Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-59-2021.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci M. Ď., T.. H., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXXX/X, XXX XX Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: W. Ď., N.. XX.XX.XXXX, A. W.K. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného K. A. Č.. XX, M. A. F. B.W.. Č.. XXXX N. W. L. M. Ž., D. N. R. Č.. XXXX W. K..Ú.. Ž., Y. Ž., evidovaný Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom a určuje, že výlučným nájomcom A. Č.. XX, M. A. F. B.. Č.. XXXX N. W. L. M. Ž., D. N. R. Č.. XXXX W. K..Ú.. Ž., obec Žilina, evidovaný Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom je žalobkyňa, a to počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovanému právo na bytovú náhradu n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2021 domáhala voči žalovanému zrušenia spoločného nájmu bytu strán sporu K. A. Č.. XX M. A. F. B.. Č.. XXXX N. W. L.. M. Ž. D. N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. Ž. a určenia, že žalobkyňa je výlučnou nájomníčkou bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na W. L.. M. Ž. zapísanom na R. Č.. XXXX K.. Ú.. Ž.. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložiť povinnosť nevstupovať dočasne do bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX N. W. L.. M. Ž.J. D. N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. Ž., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že po rozvode manželstva nedošlo k dohode ohľadom zrušenia spoločného nájmu bytu rozvedených manželov a ani k zrušeniu spoločného nájmu bytu súdom. Žalobkyňa zostala bývať v predmetnom byte spolu so svojimi maloletými deťmi a žalovaný užíval byt sporadicky podľa svojej vôle a potrieb. Starostlivosť o domácnosť, hospodárenie a platby spojené s užívaním bytu uhrádzala žalobkyňa. Žalovaný sa voči žalobkyni už aj ako k svojej manželke správal hrubo, nevhodne oplzlo jej vulgárne nadával a často ju aj fyzicky napádal, čo bolo tiež jedným z dôvodov rozvodu manželstva medzi účastníkmi. V takomto správaní žalovaný pokračoval aj po rozvode manželstva a pokračuje aj v súčasnosti, kedy dochádza z jeho strany k fyzickému a psychickému násiliu voči žalobkyni. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 06.02.2012 sp. zn. 1T/102/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2012 sp. zn. 1To/56/2012 odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a od 31.07.2012 do 21.06.2017 bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol dňa 21.06.2017 podmienečne prepustený. Po prepustení z výkonu trestu
sa agresivita žalovaného voči žalobkyni vystupňovala. Žalovaný nemá zamestnanie žije záhaľčivým spôsobom života, okolo seba má špinu, rozširuje rôzne infekcie, do bytu nosí veci z kontajnera, z ktorého dôvodu je s ním spolužitie v jednom byte, v ktorom býva aj syn účastníkov V. Ď. N.. XX.XX.XXXX neznesiteľné. Žalovaný sa vôbec nepodieľa na úhradách spojených s užívaním bytu a tieto sú tak výlučne na žalobkyni a jej synovi. Voči žalobkyni sa žalovaný správa čoraz častejšie agresívne, fyzicky ju napáda o čom žalobkyňa podáva oznámenia na polícii (viď. príloha) a z takéhoto správania žalovaného žalobkyni vznikla aj psychická trauma ako to vyplýva z jej psychiatrického vyšetrenia zo dňa 14.07.2021, kde jej lekár diagnostikoval Anxiózne depresívnu poruchu vo frustračnej sociálnej situácii s reaktívnym podielom. Žalovaný sa tak dopúšťal a dopúšťa voči žalobkyni fyzického a psychického násilia, z ktorého dôvodu sa stalo spolužitie v jednom byte so žalovaným pre žalobkyňu a jej syna neznesiteľným. Na základe uvedených skutočností žiadala žalobkyňa zrušiť právo spoločného nájmu účastníkov a tiež určiť, že žalobkyňa je výlučnou nájomníčkou bytu Č.. XX M. A. F. B.. Č.. XXXX N. W. L.. M. Ž. D. N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. Ž..
3. Súd prednostne uznesením zo dňa 3.9.2021 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (č.l. 27) a žalovanému uložil povinnosť nevstupovať dočasne do A. Č.. XX M. A. F. B.. Č.. XXXX N. W. L.. M. Ž. D. N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. Ž., P. to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
4. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami do vlastných rúk dňa 3.3.2022 (č.l. 73) do Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody Žilina. Žalovaný sa k žalobe v určenej lehote nevyjadril a v konaní ostal procesne nečinný.
