Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-105-2017.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/105/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX P., s adresou na doručovanie: U. XX, XXX XX P., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/315/2015-46 zo dňa 10.5.2017
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.7.2011. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu podanou dňa 21.7.2015, navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a taktiež žiadal nahradiť trovy konania. Poukázal na to, že dňa 27.7.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú považuje za problematickú, nesúladnú so zákonom č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na úžerný úrok vo výške 70,04 % ročne, chýbajúci rozpis splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona), chýbajúcu konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona), ako aj neprijateľný poplatok za odklad splátok. Ďalej poukázal na to, že žalobou vedenou súdom pod sp. zn. 11C/6/2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže plnil viac ako bola istina, ktorú mu žalovaný poskytol. Rozsudkom zo dňa 11.4.2014 súd určil, že poplatok vo výške 55,90 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 209,30 eura ako bezdôvodné obohatenie (predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015). Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalobca, pokiaľ chcel, aby mu bol úver poskytnutý, musel podpísať všetky listiny predložené žalovaným a v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj po formulárovej stránke. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Žalobca zároveň poukázal na to, že aj keby bola dohoda o zrážkach zo mzdy platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej
podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená, je úver zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatoval, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi, keďže princíp ochrany spotrebiteľa je založený na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, pričom toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa a spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Poukázal tiež na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá, ani nevyžaduje, pričom ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprimeranú podmienku. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy riadne obsahuje označenie pohľadávky ako aj určenie rozsahu zrážok. V čase jej uzavretia, a ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách, nepodlieha testu neprijateľnosti. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 27.7.2015 č. XXXXXXXXXX okrem iného vyplýva, že v bode 5 - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (vyplňte) sú uvedené určité údaje, okrem iného aj predpokladaná RPMN vo výške 70,04 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,34 %. V bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR je uvedený údaj o RPMN za úver vo výške 65,73 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,52 %. V totožný deň ako bola uzavretá úverová zmluva, t.j. dňa 27.7.2015 bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX. Súd mal za to, že žaloba bola dôvodnou, nakoľko podstatnou okolnosťou bolo, že v návrhu zmluvy je predpokladaná RPMN za úver 70,04 % a predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 63,34 % a v akceptácii návrhu je to však už 65,73 % resp. 60,52%, čo má za následok, že zmluva nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu, čo sa považuje za nový návrh, ale tento už žalobcom akceptovaný nebol, preto je zmluva neplatná. Vzhľadom na neplatnosť základného právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Z toho dôvodu preto žalobe vyhovel. Pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 457, § 39, § 37 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočňovať procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe takých skutkových a právnych záverov, ktoré žalobca v konaní netvrdil a súd s nimi sporové strany ani neoboznámil. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by súd poučoval strany sporu o tom, že vo veci bude rozhodovať na základe iných ako skutkových tvrdení uvedených žalobcom. Postup súdu nie je legitimizovaný ani označením zákonného ustanovenia podľa ktorého takýmto spôsobom postupoval. Absentuje právna norma, na základe ktorej sa ukladá povinnosť zdržať sa určitého konania. Podľa žalovaného súd je v zmysle právnej úpravy viazaný skutkovými tvrdeniami stranami sporu, na základe iných skutkových okolností, ktoré sa odlišujú od tých, ktoré tvrdia strany sporu, môže vo veci rozhodnúť len vtedy, ak mu to umožňuje zákon, ak strany sporu o takomto postupe upovedomil a umožnil im sa k nim vyjadriť. Súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval, vo veci rozhodol spôsobom, ktorý sa vzhľadom k obsahu podanej žaloby a priebehu konania nedal ani predvídať. Súd dospel k vecne nesprávnemu záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom túto neplatnosť odvodil od záveru o neplatnosti úverovej zmluvy. Jeho nesprávnosť spočíva v tom, že mylne a neopodstatnene predpokladá, že údaj o RPMN medzi stranami sporu sa má dojednať. RPMN nemôže byť ale stranami objektívne dohodnutá, a to z dôvodu, že pre jej výpočet je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet
nezávisí len od vôle strán. Okrem toho, tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Pre vznik zmluvy nie je podstatná dohoda o RPMN. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. 5. Právom, ktoré vyplýva z práva na spravodlivý proces upraveného čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo na predvídateľné rozhodovanie súdu, aby sa tým vylúčili prekvapivé rozhodnutia a eliminovala akákoľvek možnosť straty dôvery strán sporu vo fungovanie súdneho systému. Z predvídateľnosťou rozhodnutia je späté právo strán sporu byť oboznámený s tvrdeniami, stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu stranou sporu, ktoré majú potenciál rozhodnutie súdu ovplyvniť. Je to žalobca, ktorý žalobou, tvrdeniami v nej uvedenými, vymedzuje objekt žaloby a právny záujem, ochrany ktorého sa domáha. Pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby je predovšetkým podstatné to, ktoré zo skutočností žalobca označí za skutočnosti rozhodujúce z hľadiska dosiahnutia výsledku žalobou sledovaného. Je pritom zrejmé, že protistrana reaguje len na tie tvrdenia, ktoré sú v žalobe uvedené.
6. V konkrétnom prípade žalobca ako dôvod, pre ktorý by mal súd uložiť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, argumentoval úžerným úrokom, chýbajúcim rozpisom splátok, chýbajúcou informáciou o konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve na úhradu záväzku, z ktorej by mali byť vykonávané zrážky zo mzdy, spornou dohodou o zrážkach. Na takto formulované dôvody žaloby reagoval žalovaný vyjadrením k žalobe (č.l. 27 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil súd na deň 10.5.2017 (č.l. 35 spisu) nevyplýva, že by žalobca (cestou svojho zástupcu) tvrdenia a dôvody žaloby korigoval. 7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol, žalobe vyhovejúc, pričom záver ku ktorému dospel, založil na dôvodoch žalobcom netvrdených. Podľa súdu prvej inštancie v návrhu zmluvy je predpokladaná RPMN vo výške 63,34 %, v akceptácii RPMN 65,73%, resp. 60,52 %, čo má podľa súdu ten následok, že zmluva nevznikla, je neplatnou, a preto je neplatnou aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický inštitút. 8. Je možné súhlasiť so žalovaným, že takéto rozhodnutie súdu rozhodnutie založené na takých skutkových a právnych záveroch, ktoré žalobca netvrdil nielen v žalobe, či na pojednávaní a ani v priebehu celého konania, a teda žalovaný sa s nimi tým nemohol oboznámiť a na ne reagovať, vykazuje znaky rozhodnutia, ktoré nie je výsledkom predvídateľného právneho prístupu súdu pri posudzovaní sporu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne posúdi na základe tvrdení a dôkazov predložených mu stranami sporu a vo veci rozhodne. Vysporiada sa taktiež s odvolacími námietkami žalovaného. 10. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.