Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/232/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcov v rade: 1. T. G., nar.XX.X.XXXX, bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou T. G. nar. X.X.XXXX bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika 2. T. G., nar. X.X.XXXX, bytom Dr. V. XXX/X, XXX XX E. nad I., K. republika, zastúpená splnomocneným zástupcom proti žalovaným v rade: 1. J. a aukcie, s.r.o., so sídlom K. 1, XXX XX T., N.: XX XXX XXX, právne zastupuje: AK Y.. T. V., s.r.o., P.O. V. XXXXX/XXB, T., 2. W. X., nar. X.X.XXXX, bytom W., P. okružná XXX/XX, právne zastupuje: H. kancelári Y.. B. X., s.r.o., Ul. bisk. W. č. 6, W., o neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade súd priznáva nárok náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému v 2. rade súd priznáva nárok náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V dňa 30.5.2014 domáhali určenia neplatnosti dražby konanej dňa 28.2.2014 v priestoroch obchodnej spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o., v ktorej boli dražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Palárikovo, zapísané Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. 1532 ako :

- stavba -rodinný dom súp. č. 413, postavený na parcele CKN č. 219/1

- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/1 o výmere 378 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1

- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/2 o výmere 17 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1

- pozemok - parcela CKN parc. č. 219/3 o výmere 15 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1

- pozemok - parcela CKN parc. č. 220 o výmere 504 m2, druh pozemku záhrady v podiele 1/1. V žalobe žalobcovia ďalej uviedli, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli dňa 28.2.2014 dražené žalovaným v rade 1 v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný v rade 2 ako jediný účastník dražby nadobudol predmetné nehnuteľnosti príklepom do svojho vlastníctva za najnižšie podanie 21.500,- eur. Povinnosťou dražiteľa pritom je, ako stanovuje § 12 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov , zabezpečiť ohodnotenie predmetov dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby. Žalobcovia spochybnili

ohodnotenie draženej nehnuteľnosti. Poukázali na iné ohodnotenie tejto nehnuteľnosti, vykonané v súvislosti s iným právnym úkonom a to so záložnou zmluvou č. Z 17853-08 , uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcami dňa 30.7.2008, v ktorej zmluve je v čl. 4.1. uvedené, že cit. ,,Hodnota nehnuteľností špecifikovaných v čl. 3 tejto zmluvy bola stanovená na základe ohodnotenia programu HYPO dňa 7.7.2008 vo výške 1.400.000,-Sk / 46.471,-eur /„. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá ako súčasť procesu, ktorý viedol k poskytovaniu úveru vo výške 46.471,-eur. Podľa žalobcov možno iba ťažko predpokladať, že by banka ako podnikateľ riskovala nedobytnosť svojej celkovej pohľadávky a zanedbala odhad ceny nehnuteľností, resp. poskytla úver, ktorý by bol viac než dvojnásobný oproti hodnote založených nehnuteľností. Preto vychádzajúc z predpokladu starostlivosti riadneho hospodára banky bola hodnota nehnuteľností skutočne viac než dvojnásobná oproti cene, ktorú odhadol žalovaný v rade 1 a za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená žalovaným v rade 2. . Žalobcovia tiež poukázali na to, že je ťažké uveriť, že by hodnota uvedených nehnuteľností za necelých šesť rokov klesla z 46.471,- eur na 21.500,-eur , teda na cca 46 % ceny z roku 2008. Žalobcovia v rade 1 a 2 svoju aktívnu legitimáciu odvodili od ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

2. K žalobe sa písomne vyjadrili obaja žalovaní.

3. Žalovaný v rade 1 vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti dražby, pričom určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti ( t.j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu ). Tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa žalovaného v rade 1 sa jedná o žalobu podanú v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ( Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti , ak to vyplýva z osobitného predpisu ). Žaloba na určenie platnosti ( neplatnosti ) dobrovoľnej dražby je teda žalobou na určenie existencie/ neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom sa jedná o neplatnosť návrhovú, t.j. je potrebné sa jej v stanovenej lehote dovolať a to podaním návrhu na súde žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustanovení cit. zákona vyplýva, že osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby a súčasne z ustanovení cit. zákona vyplýva, že ak ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, nepodaná žalobu na súde v stanovenej - prekluzívnej lehote, toto právo zanikne ( Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov). Taktiež žalovaný v rade 1 poukázal na to, že cit. zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené ( skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne odpodstatnená. Uvedenými podmienkami podľa žalovaného sú:

- tvrdenie porušenia ustanoví zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ,

