý je v útlom veku, ako účelové. Súd prvej inštancie konštatoval, že manželka spolupracovala a dodržiavala odporúčania súdu a mimosúdneho poradenstva, dokonca sa presťahovala z Dunajskej Stredy do Dubovej, aby uľahčila manželovi kontakt so synom, manžel naopak neustále menil dohodnuté pravidlá tak, aby vyhovovali jemu, nebral do úvahy vek maloletého, jeho životný režim, meniaci sa čas prespania počas dňa, komunikácia z jeho strany bola naďalej autoritatívna. Súd prvej inštancie uviedol, že takto sa nespráva manžel, ktorý na pojednávaní opakuje, že manželku má rád, chce obnoviť spolužitie. Pokiaľ má manželku stále rád a pozná ju, musel vedieť, že jeho správanie, ktoré manželke nevyhovovalo počas manželského spolužitia, nebude jej vyhovovať ani v čase uzmierovania. Súd prvej inštancie navrhované dôkazy manželom a to výsluchy rodinných príslušníkov, priateľov, susedov a maloletého syna T., ktorý je vo veku X rokov, nepripustil, s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že tento navrhovaný dôkaz je nadbytočný, predlžoval by konanie, ekonomicky by zaťažoval účastníkov konania a nepriniesol by nové dôkazy, ktoré by pre rozhodnutie vo veci samej mali podstatný význam. Súd prvej inštancie poukázal na to, že mal dostatočne preukázané, že vo veci je potrebné neodkladne rozhodnúť, zastabilizovať výchovné prostredie maloletého T. a nastaviť jasné a presné pravidla v starostlivosti o maloletého syna.

7. Súd prvej inštancie ďalej rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Uviedol, že z manželstva účastníkov konania sa dňa XX.X.XXXX narodil maloletý T., ktorý je vo veku X rokov, je zdravý, nenavštevuje predškolské zariadenie. Maloletý od septembra 2021 bude navštevovať materskú školu v Pezinku, nakoľko matka maloletého sa plánuje vrátiť späť do práce v DSS Rača. Do mája 2021 bude na rodičovskej dovolenke. Za obdobie kedy bude v práci a maloletý nebude v MŠ bude sa starať o maloletého jej matka. Maloletý je plienkovaný už iba v noci a keď poobede spí. Maloletý spáva od 13,00 - 15,00 hod. Maloletý má už normálnu stravu, na noc je dokrmovaný umelým mliekom. Maloletý trpí iba na bežné detské ochorenia. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila cca 250-300,- eur mesačne. Otec sa s maloletým stretáva v zmysle odporúčania súdu. Otec uhrádza výživné v sume 100,- eur, okrem výživného neprispieva inou formou. Občas kúpi maloletému hračku, ale tá ostáva u otca. Sporadicky si ju prinesie aj na Dubovú. Maloletý sa teší na otca, majú pekný vzťah. Matka je na rodičovskej dovolenke, s príjmom 395,- eur, aj s rodinným prídavkami, iný príjem nemá. Býva v J. v jej X izbovej celoročne obývateľnej chate. Mesačné náklady sú: elektrika 376,73 eur ročne, t.j. 31,33 eur mesačne, v tejto sume sú započítané aj náklady na vodu, nemá žiadne pôžičky ani úvery. Otec je zamestnaný ako pracovník bezpečnostnej služby - L. U., jeho príjem je cca 500 - 550,- eur netto, popri tejto práci nemá žiadnu brigádu. Je vlastníkom 1 izbového bytu od roku 2014, na ktorý má hypotéku s mesačnou splátkou 131,39 eur. Náklady na domové spoločenstvo otec vynakladá vo výške 70,- eur, elektrika mesačné splátky 19,- eur, poistenie nehnuteľnosti 45,50 eur ročne, internet 14,- eur, 4,64 RTVS, iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že odporučil účastníkov konania na mimosúdne poradenstvo k otázke výkonu rodičovských práv a povinnosti. Realizácia prebiehala v Centre pre rodinu a deti Pezinok a v o.z. Tenenet. V písomnej správe Centra pre rodinu a deti zo dňa 31.8.2020 bolo uvedené nasledovné: Rodina v rozvodovom konaní s problematickou rodičovskou komunikáciou týkajúcou sa starostlivosti o maloletého T.. Rodičia sa nevedia dohodnúť na forme starostlivosti o maloletého T. (matka žiada o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, otec žiada striedavú starostlivosť). Konfliktné preberanie a odovzdávanie maloletého T. otcom. Nedodržiavanie časov odovzdávania maloletého T. matke zo strany otca. Vykonávanie opatrení v zmysle uvedeného odporúčania a spolupráca s rodičmi maloletého

dieťaťa v CDaR začala 15.6.2020 v stanovenom rozsahu 20 hodín. Do 31.8.2020 z tejto časovej dotácie je minutých 7:30 hod. priamej práce. Výsledky spolupráce s rodičmi maloletého T. sú nasledovné: Spolupráca rodičov s CDaR - rodičia spolupracujú s CDaR na základe odporúčania odd. SPODaSK. Zúčastňovali sa jednotlivo na stretnutiach podľa dohody, pán L. však posledné stretnutie, ktoré sa malo konať dňa 28.8.2020 a bolo pripravené ako spoločné s oboma manželmi, zrušil. Ako dôvod uviedol, že nechce strácať čas, ktorý môže stráviť so synom, napriek tomu, že s ním bola odkomunikovaná a matkou maloletého schválená kompenzácia „. času adekvátnym navýšením hodín styku. Otec sa neustále domáha navýšenia styku s maloletým, a to aj nad rámec odporúčania Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.5.2020, pretože ho považuje za neprávoplatné rozhodnutie a argumentuje tým, že obaja rodičia majú na dieťa rovnaké právo. Nerešpektuje ani súdom odporúčané, ani s matkou dohodnuté časy odovzdávania dieťaťa, svojvoľne si čas styku navyšuje, pričom neberie do úvahy potreby dieťaťa, ako sú pravidelný režim a spánok, čím narúša potrebu istoty a bezpečia dieťaťa. Toto nerešpektovanie potrieb dieťaťa sa ukazuje najmä pri odovzdávaní maloletého matke, ktoré prebieha chaoticky - otec dieťa neustále oslovuje, vracia sa k nemu. Týmto správaním ho otec zneisťuje, následkom čoho je dieťa plačlivé a rozrušené. Otec nielenže odovzdáva dieťa matke neskôr, ako bolo dohodnuté, ale nedáva jej ani dostatočné informácie o naplnení potrieb dieťaťa počas času stráveného s otcom (strava, spánok, aktivity...), pretože to nepovažuje za dôležité. Tým znemožňuje matke bezproblémové vrátenie dieťaťa do bežného denného režimu a nastavenie ďalšieho programu s dieťaťom v súlade s jeho aktuálnym stavom, čo však je pre dieťa nesmierne dôležité. Zároveň si matka nemôže nastaviť ani vlastný program so synom, pretože nikdy nevie, kedy presne ho otec dovezie. Ak matka nesúhlasí so stykom otca s dieťaťom nad rámec odporúčania súdu, vyhráža sa otec privolaním polície, aby si uplatnil „. L. C. na U.. Z týchto dôvodov sme mali za cieľ zúčastniť sa odovzdávania maloletého matke, čo sa však pre krátkosť času nepodarilo, hoci sme s matkou nastavili presný postup priamo na mieste preberania dieťaťa od otca. Medzitým manželia uzavreli ústnu dohodu (viac-menej pod tlakom manžela), že v čase, keď je matka na stretnutí v CDaR, sa môže otec zatiaľ venovať synovi na pôde CDaR (disponujeme terapeutickou miestnosťou vybavenou hračkami). Tým by sa navýšil počet hodín styku, o ktoré otec neustále žiada. S touto formou bol pán L. napokon nespokojný, hoci sa na nej s manželkou dohodol, chcel ju na mieste meniť. Stretnutie otca s maloletým v CDaR sa uskutočnilo dvakrát. Pri prvom stretnutí pri odovzdávaní syna matke sa opakovane naplnil ním zabehnutý nesprávny a škodlivý scenár odovzdávania dieťaťa. Matku s dieťaťom prenasledoval, išiel za nimi v tesnom závese dlhú cestu až k autu, čím dieťa aj matku rozrušoval a dieťa zneisťoval. Tento stav dieťaťa následne využil na argumentáciu, že dieťa nechce ísť s matkou. Pri druhom stretnutí, napriek tomu, že vedel, že sa jedná o hodinové stretnutie, chcel zobrať maloletého na niekoľko hodín ku svojej sestre, na čo ho počas celého sedenia nahováral. Už na začiatku tohto stretnutia chcel meniť uzavretú dohodu bez ohľadu na nastavenie dieťaťa matkou na hru s otcom v herni. Keďže sa mu dieťa nepodarilo presvedčiť k odchodu, na konci stretnutia bránil matke vlastným telom odniesť dieťa z miestnosti, hádal sa s ňou, čím vytváral veľmi napätú atmosféru a spôsoboval u dieťaťa úzkosť. Pri tejto situácii sa vyhrážal políciou a bol veľmi nepríjemný aj na pracovníčky CDaR. Na spoločných stretnutiach sme vnímali nasledovné: interakcia matka a dieťa - matka k dieťaťu pristupuje v súlade s jeho vývinovými potrebami, je pokojná, edukuje dieťa, vysvetľuje mu veci a následné súvislosti, reaguje predovšetkým na jeho prejavy a potreby. Interakcia otec a dieťa - dieťa sa na stretnutie s otcom teší, pri jeho príchode do miestnosti radostne volá: „., O., avšak otec k nemu nepristúpi, iba ho pozdraví. Otec sa dieťaťu takmer vôbec neprihovára, má s ním iba minimálny telesný kontakt (nedotkne sa ho, neobjíme, nedá pusu), pri hre je pasívny, ťuká si do mobilu a nechá syna hrať sa samého. Inokedy zasa volí hru neprimeranú veku syna (napríklad straší ho a nereaguje na synove reálne prejavy strachu, ktoré avizuje slovkom „.). Nami odpozorované správanie otca nekorešponduje s vývinovými potrebami dieťaťa, otec nevníma jeho emocionálne signály, neprikladá význam nastaveniu dieťaťa, nie je pre neho dôležité reflektovať pocity dieťaťa, uprednostňuje a presadzuje vlastné predstavy a potreby. Máme za to, že rodičovské zručnosti pána L. v tejto oblasti sú limitované. Matka sa prejavuje ako racionálna, ústretová a konštruktívna, pokojná a vnímavá k potrebám dieťaťa. Vo vzťahu k otcovi dieťaťa je však submisívna, poddajná, otcovi často ustupuje práve preto, že reflektuje potreby dieťaťa a chce zachovať pokojnú atmosféru, čo však otec maloletého zneužíva a neustále svoje požiadavky a nároky na styk s maloletým stupňuje. Matka neupiera právo dieťaťa na otca a nebráni mu v styku, avšak vzhľadom na otcove nepredvídateľné konanie by uvítala jednoznačné a záväzné vymedzenie pravidiel styku. Otec sa prejavuje na jednej strane ako neistá osobnosť (neudrží očný kontakt, neustále pozerá do zeme), na druhej strane je jeho verbálny prejav často agresívny, direktívny, vyhráža sa políciou, súdmi, najvyššími inštitúciami. Rovnako sa správa aj k pracovníkom CDaR v prípade, ak nezdieľajú jeho postoje, alebo s ním v niečom nesúhlasia. Nie je prístupný žiadnej diskusii, neberie do úvahy argumentáciu a snahu pracovníkov CDaR zamerané na prijateľnejšie správanie a potreby dieťaťa. Neustále hovorí o svojich

