Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-221-2015.pdf
PDF · 107.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/221/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: FERMI spol. s r.o., Niklova ul., areál NH Sereď, 926 01 Sereď, IČO: 34 134 581, zastúpený: Mgr. Michal Grošaft, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, o vydanie veci takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci - výrobky zhotovené z hliníkových profilov ALIPLAST a YAWAL, systém PBI 40 a TM EI, farby RAL 9006, výplň bezpečnostné sklo 33.1 a Vetroflam EW30 (protipožiarnej konštrukcie), nachádzajúcich sa v držbe žalovaného, a to 1 kus ZS1 int. stena, B = 3300, H = 2900, 2 kusy ZS2 int. stena, B = 5.550, H = 2900 a 3 kusy ZS3 int. s tena, B = 5.550, H= 2900.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako investor uzavrel so spoločnosťou STEPOS, spol. s r.o. zmluvu o dielo, predmetom ktorej malo byť dodanie diela, rekonštrukcia telefónnej ústredne v budove RTVS. Na účely včasného a riadneho zhotovenia diela spoločnosť STEPOS, spol. s r.o. dňa 30.05.2014 uzavrela so žalobcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž výrobkov z hliníkových profilov a ostatných prác, a to za cenu 21.434,20 eura. Z titulu uvedenej zmluvy žalobca vystavil spoločnosti STEPOS, spol. s r.o. faktúry, ktoré zo strany spoločnosti STEPOS, spol. s r.o. neboli uhradené ani čiastočne. Žalobca mal za to, že keďže nebola uhradená cena za dodanie diela, ostal naďalej vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v držbe žalovaného. Dňa 09.02.2015 žalobca žalovaného upozornil na výhradu vlastníctva k hnuteľným veciam, pričom od momentu doručenia oznámenia sa stal žalovaný podľa žalobcu nedobromyseľným držiteľom.
2. Proti rozkazu na plnenie č.k. 10Cb/221/2015-21 zo dňa 29.06.2015 podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že z petitu žaloby nie je jasné, aké typy hnuteľných vecí žalobca požaduje vydať, keďže bližšie nešpecifikoval rozmery, neuviedol podrobnosti ani konkrétne typy. Zároveň žalovaný poukázal na to, že obdobné nehnuteľnosti síce boli namontované, no nakoľko sa stali súčasťou nehnuteľnosti, nie je možné ich identifikovať. Tieto hnuteľné veci sa podľa žalovaného stali súčasťou nehnuteľnosti a tým aj vlastníctvom žalovaného.
3. Podaním doručeným súdu dňa 01.07.2016 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že predmetné hnuteľné veci boli jednoznačne identifikované. Opätovne uviedol, že tieto hnuteľné veci sú majetkom žalobcu a namontovaním v nehnuteľnosti žalovaného sa nestali vecou novou a pri vynaložení
odbornej starostlivosti by bolo možné veci od nehnuteľnosti žalovaného oddeliť. Tieto hnuteľné veci by boli navyše podľa žalobcu aj po demontáži spôsobilé na to, aby boli opätovne namontované do inej nehnuteľnosti. Podľa žalobcu žalovaný je nedobromyseľným držiteľom cudzej veci, a to od momentu oznámenia existencie výhrady vlastníctva. Podľa žalobcu na strane žalovaného neexistuje akýkoľvek právny titul, ktorý by u neho zakladal vznik vlastníctva. Žalobca zároveň navrhol zmenu žaloby, a to o jeho rozšírenie o eventuálny petit o poskytnutie náhrady formou zaplatenia určitej sumy, pre prípad, ak by pri dokazovaní vyšlo najavo, že hnuteľné veci v držbe žalovaného nie je možné vydať, alebo by ich vydaním došlo k zhoršeniu ich podstaty, či by s ich vydaním boli spojené nepomerne vysoké náklady.
