Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: AXA životní pojišťovna, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 61 859 524, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 968 079, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, F., o zaplatenie 86,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 39,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 39,17 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.07.2016, doručenou súdu dňa 21.07.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie jej sumy 86,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 86,17 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako poistiteľ uzavrela so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť žalobkyne poskytnúť žalovanej investičné životné poistenie (Kumulativ Life), konkrétne investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (hlavné poistenie), so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX na poistnú dobu 30 rokov a na strane druhej povinnosť žalovanej platiť žalobcovi celkové poistné s mesačným intervalom platenia vo výške 23,50 eura po celú poistnú dobu. Žalovaná uhradila posledné mesačné poistné dňa 05.06.2013. Žalobkyňa následne vyzývala žalovanú na uhradenie splatného mesačného poistného po poslednej vykonanej úhrade. Nakoľko však k úhrade dlžného poistného nedošlo, zaslala žalobkyňa žalovanej Oznámenie o zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, v zmysle ktorého žalovanej oznámila, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX v súlade s ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 25.09.2013. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalobkyňa vypočítala za uvedené obdobie dlžné poistné vo výške 86,17 eura. Posledné mesačné poistné uhradila žalovaná dňa 05.06.2013. Vzhľadom na poslednú vykonanú úhradu má žalobkyňa za to, že do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom po neuhradení bezprostredne nasledujúcej splátky poistného. Napriek uvedenému si však žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, t.j. odo dňa 26.09.2013.

V doplnení žaloby žalobkyňa uviedla, že po prvotnom zaevidovaní zmluvnej podlžnosti zo strany žalovanej vystavila žalobkyňa prvú upomienku zo dna 29.07.2013, ktorou žalovanú vyzvala na úhradu nedoplatku. Následne s postupne plynúcim poistným obdobím žalobkyňa naďalej evidovala narastajúci dlh žalovanej, vzhľadom k čomu zaslala žalovanej druhú upomienku zo dna 12.08.2013, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. Nakoľko žalovaná dlžné poistné neuhradila, žalobkyňa pristúpila v zmysle vyššie cit. legislatívnych ustanovení v spojení s príslušným článkom VPP k ukončeniu predmetnej zmluvy, a to zaslaním oznámenia o zániku poistnej zmluvy ku dnu 25.09.2013. Poistné obdobie odo dňa poslednej úhrady (t.j. 05.06.2013) do dňa ukončenia zmluvy (t.j. 25.09.2013) však zostalo zo strany žalovanej absolútne nepovšimnuté z pohľadu úhrad svojich finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať aj na to, že po správnosti by malo k zániku poistnej zmluvy dôjsť až ku dňu 03.10.2013, nakoľko zásielka v podobe 2. upomienky bola uložená dňa 16.08.2013 + 18 dní (počet dní uloženia zásielky) + 1 mesiac (uvedený v upomienke). To znamená, že predmetná poistná zmluva bola ukončená ešte skôr dňa 25.09.2013, čím bola žalovaná povinná uhradiť poistné za kratšie poistné obdobie, t.j. len do 25.09.2013 (do zániku poistenia) a nie do 03.10.2013. Žalovaná bola povinná zaplatiť v zmysle poistnej zmluvy ku dňu jej zániku nasledovne poistné: mesačné poistné so splatnosťou do 06.05.2013 (1. splátka), výška splátky 23,50 eura (túto žalovaná uhradila dňa 22.05.2013), mesačné poistné so splatnosťou do 06.06.2013 (2. splátka), výška splátky 23,50 eura, mesačné poistné so splatnosťou do 06.07.2013 (3. splátka), výška splátky 23,50 eura, mesačné poistné so splatnosťou do 06.08.2013 (4. splátka), výška splátky 23,50 eura, alikvotné mesačné poistné so splatnosťou do 06.09.2013 (5. splátka), výška splátky 15,67 eura, t.j. dlžné poistné celkom vo výške 86,17 eura. Žalovaná prvú splátku mesačného poistného vo výške 23,50 eura, ktorá bola splatná do 06.05.2013, uhradila dňa 22.05.2013. Žalovaná okrem tejto splátky ďalšie splátky poistného v zmysle vyššie uvedeného neuhradila. Vzhľadom na poslednú vykonanú úhradu má žalobkyňa za to, že sa do omeškania dostala žalovaná nasledujúcim dňom po neuhradení bezprostredne nasledujúcej splátky poistného. Napriek uvedenému si však žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, t.j. odo dňa 26.09.2013. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Výpis z obchodného registra, Výzvu na úhradu dlhu zo dňa 05.04.2016, Poistku č. 1400275198, Poistnú zmluvu zo dňa 06.05.2013, Oznámenie o zániku poistnej zmluvy zo dňa 05.01.2014, Dodatok k poistnej zmluve zo dňa 13.05.2013, Všeobecné poistné podmienky, Upomienku zo dňa 29.07.2013, Druhú upomienku zo dňa 12.08.2013, fotokópiu doručenky, Výpis z účtu zo dňa 11.10.2017.

