Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/71/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX, v zastúpení zástupcom Detský domov Topoľčany, Kalinčiakova 4295, 955 01 Topoľčany, proti povinnému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., o vymoženie povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 1.100,89 eur a bežné výživné vo výške 25,38 eura mesačne od 1.12.2010 a naďalej, o odvolaní oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/6/2011-29 zo dňa 13. 12. 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/6/2011-29 zo dňa 13. 12. 2016 v časti II. a IV. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, tretím výrokom uložil súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť preddavok v sume 100,00 eur na účet Okresného súdu Topoľčany v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia a štvrtým výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok alebo EP) a v časti trov exekúcie ustanoveniami § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 EP a § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.10.2016 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým súdu predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c). Súdny exekútor prípisom doručeným 28.10.2016 žiadal priznať nevyhnutné trovy exekúcie v sume 47,27 eur a zaviazať na ich úhradu oprávneného. Nakoľko oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie a v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na ich náhradu oprávneného. Vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Súd vyplatil súdnemu exekútorovi platobným poukazom č. k. 11Er/6/2011-22 zo dňa 08.02.2011 sumu 100,00 eur ako preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo veci vymáhania pohľadávky výživného pre maloletého. Preddavok bol súdnemu exekútorovi vyplatený z finančných prostriedkov štátu na odmenu a náhradu hotových výdavkov, preto má súd za to, že súdny exekútor je povinný preddavok vrátiť na účet Okresného súdu Topoľčany. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom zástupcu. V odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti druhému výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, a to z dôvodu, že pohľadávka výživného počas exekučného konania nebola uspokojená ani čiastočným plnením. Detský domov Topoľčany navrhuje, aby oprávnený nebol zaviazaný náhradou trov exekúcie, aby trovy exekúcie boli uhradené z preddavku, ktorý bol vyplatený súdnemu exekútorovi súdom prvej inštancie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený zastúpený zástupcom podal u súdneho exekútora proti povinnému dňa 5.1.2011 návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 7P/50/2009-18 zo dňa 26.8.2009, ktorým bola otcovi a matke dieťaťa uložená povinnosť platiť výživné na oprávneného mesačne v sume rovnajúcej sa 30% životného minima (od 1.7.2010 predstavuje sumu 25,38 eur) na účet Detského domova v Topoľčanoch. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie bol dňa 8.2.2011 poverený súdny exekútor na vymáhanie pohľadávky oprávneného na zameškané výživné za obdobie od 21.2.2007 do 30.11.2010 vo výške 1100,89 eur, a bežné výživné za obdobie od 1.12.2010 vo výške 25,38 eur mesačne. Dňa 16.9.2016 postúpil súdu súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Dňa 28.10.2016 doručil súdu súdny exekútor vyčíslenie trov exekúcie vo výške 47,27 eur a požiadal aby súd k ich úhrade zaviazal oprávneného. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 13. Podľa § 9a ods. 4 EP, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14. Podľa § 37 ods. 1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 15. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 16. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 17. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 18. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Aplikácia ustanovení sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5 EP tým nemôže byť dotknuté, nakoľko dikcia samotného ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného CSP, obzvlášť ak sa jedná o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania sa nepochybne jedná o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma predpismi. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje priamo. Vzhľadom k uvedenému nie je preto namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie v rozpore s ustanovením § 200 ods. 5 EP a pre uvedený dôvod odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne v zmysle vyššie uvedeného a proti jeho rozhodnutiu už v zmysle Exekučného poriadku odvolanie prípustné nebude. 20. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. 21. Oprávnený napadol odvolaním druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý s štvrtým výrokom napadnutého uznesenia súvisí. Súd prvej inštancie rozhodol štvrtým výrokom tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol v zmysle ustanovení a pri tomto výroku nezohľadnil ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie resp. trovách exekučného konania ani ustanovenia týkajúce sa označenia účastníkov konania. Označenie účastníkov exekučného konania ako „strany sporu“ nie je v exekučnom konaní správne. Súd prvej inštancie okrem uvedeného musí zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách exekučného konania (II. a IV. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 EP. Ak sa v rozhodnutí v exekučnom konaní rozhoduje o trovách konania, sú vždy účastníkmi exekučného konania minimálne tri subjekty (traja účastníci, resp. prenesene v súvislosti s označením v napadnutom uznesení „tri strany“), a to oprávnený, povinný a súdny exekútor. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol štvrtým výrokom tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň druhým výrokom tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, je potrebné považovať jeho rozhodnutie v časti trov za zmätočné a vnútorne rozporné. Odvolací súd preto zrušil aj štvrtý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že od rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom II. výroku závisí IV. výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

22. Okrem vyššie uvedeného považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v predmetnom konaní sa jedná o vymáhanie pohľadávky výživného. Súd prvej inštancie II. výrokom rozhodol tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a to z dôvodu, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že oprávneného súd prvej inštancie nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady (§ 203 ods. 2 ex. poriadku). Súd prvej inštancie bude v ďalšom svojom rozhodovaní pokračovať v naznačenom smere.

23. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. a IV. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.