právach na dieťa, pričom nerešpektuje právo dieťaťa na pokojný život, jeho potrebu pravidelného režimu, jasných komunikačných signálov. Neustále útočí verbálne na matku, znevažuje ju, čím narúša jej integritu a zapríčiňuje jej psychickú nepohodu, čo sa v konečnom dôsledku odráža na prežívaní dieťaťa. Neváha vytvárať otvorené konflikty aj v prítomnosti dieťaťa. V závere správy sa konštatuje, že z nášho pohľadu je otec zdrojom konfliktnej komunikácie, a to najmä kvôli neustálemu poukazovaniu na svoje potreby, respektíve ich urputné a necitlivé uprednostňovanie. Dohody nerešpektuje, ani keď ich sám navrhne, neskôr ich spochybní a chce ich meniť. Do riešenia svojich zámerov zaťahuje viac subjektov, u ktorých sa domáha svojich práv, alebo sa tým vyhráža (Tenenet, polícia, súdy, ľudsko-právne inštitúcie najvyššieho stupňa...). Otec nie je prístupný kompromisom a diskusii. Nerešpektuje aktuálne rozhodnutie a odporúčanie súdu, nerešpektuje odporúčania pracovníkov CDaR zamerané na úpravu jeho správania voči maloletému a na potreby maloletého. Avizuje, že kým nepresadí svoje predstavy ohľadom styku, resp. starostlivosti o syna, neprestane sa odvolávať. Otec neberie do úvahy nízky vek svojho syna, jeho potreby a vývinovú fázu, v ktorej sa aktuálne maloletý nachádza. Táto fáza úzko súvisí s vývinom vzťahovej väzby dieťa - matka a narušenie tejto fázy by mohlo spôsobiť separačnú úzkosť u dieťaťa kvôli strate pocitu bezpečia a istoty. Aby sa predišlo tejto strate, je potrebné a veľmi dôležité pre dieťa a jeho zdravý psychický a emocionálny vývin zachovávať pravidelný režim, pravidelné rituály, vymedziť jednoznačné hranice, aby dieťa vedelo predvídať nasledujúce udalosti. Matka maloletého svojim submisívnym správaním často ustúpi urputným požiadavkám a tlaku otca v snahe zachovať pokojnú atmosféru a psychickú pohodu dieťaťa, vyjde otcovi v ústrety, čo sa však často obráti proti nej a najmä to naruší režim dieťaťa, čo v konečnom dôsledku dieťaťu škodí. Navyše otec svoje požiadavky následne stupňuje. Vzhľadom na uvedené máme za to, že je potrebné jednoznačne a právoplatne upraviť práva a povinnosti rodičov, najmä styk maloletého s otcom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním, bolo preukázané, že rodičia maloletého T. nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2018, kedy sa matka so synom odsťahovala a od tejto doby žijú rodičia maloletého oddelene. V čase podaného návrhu bol maloletý vo veku necelého roka a otec už v tej dobe žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, následne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svojich práv sa otec domáhal neodkladným opatrením, privolávaním príslušníkov PZ, podávaním trestných oznámení. Od prerušenia spolužitia komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, komplikovaná. Preto súd prvej inštancie v rámci pojednávania odporúčal a nastavil stretávanie sa otca s maloletým synom, pričom zohľadnil vek maloletého a jeho životný režim a viedol matku k tomu, aby sa z Dunajskej Stredy presťahovala do Dubovej, kde má matka celoročne obývateľnú chatu, čím by umožnila častejší kontakt otcovi so synom. Matka prehodnotila svoje odsťahovanie, vrátila sa späť do Dubovej a ako uviedla, myslela si, že otec jej ústretový krok ocení, ukľudní sa, čo sa nestalo. Naďalej pokračuje konfliktné správanie sa otca, nerešpektuje vek dieťaťa, jeho životný režim. Ako vyplýva zo správy CDR v Pezinku, ani po intenzívnom poradenstve sa správanie otca nezmenilo. Zo strany matky je o maloletého riadne postarané, maloletý je zdravý a okrem bežných detských ochorení netrpí na závažné ochorenie. Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, a svoje rozhodnutie oprel hlavne o vek maloletého (2 roky), absolútnu závislosť maloletého na matku a nerešpektovanie zo strany otca vek dieťaťa a jeho životný režim. Súd prvej inštancie sledoval záujem maloletého na zastabilizovaní jeho výchovného prostredia, aby vedel, kde je jeho domov a aby každý večer zaspával s matkou, ktorá od jeho narodenia vytvára maloletému pocit bezpečia a istoty a zabezpečuje maloletému všetky vitálne funkcie. Súd prvej inštancie poukázal na necitlivý prístup otca, ktorý napriek odbornému poradenstvu, neustále trvá na svojich predstavách, nestotožnil sa s tým, že jeho právo musí byť podradené právu maloletého dieťaťa vo veku 2 rokov a jeho životným potrebám. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že matka je spôsobilá a zodpovedná, aby osobnú starostlivosť i naďalej o maloletého zabezpečovala.

10. Čo sa týka výšky výživného, súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 130,- eur, ktorá suma predstavuje polovicu mesačných nákladov, ktoré vyčíslila matka a v tejto sume je započítané stravovanie, oblečenie, obutie, zdravotná starostlivosť, voľnočasové aktivity, náklady na bývanie a v neposlednom rade aj osobná starostlivosť matky. Matka je na rodičovskej dovolenke, otec je riadne zamestnaný, nemá zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone pracovnej činnosti. To, že jeho príjem dosahuje sumu minimálnej mzdy, súd prvej inštancie nezohľadnil, nakoľko otec žije v Bratislavskom kraji, kde je miera nezamestnanosti najnižšia a priemerný plat je štatistickým úradom vykazovaný sumou cca 1.000,- eur. Výživné, ktoré otec doposiaľ zasielal 100,- eur mesačne je nepostačujúce aby práva a právom chránené záujmy maloletého boli naplnené, preto

zaviazal otca na výšku výživného 130,- eur, ktorá suma je primeraná veku, odôvodneným potrebám maloletého a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie sa nestotožnil a neprihliadol na argumentáciu otca, že nemôže si privyrábať, lebo chodí po poradniach a súdoch, a toto tvrdenie otca súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa primeranej participácií otca na výžive a výchove jeho jediného syna, pričom matka maloletého je na rodičovskej dovolenke.

11. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, súd prvej inštancie oprel rozhodnutie o vek maloletého, skutočnosť, že od septembra 2021 bude navštevovať materskú školu a doterajšie nastavenie už overenej intenzity stretávania sa. Súd prvej inštancie poukázal na právo otca stretávať sa s maloletým, úloha otca pri jeho výchove je nezastupiteľná, avšak s poukazom na celý priebeh pojednávania a výchovného poradenstva, súd prvej inštancie pripomenul, že otec je povinný rešpektovať práva dieťaťa vo veku 2 rokov. Súd prvej inštancie má za to, že v rozhodnutí nastavené stretávanie sa otca s maloletým je momentálne postačujúce. Súd prvej inštancie vyslovil, že v prípade, že rodičia maloletého budú pokračovať v mimosúdnom poradenstve a rodičovská komunikácia zo strany oboch rodičov bude naštartovaná na režim absolútnej zodpovednej rodičovskej starostlivosti, bude na oboch rodičov, ako si dohodnú stretávanie otca s maloletým s možnosťou aj nad rámec súdom upraveného rozsahu.

12. Otec v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti celému rozsudku, ako aj voči konaniu a rozhodnutiam, ktoré predchádzali jeho vydaniu a to z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namieta, že manželka doposiaľ nijako nepreukázala splnenie predpokladov na rozvod manželstva. Manžel má za to, že manželské vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom nie sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, aby manželstvo nemohlo plniť svoj účel, a že by od manželov nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na rozvod manželstva musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky, ktorých splnenie súd prvej inštancie pred rozhodnutím o rozvode manželstva nijako nepreukázal, a to nemožnosť obnovenia manželského spolužitia, a súčasne trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi. Súd prvej inštancie sa otázkou splnenia podmienok na rozvod manželstva ako predpokladu pre možnosť rozvodu manželstva zaoberal podľa otca iba okrajovo. Otec vytýka, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom sa názory navrhovateľky a odporcu na manželské spolužitie údajne rozchádzajú. Rovnako súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ani podstatu rozdielnosti pováh navrhovateľa a odporcu a neuviedol ani odôvodnenie, ako mala táto rozdielnosť údajne spôsobiť odcudzenie navrhovateľky. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež neuviedol, v čom sa rozchádzajú predstavy navrhovateľky a odporcu o manželskom spolužití, či o výchove maloletého. Takéto odôvodnenie považuje manžel za nedostatočné, a napadnutý rozsudok tak považuje za nepreskúmateľný, a tým aj nezákonný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa manžela výsledkom nekritického osvojenia nepodložených tvrdení manželky, ktoré manžel v celom rozsahu rozporuje, a na vyvrátenie ktorých v konaní navrhoval vykonať výsluch navrhovaných svedkov a dokazovanie prostredníctvom odborných lekárskych posudkov. Manžel poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR so sp.zn. zo dňa17.12.1997, kde sa uvádza: „Zo samej skutočnosti, že manželia určitú dobu nežijú v spoločnej domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Pri posudzovaní tejto otázky treba vychádzať zo zásad Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi posudzovať ako v rozvodovom konaní. Treba zvážiť, či vzťahy medzi manželmi boli tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemohlo plniť svoj spoločenský účel.“ Manžel poukazuje na to, že je výhradne v moci manželky obnoviť manželské spolužitie s ním, nakoľko práve ona prerušila manželské spolužitie, keď sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, a bola iniciátorom rozvodového konania. Manžel uvádza, že nikdy nemal záujem o rozvod manželstva a vždy sa snažil o obnovu manželského spolužitia. Ak sa v priebehu doterajšieho konania akokoľvek vyjadril pre rozvod manželstva, nebolo to z jeho vlastnej vôle, ale pre pretrvávajúce súdne konanie, v ktorom ho súd neprimerane obmedzil v styku so synom. Preto prirodzene nadobudol presvedčenie o nevyhnutnosti podvolenia sa v otázke rozvodu manželstva výmenou za rýchle ukončenie súdneho konania a dosiahnutie, čo možno najširšieho oprávnenia na styk s maloletým, v ktorom mu počas priebehu súdneho konania bránilo uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 16.1.2020. Manžel má za to, že v skutočnosti jedinou nezhodou medzi manželmi bola a doposiaľ