3. Podľa článku 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a článok 7 bod 5.

4. Podľa článku 14 bodu 1. nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 13 ods. 3, môže poistiteľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.

5. Podľa článku 4 bodu 1. nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

6. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

7. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

8. Z dôvodu, že žalobkyňa má sídlo na území Českej republiky a žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobkyne. Nakoľko ide o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 21.07.2016, právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 14 bodu 1. v spojení s článkom 62 bodom 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom k bydlisku žalovanej miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.

9. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/26/2016-22 zo dňa 23.03.2017. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanej doručiť, súd ho uznesením č.k. 11Csp/26/2016-39 zo dňa 15.08.2017 zrušil.

10. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 02.09.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa ako poisťovateľ a žalovaná ako poistník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX. Na základe predmetnej poistnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v poistnej zmluve a žalovaná sa zaviazala platiť dohodnuté poistné vo výške 23,50 eura mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 06.05.2013. Žalovaná zaplatila dohodnuté poistné vo výške 23,50 eura iba za obdobie od 06.05.2013 do 05.06.2013, poistné za ďalšie poistné obdobie splatné dňa 06.06.2013, dňa 06.07.2013, ani dňa 06.08.2013 už nezaplatila. Upomienkou zo dňa 12.08.2013 vyzvala žalobkyňa žalovanú na zaplatenie dlžného poistného s upozornením, že ak poistné nebude uhradené do jedného mesiaca od doručenia výzvy, poistenie zanikne. Výzva bola žalovanej doručovaná na adresu zo zmluvy, táto bola uložená na pošte dňa 16.08.2013 a vrátená žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote. Pretože žalovaná dlžné poistné neuhradila, listom zo dňa 05.01.2014 žalobkyňa žalovanej oznámila zánik poistnej zmluvy ku dňu 25.09.2013 a zároveň ju vyzvala na zaplatenie celkového dlžného poistného do zániku poistenia vo výške 86,17 eura. Žalovaná na túto výzvu nereagovala. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky. Podľa článku 1.8. ods. 1 a 2 VOP, poistník bol povinný platiť poistné vo výške a spôsobom dojednaným v poistnej zmluve; poistné sa platí buď naraz za celú dobu poistenia (jednorazové poistné) alebo za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné), pričom jednorazové poistné je splatné dňom začiatku poistenia, bežné poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia. Podľa článku 1.8. ods. 7 VOP, pokiaľ poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poistiteľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy, poistenie zanikne, alebo sa znení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy). Podľa článku 1.14. ods. 3, pokiaľ si adresát písomnosť od jej uloženia

nevyzdvihne v stanovenej lehote, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (1) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. (2)

19. Podľa § 801 ods. 2 a 3 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. (2) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. (3)

20. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

26. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Právny vzťah založený poistnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný poisťovateľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

31. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobkyne.

32. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

33. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie poistného, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t.j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

34. V tomto prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia splátok bežného poistného v celkovej výške 86,17 eura, konkrétne splátky bežného poistného splatnej dňa 06.06.2013 vo výške 23,50 eura (poistné za obdobie od 06.06.2013 do 05.07.2013), splátky bežného poistného splatnej dňa 06.07.2013 vo výške 23,50 eura (poistné za obdobie od 06.07.2013 do 05.08.2013), splátky bežného poistného splatnej dňa 06.08.2013 vo výške 23,50 eura (poistné za obdobie od 06.08.2013 do 05.09.2013) a splátky bežného poistného splatnej dňa 06.09.2013 vo výške 15,67 eura (poistné za obdobie od 06.09.2013 do doby zániku poistenia dňa 25.09.2013). V súlade s ustanovením § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, preto premlčacia doba pri splátke poistného splatnej dňa 06.06.2013 začala plynúť dňa 07.06.2013 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 07.06.2016, premlčacia doba pri splátke poistného splatnej dňa 06.07.2013 začala plynúť dňa 07.07.2013 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 07.07.2016. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie splátok poistného splatných dňa 06.06.2013 a 06.07.2013 voči žalovanej uplatnila žalobou doručenou súdu až dňa 21.07.2016, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti oboch splátok poistného, a preto bol nárok žalobkyne pri týchto splátkach v celkovej výške 47,- eur (23,50 eura x 2) premlčaný.

35. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo možné jej uplatnený nárok pri prvých dvoch uplatnených splátkach pre ich premlčanie priznať, a preto súd žalobu v tomto rozsahu vo výroku II. zamietol, a síce pokiaľ ide o splátky splatné dňa 06.06.2013 a 06.07.2013 každá vo výške 23,50 eura, t.j. v sume 47,- eur. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania z týchto splátok, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

36. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/115/2016-146 zo dňa 26.07.2017, ktorý v obdobnej veci v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „z obsahu pripojenej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.9.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nesporne vyplýva, že plnenie úveru medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté v mesačných splátkach v počte 60 vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške splátky 1.091,- Sk, pričom prvá bola splatná dňa 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru 20.9.2011. Je teda nesporné, že dané plnenie bolo dohodnuté v splátkach, bola teda naplnená hypotéza cit. ust. § 103 Občianskeho zákonníka a preto v danom prípade premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť vždy odo dňa ich zročnosti, ako to správne zohľadnil prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku. Skutočnosť, že zmluva obsahuje i konečnú splatnosť dlhu, ako na to poukazuje odvolateľ, nijako nevylučuje, že ide o dohodu o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť úveru musí byť v spotrebiteľskej zmluve uvedená na základe požiadavky zákona. Jej uvedenie v zmluve ale žiadnym spôsobom nemá vplyv na výslovné zmluvné dojednanie o plnení dlhu v splátkach.“

37. V prípade splátky splatnej dňa 06.08.2013 a splátky splatnej dňa 06.09.2013 bol nárok žalobkyňou uplatnený včas, preto ho súd žalobkyni priznal v uplatnenej výške 39,17 eura (23,50 eura + 15,67 eura). Hoci k zániku poistenia došlo až ku dňu 03.10.2013 (výzva zo dňa 12.08.2013 bola uložená na pošte dňa 16.08.2013, s prihliadnutím na úložnú dobu 18 dní a lehotu 1 mesiac uvedený v upomienke), žalobkyňa žiadala poistné iba do 25.09.2013, t.j. za kratšie obdobie, súd jej preto priznal poistné v uplatnenej nižšej sume, nakoľko nemôže prekročiť žalobu.

38. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa ocitla s plnením poistného, t.j. peňažného dlhu, v omeškaní, bola žalobkyňa oprávnená od nej požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po jeho splatnosti, t.j. v prípade sumy 23,50 eura odo dňa 07.08.2013 a v prípade sumy 15,67 eura odo dňa 07.09.2013. Nakoľko si však žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania až odo dňa 26.09.2013, súd jej priznal úrok z omeškania až od tohto neskoršieho dátumu, keď nemôže prekročiť žalobu a priznať viac. Súd potom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni okrem istiny aj úrok z omeškania zo sumy 39,17 eura vo výške 5,50 % ročne od 26.09.2013 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády SR, pričom výška úroku z omeškania bola o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, teda 5,50 % (5 + 0,50 %).

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 39,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 39,17 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

41. V súlade s vyššie citovaným ustanovením určil súd žalovanej na plnenie zákonnú lehotu 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

46. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalobkyni bola z istiny 86,17 eura s príslušenstvom priznaná suma 39,17 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 46% a hrubý úspech žalovanej 54%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 8% (54 - 46). Súd však žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výroku III. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).