- a súčasne preukázanie toho, že tým ( porušením ustanovení cit. zákona/ ) bol žalobca dotknutý na svojich právach ( t.j. jedná sa o podmienky kumulatívne ). Žalovaný v rade 1 poukázal aj na to, že toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym a preto predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobcovia splnia povinnosť tvrdenia , povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonávaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom ( ich ) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcoch, aby uniesli ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania. Žalovaný v rade 1 má však zato, že žalobcovia nesplnili ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobcovia nemôžu byť so svojim žalobným návrhom úspešní. Súčasne žalovaný v rade 1 poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 21 zákona o dobrovoľných dražbách žaloba musí byť podaná v 3- mesačnej dobe odo dňa udelenia príklepu. Jedná sa pritom o lehotu prekluzívnu ( prepadnú ) s hmotnoprávnym charakterom ( t.j. najneskôr v jej posledný deň musí byť súdu doručená, nestačí jej odovzdanie orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť). Dražba sa konala 28.2.2014, uvedená lehota skončila márnym uplynutím dňa 28.5.2014. Podľa odtlačku podacej pečiatky súdu na žalobe, žaloba bola súdu doručená dňa 30.5.2017, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo je dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby, na prekluziu práva súd prihliada z úradnej povinnosti.

4. Žalovaný v rade 2 v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenie žalobcov v 1. a v 2. rade je vyvrátené obsahom článku VI. Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.2.2014 č. N 237/2014, NZ 7846/2014 NCR s 7980/2014 vyhotovenej notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom so sídlom v Martine na Ul. Severnej č. 14, ktorý dňa 28.2.2014 p 11.00 hodine, v sídle obchodnej spoločnosti

Dražby a aukcie, s.r.o. na Ul. Jilemnického 1012/30 v Martine zapísal celý priebeh dražby do Notárskej zápisnice. V článku VI. Tejto Notárskej zápisnice je vyslovene uvedené: Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 105/2013 zo dňa 19.8.2013 vyhotoveným Ing. Jánom Gegušom , súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na sumu 28.600,-eur. Z uvedenej notárskej zápisnice nepochybne vyplýva, že priebeh dražby bol v súlade so zákonom č. 5247/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Aj žalovaný v rade 2.vzniesol námietku preklúzie práva, poukázal na to, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu, alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto doby. V tomto prípade bol príklep realizovaný dňa 28.2.2014 a žalobcovia žalobu podali na súd 30.5.2014, t.j. po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty a nebolo preukázané, že by neplatnosť dražby súvisela so spáchaním trestného činu.

5. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.11.2017 sa dostavili obaja žalobcovia a žalovaný v rade 2.. Prítomný bol právny zástupca žalovaného v rade 2.. Neprítomný bol žalovaný v rade 1. a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 29.11.2017.

6. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného v rade 1. a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a vypočul žalobcov.

9. Žalobkyňa v rade 2, ktorá je súčasne aj splnomocnenou zástupkyňou žalovaného v rade v 1 pred súdom uviedla, že ona si myslím, že dražba sa vôbec nekonala. V draženej nehnuteľnosti mala aj spolu so žalobcom v rade 1 trvalý pobyt, z ktorého sa potom, ako sa tá nehnuteľnosť predala cez dražbu odsťahovali, pretože tam už bývali cudzí ľudia. Uviedla, že si myslí, že je dražba neplatná z toho dôvodu, že jej volal stále pán Blažej / žalovaný v rade 2/ z realitnej spoločnosti a chcel aby mu dala kľúče od domu. Stalo sa, že aj dvakrát jej volal, aby dala svojmu synovi plnú moc, aby mu mohol dať kľúče, pretože má záujemcov , aby sa čím skôr ten dom predal. Keď žalobkyňa v rade 2 volala dražobnej spoločnosti a spýtala sa ich prečo ju oslovujú realitky, pán z dražobnej spoločnosti jej povedal, že pán Blažej je jeho známy, že je šikovný a že to rýchlo predá. Má zato, že dražba je neplatná, pretože dom predávala realitka. Na otázku súdu ,či sa žalobkyňa 2, alebo žalobca v rade 1 zúčastnili dražby a či vedia, kto nehnuteľnosti dražil, obaja žalobcovia zhodne uviedli, že sa dražby nezúčastnili. Žalobkyňa v rade 2 ešte uviedla, že aj nejaký mladý pár mal záujem tieto nehnuteľnosti kúpiť, ale že dražobná vyhláška bola vyvesená len týždeň a že nevedeli kam majú ísť. Behom tých 7 dní ako to bolo vyvesené dom nebol predaný. Bol predaný inokedy. Žalobkyňa v rade 2 opäť uviedla, že v roku 2008 brali úver v banke a v tejto súvislosti bolo vypracované aj ohodnotenie vyššie uvedených nehnuteľností a to v tom čase v sume 46.471,49 eur a bolo to ešte pred rekonštrukciou týchto nehnuteľností. A napriek tomu sa následne / v dražbe/ nehnuteľnosť predala len za niečo vyše 20.000,- eur. Žalobca v rade 1 uviedol, že k všetkému sa už vyjadrila jeho manželka/ žalobkyňa v rade 2 /, ktorá to aj rieši. Žalobkyňa v rade 2 do spisu založila fotokópiu oznámenia Obecného úradu Palárikovo o dražbe- odpoveď a to zo dňa 22.10.2013, žiadosť dražobnej spoločnosti o zverejnenie oznámenia o dražbe zo dňa 7.10.2013 a oznámenie o dražbe zo dňa 2.10.2013, z ktorých je však zrejmé, že tieto listiny sa týkali dražby, ktorá sa mala konať podľa oznámenia o dražbe 22.10.2013, malo ísť o opakovanú dražbu, a inú dražbu, t.j. nie tú , ktorej platnosť je napadnutá v tomto konaní. Žalobcovia nijakým spôsobom nezdôvodnili, prečo ako dôkaz predložili písomnosti týkajúce sa inej dražby a to z roku 2013 a ani nijako neozrejmili, čo chceli uvedenými listinami preukázať.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2 opätovne pred súdom uviedla, že žalobcom uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia ani nijakým spôsobom nepreukázali že v tejto nehnuteľnosti mali v čase dražby trvalý pobyt. Podotkla, že sa jednalo o tretiu dražbu, to znamená že žalobcovia vedeli, že ich nehnuteľnosť sa draží. Okrem uvedeného taktiež uviedla, že si žalobcovia nesplnili ani svoju povinnosť zo zákona o dražbách a príslušnej správe katastra neohlásili, že podali na súd túto žalobu. Vzhľadom na to že si nesplnili túto zákonnú povinnosť došlo už k ďalšiemu prevodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam na Ľuboša a Vladimíru Tomšíkových.