je otázka financií, ktorá po angažovaní sa rodiny zo strany manželky prerástla v zdá sa neriešiteľnú eskalujúcu situáciu, ktorá vyvrcholila odsťahovaním sa manželky zo spoločnej domácnosti a podaním návrhu na rozvod. Manžel zdôraznil, že nezhody v otázkach financií zažíva každý manželský pár, snáď okrem pár výnimiek, ktoré však iba potvrdzujú pravidlo, že ak by súdy rozvádzali manželstvá pre takto banálne dôvody, manželstvo by sa stalo prázdnym sľubom bez reálneho obsahu a prestalo by plniť svoju spoločenskú funkciu, ktorou je rodina a s ňou spojená primárna výchova ďalšej generácie. Podľa manžela finančné nezhody manželov nemôžu byť dôvodom na rozvod manželstva, ak nie je jeden z manželov napríklad gambler alebo alkoholik, alebo ak neprepadol inej finančne náročnej závislosti alebo sa správa inak nezodpovedne k spoločným financiám. Manžel poukazuje na to, že manželka v priebehu doterajšieho konania viackrát uznala, že je starostlivým otcom, ktorý sa o maloletého dokáže postarať, má stabilné zamestnanie a zázemie, je finančne zabezpečený, pričom nikdy netvrdila negatívny fyzický zdravotný stav manžela, alebo že by zo strany manžela došlo k nevere, či sexuálnemu alebo inému fyzickému násiliu, či zlému zaobchádzaniu. Manželka tvrdí iba psychický nátlak zo strany manžela, ktorý ale v konaní doposiaľ nijako nepreukázala. Fyzická a psychická spôsobilosť manžela bola navyše preskúmaná a potvrdená policajnými zložkami, ktoré na základe pozitívneho stanoviska k jeho fyzickej a psychickej spôsobilosti, mu vrátili do držby strelnú zbraň a k nej prináležiace doklady, ktoré im dobrovoľne odovzdal po tom, čo na neho manželka nedôvodne podala trestné oznámenie, o ktorom bolo konanie neskôr zastavené pre jeho nedôvodnosť. Súd prvej inštancie sa podľa otca nevysporiadal s rizikom možného zhoršenia aktuálneho stavu vzájomných vzťahov medzi matkou, otcom a maloletým v prípade rozvodu manželstva. Odporca má za to, že manželka mala pred podaním návrhu na rozvod najprv absolvovať mediáciu a až po jej neúspešnom ukončení podať návrh na rozvod. Návrh na rozvod manželstva podaný pred mediáciou by mal byť zamietnutý ako predčasný, nakoľko súd nemôže naťahovať konanie a neustále odročovať pojednávania s odkazom na povinnosť účastníkov absolvovať mediáciu. Tým totiž porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci v primeranej lehote (základné právo na rýchly a spravodlivý proces podľa , a teda zároveň porušuje aj základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa ). Manžel uvádza, že od začiatku konania prejavuje úprimnú snahu o nápravu údajného narušenia vzťahov medzi manželmi a je ochotný zmeniť črty svojho správania, ktoré manželke nevyhovujú. Manželka však s ním odmieta komunikovať, a tým vytvára medzi manželmi zbytočné napätie. Manžel má za to, že rozvod manželstva nie je nevyhnutným vyústením aktuálneho rozpoloženia manželky, pričom má za to, že na vyriešenie vzniknutej situácie by stačila ochota manželky viesť otvorenú diskusiu s ním o eventuálnych manželských nezhodách a o spôsobe a možnostiach ich riešenia. Manžel má za to, že je tu daný aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v jeho nečinnosti. Poukazuje na to, že manželka iniciovala konanie návrhom zo dňa 25.1.2019, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol až na štvrtom ústnom pojednávaní po viac ako roku a pol. Manžel má za to, že v prípadoch, kedy je od počiatku zrejmé, že nie je daný žiaden právne relevantný dôvod na rozvod manželstva, nie je úlohou súdu snaha o obnovenie manželského spolunažívania a suplovanie mediátora. Súd v takom prípade nemôže pred rozhodnutím vo veci samej čakať na výsledky mediácie, ale má rozhodnúť vo veci samej zamietnutím návrhu na rozvod manželstva minimálne z dôvodu predčasnosti takéhoto návrhu v prípade absencie pokusov manželov o vyriešenie situácie. Povinnosťou súdu je chrániť manželský stav a nepodliehať rozmarom manželov. Podľa otca, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva aj v protizákonnom ovplyvňovaní priebehu a výsledku konania. Ako vyplýva zo záznamu z pojednávania konaného dňa 3.9.2020, súd prvej inštancie v priebehu konania aktívne navádzal manželku na určitý obsah odpovedí, vopred formuloval odpovede manžela, navádzal manželku na určitý spôsob vykonávania procesných práv, menil obsah výpovedí účastníkov preformulovávaním už vyslovených odpovedí, zaznamenával obsah ich výpovedí do zápisníc z pojednávaní spôsobom, ktorý nekorešponduje, či dokonca je v priamom rozpore so skutočným obsahom vyjadrení a iných procesných úkonov, a taktiež bránil manželovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vykonávať jemu patriace procesné práva, a to neumožnením právnemu zástupcovi uplatňovať v konaní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré sú v prospech manžela. Súd prvej inštancie zároveň v konaní nevykonal žiadne dôkazy navrhnuté manželom, neodôvodnil, resp. nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia, nakoľko v konaní nevykonal relevantné právne posúdenie veci, a v konaní sa ani nevysporiadal s relevantnou právnou argumentáciu manžela. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva v porušení ústavného práva manžela na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom v zmysle ustanovenia článku 47 odsek 3 , ku ktorému v konaní pred súdom prvej inštancie došlo vyššie popísaným konaním, resp. opomenutím súdu prvej inštancie. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil manželovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (najmä právo vykonávať procesné úkony vo forme prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany) v takej miere, že došlo k porušeniu práva manžela na spravodlivý súdny proces. Ako vzorový príklad protizákonného ovplyvňovania priebehu a výsledku konania manžel cituje časť bodu 5., bod 7. a bod 8. odôvodnenia napádaného rozsudku, ktoré vonkoncom nekorešpondujú s výpoveďou manželky, resp. ktoré sú výsledkom aktívneho navádzania manželky na určitý obsah odpovedí súdom prvej inštancie, formulácie odpovedí súdom prvej inštancie, zmeny obsahu výpovedí podaných manželkou v priebehu pojednávania konaného dňa 3.9.2020 súdom prvej inštancie, či výsledkom preformulovania už vyslovených odpovedí manželky súdom prvej inštancie. V predmetnom konaní ide podľa manžela o zjavnú zaujatosť osoby sudcu proti manželovi. Manželovi však nie je známy dôvod predmetnej zaujatosti, nakoľko nevyplýva z osobnej skúsenosti, či vzťahu osoby sudcu s ním, a manžel sa tak môže iba domnievať, z čoho predmetná zaujatosť pramení. Nakoľko manžel nemá vedomosť o naplnení niektorého z dôvodov na vylúčenie osoby sudcu v zmysle ustanovenia , nepodal v konaní námietku zaujatosti osoby sudcu. Zo spôsobu vedenia konania je však podľa manžela nadovšetko zrejmé, že osoba sudcu prvoinštančného súdu je proti manželovi zaujatá. Uvedené sa prejavuje v nadŕžaní manželke, v očividnom ťažení proti manželovi a jeho právnemu zástupcovi, či v pozmeňovaní a prispôsobovaní skutkového stavu vyššie popísaným spôsobom. Manžel podotýka, že v predmetnom konaní rovnako zaujato, ako osoba sudcu, vystupuje aj kolízny opatrovník a prokurátor, ktorí sa v konaní plne prispôsobili spôsobu vedenia konania osobou sudcu. Podľa otca, napriek pomernej rozsiahlosti, rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje takmer žiadne odôvodnenie výrokov rozhodnutia. Z prevažnej časti sa odôvodnenie napádaného rozsudku skladá z rozsiahlych popisov a citácií. Súdom prvej inštancie poskytnuté odôvodnenie rozsudku je obsahovo nekonzistentné, neprehľadné a nelogické. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedostatočne oddeľuje body odôvodnenia, ktoré tvoria logický celok. Príkladom uvedeného je najmä citácia obsahu písomnej správy Centra pre rodinu a deti zo dňa 31.8.2020, ktorá nebola manželovi dodnes predložená na nahliadnutie, a ktorá sa nenachádza ani v elektronickom súdnom spise, obsiahnutá v bodoch 32. až 35. odôvodnenia, ktorá plynulo prechádza do ďalšej citácie ustanovení právnych predpisov obsiahnutá v bodoch 36. až 42. odôvodnenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež nedostatočne oddeľuje opis podaní a vyjadrení manželky od vlastných stanovísk k prípadu, v dôsledku čoho častokrát nie je zrejmé, či ide o vyjadrenie manželky, alebo o zistený záver súdu. Odporca v odvolaní ďalej poukazuje na to, že vo svojom podaní zo dňa 26.8.2020 navrhol súdu prvej inštancie vykonať viaceré dôkazy, a to jednak prostredníctvom výsluchov svedkov, ako aj prostredníctvom odborných lekárskych posudkov. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie nevykonať ním navrhované dokazovanie prostredníctvom odborných lekárskych posudkov, dokonca v ňom ani len nekonštatoval, že predmetné dôkazy nevykoná. Odporca vo svojom podaní zo dňa 26.8.2020 navrhol súdu prvej inštancie pre účely rozhodnutia súdu o starostlivosti o maloletého doplniť v konaní dokazovanie o výsluch nasledujúcich osôb: MUDr. Ivona Džupová, Vajanského 56, 900 01 Modra, 033/647 29 56, bývalá pediatrička maloletého, o zastupiteľnosti matky otcom vo vzťahu k starostlivosti o maloletého a s tým súvisiacim posúdením existencie či neexistencie prekážok prespatia maloletého u otca; MUDr. Magdaléna Takácsová, Ľanárska 4534/18, 929 01 Dunajská Streda, 031/551 96 94, terajšia pediatrička maloletého, o zastupiteľnosti matky otcom vo vzťahu k starostlivosti o maloletého a s tým súvisiacim posúdením existencie či neexistencie prekážok prespatia maloletého u otca; T. L., U. XXXX/X, XXX XX L., maloletý, o jeho vnímaní rodičov a vzniknutej situácie (ak pred ukončením súdneho konania dosiahne stupeň rozumovej vyspelosti umožňujúci jeho výsluch); I. B., W.V. X, XXX XX T., dôverníčka bytového domu na adrese W. X, XXX XX T., o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi manželmi, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných prejavoch jej hnevu; T.. N. X., I.. B. X, XXX XX L., sestra manžela a bývalá spolužiačka manželky, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi manželmi, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných prejavoch jej hnevu; T.. U. L., V. XXX, XXX XX Č., sestra manžela, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi manželmi, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných prejavoch jej hnevu; I. X., U. XXXX/X, XXX XX L., matka manželky, o dôvodoch údajného rozvratu manželstva, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných prejavoch jej hnevu; Ľ. X., U. XXXX/X, XXX XX L., otec manželky, o dôvodoch údajného rozvratu manželstva, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných prejavoch jej hnevu; V. Š., B. L. XXXX/XX, XXX XX J. U., sestra manželky, o dôvodoch údajného rozvratu manželstva, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi maloletým a rodičmi, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy manželky a o nepotláčaných

prejavoch jej hnevu. Manžel poukazuje i na to, že vo svojich predchádzajúcich podaniach tiež navrhoval vypočuť aj nasledujúce osoby: W. L., T.. N. X., T.. Ľ. Č. H. N. P.. Vo svojom podaní zo dňa 26.8.2020 tiež navrhol súdu prvej inštancie pre účely rozhodnutia súdu o starostlivosti o maloletého doplniť v konaní dokazovanie o odborný lekársky posudok o celkovom stave vývinu maloletého za účelom posúdenia existencie, či neexistencie takých aktuálnych potrieb maloletého, ktoré maloletému nedokáže zabezpečiť otec, za účelom posúdenia existencie, či neexistencie prekážok prespatia maloletého u otca a za účelom zistenia vhodnosti výsluchu maloletého v konaní, psychickom stave matky za účelom preverenia pôvodu výbušnej povahy matky a nepotláčaných prejavov hnevu. Otec namieta, že odôvodnenie zamietnutia návrhu odporcu na vykonanie dôkazov pritom súd prvej inštancie smeruje iba voči návrhu odporcu na vykonanie výsluchov svedkov, zatiaľ čo okrem výsluchov svedkov navrhoval aj vykonanie odborných lekárskych posudkov, ku ktorým sa súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku ani len nevyjadril. Otec považuje pre rozhodnutie súdu v merite veci za kľúčové vykonať ním navrhované dokazovanie. Bez vykonania predmetných dôkazov nie je možné podľa otca objektívne ustáliť skutkový stav, nakoľko tvrdenia matky a otca v konaní sú rozporné a rozchádzajú sa, pričom vykonaním predmetných dôkazov by boli preukázané viaceré tvrdenia otca, najmä o psychickom stave matky, o skutočných dôvodoch pre podanie jej návrhu na rozvod manželstva, o skutočnom spôsobe správania sa otca k navrhovateľke a maloletému, o zastupiteľnosti matky otcom vo vzťahu k starostlivosti o maloletého, o absencii prekážok prespatia maloletého u otca cez noc, o vnímaní matky, otca a vzniknutej situácie maloletým, o okolnostiach odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, o vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, o vzťahu medzi maloletým a navrhovateľkou a medzi maloletým a odporcom, o vonkajších prejavoch výbušnej povahy navrhovateľky, o nepotláčaných prejavoch hnevu navrhovateľky, ako aj o celkovom stave vývinu maloletého a o jeho aktuálnych potrebách, o priebehu odovzdávania maloletého medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorého sa niekoľkokrát zúčastnila aj matka odporcu, a pod. Otec namieta aj nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku vo vzťahu k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky. Otec uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že nie otec, o ktorom to tvrdí súd prvej inštancie, ale práve súdom prvej inštancie neprimerane chránená matka, je tým konfliktným prvkom vo vzájomnej komunikácii manželov, na čo by mal odvolací súd v prípade potvrdenia napádaného rozsudku v časti o rozvode manželstva prihliadať pri rozhodovaní o starostlivosti rodičov o maloletého. V predmetnej súvislosti otec uvádza, že rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča, avšak na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (ako je napríklad správa majetku dieťaťa, vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dieťaťu, príprava na budúce povolanie dieťaťa), potrebuje súhlas druhého rodiča. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Otec dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že matka v priebehu konania zmenila pediatrického lekára maloletého bez súhlasu otca. Uvedené otec odvolaciemu súdu predkladá ako príklad konfliktného konania zo strany matky, ktorá nerešpektuje práva otca vo vzťahu k maloletému. Konfliktné správanie matky sa prejavuje aj v celkovej ignorácii otca. V prípade potvrdenia napádaného rozsudku v časti o rozvode manželstva by mal odvolací súd pri rozhodovaní o starostlivosti rodičov o maloletého prihliadať aj na skutočnosť, že iba matka trvá na rozvode manželstva napriek absencii relevantných dôvodov na rozvod manželstva, a zároveň práve matka je ten subjekt, ktorý nie je ochotný pracovať na zlepšení vzájomných vzťahov medzi manželmi. Manželka síce, podobne ako manžel, absolvovala niekoľko stretnutí v Centre pre rodinu a deti a v TENENET o. z., avšak ani v rámci predmetných stretnutí, ani mimo nich, nekomunikuje s manželom o problémoch, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Otec má za to, že maloletý už v aktuálnom štádiu vývinu nie je vôbec závislý na matke, nakoľko matka maloletého nekojí, maloletý už takmer ani nenosí plienky, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mal maloletý viac ako dva roky a tri mesiace a otec má za to, že neexistuje žiadna potreba maloletého, ktorú by mu nedokázal sám zabezpečiť. Otec nevidí žiadne prekážky pre určenie striedavej starostlivosti o maloletého. Na vyvrátenie akýchkoľvek pochybností súdu o absencii prekážok pre určenie striedavej starostlivosti otec v konaní navrhoval vykonanie dokazovania prostredníctvom odborných lekárskych posudkov. Súd prvej inštancie bez vykonania odporcom navrhovaného dokazovania prostredníctvom odborných lekárskych posudkov rozhodol v prospech navrhovateľky, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom svoje rozhodnutie oprel iba o vitálne funkcie maloletého a o údajnú absolútnu závislosť maloletého od navrhovateľky z dôvodu nízkeho veku maloletého, a to bez toho, aby vitálne funkcie maloletého a údajnú absolútnu závislosť maloletého od navrhovateľky posúdil aspoň vzhliadnutím maloletého, ak už nie odporcom navrhovanými odbornými lekárskymi posudkami, či výsluchom maloletého. Otec má za to, že súd prvej inštancie dobre nerozumie problematike vývinu

