Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-175-2017.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/175/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. Z. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov Mgr. U. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej Za M. č. XXXX/X v F. a L.. U. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho Za M. č. XXXX/X v F. v súčasnosti na M. ul. č. XX v F. X. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24.2.2017 č.k. 16P/112/2016-105 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a výroku o povinnosti matky uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu 181,28 Eur.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého 230 Eur matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od 19.4.2016 a dlžné výživné 1.190 Eur za obdobie od 19.4.2016 do 28.2.2017 zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v kalendárnom roku, počas prvých troch mesiacov plynúcich od právoplatnosti napadnutého rozsudku v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a následne po uplynutí troch mesiacov od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je po skončení styku povinný maloletého odovzdať v určenom čase matke v mieste jej bydliska. Zaviazal otca uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu 181,28 Eur do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a matku zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu 181,28 Eur v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti napadnutého rozsudku pod hrozbou straty výhod splátok.
2. Proti výroku o výživnom, dlžnom výživnom a o povinnosti matky nahradiť trovy štátu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, v ktorom uviedla, že návrh podala 19.4.2016 po tom, čo sa v rámci konania o rozvod manželstva na prvom pojednávaní s otcom nedohodli na výživnom pre maloletého. V tom čase mal otec príjem zo zahraničnej misie na Cypre, v priemere 2.500 Eur mesačne za posledných dvanásť mesiacov. Namietala, že v tom čase ňou požadované výživné 500 Eur mesačne zodpovedalo jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. V dôsledku úmyselného správania otca sa konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu predĺžilo a poukázala na to, že od 1.2.2016 ukončili spoločné hospodárenie, vo februári 2016 poslal otec na výživu maloletého 30 Eur a od marca 2016 posiela 50 eur mesačne. Z uvedených dôvodov navrhla určiť výživné od 1.2.2016 a
nesúhlasila s konštatáciou konajúceho súdu, že v tomto prípade neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa a odôvodňujúce určenie výživného od podania návrhu, t.j. od 1.2.2016. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách štátu z dôvodu, že znalecké dokazovanie neiniciovala a mala snahu dohodnúť sa na úprave styku s maloletým ešte pred ustanovením znalca. Vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na vek maloletého mal konajúci súd v prvom rade prihliadať na jeho vôľu. Navrhla, aby trovy štátu v plnej výške uhradil otec, pretože trval na znaleckom dokazovaní.
3. Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne od 19.4.2016, s povinnosťou platiť ho matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Matkou vyčíslené výdavky na maloletého označil za účelové s cieľom dosiahnuť určenie vyššieho výživného. Konajúci súd sa podľa jeho názoru dôsledne nevysporiadal s vyčíslenými výdavkami a presne nešpecifikoval ich výšku, z ktorej vychádzal pri určovaní výživného. Rovnako tak riadne neodôvodnil výšku určeného výživného 230 Eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslil na 282 Eur, pričom vyslovil presvedčenie, že by sa na ich uspokojovaní mal podieľať v polovičnom rozsahu. Odmietol sa prostredníctvom určeného výživného podieľať na uspokojovaní potrieb matky a zdôraznil, že na výživu maloletého prispieva aj nad rámec, či už vecne alebo peňažne. Poukázal aj na to, že určené výživné 230 Eur mesačne spolu v prídavkami na dieťa 23,52 Eur a daňovým bonusom 21,41 Eur, spolu 274,93 Eur nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a prevyšuje jeho mesačný výdavky.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec nemá a nikdy nemal reálnu predstavu o bežných výdavkoch maloletého a odmietla, že by sa otec niekedy podieľal na uspokojovaní jej potrieb. Zdôraznila, že maloletý má štrnásť rokov, je takmer dospelý, oblečenie potrebuje vo veľkostiach pre dospelých a rovnako výdavky na stravu 200 Eur mesačne zodpovedajú jeho skutočným potrebám. Na základe vyjadrení otca ohľadom odôvodnených potrieb maloletého konštatovala, že otec nepozná skutočné potreby maloletého, jeho zdravotný stav, záľuby ani kamarátov. Uviedla, že oblečenie, ktoré otec poskytol maloletému nad rámec vyživovacej povinnosti dostal od zamestnávateľa vo veľkostiach XXL. Opätovne zdôraznila, že otcovi bola do marca 2016 vyplácaná mzda 2.600 Eur mesačne a následne až do súčasnosti 1.310 Eur mesačne, preto jeho tvrdenia o tom, že je bezdomovec neobstoja. V závere uviedla, že podľa jej názoru schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého, zodpovedá výživné 400 Eur mesačne.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky proti výroku o trovách štátu uviedol, že nemala skutočnú snahu dohodnúť sa na úprave styku s maloletým, ale sa cielene chcela vyhnúť znaleckému dokazovaniu, pretože napriek opakovaným žiadostiam mu styk s maloletým neumožnila a naďalej mu ho neumožňuje bez ohľadu na schválenú rodičovskú dohodu a nereaguje ani na jeho správy a telefonáty.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
12. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
14. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. V tejto právnej veci určené výživné 230 Eur mesačne je v súlade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého a tiež schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Takto určené výživné predstavuje približne 18 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne približne 8 Eur, čo zodpovedá uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého v rozsahu zodpovedajúcom pomerom otca po zohľadnení jeho výdavkov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.
15. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zmyslom tejto úpravy je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Okrem toho, výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne, má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká a nie za minulé obdobie. Predmetná úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude, v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že matke nič nebránilo podať návrh na určenie výživného v čase, kedy prestali s otcom maloletého spoločne hospodáriť, preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie výživného spätne od začatia súdneho konania. Poukazuje na to, že konajúci súd dôsledne posúdil a vyhodnotil príjem otca v čase začatia konania ako aj charakter príjmu zo zahraničnej misie a jeho trvanie, v dôsledku čoho riadne vyhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a správne rozhodol o výživnom v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. K odvolacím námietkam ohľadom trov štátu dodáva, že vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel
od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z O.s.p. (§ 148), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods. 1 Základných princípov CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere jednej polovice.
16. K odvolacím námietkam otca ohľadom výdavkov maloletého dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti, a teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Určené výživné aj z tohto uhla pohľadu v rozsahu 230 Eur mesačne odzrkadľuje odôvodnené potreby detí v rovnakom veku ako je maloletý a zodpovedá životnej úrovni otca. Otec vo svojom odvolaní vyčíslil výdavky maloletého na 282 Eur. Neobstojí však jeho námietka, že by sa na uspokojovaní odôvodnených potrieb a vyčíslených výdavkoch mal podieľať v polovičnom rozsahu zo zreteľom na to, že matka si podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletému plní osobnou starostlivosťou o neho, starostlivosťou o domácnosť, v ktorej maloletý býva ako aj zabezpečovaním jeho denného režimu. Konajúci súd správne zohľadnil aj mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého a o výživnom rozhodol aj so zreteľom na túto objektívnu relevantnú skutočnosť.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.