5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.5.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, iba za účasti žalobkyne a jej právnej zástupkyne. Žalovaný sa v čase rozhodovania súdu nachádzal vo výkone väzby v ÚVTOS Žilina (č.l. 84) a na výzvu súdu oznámil, že sa pojednávania nechce zúčastniť. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch a opakovane poukázala na násilné a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyne, ktoré má za následok nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a diagnostikovanie anxiozne depresívnej poruchy vo frustračnej sociálnej situácii s reaktívnym podielom. Na dôvodoch podanej žaloby zotrvala a žiadal priznať náhradu trov konania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
8. Podľa § 705 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. (3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
9. Podľa § 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
10. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
11. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
12. V § 705 OZ zákon rieši právny režim užívania bytu, ak sa manželia po zániku manželstva rozvodom nedohodnú o práve nájmu k spoločnému bytu. Osobitným spôsobom je riešený spôsob vyporiadania užívacieho práva k družstevnému bytu, ktorý nadobudli manželia počas manželstva alebo jeden z nich pred uzavretím manželstva. V takom prípade treba riešiť i otázku spoločného členstva manželov v družstve. Úprava zrušenia spoločného nájmu bytu manželov je i v tomto prípade rozdielna podľa toho, či ide o nedružstevný (obecný) byt alebo družstevný byt. V prípade nedružstevného (obecného) bytu rozvodom manželstva síce zanikne manželstvo, nie však spoločný nájom bytu manželmi. Toto právo zaniká: a) dohodou rozvedených manželov alebo b) súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu prichádza do úvahy len v tom prípade, ak medzi rozvedenými manželmi nedošlo k dohode o nájme bytu. Dohodou alebo rozhodnutím súdu sa právo spoločného práva nájmu bytu manželmi ruší a zároveň sa určuje, ktorý z rozvedených manželov bude byt naďalej užívať. Zákon preferuje dohodu rozvedených manželov o vyporiadaní spoločného nájmu bytu. V prípade, ak sa manželia po rozvode o ďalšom osude nájmu bytu nedohodnú (t.j. ako v prejednávanej veci), môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoločného nájmu bytu. Takýto návrh (žalobu) môže podať ktorýkoľvek z rozvedených manželov. Súd v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu musí predovšetkým skúmať, či spoločný nájom k bytu manželmi skutočne vznikol a či dosiaľ trvá (t. j. či nebolo už zrušené dohodou manželov). V prípade, že súd rozhodne o zrušení práva spoločného nájmu bytu, musí súčasne určiť, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako jeho nájomca. Výrok o zrušení práva spoločného nájmu bytu, určenie budúceho nájomcu a povinnosti byt vypratať v závislosti od bytovej náhrady je nedeliteľný. Súdy v praxi určujú za ďalšieho nájomcu bytu spravidla toho z rozvedených manželov, ktorému boli zverené maloleté deti do výchovy. Ak súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu z predtým neobmedzeného okruhu okolností vymedzí v konkrétnej veci tie hľadiská, ktoré považuje za podstatné, vyloží, ktorým hľadiskám dal prednosť a prečo, potom kritika tohto jeho postupu založená na vytknutí, že nesprávne zhodnotil význam hľadísk v skúmaných veciach, je kritikou nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní podľa § 705 ods. 1 druhej vety OZ nie je právne významné, ktorý z manželov podal návrh na rozvod manželstva a ako sa ten-ktorý z manželov choval v priebehu rozvodového konania. Ak príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, neprospieva uvedené hľadisko žiadnemu z účastníkov (Ro NS ČR zo 4. 5. 2005, sp. zn. 26 Cdo 1932/2004). Právo na bývanie, svedčiace rozvedenému manželovi, založené právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu manželmi, sa viaže na byt, ktorý sa má vypratať, nie na osobu druhého rozvedeného manžela - výlučného nájomcu bytu, a neuplatní sa vo vzťahu k inému bytu než tomu, v ktorom má rozvedený manžel právo podľa rozsudku bývať. V prípade zániku nájomného pomeru rozvedeného manžela - výlučného nájomcu bytu - prechádza obmedzenie (oprávnenie) založené týmto rozhodnutím na jeho právneho nástupcu (nového nájomcu bytu); toto rozhodnutie predstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci pre konanie o žalobe nového nájomcu bytu na vypratanie rozvedeného manžela, ktorému patrí k tomuto bytu právo na bývanie (Ro NS ČR z 26. 8. 2002, sp. zn. 26 Cdo 2658/2000).