4. Uznesením č.k. 10Cb/221/2015-75 zo dňa 19.09.2016 súd pripustil zmenu petitu žaloby na vrhnutú žalobcom, a to tak, aby bol žalovaný povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci - výrobky zhotovené z hliníkových profilov ALIPLAST a YAWAL, systém PBI 40 a TM 75 El, farby RAL 9006, výplň bezpečnostné sklo 33.1 a Vetroflam EW 30 (protipožiarnej konštrukcie), nachádzajúcich sa v držbe žalovaného,, a to 1 x kus ZS1 int. stena, B = 3 300, H = 2900, 2x kus ZS2 int. stena, B = 5.500, H = 2 900 a 3x kus ZS3 int. stena, B = 5.550, H = 2 900, alebo aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.567,50 eura.
5. Podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik nároku na vydanie veci a nepredložil žiaden dôkaz, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, dodal žalovanému. Podľa žalovaného sa na základe žalobcom uvedených skutočností mohol žalobca domáhať vydania veci alebo zaplatenia sumy len vo vzťahu k spoločnosti STEPOS spol. s r.o., s ktorou mal žalobca zmluvný vzťah.
Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvou o dielo uzavretou so spoločnosťou STEPOS, spol. s r.o. si neupravil žiadny odlišný režim než zákonný režim nebezpečenstva škody na zhotovenej veci a vlastníctva k nej, preto má za to, že zmluvné dojednanie týkajúce sa výhrady vlastníctva upravené v zmluve o dielo zo dňa 30.05.2014 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou STEPOS, spol. s r.o. je absolútne neplatné, nakoľko sa jedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, t.j. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného dohoda o výhrade vlastníctva odporuje § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka a zmluve o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou STEPOS, spol. s r.o. v časti vlastníctva k zhotovenej veci.
Podľa žalovaného v zmysle súdnej praxe v danom prípade nejde o spracovanie veci ak ide len o dočasné spojenie vecí pričom oddelení týchto vecí môžu spojené veci samostatne existovať bez akejkoľvek ujmy. V danom prípade podľa žalovaného nejde o dočasné spojenie vecí, ale o trvalé spojenie okien so stavbou, a preto mal za to, že v tomto prípade došlo spracovaním veci podľa § 135b OZ k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným hnuteľným veciam. Podľa žalovaného je on oprávneným držiteľom namontovaných okien v zmysle zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou STEPOS, spol. s r.o., nakoľko podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka vlastníkom zhotovenej veci je objednávateľ, teda žalovaný, keďže zhotoviteľ zhotovoval veci u žalovaného a zmluva iné neurčovala.
6. Na pojednávaniach žalobca okrem skutočností uvedených v žalobe a následných vyjadreniach uviedol, že výhrada vlastníctva, o ktorej bol žalovaný informovaný vyplýva žalobcovi z ust. čl. 5 bod 4 zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spol. STEPOS ako objednávateľom zo dňa 30.05.2014. Zo strany spoločnosti STEPOS nedošlo k uhradeniu ceny diela žalobcovi a spol. STEPOS teda nikdy nenadobudla vlastnícke právo k hnuteľným veciam. K argumentácii žalovaného, ktorý hovorí podľa § 135b OZ o spracovaní veci, a teda vzniku vlastníctva na základe zákona, žalobca uviedol, že k aplikácii tohto ustanovenia dochádza len v tom prípade, ak je spojenie vecí dvoch alebo viacerých rôznych vlastníkov nemenné, t.j. keď spracovaním vznikne nová vec. V prípade ak by mal súd bez ohľadu na uvedené, za to, že sa jedná o spracovanie veci žalobca uviedol, že niekto spracuje cudziu hnuteľnú vec v dobrej viere na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, koho podiel je väčší. K takémuto vzniku dochádza zo zákona, pričom vlastník novej veci je povinný uhradiť vlastníkovi spravovaných vecí cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Podľa žalobcu tak bolo potrebné zistiť, či došlo montážou hnuteľných vecí do objektu žalovaného k ich spracovaniu a či je tie možné od tejto veci oddeliť bez toho aby sa zmenila ich podstata a hodnota. Nakoľko mal žalobca za to, že na strane žalovaného doteraz nevznikol k dotknutým hnuteľným veciam vlastnícke právo, a to ako ani prevodom vlastníckeho práva, tak ani vznikom vlastníckeho práva na základe zákona, je žalovaný od momentu kedy sa dozvedel, že
žalobca je stále vlastníkom predmetných vecí, nedobromyseľným držiteľom, a teda mu vzniká povinnosť v zmysle § 131 ods. 1 OZ vec vydať.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 05.08.2014 objednávateľ - žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo so spoločnosťou STEPOS z dôvodu, že to nebolo odovzdané riadne a včas. Nakoľko nebolo dielo zhotoviteľom riadne dokončené, nedošlo k spísaniu preberacieho protokolu.
