Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-138-2017.pdf
PDF · 74.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/138/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: M-GUM a.s. - v likvidácii, Streženická cesta 45, Púchov, IČO: 00 152 820, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 01. 04. 2010, proti povinnému: N. I., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XX, C., o vymoženie sumy 35,84 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Er/1446/2000 a u súdnej exekútorky JUDr. Ing. Anny Martišíkovej, Samoty 1061, Púchov pod sp. zn. EX 2118/2000, o odvolaní súdnej exekútorky zo dňa 18. 05. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 05. 2017 č. k. 5Er/1446/2000-12, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky zo dňa 18. 05. 2017 proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie (II. výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, § 203, § 235 ods. 2, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), ustanovení § 64, § 256, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ustanovení § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ustanovení § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany č. k. Ro 2780/96-8 zo dňa 22. 07. 1997.
4. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že dňa 01. 04. 2010 bol oprávnený vymazaný z obchodného registra. Oprávnený zanikol bez právneho nástupcu z dôvodu dobrovoľného výmazu ukončením likvidácie. V dôsledku toho stratil procesnú subjektivitu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať v prospech oprávneného, ani v prospech jeho právneho nástupcu.
5. Preto na základe vyššie uvedených skutočnosti súd prvej inštancie po preskúmaní podmienok exekučného konania rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vzhľadom na to, že si súdny exekútor v stanovenej lehote trovy exekúcie neuplatnil.
7. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti II. výroku (súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie) predmetného uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolala súdna exekútorka.
9. Uviedla, že nakoľko v tomto exekučnom konaní jej vznikli trovy vo výške 61,12 eur, tieto si neuplatnila len z dôvodu, že od oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Pádeja, mala informáciu, že bude podávať odvolanie voči zastaveniu exekučného konania a bude žiadať zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, teda že zastavenie exekúcie bude bezpredmetné. Keďže iba v prípade zastavenia exekúcie rozhoduje súd o trovách exekučného konania, mala za to, že k zastaveniu nedôjde, preto si trovy neuplatnila. Keďže zrejme oprávnený odvolanie voči uzneseniu o zastavení exekúcie nepodal a ani nepodal návrh na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, žiadala, aby súd odvolaniu vyhovel a zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie vo výške 61,12 eur podľa priloženej špecifikácie.
10. Povinná sa k odvolaniu súdnej exekútorky nevyjadrila.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 05. 05. 2017 č. k. 5Er/1446/2000-12 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky zo dňa 18. 05. 2017 je potrebné podľa § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 07. 2000, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 06. 2000, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. Ro 2780/96-8 zo dňa 22. 07. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 08. 1997. Podaním zo dňa 20. 06. 2000 (doručeným dňa 10. 07. 2000) požiadala súdna exekútorka príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 13. 07. 2000 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 03. 03. 2017 súd prvej inštancie vyzval súdnu exekútorku, aby v určenej lehote súdu oznámila, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie s tým, že ak súd neobdrží jej vyjadrenie do 10 dní, bude mať za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Na uvedenú výzvu súdna exekútorka nereagovala. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 05. 05. 2017 napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (III. výrok).
13. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
17. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
18. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.