13. V ustanovení § 705 ods. 3 OZ zákon dáva súdu smernicu, aké skutočnosti je povinný pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vziať do úvahy. Súd je povinný prihliadať najmä na záujmy maloletých detí, ako aj na stanovisko prenajímateľa. Stanovisko prenajímateľa vezme súd do úvahy najmä v prípade, ak ide o služobný byt, keď spoločnými nájomcami služobného bytu sú obaja manželia, keď pracujú u toho istého prenajímateľa. Vedľa hľadísk výslovne uvedených v § 705 ods. 3 OZ (záujem maloletých detí, stanovisko prenajímateľa), ku ktorým je súd povinný prihliadať a s nimi sa vyporiadať vždy, tak v zhode s ustáleným výkladom podávaným súdnou praxou súd podľa okolností konkrétneho prípadu prihliada aj na ďalšie hľadiská, najmä na príčiny rozvratu manželstva účastníkov, na možnosti usporiadania ich bytových pomerov, na zdravotný stav rozvedených manželov, na to, ako sa ktorý z manželov pričinil o získanie bytu, na účelné využitie bytu a pod. Súdna prax je jednotná v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie podľa § 705 ods. 3 OZ prevážili nad hľadiskami, ktoré zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza. Hodnotenie týchto ďalších hľadísk, pokiaľ ide o ich dôležitosť pre rozhodovanie o určení výlučného nájomcu za situácie, keď účastníci majú maloleté deti, je však potrebné urobiť v kontexte s hľadiskami výslovne uvedenými v zákone, najmä s hľadiskom na záujmy
maloletých detí, ktoré zákon vzhľadom na jeho povahu určuje ako prvoradé. Pri rozhodovaní, ktorý z rozvedených manželov bude po zrušení práva spoločného nájmu bytu určený výlučným nájomcom, sa zákonné hľadisko záujmu maloletých detí nemusí nutne prejaviť tak, že za ďalšieho nájomcu bytu bude bez všetkého určený ten z nich, kto má vo výchove neplnoleté dieťa.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti:
15. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/211/2001 zo dňa 27.11.2002, právoplatného dňa 28.1.2003 (č.l. 11) mal súd za preukázané, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 6.3.1993 bolo rozvedené a v danom čase maloleté deti: V. Ď. P. R. Ď., B. D. F. M. Ž..
16. Z nájomnej zmluvy zo dňa 7.6.1993 (č.l. 8) vyplýva, že strany sporu a Podnik bytového hospodárstva Žilina, uzavreli nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Predmetom prenájmu je trojizbový A. Č.. XX N. L. W. Č.. XXXX/X, Ž., K. P. Y. A. J.. K..
17. Z výpisu z R. Č.. XXXX W. K..Ú.. Ž. zo dňa 26.8.2021 (č.l. 10) vyplýva, že byt č. XX je vo výlučnom vlastníctve Mesta Žilina.
18. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 1PP/45/2017 zo dňa 21.6.2017 vyplýva, že žalovaný bol podmienečné prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 4 roky (č.l. 14). Z potvrdenia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Trnava sp.zn. 1PP/45/2017 zo dňa 21.6.2017 (č.l. 14 rub) vyplýva, že žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 31.7.2012 do 21.6.2017. Z potvrdenia MV SR, OR PZ v Žiline ORPZ-ZA- OPP4-831/2019-P zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči žalovanému, vzťahujúce sa k násilnému správaniu žalovaného (č.l. 15). Z potvrdenia OR PZ Žilina - Západ, č.p. ORPZ-ZA-OPP4-391/2020-P zo dňa 9.7.2020 vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči žalovanému, podľa § 49 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. (č.l. 15 rub). Z potvrdenia OO PZ SR Žilina - Západ č.p. ORPZ-ZA-OPP4-416/2020-P vykonala žalobkyňa oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči žalovanému, podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. (č.l. 16). Z predvolania zo dňa 22.5.2020 (č.l. 17) vyplýva, že žalobkyňa bola predvolaná za účelom výsluchu svedka v priestupkovej veci proti žalovanému číslo: OÚ-ZA-OVVS2-2020/009508/75/KAR. Z predvolania zo dňa 16.2.2021 (č.l. 17 rub) vyplýva, že žalobkyňa bola predvolaná za účelom výsluchu svedka v priestupkovej veci proti žalovanému číslo: OÚ-ZA-OVVS2-2021/006804-007.