Žalobca ďalej poukázal na to, že podstatou zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou STEPOS bola rekonštrukcia priestorov v budove RTVS, t.j. oprava alebo úprava už existujúcej časti veci a nie zhotovenie určitej veci. Podľa žalobcu montáž hnuteľných vecí do priestorov žalovaného je kombináciou kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo, kde nadobudnutie vlastníckeho práva je viazané na odovzdanie. Zo strany žalobcu pre spoločnosť STEPOS, ako ani zo strany STEPOS pre žalovaného nikdy nedošlo k odovzdaniu diela alebo jeho časti spôsobom dohodnutým v zmluve, t.j. protokolárne, pričom zo strany žalovaného malo prísť aj k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom predmetných hnuteľných vecí a rovnako tak sa nimi nestala ani spoločnosť STEPOS. Žalovaný navyše podľa žalobcu odstúpil od zmluvy so spoločnosťou STEPOS, a teda nikdy nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Momentom odstúpenia od zmluvy zanikla na jeho strane oprávnená držba k príslušným veciam.
7. Na pojednávaniach žalovaný okrem skutočností uvedených vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že veci, ktorých vydania sa domáha, dodal žalovanému. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho z predložených dôkazov, zo zmluvy o dielo uzavretou medzi žalobcom a spol. STEPOS. Žalovaný opätovne poukázal na to, že zmluvu o dielo uzavrel so spoločnosťou STEPOS ako zhotoviteľom dňa 11.04.2014. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa bolo dodanie predmetu zákazky a rekonštrukcia telefónnej ústredne v budove RTVS. V zmysle uvedenej zmluvy bola zmluvnou stranou spol. STEPOS a nie žalobca. Žalovaný poukázal na čl. 4 predmetnej zmluvy, kde boli dohodnuté termíny odovzdania a realizácie diela do 38 dní od účinnosti zmluvy. Predmetná zmluva o dielo neupravovala spôsob prechodu vlastníckeho práva, resp. neupravovala prechod vlastníckeho práva k dielu. Z toho dôvodu mal žalovaný za to, že vlastnícke právo k predmetnému dielu žalovaný nadobudol v zmysle príslušného ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaný poukázal na to, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalovaným a spol. STEPOS bola uzavretá dňa 11.04.2014 za podmienok dohodnutých v samotnej zmluve, pričom STEPOS v rozpore s predmetnou zmluvou uzatvoril následne zmluvu so žalobcom, pričom práve predmetné ustanovenie o výhrade vlastníctva je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný zároveň uviedol, že má podozrenie, že išlo o úmyselné a vopred dohodnuté konanie žalobcu za účelom získania dvojitého plnenia, úhrady dohodnutej ceny za dielo a následného uplatnenia nároku na vydanie veci. Žalovaný mal byť oslovený žiadosťou ORPZ Trnava, aby v trestnej veci pre podozrenie z podvodu z ktorého bol podozrivý konateľ spoločnosti STEPOS, z dôvodu, že uzatvoril subdodávateľské zmluvy na dodanie diela rekonštrukcie telefónnej ústredne žalovaného.
