Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/158/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BuKo-elsys, s.r.o., Lipová 460/108, Topoľčianky, IČO: 31 642 497 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 24. 11. 2015), o vymoženie sumy 135,89 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19Er/421/2012 a u súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, Farská 5, Nitra pod sp. zn. EX 472/12, o odvolaní oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/421/2012-11 zo dňa 22. 02. 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie (výrok I.) p o t v r d z u j e.

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,96 eur (výrok II.) o d m i e t a.

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 61, § 64, § 67, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ustanovení § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 2 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od 01. 05. 2008.

3. V predmetnej veci je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510060712-GC04/12 zo dňa 13. 01. 2012.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR 284/2012-64 zo dňa 14.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2015, bola spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie. Z obchodného registra bol povinný vymazaný dňa 24.11.2015. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 13/2011).

5. Uvedená skutočnosť - ex offo výmaz z obchodného registra - preukazuje splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na základe čoho súd exekúciu zastavil v zmysle citovaného ustanovenia.

6. K náhrade trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 46,96 eur zaviazal súd prvej inštancie oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

8. Oprávnený bol toho názoru, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a to je dôvod pre zastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Strata spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť.

9. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku I. nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 22. 02. 2017 vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti výroku, ktorým súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,96 eur (výrok II.) odvolací súd dospel k záveru, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť odvolanie oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), proti ktorému nie je prípustné.

11. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 02. 04. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 03. 04. 2012, doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 04. 2012, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 13. 04. 2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510060712-GC04/12 zo dňa 13. 01. 2012. Súdny exekútor podaním zo dňa 22. 08. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 08. 2016 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že dňa 24. 11. 2015 došlo k výmazu povinného z obchodného registra ex offo. Súdny exekútor si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie, ktorý v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení platnom od 01. 05. 2008 vyčíslil v sume 46,96 eur. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 386 písm. c/ zák. č. 16/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len (účinného od 01. 07. 2016), odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. V predmetnej veci nie je sporné, že spoločnosť BuKo-elsys, s.r.o. (povinný) bola z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 24. 11. 2015 vymazaná. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod na zastavenie exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10.10.2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25.10.2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11.10.2012).

15. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následné uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor mal podľa jeho názoru od vykonania exekúcie upustiť.

17. V tejto súvislosti odvolací súd ustálil právny názor, že nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Z uvedeného je zrejmé, že povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvod, z akého došlo k ex offo výmazu povinného

z obchodného registra. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.

18. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.

19. Oprávnený vo svojom odvolaní vyslovene neuviedol, proti ktorému výroku napadnutého uznesenia podáva odvolanie, a tak odvolací súd toto odvolanie vyhodnotil ako odvolanie podané proti voči uzneseniu zo dňa 22. 02. 2017 v celom rozsahu, teda i proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46, 96 eur (II. výrok).

20. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ odmietol. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie oprávneného zo dňa 23. 05. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému odmietol.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu).

23. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.