dieťaťa, keď separačnú úzkosť, ktorá tvorí prirodzené a zdravé obdobie vývinu dieťaťa, vykladá ako možný, resp. hroziaci dôsledok údajného necitlivého konania otca. Otec vytýka súdu prvej ištancie aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k výške výživného. Súd prvej inštancie nezohľadnil výšku mzdy otca, nakoľko otec žije v Bratislavskom kraji a jeho mzda nekorešponduje s priemernou mzdou pre Bratislavský kraj vykázanou štatistickým úradom. Otec však poukazuje na to, že jeho príjem z pracovného pomeru na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok) pritom v júli 2020 predstavovali sumu vo výške 840,88 eur, ktorá sa približuje sume uvedenej súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku. Súd prvej inštancie pri svojej konštatácii zároveň nezohľadnil skutočnosť, že otec nemá vysokoškolské vzdelanie, ako ani skutočnosť, že otec síce pracuje v Bratislavskom kraji, no nie priamo v Bratislave, ale v Pezinku, kde je priemerná mzda podstatne nižšia, než v Bratislave. Príjem otca deklarovaný súdu prvej inštancie je relevantný a postačujúci, preto nie je dôvod na jeho posúdenie súdom ako nekorešpondujúci s možnosťami otca. Otec na získanie príjmu vynakladá dostačujúce úsilie a od otca nie je možné spravodlivo požadovať, aby v čase určenom na denný odpočinok, vynakladal ďalšie úsilie na získavanie vedľajšieho príjmu. Otec uvádza, že nedisponuje žiadnym relevantným dokladom o výdavkoch matky, nakoľko mu takéto doklady nepredložil ani súd prvej inštancie, ani matka. Otec rozporuje existenciu a výšku matkou tvrdených výdavkov v celom rozsahu. Otec dodáva, že v zmysle odôvodnenia napádaného rozsudku sa matka presťahovala do chatky v obci Dubová, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, pričom matka v konaní tvrdí, že ide o celoročne obývateľnú chatu, čo potvrdili aj pracovníci ÚPSVaR, preto údajné náklady matky na nájomné za byt vo výlučnom vlastníctve sestry matky sú pre určenie výšky výživného v tomto konaní irelevantné. Otec považuje tvrdenia matky vo vzťahu k výške tvrdených výdavkov, za nepodložené, pričom má za to, že predmetné tvrdenia matky, vrátane čestného vyhlásenia sestry sú nepodrobené akémukoľvek súdnemu preskúmaniu, nemôžu tvoriť relevantný podklad pre rozhodnutie súdu o výške výživného. Otec preto považuje napádaný rozsudok vo vzťahu k určeniu výšky výživného za arbitrárny, nepreskúmateľný, a teda nezákonný. Otec vytýka aj nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku vo vzťahu k súdom prvej inštancie určenému rozsahu styku otca s maloletým. Otec má za to, že maloletý v aktuálnom štádiu vývinu nie je nijako závislý na matke, neexistuje žiadna potreba maloletého, ktorú by maloletému nedokázal otec sám zabezpečiť. V tomto vývinovom štádiu sa o maloletého dokáže rovnocenne postarať ako matka, tak aj otec. Otec poukazuje na to, že má pritom s maloletým rovnako pozitívny vzťah, ako matka, rovnako, ako matka, túži po styku s maloletým, a vkladá do starostlivosti o maloletého svoje maximum, nakoľko má o maloletého a o plnenie jeho potrieb rovnaký záujem, ako matka. Otec má za to, že na rozdiel od matky urobil všetko pre to, aby došlo k náprave vzťahov medzi manželmi, pričom v rámci svojich návrhov v konaní vždy zohľadňoval najlepší záujem maloletého, ktorým bezpochyby je rovnocenný styk maloletého s oboma jeho biologickými rodičmi, ktorý o neho prejavujú rovnaký záujem. Rovnako mal postupovať aj súd prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní mal sledovať najlepší záujem maloletého, a pri svojom rozhodovaní mal zohľadniť dôvody údajného rozvratu vzťahov medzi manželmi, snahu navrhovateľa a odporcu o obnovenie manželského spolužitia, vzťah maloletého k navrhovateľovi a odporcovi, výsledkom čoho by bolo rovnomerné rozdelenie rodičovských práv a povinností medzi matku a otce. Otec poukazuje na to, že v zmysle výroku VI. napádaného rozsudku sa rozsah styku otca s maloletým, namiesto otcom logicky predpokladaného postupného rozširovania (vzhľadom na odôvodnenie napádaného rozsudku opierajúce sa o vitálne funkcie maloletého a o údajnú absolútnu závislosť maloletého od navrhovateľa z dôvodu nízkeho veku maloletého), naopak postupom času nelogicky zužuje. Úprava krátkeho (dvojhodinového) časového úseku na styk otca s maloletým nedáva žiaden zmysel a nemožno to odôvodniť ani potrebami maloletého. Je úplne nelogické upraviť styk otca s maloletým na časový úsek, počas ktorého otec ani nemá priestor vziať maloletého k sebe domov, resp. takáto cesta je nanajvýš nehospodárna a pre maloletého, ako aj otca zbytočne zaťažujúca. Od otca zároveň nemožno spravodlivo požadovať, aby trávil súdom vyhradený čas s maloletým u matky, alebo vo vonkajších priestoroch, vo verejných vnútorných priestoroch, alebo vo vnútorných priestoroch v súkromnom vlastníctve tretích osôb. Otec musí mať v rámci súdom určeného časového úseku na styk otca s maloletým priestor na to, aby bol počas predmetného časového úseku objektívne schopný vziať maloletého k sebe domov, plnohodnotne stráviť čas s maloletým, a následne vrátiť maloletého matke. Odporca si je vedomí, že podľa tvrdení navrhovateľky bude maloletý od 1.9.2021 navštevovať predškolské zariadenie, a preto bude s maloletým tráviť menej času aj samotná matka, avšak, napádaný rozsudok nijako nereflektuje situáciu, ak matka neumiestni maloletého dopredškolského zariadenia od 1.9.2021, ako ani obdobie, počas ktorého síce maloletý eventuálne bude prihlásený do predškolského zariadenia, avšak počas ktorého toto predškolské zariadenie nebude poskytovať svoje služby (napríklad prázdniny). Otec poukazuje na skutočnosť, že ak počas navštevovania predškolského zariadenia maloletým nebude matka v styku s maloletým,

pretože bude v tom čase v zamestnaní, nemôže automaticky znamenať, že s maloletým nemôže byť v styku ani otec. Otec si uvedomuje aj dôležitosť socializácie maloletého s tretími osobami, ani to však nemôže byť na úkor styku otca s maloletým, v ktorého prvoradom záujme je zdravý vzťah s oboma jeho rodičmi, ak už nie v plnohodnotnej rodine, tak aspoň rovnocenným stykom s oboma jeho rodičmi. Navyše, ak už bude maloletý dostatočne zrelý na styk s tretími osobami v predškolskom zariadení, potom jedostatočne je zrelý aj na striedavú starostlivosť oboch jeho rodičov. Otec vytýka aj absenciu odôvodnenia napádaného rozsudku vo vzťahu k zaťaženiu výlučne otca v súvislosti s preberaním a odovzdávaním maloletého. Všetku ťarchu súvisiacu so stykom otca s maloletým súd prvej inštancie kladie na neho, ako časovú, tak aj finančnú, čo otec vníma ako nespravodlivé a nijako nesúvisiace s existujúcim odôvodnením napádaného rozsudku. Otec vytýka súd prvej inštancie absenciu odôvodnenia napádaného rozsudku vo vzťahu k právnej argumentácii otca uvádzanej v písomnom podaní zo dňa 26.8.2020, kde otec argumentoval ako skutkovými okolnosťami prípadu, tak aj judikatúrou najvyšších súdnych autorít a judikatúrou ESĽP. Otec v súvislosti s návrhom na striedavú starostlivosť o maloletého argumentoval aj nálezom Ústavného súdu ČR so sp.zn. zo dňa 23.2.2010,nálezom Ústavného súdu SR so sp.zn. -67 zo dňa10.7.2013. Otec vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.8.2020 tiež uviedol, že vzhľadom na neustály vývin maloletého, je maloletý stále menej a menej závislý na navrhovateľke, t.j. postupom času sa strácajú dôvody pre uprednostňovanie matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, ktoré mohli byť v skoršom štádiu vývinu maloletého dané biologickými odlišnosťami ľudských pohlaví. Otec má za to, že v tomto štádiu vývinu maloletého už neexistujú žiadne prekážky pre striedavú starostlivosť oboch rodičov o maloletého, či pre prespatie maloletého u otca. Otec má tiež za to, že ak navrhovateľka nie je psychicky stabilná, nemôže ani maloletému poskytovať stabilnú výchovu. Stabilita budúceho výchovného prostredia je pritom základom pre správny psychický vývin maloletého. Otec preto upriauje pozornosť súdu na nekontrolovateľné a nevyspytateľné správanie matky spočívajúce v nadmernej agresivite, výbušnosti a neschopnosti potláčať hnev, ktoré sa počas trvania vzťahu navrhovateľky s odporcom mnohokrát prejavili, a čoho účastnými boli aj odporcom navrhovaní svedkovia. Okrem uvedeného otec upozorňuje, že matka pred ním minimálne dvakrát prejavila záujem o spáchanie samovraždy, ďalej, že v prípade úrazu matka pociťuje akútnu potrebu „vrátiť to“ predmetu, o ktorý sa zranila, alebo že v prípade potreby neváha zničiť, či poškodiť veci nachádzajúce sa v jej bezprostrednej blízkosti, čím si navrhovateľka ventiluje v danom okamihu nahromadený hnev. Z uvedených dôvodov otec navrhuje v konaní vykonať dokazovanie odborným lekárskym posudkom psychického stavu navrhovateľky. Odporca má súčasne za to, že plne rešpektuje a vždy vykoná všetko, čo je v jeho objektívnych možnostiach, aby plnil súdom určený čas na styk s maloletým napriek tomu, že s rozsahom obmedzenia jeho styku s maloletým nesúhlasí. Ak sa niekedy omeškal, nebolo to z jeho svojvôle, ale z dôvodu spánkového režimu maloletého. Práve tento režim maloletého sa snaží v čo najväčšej možnej miere rešpektovať, a zároveň tým čo najmenej zasahovať do súdom určeného času na styk s maloletým. Otec má však za to, že ak by aj napriek vlastnej snahe striktne nedodržal presný čas určený na odovzdanie maloletého navrhovateľke, vzniknutú situáciu by bolo možné riešiť dohodou s navrhovateľkou, napríklad formou skrátenia následného času určeného pre styk otca s maloletým, samozrejme za predpokladu, že by matka bola ochotná s odporcom komunikovať a predkladať konštruktívne riešenia vzniknutej situácie, čoho žiaľ doposiaľ ochotná nebola. Otec odvolaciemu súdu dopĺňa, že ignorácia zo strany matky pretrváva, k čomu predkladá výpis z denníka hovorov v jeho mobile. Navyše, ani matka doposiaľ striktne nedodržiavala súdom stanovený čas na styk otca s maloletým, čo preukázal v doterajšom konaní predloženou komunikáciou, ktorú však súd prvej inštancie vôbec nevzal na zreteľ. Pritom v okamihu, keď matka počas jeho výsluchu vykonávanom právnym zástupcom otca na pojednávaní konanom dňa 3.9.2020 vyslovene klamala keď uviedla, že doposiaľ nikdy neporušila súdom určený čas na styk otca s maloletým, súd prvej inštancie zabránil právnemu zástupcovi otca pokračovať vo výsluchu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a teda opätovne protizákonným spôsobom zasiahol do konania, čím opätovne ovplyvnil priebeh a výsledok súdneho konania.

13. Otec vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.8.2020 uviedol, že matka mu odmieta umožniť styk s maloletým mimo súdom určeného času bez ohľadu na potreby maloletého, čo v konaní preukázal aj priložením komunikácie otca a matky. Otec má za to, že úprava styku s maloletým neznamená zákaz styku mimo času vyhradeného na styk s maloletým bez ohľadu na potreby maloletého, ale predstavuje časový rámec, kedy nie je možné oprávnenej osobe brániť v styku s maloletým. Odporca má za to, že navrhovateľka nie je schopná konštruktívnej debaty s odporcom, akejkoľvek rovnovážnej dohody alebo ústupkov, navrhovateľka neodpovedá odporcovi na snahy o komunikáciu, nevytvára maloletému stabilné výchovné prostredie, primárnym cieľom navrhovateľky nie je najlepší záujem maloletého, ale

snaha o uškodenie odporcovi. Odporca upozorňuje, že navrhovateľka je momentálne nezamestnaná na materskej dovolenke, a teda bez relevantného príjmu, s maloletým žije na chate, t.j. v prostredí, ktoré podľa názoru odporcu nie je ideálne pre maloletého, čím ohrozuje zdravie a priaznivý vývoj maloletého. V nadväznosti na vyššie uvedené má odporca za to, že sú splnené všetky predpoklady na zverenie maloletého do výhradnej starostlivosti odporcu.

