Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/162/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8287/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1211,01,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/404/2014-40 zo dňa 21. júla 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO : 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. SR 02667/12 zo dňa 27.09.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2012 a vykonateľnosť dňa 01.11.2012. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 05.05.2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že súdny exekútor dňa 03.02.2016 doručil okresnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu a že boli v minulosti predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať námietky.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená blankozmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.

4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Aplikáciou ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), súd prvej inštancie dospel k záveru, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky a z tohto dôvodu preto exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnému za účelom zamestnania. Povinný v zmluve o úvere aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinný využil poskytnutý úver. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej namietal, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinný nebral úver za účelom zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania by nikdy neurobil. Oprávnený ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru oprávneného, súd môže na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zmenkou prihliadať iba na námietku dlžníka. V základnom konaní súd nebol oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky je podľa názoru oprávneného porušením ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal. Povinný zároveň mal vedomosť, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a že bol zároveň oboznámený aj s Dohodou o vyplnení zmenky v zmysle čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška zmenkového úroku 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.02.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 20.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 02667/12 zo dňa 27.09.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2012 a vykonateľnosť dňa 01.11.2012. Exekučný súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.

12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 (v platnom znení); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1,2 . K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho

zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje osobu, ktorá koná za účelom podnikania, teda nie za účelom zamestnania, ako je tomu v danom prípade. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na zamestnanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. To, že nešlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V danom prípade ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to, nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 . Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

20. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 totiž potrebné prihliadať na hospodársku kauzu poskytnutia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom zamestnania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval.

21. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Podľa názoru odvolacieho súdu trvanie na uvedení účelu je pre oprávneného zbytočné a bez dôvodu. Potom je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinného v zmluve vyžadoval, ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnému úver na uvedený výkon zamestnania. V takom prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 , porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vyššie uvedené totiž vytvára pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 , teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jeho zamestnania a nie bez vymedzeného účelu.

22. Oprávnený vyššie uvedené pochybnosti nevyvrátil ani v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že splnenie dlhu zo (spotrebiteľskej) zmluvy o úvere bolo zabezpečené zmenkou, čo je v zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere neprípustné. Keďže na neprípustnosť použitia zmenky nebolo do vydania napadnutého uznesenia prihliadnuté a oprávnený v doplnení návrhu neuviedol iné skutočnosti, pre ktoré by sa na neprípustnosť použitia zmenky nemalo prihliadať, sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2