11. Žalovaný v rade uviedol, že o tieto nehnuteľnosti mal záujme z tohto dôvodu, že mal na nich ďalších kupcov. Uvedené nehnuteľnosti neboli v tom čase obývateľné, chýbalo tam sociálne zariadenie, nebol tam záchod , kúpeľňa, linka, steny boli plesnivé, dvor v okolí neupravený. Podľa jeho informácií bol tento dom dlhšie neobývaný. Na otázku súdu, z akého dôvodu a kedy vyvolával žalovaný v rade 2 žalobkyni v rade 2 kvôli kľúčom od nehnuteľností, tento uviedol, že osobne so žalobcami nestretol, nikdy s nimi nekomunikoval. Keď komunikoval, tak komunikoval len s ich synom a aj to až po dražbe.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania napadnutej dražby / ďalej len zákon/ účinného v čase konania napadnutej dražby tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich. Podľa § 2 písm. a) zákona na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 6 ods. 1 zákona dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20131001.html> a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. Podľa § 7 ods. 1 zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20131001.html> Podľa § 12 ods. 1 zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html> alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html>, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 21 ods. 2 zákona v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html> v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html>). Podľa § 21 ods. 3 zákona osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Podľa § 21 ods. 4 zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Žalobcovia, ako bývalí vlastníci, sa v tomto konaní žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2014, čo preukazuje otlačok pečiatky súdu, ktorý podanie prijal, domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby nehnuteľností, konanej dňa 28.2.2014 v Martine. O priebehu dražby bola spásaná notárska zápisnica notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom. Dražobníkom bola spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. / žalovaný v rade 1/. Navrhovateľom dražby bola Všeobecná úverová banka, a.s. ako záložný veriteľ. Predmetom dražby boli v bode 1 tohto rozsudku uvedené nehnuteľnosti, v tom čase vo vlastníctve žalobcov v rade 1 a 2. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudok vyhotoveným súdnym znalcom Ing. Jánom Gregušom na sumu 28.600,- eur. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 21.500,- eur. Príklep bol udelený účastníkovi dražby č.1 Kevinovi Blažejovi / žalovaný v rade 2/ za sumu 21.500-,eur. Vydražiteľom dražených nehnuteľností sa teda stal žalovaný v rade 2, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva za sumu 21.500,- eur. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že vzhľadom na ustanovenie § 12 ods. 2 vyššie cit. zákona majú pochybnosti ohľadom ohodnotenia dražených nehnuteľností. Zdalo sa im ťažko uveriteľné, že hodnota nehnuteľností od roku 2008, kedy boli ohodnotené pre účely brania úveru na sumu 46.471,- eur, klesla za necelých 6 rokov na sumu 21.500,- eur / suma za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené v roku 2014/.V tejto súvislosti žalobcovia ako dôkaz predložili zmluvu o zriadení záložného práva č. Z 17853-08 zo dňa 30.7.20108, uzatvorenú medzi záložným veriteľom - Všeobecná úverová banka a.s. a medzi žalobcami v rade 1 a 2 ako záložcami. Uvedený záložný veriteľ- Všeobecná úverová banka a.s. bol aj navrhovateľom napadnutej dražby a aj výkon záložného práva z uvedenej záložnej zmluvy č. Z 1785-08 bol realizovaný formou napadnutej dražby. Zo samotného znenia uvedenej záložnej zmluvy nijako nevyplýva, že ohodnotenie nehnuteľnosti bolo v čase uzavretia zmluvy vykonané znalcom z príslušného odboru, naopak z jej čl. 4.1. vyplýva, že hodnota zálohu bola stanovená len na základe ohodnotenia programu HYPO, t.j. nebol vypracovaný