14. Odporca dáva do pozornosti, že v súvislosti s návrhom na striedavú starostlivosť o maloletého argumentoval aj nálezom Ústavného súdu SR so sp.zn. zo dňa 18.8.2010, v zmysle ktorého: „Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva naspravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd.“ Odporca v súvislosti s návrhom na striedavú starostlivosť o maloletého argumentoval aj nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 2.11.2010, v zmysle ktorého: „Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.“ Odporca v súvislosti s návrhom na striedavú starostlivosť o maloletého argumentoval aj nálezom Ústavného súdu SR so sp.zn. zo dňa 21.6.2005, v zmysle ktorého: „Konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50 a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné.” Odporca preto nežiada súd o vydanie prísneho a nevyváženého rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do výhradnej starostlivosti odporcu, alebo ktorým by neprimerane obmedzil navrhovateľku v styku s maloletým tým, že by určil príliš široko styk odporcu s maloletým. Naopak, odporca žiada súd iba o rovnovážne rozdelenie styku s maloletým medzi oboch jeho rodičov. Odporca zdôraznil, že predmetné konanie nemá byť o akomsi pomyselnom súboji pohlaví, alebo o plnení rozmarov rodičov a pripomína, že stredobodom celého konania má byť záujem maloletého. Súd preto nemôže ignorovať potreby maloletého, ktoré v aktuálnom štádiu jeho vývinu smerujú voči obom jeho rodičom v rovnakej miere, kedy maloletý potrebuje rovnakú starostlivosť matky aj otca. Každý z týchto jedinečných rodičovských vzťahov totiž poskytuje dieťaťu osobitný druh starostlivosti, pričom pre správny citový a rozumový vývoj dieťaťa, z ktorého sa jedného dňa má stať platný a plnohodnotný člen spoločnosti, sú nevyhnutné obidva druhy tejto osobitnej starostlivosti otca a matky o ich dieťa. Preto nie je správne, ak súd v starostlivosti o dieťa bez relevantného dôvodu uprednostňuje jedného z rodičov.

15. Otec ďalej uvádza, že súd je tiež povinný pri svojom rozhodovaní zohľadniť doterajšie správanie oboch rodičov, prihliadnuť na skutočnosť, že práve navrhovateľka riešila manželské nezhody spontánne a radikálne, keď sa bez adekvátneho dôvodu a bez pokusu o akékoľvek alternatívne riešenie odsťahovalazo spoločnej domácnosti, a tým bez relevantného dôvodu prerušila manželské spolužitie s odporcom, a zároveň práve navrhovateľka bola iniciátorom rozvodového konania bez záujmu o ďalšiu komunikáciu o eventuálnych problémoch v manželstve. Ďalej je súd povinný prihliadnuť aj na skutočnosť, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí, a že má záujem o obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou napriek všetkému, čomu ho doposiaľ svojím konaním vystavila, ako aj napriek psychickej nestabilite navrhovateľky. Odporca si totiž bol vedomý neovládateľných a náhlych zmien nálad manželky aj pred sobášom a napriek tejto skutočnosti vošiel s navrhovateľkou do manželského zväzku, pretože jeho vzťah k navrhovateľke bol vždy úprimný a navrhovateľku úprimne chcel prijať za svoju manželku v dobrom aj v zlom. Zameškaný čas odporcu, ktorý mohol stráviť výchovou a starostlivosťou o maloletého, už odporcovi nikto nikdy nevráti, a na to súd musí nevyhnutne prihliadať. Oprávnenie súdu rozhodovať o veci samej sa postupom času oslabuje a postupne plynule prechádza do prieťahov v konaní a konanie postupne naberá prvky nezákonnosti. Neprimeranou dĺžkou konania sa odporca v snahe vidieť svojho syna postupne podvoľoval navrhovateľke v otázke rozvodu manželstva. Neprimeraná dĺžka konania a s ňou spojené obmedzenie práva odporcu na styk s maloletým nemôže byť nástrojom pre vymáhanie rozvodu manželstva navrhovateľkou a súd v tom navrhovateľku svojou nečinnosťou nesmie podporovať. Súd prvej inštancie navyše svojou nečinnosťou vystavil odporcu riziku vzniku tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča (ďalej len ,,SZR“) u maloletého.

16. Otec vytýka aj absenciu odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že iba navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, zatiaľ čo odporca sa snaží o obnovu manželských vzťahov, odporca má za to, že nie je tým subjektom, ktorý vyvolal potrebu predmetného konania, pričom podľa odporcu nie je dôvod na vedenie tohto konania, nakoľko nie sú dané dôvody na rozvod manželstva. Navrhovateľka si musela už pri podávaní návrhu vo veci samej byť vedomá jeho nedôvodnosti, minimálne vo vzťahu k návrhu na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Predmetným návrhom navrhovateľka nekoná v najlepšom záujme maloletého. Odporca má za to, že predmetným návrhom sa navrhovateľka snaží iba pomstiť odporcovi. Odporca preto poukazuje na dôvodnosť jeho návrhu na priznanie nároku odporcu na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči navrhovateľke. Otec tiež vytýka v odvolaní absenciu odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu zvyšku návrhu navrhovateľky. Súd prvej inštancie neuviedol, čoho sa mala týkať zamietnutá časť návrhu navrhovateľky, ako ani dôvody jej zamietnutia.

17. Otec uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetné zistenia spočívajú v tvrdeniach súdu, v zmysle ktorých je navrhovateľ tým subjektom, ktorý v konaní robí ústupky a naopak, že odporca je tým konfliktným subjektom, v zmysle ktorých správanie odporcu voči navrhovateľovi je ponižujúce a autoritatívne, v zmysle ktorých odporca neberie navrhovateľku ako rovnocenného partnera, v zmysle ktorých odporca využíval maloletého na psychické vydieranie navrhovateľky, v zmysle ktorých odchod zo spoločnej domácnosti navrhovateľka dôkladne zvážila, v zmysle ktorých navrhovateľka v konaní spolupracovala so súdom a dodržiavala odporúčania súdu a mimosúdneho poradenstva, sú v priamom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými odporcom v konaní. Dôvodom na presťahovanie sa navrhovateľky z Dunajskej Stredy do Dubovej nebol podľa otca zámer uľahčiť odporcovi kontakt s maloletým, pričom skutočným dôvodom presťahovania navrhovateľky bolo rozhodnutie jej rodičov o predmetnej skutočnosti, nakoľko vlastnia susednú chatku. Odporca v plnom rozsahu rozporuje takmer všetky súdom prvej inštancie zistené skutočnosti a na preukázanie opaku navrhuje vykonať ním v konaní doposiaľ navrhované dôkazy. Otec ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa v rámci pojednávania konaného dňa 3.9.2020 mnohokrát odvolával na správu Centra pre rodinu zo dňa 31.8.2020, ktorú odporcovi doposiaľ nepredložila ani navrhovateľka, ani súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda neumožnili odporcovi oboznámiť sa s obsahom predmetnej správy, pričom táto bola pre rozhodnutie vo veci samej zjavne kľúčová. Súd prvej inštancie ďalej odporcovi pred konaním predmetného pojednávania neoznámil prítomnosť prokurátora na pojednávaní, súd prvej inštancie si neplní svoju povinnosť viesť elektronický súdny spis, a nakoniec, súd prvej inštancie neumožnil právnemu zástupcovi odporcu klásť navrhovateľke relevantné otázky, čím mu znemožnil kvalifikovane obhajovať práva odporcu v konaní.

18. Otec ďalej uvádza, že z citovanej časti predmetnej správy v rozsudku vyplýva, že ani skutočnosti v nej uvádzané sa nezakladajú na pravde. Odporca nezrušil žiadne stretnutie nariadené Centrom pre rodinu a deti, práve naopak, ako z priloženej e-mailovej komunikácie odporcu s Centrom pre rodinu a deti vyplýva, práve Centrum pre rodinu a deti bolo tým subjektom, ktorý zrušil pôvodný termín stretnutia, a to v pondelok o piatej hodine poobede, t.j. deň pred dohodnutým termínom stretnutia, a nový termín direktívne určilo na piatok rovnakého týždňa, pričom nerešpektovalo vyjadrenie odporcu o nemožnosti dostavenia sa na nový termín stretnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná správa nebola odporcovi do dnešného dňa doručená, nie je odporcovi zrejmé, či skutočný stav je nesprávne popísaný priamo v správe, ale sa jedná iba o svojvoľný výklad predmetnej správy súdom prvej inštancie. Odporca zároveň poukazuje na rozpornosť tvrdení Centra pre rodinu a deti, ktoré samo priznáva, že sa doposiaľ nikdy nezúčastnilo priebehu odovzdávania maloletého navrhovateľovi zo strany odporcu. Napriek uvedenému Centrum pre rodinu a deti vydáva svoje tvrdenia za pravdivé bez toho, aby ich akokoľvek konfrontovali s realitou. Odporcu sa Centrum pre rodinu a deti snaží vykresliť ako necitlivú osobu neschopnú výchovy maloletého, čo je nie len v rozpore so skutočnosťou, ale aj so samotnými vyjadreniami Centra pre rodinu a deti, ktoré samo uznáva, že maloletý sa na odporcu vždy teší, z čoho vyplýva, že odporca má s maloletým dobrý vzťah. Citovaná správa vykresľuje navrhovateľku ako dokonalého rodiča, zatiaľ čo odporca je v zmysle predmetnej správy absolútne nekompatibilný s potrebami maloletého a odmieta akékoľvek prispôsobenie sa týmto potrebám. Vzhľadom na všetky už vyššie uvedené skutočnosti, ako sú tvrdenia navrhovateľky o veľmi pozitívnom vzťahu maloletého k odporcovi a opačne, ako aj konštatácia samotného Centra pre rodinu a deti o radosti maloletého z prítomnosti odporcu, a z mnohých ďalších skutočností je zrejmé, že závery citovanej správy celkom zjavne nekorešpondujú s realitou. Otec vytýka aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesprávne právne posúdenie spočíva najmä v právnom posúdení splnenia

predpokladov na rozvod, v právnom posúdení nepotrebnosti vykonania dôkazov, v právnom posúdení nemožnosti striedavej starostlivosti, v právnom posúdení potrebnej výšky výživného, v právnom posúdení postačujúceho rozsahu styku odporcu s maloletým, v právnom posúdení nároku odporcu na náhradu trov konania, v právnom posúdení vyjadrenia právneho zástupcu odporcu o odvolaní, ktoré súd prvej inštancie považuje za bezprávnu vyhrážku napriek skutočnosti, že ide o výkon práva, ďalej v právnom posúdení vitálnych funkcií maloletého, ktoré údajne spôsobujú absolútnu závislosť maloletého od navrhovateľky z dôvodu nízkeho veku maloletého, v právnom posúdení spôsobilosti navrhovateľa na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého, v právnom posúdení neplnenia funkcií manželstva navrhovateľky a odporcu, v právnom posúdení trvalého a vážneho rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, v právnom posúdení príčin údajného rozvratu manželských vzťahov, ktorými podľa súdu prvej inštancie majú byť rozdiely v názoroch manželov na manželské spolužitie, odlišnosť pováh manželov, rozdielne predstavy manželov o manželskom spolužití a o výchove maloletého, pričom podľa odporcu je jediným dôvodom podania návrhu navrhovateľky ingerencia rodičov navrhovateľky do manželského života navrhovateľky a odporcu. Nesprávne právne posúdenie v rozsahu vyššie citovaného spočíva najmä v skutočnosti, že manželstvo je síce dobrovoľné a súd nemôže nikoho nútiť, aby zotrval v manželstve, avšak správanie manželov vo vzťahu k obnoveniu manželského spolužitia, ako aj ich správanie, ktoré údajne viedlo k ich odcudzeniu, má podľa otca súd posudzovať vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o starostlivosti o maloleté deti manželov po rozvode ich manželstva. Ak iba jeden z manželov odmieta obnoviť manželské spolužitie, predmetná skutočnosť by mala ísť na jeho vrub vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa. Otec ďalej namieta, že právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci samej, majú vady, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Právoplatné uznesenia v konaní, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci samej, vydané súdom prvej inštancie so sp.zn. zo dňa 19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré tvoria súčasť zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, dočasne upravujúce výživné a styk odporcu s maloletým, majú vady, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Predmetné vady pritom spočívajú v rovnakých skutočnostiach, ktoré sú odporcom popísané vyššie. Z rovnakých dôvodov sú aj predmetné uznesenia arbitrárne, nepreskúmateľné, a teda nezákonné.