Žalovaný mal za to, že sa stal vlastníkom dodaných vecí v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.04.2014, resp. spracovaním vecí v zmysle § 138d a z tohto dôvodu považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný sa mal vlastníkom hnuteľných vecí stať ešte pred uplatnením výhrady vlastníctva žalobcom, a to práve na základe zmluvy o dielo zo dňa 11.04.2014. Vlastnícke právo pritom vzniklo samotným zhotovením veci u žalovaného, nakoľko zmluva neupravovala prechod vlastníctva odlišným spôsobom, a teda prechod vlastníctva sa teda riadil spôsobom zákonným.
K odstúpeniu od zmluvy so spoločnosťou STEPOS žalovaný uviedol, že podľa čl. XI ods. 11.5. zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade odstúpenia od zmluvy si strany nebudú vracať poskytnuté plnenia a najneskôr do 10 dní od odstúpenia sa dohodnú na finančnom vyrovnaní. Z uvedeného je podľa žalovaného jednoznačné, že najneskôr dňom odstúpenia t.j. 06.08.2014 bol žalovaný vlastníkom zhotovenej veci, a teda výhrada vlastníctva uplatnená listom dňa 09.02.2015 nezakladala žiadne právne účinky voči žalovanému.
Žalovaný sa vyjadril aj k svedeckej výpovedi Michala Nagy, pričom uviedol, že podľa neho bol svedok na výpoveď vopred pripravený žalobcom, avšak podľa žalovaného svedok vôbec nebol pri montáži okien a miesto mu bolo len oznámené ako aj typy a farba okien profilov.
Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že sa jednalo o kombináciu zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy, nakoľko predmetom zmluvy je dodanie a montáž výrobkov a ostatných prác. Predmetom nebola teda len samotná montáž, ale aj výroba a preto sa na tento prípad vzťahujú ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca si v predmetnej veci uplatnil u spoločnosti STEPOS náhradu škody titulom nevyplatenia ním vystavených faktúr za dodanie diela. Z toho dôvodu žalobu považuje za nedôvodnú.
V záujme väčšej právnej istoty žalovaný uviedol, že napriek tomu, že vlastnícke právo nadobudol na základe zmluvy o dielo, žalobcom podané veci nie je možné vydať, nakoľko došlo k ich zániku spracovaním, t.j. trvalým spojením so stavbou.
K obhliadke v priestoroch RTVS žalovaný uviedol, že ňou nebolo preukázané, že veci, ktorých sa žalobca domáha vydania sa nachádzajú u žalovaného. Na mieste ohliadky nebolo jednoznačne potvrdené, že veci označené v žalobnom petite podľa ich typu, rozmerov a charakteristík sú totožné s tými, ktoré označil žalobca na mieste ohliadky. Čo sa týka spracovania veci, žalovaný uviedol, že ak spracovanie dospelo do takého štádia, že in integrum restutio nie je možné ani hospodársky účelné, dochádza k zániku pôvodného vlastníckeho vzťahu, ktorého subjektom bol vlastník pôvodnej veci a dochádza k vzniku nového vlastníckeho vzťahu, ktorého subjektom je spracovateľ veci. Žalovaný má za to, že žalobca sa domáha vydania veci, pričom neuniesol dôkazné bremeno, že je vlastníkom tejto veci, tj. nepreukázal to výrobným listom alebo kúpnou zmluvou.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka Michal Nagy, obhliadkou v objekte žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to zmluva o dielo zo dňa 30.05.2014 (č.l. 4), faktúry č. 20140023, 20140024, 20140026, 20140027 (č.l. 10-13), oznámenie žalobcu o výhrade vlastníctva zo dňa 09.02.2015 (č.l. 14), zmluva o dielo zo dňa 11.04.2014 (č.l. 85), odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.07.2014 (č.l. 122).