kvalifikovaný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Naopak, pre účely dražby bol vypracovaný znalecký posudok a Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená súdnym znalcom Ing. Jánom Gregušom na sumu 28.600,- eur. Žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by ohodnotenie vykonané znalcom bolo vykonané nejakým pochybným spôsobom, t.j. že by znalec pri určovaní ceny postupoval v rozpore s právnymi predpismi. Dôkazy nimi predložené na pojednávaní sa týkali inej dražby, ktorá sa mala konať podľa oznámenia o dražbe 22.10.2013. Žalobcovia pritom ani riadne nezdôvodnili, prečo ako dôkaz predložili práve písomnosti týkajúce sa inej dražby a to z roku 2013 a ani nijako neozrejmili, čo chceli uvedenými listinami preukázať. Ďalej súd poukazuje na to, že žalobcovia v žalobe neuviedli, resp. neoznačili všetky osoby, ktoré podľa 21 ods. 4 cit. zákona majú byť účastníkmi konania. Účastníkom tohto konania má byť aj navrhovateľ dražby, tohto však žalobcovia nežalujú. Samotný predmet konania aj okruh účastníkov konania je pritom v civilnom sporovom konaní len v dispozícii žalobcu, tento určuje , čo bude predmetom sporu a tento určuje aj okruh jeho účastníkov. Keďže však žalobcovia neoznačili všetkých účastníkov konania o neplatnosť dražby, tak ako to požaduje ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách , má súd zato že aj z uvedeného dôvodu , pre nedostatok zákonnom stanoveného okruhu účastníkov konania bolo potrebné žalobu zamietnuť. Okrem uvedené však súd poukazuje najmä nato, že žalobcovia nepodali žalobu včas. Žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti dražby na súde dňa 30.5.2014. Ak je v zákone stanovená lehota na uplatnenie si práva na súde, je táto lehota prekluzívna a ak právo nie je uplatnené v tejto lehote, tak zaniká. Konanie v tejto veci teda začalo v zmysle § 82 ods.1 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho priadku / bez ohľadu na to, kedy bola žaloba zo strany žalobcov podaná na pošte/ až dôjdením žaloby na súd a to dňa 30.5.2014, čo preukazuje otlačok pečiatky súdu, ktorý žalobu prijal. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby trojmesačná. V žalobe napadnutá dražba sa konala dňa 28.2.2014. Trojmesačná prekluzívna lehota podľa § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 28.5.2014. T.j. žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Len v prípade, že by žalobcovia mali v čase konania dražby v draženej nehnuteľnosti trvalý pobyt a zároveň ak by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, by sa mohli domáhať neplatnosti dražby na súde aj po uplynutí trojmesačnej lehota. K tomu, aby mohli žalobcovia úspešne podať túto žalobu aj po uplynutí vyššie uvedenej trojmesačnej lehoty, museli by byť splnené dve podmienky a to súčasne. A to existencia trvalého pobytu žalobcov v draženej nehnuteľnosti v čase dražby a súčasne / zároveň/ by musel dôvod neplatnosti dražby súvisieť so spáchaním trestného činu. V konaní nebolo zo strany žalobcov preukázané, že neplatnosť dražby súvisí so spáchaním trestného činu. Žalobcovia ani netvrdili, že by v súvislosti s touto dražbou bolo vedené nejaké trestné konanie a že by bolo v rámci trestného konania preukázané, že bol spáchaný nejaký konkrétny trestný čin. Keďže nebola splnená už táto podmienka, nebolo potrebné ďalej ani skúmať, či mali žalobcovia v nehnuteľnosti

v čase jej dražby hlásený trvalý pobyt, pretože len existencia tejto podmienky by bola nepostačujúca. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z uvedeného dôvodu, a to uplynutia 3 mesačnej zákonnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v rade 1 a 2 , ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému v rade 1 priznal voči žalobcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a aj žalovanému v rade 2 priznal voči žalobcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.