19. Odporca odvolaciemu súdu navrhuje, aby vo veci sám vykonal odporcom navrhované dôkazy, a aby vzhľadom na zrejmú zaujatosť súdu prvej inštancie proti odporcovi následne rozhodol vo veci niektorým zo spôsobov odporcom navrhovaných nižšie, počnúc od odporcom najreferovanejšieho rozhodnutia až po to najmenej preferované. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, a aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -245 zo dňa 3.9.2020, v celom rozsahu zrušil, ako aj jemu predchádzajúce uznesenia Okresného súdu Pezinok so sp.zn. zo dňa 19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, a aby vo veci samej rozhodol nasledovne: „Súd G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, H. Y. P. L. W. L. D. Z. J. XX.X.XXXX, Z. J. XX.X.XXXX H. Z. J. XX.XX.XXXX, P. S. G. G., H. B. P. S. G. Z.. Odporca T. P. navrhovateľovi B. na B. O. L. H. C. W., P. O. L. Z. P. L. H. C. W., P. L. G. (XXX %.).“. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedenou právnou argumentáciou odporcu a potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, odporca eventuálne navrhuje, aby odvolací súd vo zvyšku odvolaniu vyhovel, a aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -245 zo dňa 3.9.2020, v rozsahu výrokov I., III. a V. potvrdil, a v rozsahu výrokov II., IV., VI. a VII., zrušil, a aby zrušil aj jemu predchádzajúce uznesenia Okresného súdu Pezinok so sp.zn. zo dňa 19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, a aby vo veci samej rozhodol nasledovne: I. „Súd G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX P. G. P. N.., N.. H. P.. L.. Súd P. Z. G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, H. Y. P. L. W. L. D. Z. J. XX.X.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXX H. Z. J. XX.XX.XXXX, G.. Súd Z. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, na Č. po G. T. navrhovateľky, T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, H. odporcu, T. L., B. J. XX.X.XXXX, J. U. U. navrhovateľa H. odporcu. Navrhovateľka, T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, H. G. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, Y. C. U. U. U. T. W. B. O. P. G., H. odporca, T. L., B. J. XX.X.XXXX, H. G. T., Y. C. U. U. U. T. W. L. O. P. G., L. T. C. J. G. T. O. Z. G. T., W. T. T. D. U., H. O. P. B. C. XX:XX P. T. C. L. J. G. T.. L. P. H. P. U. X. T. T. D. U. navrhovateľ W. B. G. H. odporca W. L. G.. L. Y. H. Z. Š. L. X. T. T. D. U. T. W. B. G. H. C. W.H. L. G.. L. I. H. Y. Š. L. X. T. T. D. U. T. W. L. G. H. C. W. B. G.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G. O. Z. G. T., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G. T.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G.C. O. Z. G. T., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G. T.. Odporca T. P. navrhovateľW. B. na B. O. L. H. C. W., P. O. L. Z. P. L. H. C. W., P. L. G. (XXX %.).“. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedenou právnou argumentáciou

odporcu, potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, a zároveň nezverí maloletého do striedavej starostlivosti, otec eventuálne navrhuje, aby odvolací súd vo zvyšku odvolaniu vyhovel, a aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -245 zo dňa 3.9.2020, v rozsahu výrokov I., III. a V. potvrdil, a v rozsahu výrokov II., IV., VI. a VII., zrušil, a aby zrušil aj jemu predchádzajúce uznesenia Okresného súdu Pezinok so sp.zn. zo dňa19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, a aby vo veci samej rozhodol nasledovne: I. „Súd G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX P. G.P. N.., N.. H. P.. L.. Súd P. Z. G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, H. Y. P. L. W. L. D. Z. J. XX.X.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXXH. Z. J. XX.XX.XXXX, G.. Súd Z. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, na Č. po G. T. navrhovateľky, T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, H. odporcu, T. L., B. J. XX.X.XXXX, J. C. U. C.. Navrhovateľka, T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, Y. L. L. na P. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, U. XXX,- Q., W. Y. L. Z. W. G. C. B. J. XX-O. J. W. T. L. W. T., za W. U. P. D., L. J. L. O. P. G.. T., T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, H. G. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, Y. C. U. U. U. T. W. L. O. P. G. C. Š. C. XX:XX J. B. J. XX:XX H. W. B. O. P. G. C. B. C. XX:XX J. U. J. XX:XX, L. C., T. L., B. J. XX.X.XXXX, H. G. T., C. T. T. P. T. C. L. T., H. T., po D. U. D. Č. na U. U. T., C. T. C. P. T. C. L. C.. L. P. H. P. U. X. T. T. D. U. C. W. L. G. H. T. W. B. G.. L. Y. H. Z. Š. L. X. T. T. D. U. C. W. L. G. H. T. W. B. G.. L. I. H. Y. Š. L. X. T. T. D. U. C. W. B. G. H. T. W. L. G.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G. O. Z. G., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G.C. O. Z. G., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G..Odporca T. P. navrhovateľke B. na B. O. L. H. C. W., P. O. L. Z. P. L. H. C. W., P. L. G. (XXX %.).“. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedenou právnou argumentáciou otca a potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a o zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otec eventuálne navrhuje, aby odvolací súd vo zvyšku odvolaniu vyhovel, a aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -245 zo dňa 3.9.2020, v rozsahu výrokov I., II., III. a V. potvrdil, a v rozsahu výrokov IV., VI. a VII., zrušil, a aby zrušil aj jemu predchádzajúce uznesenia Okresného súdu Pezinok so sp.zn. zo dňa 19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, a aby vo veci samej rozhodol nasledovne: I. „Súd G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX P. G. P. N.., N.., N.. H. P. L.. Súd P. Z. G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, H. Y. P. L. W. L. D. Z. J. XX.X.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXX H. Z. J. XX.XX.XXXX, G.. C., T. L., B. J. XX.X.XXXX, Y. L. L. na P. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, U. XXX,- Q. T., W. Y. L. Z. W. G. T. B. J. XX-O. J. W. T. L. W. T., za W. U. P. D., L. J. L. O. P. G.. C., T. L., B. J. XX.X.XXXX, H. G. T., T. L., B. J. XX.X.XXXX, Y. C. U. U. U. T. W. L. O. P. G. C. Š. C. XX:XX J. B. J. XX:XX H. W. B. O. P. G. C. B. C. XX:XX J. U. J. XX:XX, L. T. T.. I. L., G.. X., B. J. X.XX.XXXX, H. G. T., C. T. C. P. T. C. L. C., H. C., po D. U. D. Č. na U. U. T., C. T. T. P. T. C. L. T.. L. P. H. P. U. X. T. T. D. U. C. W. L. G. H. T. W. B. G.. L. Y. H. Z. Š. L. X. T. T. D. U. C. W. L. G. H. T. W. B. G.. L. I. H. Y. Š. L. X. T. T. D. U. C. W.H. B. G. H. T. W. L. G.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G. O. Z. G., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G.. P. L. J. P. H. P. U. H. P. L. J. Y., I., Y. H. Z. Š. L. C. T. J. G.C. O. Z. G., W. T. T. D. U., H. O. C. XX:XX P. T. C. L. J. G..Odporca T. P. navrhovateľovi B. na B. O. L. H. C. W., P. O. L. Z. P. L. H. C. W., P. L. G. (XXX %.).“. Odporca eventuálne navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, a aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -245 zo dňa 3.9.2020, v rozsahu výrokov I., III. a V. potvrdil, a v rozsahu výrokov II., IV., VI. a VII., zrušil, a aby zrušil aj jemu predchádzajúce uznesenia Okresného súdu Pezinok so sp.zn. zo dňa19.5.2020, zo dňa 16.1.2020 a zo dňa 17.10.2019, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní konaných vo veci, a aby vo veci samej rozhodol nasledovne: I. „Súd G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX P. G. P. N.., N..H. P. L.. N.. Súd P. Z. G. Okresného U. L. Č..W.. XXP/XX/XXXX-XXX Z. J. X.X.XXXX, H. Y. P. L. W. L. D. Z. J. XX.X.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXX H. Z. J. XX.XX.XXXX, G., H. P. P. Okresnému U. L. na Ď. W. H. G.. Odporca T. P. navrhovateľovi B. na B. O. L. H. C. W., P. O. L. Z. P. L. H. C. W., P. L. G. (XXX %.).“.

20. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že sa pridržiava svojho vyjadrenia počas súdneho pojednávania dňa 03.09.2020. Má za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a s odôvodnením sa stotožňuje. Na základe uvedeného odporúča kolízny opatrovník odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Pezinok, pod č.k. -245 zo dňa 03.09.2020 potvrdiť.

21. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že treba objektívne konštatovať, že podané odvolanie zo strany otca je len ďalším účelovým krokom ako navrhovateľke aj po vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci znepríjemňovať už tak dlhodobo zložitú situáciu v rámci rozvodového konania. Pre uvedený záver svedčí i samotné „odôvodnenie“ podaného odvolania, ktoré pôsobí a zostáva v jeho kontexte

v absolútne nepreskúmateľnej rovine. Nie je z neho totiž vonkoncom zrejmé, akým postupom súdu (či iných zúčastnených subjektov) mali byť porušené práva odporcu, pričom je s ohľadom na obsah podaného odvolania zrejmou absencia dôkaznej situácie svedčiacej v prospech tvrdení odporcu a teda objektívne neunesenie dôkazného bremena, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetné odvolanie obsahuje množstvo rozporuplných a nepodložených tvrdení zo strany odporcu potvrdzujúcich zmätočnosť postupu samotného odporcu v doterajšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V otázke rozvodu považuje navrhovateľka situáciu za nezvratnú, jej vyjadrenia boli počas celého konania konzistentné, kedy výslovne odmietala a odmieta ďalšie spolužitie s odporcom, pričom od odchodu zo spoločnej domácnosti ani jedenkrát nedala odporcovi náznak, že by mala záujem o obnovenie manželstva, čo znemožňuje akékoľvek reálne, či nereálne snahy o opätovné fungovanie manželského spolužitia medzi účastníkmi konania. V takomto prípade rozhodnutie súdu objektívne zohľadnilo všetky aspekty potrebné pre zákonné rozhodnutie vo veci pri akceptovaní zásady, kedy nemožno nútiť jedného z manželov v zotrvaní vo zväzku, ktorý dlhodobo nefunguje, neplní žiadnu z jeho predpokladaných funkcií (účastníci od novembra 2018 dlhodobo nežijú spoločne intímnym životom, nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2018, ich názory ohľadne spoločného života a výchovy maloletého potomka sú diametrálne odlišné bez šance na ich nápravu, o čom v konečnom dôsledku svedčí i týmto značne ovplyvnený samotný priebeh dotknutého súdneho konania). Primárnym záujmom súdu v tomto type konania bol nepochybne i najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho zohľadnenie a zabezpečenie pre čas po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva účastníkov v tomto konaní. Súd prvej inštancie v tejto zásadnej otázke vychádzal z verifikovateľne podložených faktov svedčiacich pre jeho konečné rozhodnutie, ako z predložených písomných správ kolízneho opatrovníka, vyjadrenia prizvaného prokurátora do konania, najmä však písomných správ o. z. Tenenet a Centra pre rodinu a deti Pezinok, ktoré vytvorili vo vzájomnom kontexte objektívnu spleť skutkovo podloženej dôkaznej situácie smerodajnej pre zákonné rozhodnutie súdu vo veci samej. Proti odporcovi naviac stojí množstvo zásadných i menej dôležitých faktov vyplývajúcich z jeho konania a prístupu k navrhovateľke, počínajúc napríklad tým, že odporca si účelovo, i keď nelogicky priebeh preberania a odovzdávania syna pravidelne nahráva na svoj mobilný telefón, pričom ignoruje vôľu navrhovateľky, ktorá si neželá byť nahrávaná. Toto sa zjavne nejaví ako cesta k obnoveniu manželského spolužitia. Odporca rovnako neinformuje navrhovateľku o tom, ako sa u neho syn mal, čo spolu robili a ako pokročil napríklad v oblasti nových návykov, zručností, reči i motoriky, aký mal režim, spánok, stravu. Komunikáciu zo strany odporcu tak možno hodnotiť na veľmi slabej úrovni. Naviac od posledného pojednávania v septembri 2020 odporca ich syna pravidelne vedome priváža o 18-tej hodine aj napriek tomu, že súdom určený čas odovzdania je 16-ta hodina. Vzhľadom k veku syna účastníkov konania je odporcom navrhovaný model striedavej starostlivosti (každý druhý týždeň u otca) nielen z pohľadu navrhovateľky, ale i z hľadiska postulátov odbornej obce v tejto otázke neprípustný a v rozpore s preukázateľnými vývinovými potrebami dieťaťa v tak útlom veku. V tomto veku totiž syn potrebuje mať s navrhovateľkou každodenný vitálny kontakt, keďže je od narodenia na navrhovateľku ako matku silno naviazaný. Násilné a neprirodzené pretrhnutie tohto puta autoritatívnym rozhodnutím súdu, resp. inou formou, ho môže zásadným spôsobom traumatizovať. Keďže je navrhovateľka na materskej dovolenke, jej nepretržitá starostlivosť o ich syna je bez ďalších pochybností zodpovedná, plnohodnotná, kedy aktuálny domov dieťaťa zaisťuje všetky hmatateľné potreby bezpečia a istoty pre dieťa nevyhnutné. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca pracuje ako pracovník SBS služby, v ktorom zamestnaní má nepravidelné služby, nie je potom preskúmateľným a vykonateľným zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého v jeho navrhovanom modeli striedavej starostlivosti. Pre tieto závery v neposlednom rade svedčí i samotný nárok odporcu uplatňovaný v záverečnej časti podaného odvolania z jeho strany, ktorý do značnej miery vyznieva dojmom, že ani sám s určitosťou nevie v súčasnosti ustáliť jeden jasný a zrozumiteľný nárok, za ktorým si bude stáť, a ktorý bude konzistentne presadzovať. Alternatívne riešenia z jeho strany vo forme štyroch, či viacerých petitov, v tak zásadných otázkach nepôsobia vážnym a presvedčivým dojmom. Matka podotýka, že ani navrhované dôkazy výsluchom množstva nezúčastnených svedkov (najmä v otázke absencie ich osobného spolužitia s účastníkmi konania) nie sú v danej spojitosti relevantné s podstatným výsledkom pre konanie a rozhodnutie súdu. Nehovoriac už o návrhu odporcu na výsluch maloletého syna účastníkov konania vo veku 2 rokov, ktorý sa javí ako absolútne neprijateľný. Tvrdenia a závery odporcu v odvolaní (rovnako ako v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie) tak možno opodstatnene ustáliť ako určité fabulácie a vyvrátiteľné domnienky subjektívneho charakteru, ktoré naviac nemožno deklarovať za kroky v záujme maloletého dieťaťa, o ktoré sa v tomto konaní v prvom rade jedná, a ktoré vyznievajú z podaného odvolania v jednoznačnom úzadí v kontexte uprednostňovania a presadzovaných vlastných potrieb odporcu. Navrhovateľka žiada, aby odvolací súd

vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie odporcu odmietne ako nedôvodné, resp. rozhodnutie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2020, č.k. -245, potvrdí ako vecne správne.

22. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je zodpovedný človek a vždy a všade sa správal čestne a zodpovedne. Ak človek vstúpi do manželského zväzku a založí si rodinu má zodpovednosť aj voči rodine, manželke a hlavne dieťaťu. Preto by mal zodpovedný človek urobiť všetko pre záchranu rodiny, pretože v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je mať rodinu - mamu aj otca. Túto zodpovednosť vždy cítil a aj ju cíti, práve preto sa doposiaľ vždy snažil o záchranu rodiny. Ak už jeden člen rodiny - navrhovateľka túto zodpovednosť necíti, potom nie je v jeho záujme držať niekoho na silu v nejakom zväzku, škodiť mu, klamať, vymýšľať si a zavádzať kohokoľvek. Ako zodpovedný rodič si uvedomuje, že navrhovateľka je matka ich syna a je a vždy bude jeho rodičom rovnako ako jeho otec. Ak sa už rodina rozpadne z akéhokoľvek dôvodu alebo príčiny dieťa má mať právo na oboch jeho rodičov ak o neho obaja rodičia majú záujem, majú schopnosti a vytvorené podmienky a taktiež obaja rodičia majú mať rovnaké právo na svoje dieťa. Otec zdôraznil, že je otcom od prvého momentu od narodenia dieťaťa a bez ohľadu na vek dieťaťa a obzvlášť chlapca plní otec nezastupiteľnú úlohu v ktorejkoľvek časti života dieťaťa. Neustále obviňovanie odporcu zo strany navrhovateľky, že odporca nekomunikuje a neinformuje navrhovateľku vyznieva komicky a toto tvrdenie je nelogické, pretože ak chce niekto komunikovať a dostávať informácie musí v prvom rade dvíhať telefóny alebo mať aspoň o osobnú komunikáciu záujem, aby sa o niečom dozvedel. V spise sú doložené výpisy hovorov o kontaktovaní navrhovateľky telefonicky odporcom, no zo všetkých pokusov ani jedenkrát nedvihla. Pri osobnej komunikácií nemá záujem počúvať, hneď berie maloletého a odchádza. Čo sa týka sms komunikácie odporca kontaktoval navrhovateľku viac krát aj touto formou, kde ju žiadal, aby ho navrhovateľka informovala o tom, ako sa maloletý má, čo robí, kde sa nachádza, pretože v čase kedy je maloletý s navrhovateľkou nemá o maloletom žiadne informácie, no taktiež bezvýsledne. Táto sms komunikácia je tiež v spise. Odporca si uvedomuje, že v záujme maloletého je, aby videl matku, aj otca, aspoň občas spolu, a preto kontaktoval sms správami navrhovateľku a vyzýval ju, aby navrhovateľka umožňovala návštevy maloletého otcovi, aby sa zúčastnila spoločnej prechádzky, alebo spoločného trávenia času s maloletým na detskom ihrisku a počas tohto času si vymeniť informácie o maloletom, no opäť bezvýsledne. Na takéto konanie je potrebné mať však na zreteli v prvom rade záujem maloletého a povzniesť sa nad danú situáciu, čo zrejme navrhovateľka nedokáže a to aj svedčí o vyspelosti a vyzretosti rodiča. Navrhovateľke tento stav zrejme vyhovuje, pretože v jej záujme je podľa otca vychovávať syna s jej matkou a sestrou ako to už od začiatku chcela a v tom spočíva neochota komunikácie a podieľaní sa na výchove syna s odporcom. Otec ďalej uvádza, že zamestnávateľ otca umožní otcovi akýkoľvek formát pracovného času.

23. Matka podaním zo dňa 18.01.2021 doplnila svoje vyjadrenie, čo do skutkovej stránky najmä s ohľadom na smerodajné skutočnosti, ktoré nastali a pretrvávajú predovšetkým v období po podaní odvolania zo strany otca, resp. podaného vyjadrenia navrhovateľky k tomuto odvolaniu. Jedná sa podľa vyjadrenia navrhovateľky najmä o kontinuálne a vedomé porušovanie súdom uložených povinností odporcovi vo vzťahu k dodržiavaniu režimu úpravy styku s maloletým synom účastníkov konania. Odporca v rozhodnom období od 03.09.2020 (vydania rozhodnutia vo veci samej) až do súčasnosti podľa vyjadrenia navrhovateľky vracia maloletého syna k rukám navrhovateľky aj napriek jednoznačne stanovenému času styku súdom (od 09:00 do 16:00 hod.) a v príkrom rozpore s potrebami a režimom maloletého až o 18:00 hod., pričom postupne čas odovzdania syna navrhovateľke navyšuje až na 19:00 hod., resp. 19:30 hod., toho ktorého dňa. Naviac si vždy proces odovzdania maloletého k rukám navrhovateľky nahráva namobilný telefón, s čím navrhovateľka výslovne od samotného počiatku tohto svojvoľného konania odporcu nesúhlasí. Dňa 24.12.2020, t.j. na Štedrý deň, mal mať odporca maloletého od 09.00 hod. do 12.00 hod. Maloletý syn bol vrátený k rukám navrhovateľky až o 17.00 hod. bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia. Dňa 14.01.2021 mal mať odporca maloletého od 09.00 hod. do 16.00 hod., pričom navrhovateľke bez ďalšieho o 18:45 hod. v ten deň napísal, že maloletý u neho prespí, lebo sa šmýka cesta a už je tma, s čím však navrhovateľka nesúhlasila. Po ďalšom citovom nátlaku, ako sa navrhovateľka vyjadrila, odporca maloletého nakoniec priviezol a odovzdal k rukám navrhovateľky až o 19:30 hod., pričom celú situáciu si nahrávala na svoj mobilný telefón matka odporcu. Malotetý je vždy po takýchto excesoch zo strany odporcu unavený a dezorientovaný, čo objektívne nie je v záujme jeho samého. Odporca tak objektívne, ako to vyplýva z jeho konania, ani po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie nezmenil prístup k navrhovateľke. Odporca rovnako požadovaným spôsobom neinformuje navrhovateľku o tom, ako sa u neho maloletý mal, čo spolu robili a ako pokročil napríklad v oblasti nových návykov, zručností, reči i motoriky, aký mal režim, spánok, stravu. Komunikáciu zo strany odporcu tak možno hodnotiť na veľmi slabej úrovni.

24. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie do výroku o rozvode manželstva, o určení osobnje starostlivosti o maloeltého, o určení výšky výživného je vecne správne a preto tieto výroky potvrdil. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými dospel odvolací súd k názoru, že je dôvodné výroky o úprave styku otca s maloletými zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie v odôvodnení rozhodnutia a zmeny pomerov od rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. V prvom rade odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o rozvode manželstva, nakoľko otec podal odvolanie aj do tohto výroku, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky k rozvodu, že manželstvo nie je trvalo rozvrátené, nenastali v manželstve žiadne tak závažné skutočnosti, pre ktoré by mohla manželka oprávnene považovať manželstvo za nefunkčné. Zdôraznil, že on sa rozviesť nechcel a je to len vôľa manželky, bez relevantného dôvodu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal riadne príčiny rozvratu manželstva a bezdôvodne nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to výsluch svedkov, ktorí by sa vedeli vyjadriť k ich manželskému spolužitiu. Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie ku zisteniu skutočností dôležitých k posúdeniu, či sú splnené podmienky k rozvodu manželstva. Výsluchy svedkov, ktoré manžel žiadal vykonať, boli nadbytočné a nehospodárne, teda súd prvej inštancie zaujal správne stanovisko, keď tieto dôkazy nepripustil. Odvolací súd dopĺňa na ozrejmenie, prečo dané výsluchy nebolo účinné vykonať. Manželstvo je zväzok muža a ženy a len títo dvaja preciťujú spoločný život, len manželia skutočne vedia, čo sa medzi nimi odohráva, ako sa k sebe navzájom správajú, ako správanie jedného voči druhému pociťujú. Aj keby sa všetkým navrhnutým svedkom zdalo, že manželia nažívali podľa nich pekne, že nemajú pocit, že ich vzťah je narušený, že sa manžel podľa nich správal k manželke úctivo, nemožno takéto výpovede brať ako objektívne a nemožno ich stavať nad vyjadrenie manželky, nakoľko len manželia vedia, čo sa odohráva u nich v domácnosti za zatvorenými dverami. Navrhnutí svedkovia nemajú a ani nemôžu mať vedomosti o prežívaní a správaní sa manželov navzájom celých 24 hodín denne. Veľakrát sa stáva, že pred blízkymi, či priateľmi skrývame nezhody v partnerstve, alebo sa správame na verejnosti inak, ako v súkromí, kde nás nikto nevidí. Dôležitým je si uvedomiť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a každý má právo na svoje prežívanie a vyhodnotenie správania sa jedného k druhému. Aj keď sa možno manželovi zdá, že sa správal k manželke dobre, nemusí to tak byť. Manželka jasne pomenovala v priebehu konania správanie manžela, ktoré jej prekážalo a vyyústilo do narušenia ich vzťahu. Aj pre obnovu vzťahu sú potrební obaja manželia, nestačí len verbálny prejav manžela, že on chce vzťah obnoviť. Manželka opakovanie zdôraznila, že obnovu vzťahu nevidí ako reálnu. Nemožno nútiť nikoho zotrvať v manželstve, ktoré je pre neho nefunkčné, ktoré mu neposkytuje to, čo sa od manžestva očakáva a to i napriek tomu, že druhému manželovi sa zdá, že je všetko v poriadku a jeho správanie voči druhému manželovi hodnotí ako dobré. Dôvodmi prečo sa niektorý z manželov rozhodne ukončiť manželstvo, prečo vzťah začne považovať za už neudržateľný, bez možnosti obnovy, nemusia spočívať len v dôvodoch, ktoré uvádzal manžel, ako napríklad alkoholizmus a násilie. Odvolací súd poukazuje i na to, že v danom prípade aj manžel uviedol dôvod, ktorý viedol podľa neho k rozvratu a to finančné nezhody a nadmerná angažovanosť sa rodičov manželky do ich vzťahu. Manželka opakovane uviedla a zotrvala na postoji, že manželovo správanie voči nej, vyvolalo u nej pocit menejcennosti a nevidí možnosť nápravy. Odvolací súd poukazuje i na to, že manželia absolvovali aj sedenie pred odborníkom. Manželovi nebránilo nič k tomu, ak mal snahu o nápravu, pokúsiť sa o ňu, avšak z celého priebehu súdneho konania, takáto snaha nevyplýva, manželka naopak opisuje správanie manžela voči nej také, ktoré u nej nebolo spôsobilé zmeniť svoj postoj k tomu, že je obnova možná. Manželstvo tvoria dvaja ľudia a aj na jeho nápravu je potrebné, aby sa o ňu chceli pokúsiť obaja. V danom prípade má odvolací súd za to, že manžel len verbálne prezentuje snahu o obnovu. Manželka tvrdí opak, podložila svoje vnímanie na rozpad manželstva a jeho nemožnosť obnovy, jasnými dôvodmi a to, že manželovi sa tieto dôvody nezdajú dostatočné na rozvod manželstva, nemôže byť vyhodnotené tak, že manželstvo nie je možné rozviesť. Ako je už vyššie uvedené, nemožno manželku nútiť žiť v manželskom zväzku s manželom, u ktorého nedostáva oporu, v manželste kde sa necíti byť seberovná, v manželstve, ktoré u nej prestalo plniť funkciu. Navyše manželia spoločne nežili už od mája 2018, návrh na rozvod bol podaný 31.01.2019, teda aj z tejto doby odlúčenia, možno usúdiť rozvrat vzťahu. Na pokus o obnovu nie je potrebné, aby túto nariadil súd a navyše súd môže manželom len odporučiť, aby sa pokúsili o obnovu, napríklad návštevou manželskej poradne, avšak nemožno vynútiť od manžela, ktorý návštevu poradne odmieta, aby bol povinný sa na nej zúčastniť.