9. Z výpovede svedka: Michal Nagy súd zistil, že svedok je zamestnancom žalobcu a vykonáva funkciu technického pracovníka. Na budove žalovaného bol svedok osobne s Ing. Janovským ohliadnuť miesto montáže. Bola tam prítomná aj p. Bujáková, zamestnankyňa žalovaného. Neskôr tam bol aj p. Malo, zamestnanec žalovaného, ktorý mal na túto činnosť dohliadať. Žalovaný sa pri obhliadke dotazoval, či je možné zabezpečiť aj demontáž pôvodných konštrukcií, ktoré tam boli. Následne prišlo k dohode, vyrobili sa dané výrobky a pristúpilo sa k demontáži pôvodných konštrukcií za dohľadu p. Mala a p. Bujákovej, ktorí kontrolovali priebeh práce. Po demontáži sa namontovali žalobcove hliníkové konštrukcie. podľa svedka na montáž bol použitý systém Yawal PPI 40, interiérový systém zasklenia, farba bola RAL 9006 a tieto sa majú nachádzať v chodbe kadiaľ sa prechádza. Na druhej strane chodby sa majú nachádzať pôvodné presklenia. Presné rozmery si svedok presne nepamätal, ale kusov materiálu bolo asi 6 alebo 7. Montáž prebiehala v budove RTVS, na spojovacej chodbe, bolo to prvé alebo druhé nadzemné podlažie. Svedok si nepamätal ako dlho ani presne kedy mala montáž prebiehať.
Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že v minulosti mala byť uzatvorená zmluva o dielo medzi žalobcom a spol. STEPOS, avšak nikdy ju nevidel. Svedok však uviedol, že z počutia vie, že montáž vykonávali pre firmu STEPOS.
10. Z obhliadky v objekte žalovaného súd zistil, že výrobky definované v žalobnom návrhu, zhotovené z hliníkových profilov a bezpečnostných skiel sa skutočne nachádzajú v priestoroch žalovaného. Súd vykonal meraním kontrolu či v žalobnom návrhu označené výrobky sa zhodujú s výrobkami v priestoroch žalovaného, pričom bola zistená takmer 100% rozmerová zhoda. Drobné rozdiely v rozmeroch v milimetroch možno pripísať rozdielu medzi reálnym vyhotovením výrobkov po presnom zameraní a rozmermi použitých na vypracovanie ponuky žalobcom pred samotnou realizáciou.
11. V konaní bol zistený a nepochybný nasledovný skutkový stav. Žalobca uzavrel so spoločnosťou STEPOS s.r.o. dňa 30.05.2014 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž výrobkov z hliníkových profilov a ostatných prác v objekte žalovaného. V článku V, bod 4 tejto zmluvy bola
zmluvnými stranami dohodnuté, že dodaný a namontovaný materiál je majetkom žalobcu do doby zaplatenia diela zhotoviteľom. Podľa tvrdenia žalobcu, spoločnosť STEPOS s.r.o. neuhradila v plnom rozsahu cenu diela a z toho dôvodu sa žalobca obrátil na žalobcu listom zo dňa 09.02.2015 na žalovaného, aby zastavil akékoľvek finančné plnenia vo vzťahu ku spoločnosti STEPOS s.r.o., a aby vstúpil do rokovaní so žalobcom za účelom uspokojenia jeho nárokov vyplývajúcich z uvedenej zmluvy o dielo. Uvedený postup žalobca odôvodnil článkom V bod 5 zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade neuhradenia dohodnutej ceny diela objednávateľom má zhotoviteľ právo vstúpiť do rokovaní s generálnym dodávateľom stavby (zmluvným partnerom objednávateľa) ohľadom zaplatenia ceny dielo podľa tejto zmluvy. Na základe uvedeného týmto objednávateľ splnomocňuje zhotoviteľa na jeho zastupovanie voči generálnemu dodávateľovi (svojmu zmluvnému partnerovi) objektu uvedeného v článku II pri uzavretí dohody o prevzatí povinnosti objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela priamo zmluvným partnerom objednávateľa (generálnym dodávateľom). Ďalej bolo zrejmé, že žalovaný uzavrel so spoločnosť STEPOS, s.r.o. dňa 08.04.2014 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia priestorov telefónnej ústredne v budove žalovaného. Predmetom tejto zmluvy teda nebolo len dodanie a namontovanie hliníkových výrobkov označených žalobcom, ale širšie dielo podľa projektovej dokumentácie. Obsah projektovej dokumentácie pritom predstavoval: sprievodná správa, súhrnná technická správa, situácia širších vzťahov, požiarne zabezpečenie objektu, statický posudok, architektúra, zdravotechnika, elektroinštalácie, vykurovanie, vzduchotechnika a chladenie, meranie a regulácia, elektronická požiarna signalizácia. Dielo pritom malo byť vykonané v lehote do 38 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Žalovaný od uvedenej zmluvy so spoločnosťou STEPOS s.r.o. odstúpil listom zo dňa 29.07.2014 z dôvodu, že dielo nebolo riadne a včas odovzdané.