19. Z lekárskej správy V.. B. S. - chirurgická ambulancia zo dňa 8.7.2020 (č.l. 18) vyplýva, že žalobkyňa bola opakovane inzultovaná bývalým manželom, v dôsledku čoho trpí bolesťami krku, hematómom a opuchom, a to v dôsledku bitia, kopnutia, vykrútenia, pohryzenia alebo poškriabania inou osobou. Z lekárskej správy V.. W. S. - psychiatrická ambulancia (č.l. 18 rub) zo dňa 14.7.2021 vyplýva, že žalobkyňa trpí reaktívnou úzkostnou poruchou.
20. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že žalovaný bol 5 rokov vo výkone trestu odňatia slobody, pričom po prepustení sa agresivita žalovaného stupňovala, spolužitie s ním bolo neznesiteľné. Žalovaný sa voči žalobkyni správa agresívne, napáda ju fyzicky, očom opakovane podávala trestné oznámenia na polícií,. Zo správania žalovaného má psychickú traumu. V predmetnom byte býva aj syn V., pričom na úhradách spojených s užívaním bytu sa podieľa dlhodobo výlučne žalobkyňa a jej B. V. Ď.. Uvedené tvrdenia žalovaný nepoprel, a tak ich má súd za nesporné.
21. Za nesporné súd považuje uzavretie nájomnej zmluvy strán sporu za trvania manželstva, pričom predmetom nájmu je mestský A. Č.. XX N. L.. W.Š. Ž.. Strany sporu po rozvode manželstva v roku 2002 ani následne v lehote do troch rokov nedospeli k dohode o zrušení práva spoločného nájmu. Súd mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a žalobkyni boli zverené v danom čase dve maloleté deti. Plnoletý syn V. doposiaľ býva v spoločnom byte. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyni boli v čase rozvodu manželstva zverené do osobnej starostlivosti v danom čase maloleté deti. Pre trestnú činnosť bola žalovaný odsúdený a vykonával trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 21.6.2017. Po návrate sa jeho správanie agresívneho charakteru vyhrotilo, čo vyplýva z predložených trestných oznámení, dokladov o prebiehajúcich priestupkových konaniach. Aj v čase rozhodovania súdu bol žalovaný vo výkone väzby v
trestnej veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 48T/79/2021. Súd na základe uvedeného vyhodnotil žalobný nárok za dôvodný a v zmysle § 705 OZ zrušil spoločný nájom bytu a žalobkyňu určil za výlučnú nájomníčku sporného bytu. Súd k uvedenému záveru dospel na základe nesporných skutočností, ktorý žalovaný nenamietal, pričom zohľadnil, že v predmetnom byte nepretržite býva žalobkyňa s plnoletým synom od času rozvodu a spoločne uhrádzajú platby spojené s užívaním bytu. Navyše, sporný byt si strany sporu prenajali ako manželia, pričom manželstvo bolo rozvode z dôvodov nevhodného správania manžela, manželského odcudzenia a skutočnosti, že ešte za trvania manželstva si manžel do spoločného bytu vodil ženské návštevy aj v nočných hodinách. S ohľadom na správanie žalovaného k žalobkyni súd ako vhodné a dôvodné považoval určenie, že žalobkyňu určil za výlučného nájomcu sporného bytu.
22. Spornou ostala iba otázka či má žalovaný ako rozvedený manžel, ktorý sa nestáva nájomcom predmetného bytu a je povinný byt vypratať, má právo na náhradný byt alebo má právo len na náhradné ubytovanie či prístrešie. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu je žalovaný v zmysle lustrácie ZVJS vo výkone väzby a je neprávoplatne odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Žilina B..D.. XXT/XX/XXXX. V zmysle § 712a ods. 8 druhej vety OZ mal súd za preukázané a nesporné, že žalovaný sa voči žalobkyni správal minimálne v čase po rozvode manželstva násilne, dopúšťal sa fyzického a psychického násilia. S ohľadom na uvedené súd rozhodol, že bytová náhrada žalovanému nepatrí.
23. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovanému súd neuložil povinnosť vypratať predmetný byt, nakoľko reálne v ňom žalovaný v čase rozhodovania súdu nebýva z dôvodu výkonu väzby vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 48T/79/2021 (lustrácia ZVJS zo dňa 10.5.2022 - č.l. 84).
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).