Odvolací súd poukazuje aj na ust. , podľa ktorého ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Nebolo pochybením súdu prvej inštancie, keď na základe podaného návrhu a zistených skutočnotí z prvotných výsluchov účastníkov usúdil, že nie je náprava možná a manželov neodporučil do poradne. Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil v záujme maloletého o zmierne riešenie medzi rodičmi ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností a boli odporučení na odborné sedenia, ktoré aj absolvovali. Zhrnúc vyššie uvedené, z výpovedí účastníkov, z ich vyjadrení písomných, je zrejmé, že ich manželstvo už dlhšiu dobu neplní účel a nie je možné očakávať jeho nápravu a to i napriek tomu, že manžel nevidí relevantné dôvody, ktoré mohli viesť k odcudzeniu manželov. Manželka má právo na iné vnímanie, ako manžel a aj jeho správanie voči nej hodotiť inak, ako manžel. Manželkou uvedené dôvody a vysvetlenie, prečo došlo k odcudzeniu a ochladeniu vzťahu, jej nemenný postoj k tomu, že nevidí možnosť nápravy a skutočnosť, že manželia už od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti je postačujúcim k tomu, aby sa konštatoval rozvrat manželstva trvalý, bez možnosti nápravy a to aj s poukazom k tomu, že nemožno nútiť jedného z manželov zotrvať vo vzťahu, ktorý je pre neho nefunkčným. Odvolací súd teda potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manžestva, nakoľko považuje tento výrok vzhľadom na zistený skutočný stav veci za vecne a právne správny.

26. Otec v odvolaní namieta aj porušenie práv, z dôvodu, že mu neboli doručené všetky listiny, že súd prvej inštancie neviedol riadne elektronický spis a že mu nebola doručená listina - Správa centra pre deti a rodiny Pezinok zo dňa 31.08.2020, a nemal možnosť sa k nej vyjadriť. Odvolací súd preskúmal celý spisový materiál a zistil, že dôkaz listinou - Správa centra pre deti a rodiny Pezinok zo dňa 31.08.2020 bol riande vykonaný a to podľa ust. , podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo spisu vyplýva, že Správa centra pre deti a rodiny Pezinok zo dňa 31.08.2020 bola súdu prvej inštancie doručená kolíznym opatrovníkom dňa 02.09.2020. Na deň 03.09.2020 bolo stanovené pojednávanie a na danom pojednávaní, ako vyplýva zo zvukového záznamu i z písomnej zápisnice, správa bola riadne nahlas celá prečítaná sudcom. Je teda zrejmé, že bol dodržaný postup súdom prvej inštancie ohľadom vykonania dôkazu listinou a nebolo nevyhnutné túto listinu aj doručovať. Čo sa týka výhrad vedenia elektronického súdneho spisu, odvolací súd jednak upozorňuje, že nie je povinnosťou v poručenskej agende elektronický spis viesť a aj keď sa viedol a neboli v ňom preskenované všetky listiny, neznamená to porušenie práv účastníka. Listinný spis sa viedol, otcovi boli všetky listiny riadne doručené, resp. bol dôkaz listinou, ktorá bola doručená súdu deň pred stanoveným pojednávaním, riadne vykonaný na danom pojednávaní prečítaním obsahu listiny.

27. Otec napadol odvolaním výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Žiada najmä nariadiť osobnú striedavú starostlivosť, alebo zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Ako úplne poslednú alternatívu jeho návrhov v odvolaní uvádza aj možnosť ponechania maloletého v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v tejto časti má za to, že nedošlo ku pochybneniu zo strany súdu prvej inštancie. Riadne sa zaoberal otázkou najlepšieho záujmu maloletého na stabilite jeho výchového prostredia, správne zohľadnil vek maloletého, jeho prirodzenú naviazanosť na matku a správne dospel k záveru, že je dôvodné jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno vykladať takéto zverenie tak, že došlo k obmedzeniu rodičovských práv a povinností otca. Nie je správne tvrdenie, že len osobná striedavá starostlivosť je formou, ktorá zaručuje maloletému dieťaťu a rodičom záujem definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Záujem maloletého može byť plne naplnený aj rozhodnutím o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča s úpravou styku s druhým rodičom. V danom prípade odvolací súd nevidí dôvody, pre ktoré by súdom prvej inštancie stanovená forma starostlivosti o maloletého nebola v jeho záujme. Nebol v danom prípade ani dôvod nariadiť znalecké dokazovanie, ako žiadal otec, neboli tu žiadne závažné pochybnosti o spôsobilosti oboch rodičov podielať sa na starostlivosti o maloletého. Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o zverení deťaťa do starostlivosti rodičom a úprave styku poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Podľa čl. 5 písm. h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Odvolací súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenia a vzhľadom k tomu, že maloletý v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mal 2,5 roka a toho času má 4 roky nevidí takú zmenu pomerov, že je dôvodné meniť zabehnutú osobnú starostlivosť matky o maloletého tak, že sa zmení na striedavú osobnú starostlivosť. Matka sa o maloelého riadne stará, maloletý má zabezpečené stabilné prostredie pre svoj vývoj a rolu otca matka nespochybňuje, maloletý sa s otcom stretáva. Odvolací súd však ako dôvodné vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí, zaoberať sa úpravou styku otca s maloletým už v inom a širšom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie. Osobná starostlivosť matky a práve širšia úprava styku otca s maloletým naplní vyššie uvedený záujem maloletého na jednak stabilite výchovného prostredia, ale aj na rozvíjaní jeho vzťahu s oboma rodičmi a zabezpečí maloletému, že obaja rodičia sa budú podielať na jeho výchove a starostlivosti. Maloletý začal navštevovať predškolské zariadenie, dochádza postupne k jeho socializácii, zvykaniu si byť bez matky aj dlhšiu dobu. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu, je maloletý už na takom stupni vývoja, že je schopný u otca tráviť čas aj s prespaním a dlhšiu dobu. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že nie sú pochybnosti o kompetencii otca postarať sa o maloletého, vzťah maloletého a otca je dobrý, maloletý otca pozná, je na neho zvyknutý, trávi s ním pravidelne čas, vidí ako dôvodné upraviť styk širší, tak aby bolo zabzepčené právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Styk určený súdom prvej inštancie je nepostačujúci k realizácii tohto záujmu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené výrok o zverení do osobnej starostlivosti matke potvrdil a výrok o úprave styku zmenil tak, že styk otca s maloletým upravil v širšom rozsahu, a to aj s prespaním maloletého u otca. Odvolací súd vzhliadol ako dôvodné, aby si otec maloletého vyzdvihoval a aj odovzdával v mieste bydliska maloletého u matky. Nevidí dôvod na to, aby matka, ktorá maloletého na styk má riadne pripraviť, pobaliť k otcovi, musela maloletého ešte aj otcovi voziť. Otec pri stanovenom výživnom, má prostriedky aj k výkonu styku s maloletým.

28. Otec sa odvolal aj do uloženej povinnosti platiť výživné v sume 130,- eur mesačne na maloletého. Odvolací súd preskúmaním časti rozhodnutia o uložení vyživovacej povinnosti otcovi má za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, riadne posúdil ich možnosti a schopnosti a taktiež správne ustálil náklady na maloletého a určil výživné podľa zásad uvedených v zákone o rodine. Otec namieta, že súd prvej inštancie mal vychádzať z jeho výšky mzdy a nie z priemerného zárobku. Odvolací súd uvádza, že príjem otca za rok 2018 bol v priemere 559,49 eur v čistom, za rok 2019 bol v priemere 573,81 eur v čistom, za rok 2020 bol v priemere 625,- eur v čistom. Odvolací súd má za to, že aj keby sa vychádzalo pri určení výživného z mesačného príjmu otca, je reálne schopný na svoje jediné dieťa platiť výživné 130,- eur. Odvolací súd poukazuje na to, že suma 130,- eur nepokryje všetky odôvodnené náklady na maloletého, postačuje na základné potreby ako strava, ošatenie, hygiéna. Matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivoti o maloletého a matkou uvádzané náklady nie sú nijako nadhodnotené. Výživné v sume 130,- eur vzhľadom na životnú úroveň otca, jeho možnosti a schopnosti je plne primeraná a odvolací súd nevidí dôvod na určenie nižšieho výživného. Je dôležité si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho základnou a prvoradou zákonnou povinnosťou a je jednoznačne v záujme dieťaťa, aby bolo výživné určené tak, aby boli zabezpečené jeho všetky oprávnené potreby s ohľadom na možnosti a schopnosti jeho rodičov. V danom prípade nie je priestor, ani dôvod na určenie otcovi nižšej sumy výživného, keď otec je zdravý, schopný výkonu práce, je v produktívnom veku a suma 130,- eur je niečo vyššia, ako je zákonom stanovená suma životného minima na maloleté dieťa, ktorá bola k 01.07.2020 stanovená na sumu 98,08 eur, a k 01.07.2021 na sumu 99,56 eur. Odvolací súd vzhľadom na zistený zárobok otca, jeho možnosti a schopnosti a aj na pomery matky vyhodnotil sumu 130,- eur mesačne ako primeranú a určenú podla nižšie uvedených kritérií. I keď sa matka medzičasom zamestnala, z dôvodu, že maloletý už od septembra 2021 navštevuje predškolské zariadenie, a matka dosahuje príjem z práce cca. 850,- eur mesačne v čistom, ako uviedla na odvolacom pojednávaní, nie je dôvod meniť určenú výšku výživného, ktoré je určené s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ako aj oprávnené náklady na maloletého. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu teda uvádza aj, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a

možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností, majetkových pomerov a životnej úrovne a výživné určil v takom rozsahu, že zabezpečuje potreby maloletého a zabezpečuje maloletému životnú úroveň rodičov.

29. Otec napadol aj výrok V. rozsudku, ktorým bol vo zvyšku návrh matky zamietnutý. Namieta, že tento výrok nie je odôvodnený. Odvolací súd odvolanie voči danému výroku odmietol a to s poukazom na ust. v spojení s ust. , nakoľko odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, keď odvolanie nemože podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Je zrejmé z logiky, ako aj situovania výroku hneď za výrokom o určení výživného, že sa týka zamietnutia zvyšku žiadaného výživného matkou, keď matka v návrhu žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur a súd prvej inštancie určil povinnosť prispievať sumou 130,- eur. Zamietnutie zvyšku návrhu o výživnom bolo vydané v prospech otca, keď výživné bolo určené nižšie, ako žiadala matka, a teda otec nie je v zmysle ust. oprávnený podať do tejto zamietajúcej časti výroku odvolanie.

30. Odvolací súd k odvolacej námietke otca, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, keď konanie trvalo dlhšiu dobu, a že konal sudca zaujato, uvádza, že k týmto výhradám sú dané iné právne prostriedky, ako je odvolanie. Pri prieťahoch v konaní je daná možnosť účastníkovi obrátiť sa na vedenie súdu so sťažnosťou, žiadať zjednať nápravu a ak k nej nedôjde, je tu možnosť obrátiť sa na ústavný súd, v ktorého kompetencii je ustáliť, či boli porušené z dôvodu prieťahov v konaní práva účastníka. Prieťahy v konaní však nemajú vplyv na to, či došlo ku právne správnemu rozhodnutiu vo veci. Odvolací súd je povinný zaoberať sa pri posudzovaní prípadu iba otázkami, či bol riadne zistený skutočný stav veci, či rozhodnutie vychádza z takto dostatočne zisteného stavu, a či je v súlade s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na daný prípad, či odôvodnenie súdu prvej inštancie je dostatočné a pod. Čo sa týka namietania nesprávnosti rozhodnutia z dôvodu zaujatého konania sudcu, tu taktiež odvolací súd poukazuje na inštitút stanovený v . V danej veci nebol sudca zákonným postupom podľa ust. a nasl. vylúčený z rozhodovania a odvolací súd nemá bez relevantného návrhu právomoc rozhodovať o zaujatosti sudcu. Taktiež ak má účastník za to, že sudca nevedie pojednávanie tak, ako by mal, porušuje pravidlá sudcovskej etiky a podobne, je tu možnosť obrátiť sa na predsedu súdu, aby riešil takéto konanie sudcu, a nie je to vecou odvolacieho súdu sa týmto zaoberať vrámci prieskumu rozhodnutia vo veci samej.

31. Otec v odvolaní uvádza, že napáda odvolaním aj uznesenia zo dňa 17.10.2019, 16.01.2020 a 19.05.2020, ktoré sú súčasťou zápisníc z pojednávaní. Odvolací súd nevidí dôvod k rušeniu daných uznesení, ide najmä o uznesenia, ktorými bolo odročené pojednávanie a súdom odporučené účastníkom podrobiť sa poradenstvu ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností a otcovi dohovorené platiť výživné aspoň v sume 100,- eur mesačne. Predmetné rozhodnutia i keď súd formuloval ako povinnosť,

neboli rozhodnuté v rámci návrhov, či konania ex offo o neodkladnom opatrení, majú iba odporúčací charakter a nie je ani možné konštatovať ich právoplatnosť, či vykonateľnosť.

32. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania. Otec síce žiada priznať trovy konania, avšak podľa ust. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V ust. je stanovené, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Otec jednak neuvádza žiadne takéto okolnosti, na základe ktorých má za to, že je spravodlivé priznať mu trovy konania a jednak ani odvolací súd takéto dôvody na použitie ust. nevidí. Len skutočnosť, že manželovi sa javí, že manželka návrh podala bezdôvodne, lebo on nevidí rozvrat vzťahu, má za to, že je možná náprava a má za to, že nedal manželke svojim správaním príčinu k rozvodu manžestva, nie sú takýmito okolnosťami. Ide o subjektívne vnímanie manžela a navyše bolo rozhodnuté tak, že rozvod manželstva bol súdom vyhodnotený ako dôvodný.

33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).