Podľa § 445 Obchodného zákonníka si strany môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Podľa § 542 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
12. Zisteným právnym, skutkovým stavom a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť pre jej nedôvodnosť. V prvom rade súd uvádza, že predmet sporu vznikol na základe dvoch samostaných zmluvných vzťahov. Prvý zmluvný vzťah vznikol na základe zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou STEPOS s.r.o. a druhý medzi spoločnosťou STEPOS s.r.o. a žalovaným. Aj keď bolo ohliadkou v priestoroch žalovaného zistené a súdom konštatované, že v petite označené veci sa nachádzajú zabudované v priestoroch žalovaného, tento fakt sám o sebe neviedol súd k záveru, na základe ktorého by bolo možné žalobe vyhovieť. Súd poukazuje analogicky na § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal v rozhodnom čase
(nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam) akúkoľvek vedomosť, že spoločnosť STEPOS s.r.o. (jeho zmluvný partner) nie je oprávnený s tovarom (výrobkami žalobcu) nakladať za účelom jeho predaja. Z obsahu spisu vyplýva, že o výhrade vlastníctva dohodnutej medzi žalobcom a spoločnosťou STEPOS s.r.o. a neuhradení ceny touto spoločnosťou žalobcovi sa žalovaný mohol dozvedieť až z listu žalobcu zo dňa 09.02.2015, teda viac ako 6 mesiacov odo dňa, kedy žalovaný odstúpil od zmluvy so spoločnosťou STEPOS pre jej neplnenie. Podľa oznámenia žalovaného adresovanému OR PZ (č.l. 125) v čase odstúpenia od zmluvy za dielo uhradil 39.150,23 eura. Pre posúdenie prejednávanej veci, podľa názoru súdu pritom nemá relevanciu akým spôsobom žalovaný ďalej realizoval dielo, akým spôsobom došlo k vyporiadaniu vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou STEPOS s.r.o., nakoľko ide o separátny vzťah iných strán ako je žalobca. Ako sám pritom žalobca uviedol, žalovaný sa najneskôr účinkom odstúpenia od zmluvy (06.08.2014) stal vlastníkom veci. Ako je zrejmé so žaloby, žalobca svoj nárok voči žalobcovi odvodzuje od dohodnutej výhrady vlastníctva, riadne dohodnutou medzi ním a spoločnosťou STEPOS s.r.o.. K uvedenému súd uvádza, že inštitút výhrady vlastníctva ako zabezpečovací inštitút môže byť riadne uplatnený a využitý len medzi stranami, ktoré si ho dohodli. Prenos výhrady vlastníctva na ďalší subjekt, na ktorý strana výhradou vlastníctva zaťažená preniesla práva alebo vlastníctvo k veci je bez ďalšieho skúmania právnych podmienok takéhoto prevodu právne neodôvodnený. Nie je síce vylúčený (ak napríklad preberajúca strana sama prevzala na seba predchodcom dohodnutú výhradu vlastníctva), avšak nie je automaticky uplatniteľný voči ďalším subjektom. Súd len predpokladá, že žalobca zvolil tento postup z dôvodu, že dospel k záveru, že prípadná exekúcia voči spoločnosti STEPOS s.r.o. by bola neúspešná, pričom u žalovaného mal väčšie šance na uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú mal voči spoločnosti STEPOS s.r.o.. Táto spoločnosť pritom v čase podania žaloby bola riadne zapísaná v Obchodnom registri a k jej výmazu z dôvodu zlúčenia došlo až v septembri 2017.
Na základe uvedených skutočností súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.