Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-4-2017.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10Pc/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa - A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 37905546, matka: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Č., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, v konaní o určenie otcovstva a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že E. Č., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej A. P., nar. XX.XX.XXXX, z matky C.Á. P., nar. XX.XX.XXXX.
II. Maloletá A. P., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 30.11.2014.
IV. Nedoplatok z titulu určenia výživného za čas od 30.11.2014, do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane výživného za mesiac november 2017, vo výške 5.400,- € na maloletú A. P., je otec maloletej p o v i n n ý splácať v splátkach po 100,- € mesačne na úhradu nedoplatku, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade z omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti.
V. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V návrhu doručenom súdu dňa 22.03.2017 sa matka maloletej A. P., nar. XX.XX.XXXXdomáhala určenia otcovstva k jej dieťaťu, za otca označila muža, s ktorým sa intímne stýkala v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa, ako dôkaz navrhla vykonať testovanie DNA. Ďalej žiadala zaviazať ho k plateniu výživného 170,-€ mesačne od narodenia dieťaťa.
2. Mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené bol návrh doručený dňa 25.10.2017, k návrhu sa nevyjadril, v konaní bol nečinný.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že E. Č. je otcom dieťaťa, zoznámila sa s ním cez internet, po polroku sa začali stretávať, prišiel do Č., potom chodila ona k nemu, kde choval kone, pričom mu finančne vypomáhala. Keď došlo k počatiu dieťaťa, posielal ju na potrat. Potom sa dohodli, že si ju nechajú. Následne zistila, že má aj iné ženy, od ktorých ťahal peniaze. Keď sa maloletá narodila, prišiel ju pozrieť, odvtedy o ňom nič nevie. Akurát jej volal, aby mu poslala peniaze. Intímny styk nemávali moc často, niekedy to bolo 1 - 2 krát za 3 mesiace. Mávali nechránený pohlavný styk, hormonálnu antikoncepciu neužívala, nakoľko jej tvrdil, že mal v detstve úraz a nemôže už mať deti. K počatiu maloletej došlo v novembri 2010. Odporca má znamienko pri intímnych miestach, konkrétne nad penisom. V tom čase intímny styk s iným mužom neudržiavala. Jej príjem je vo výške 250,-€ mesačne, pracuje na polovičný úväzok. Od decembra 2017 bude zamestnaná na plný úväzok. Pomáhajú jej rodičia, býva u rodičov, na domácnosť neprispieva. Odporca od narodenia maloletej neprispel na jej výživu, naopak, ešte od nej ťahal peniaze. Návrh podala po 7 rokoch z dôvodu, že s odporcom bola zlá komunikácia, povedala si, že maloletú vychová sama. Taktiež sa jej vyhrážal, že má dobrú právničku, že príde o maloletú a táto bude zverená jemu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
6. Maloletá A. P. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Č. matke C. P., otec nie je uvedený, je zapísaná v knihe narodení matričného úradu Č. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX.
7. Zo správy obce P.a vyplýva, že E. Č. je prihlásený k trvalému pobytu v obci P., na verejnosti sa spáva dobre, nebol riešený komisiou verejného poriadku. O jeho majetkových a ekonomických pomeroch nemajú informácie.
8. Matka platí stravné v školskej jedálni ZŠ J.A. Komenského v sume 22,20 €
9. Matka maloletej je zamestnaná v Z. E., J..S..Z.. s priemerným mesačným príjmom 270,-€.
10. Zo správy mesta Č. vyplýva, že matka býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Maloletá A. navštevuje 1. Ročník ZŠ A. J. Komenského, matka je zamestnaná vo firme Z. E., J..S..Z.., pracuje na 4 hodinový pracovný úväzok. Otec sa s maloletou nestretáva, na maloletú nikdy neprispel.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine: (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 108 ods. 2 zákon č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 192 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
12. V danej veci bol zistený skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP, vyplývajúci z tvrdenia navrhovateľky o otcovstve E. Č.. Nie je úlohou súdu vykonávať dokazovanie k popretiu tohto tvrdenia, pokiaľ chce účastník tvrdenie iného vyvrátiť, má možnosť navrhovať dôkazy, v takom prípade však súd môže tomuto účastníkovi uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu.
13. Keďže E. Č., ako muž, ktorého otcovstvo má byť určené bol v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, nevyvrátil tvrdenie navrhovateľky o jeho otcovstve k maloletej, súd návrhu vyhovel a určil otcovstvo k maloletej A. P. v zmysle cit. ust. § 94 ods. 2 zákona o rodine. Matka maloletej podrobne popísala, kedy a akým spôsobom dochádzalo k intímnemu styku s E. Č., pričom vždy išlo o styk nechránený.
14. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojení konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2,4 Zákona o rodine: (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine: (1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. (2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 32 ods. 1 až Zákona o rodine: (1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby, Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
16. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa ňu starala doposiaľ, viac ako 7 rokov bez akejkoľvek pomoci otca.
17. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o rodine.
18. Matka maloletých je zamestnaná - s čistým priemerným mesačným príjmom 260,- €, poberá prídavky na dieťa vo výške 23,-€.
19. Pomery otca súdu nie sú známe.
20. Pri nízkom príjme matky, súd neprihliadal na nezistený príjem otca. Súd takéto konanie považuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine o vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (príjmu). Otec má možnosť zamestnať sa, aby mohol plniť výživné aspoň v miere určenej rozhodnutím súdu V čase rozhodovania súdu maloletý navštevuje Základnú školu, nemá zdravotné problémy, za takýchto pomerov je suma výživného 150,- € na maloletú A. mesačne nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca dieťaťa na zabezpečenie jej riadnej výživy. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.
21. Vzhľadom na rozhodnutie o výške výživného so spätnou účinnosťou od 30.11.2014, t.j. 3 roky spätne súd samostatným výrokom uložil otcovi maloletej povinnosť dodatočného zaplatenie v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci už zročného zameškaného výživného z titulu, vyčísleného ako rozdielu medzi výživným, ktoré otec neuhrádzal a výživným určeným podľa tohto rozsudku, za čas od 30.11.2014 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane výživného do 30.11.2017, v celkovej sume 5.400,-€, v dodatočnej súdom určenej primeranej lehote v splátkach po 100,-€ splatných spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
23. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v
potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.