Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/367/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G.. T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5 proti žalovaným 1. U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., S. X, 2. G.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. XX, 3. G.. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. XX, 4. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., H. X a 5. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., N. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.1.2016 č.k. 24C/213/2015-61 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese O. G., v obci O. - W. zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. W. ako pozemok parcely č. XXX záhrada o výmere 1468 m2, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a dom so súp. č. 132 na parcele č. XXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaj bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to žalobkyni - 1/12, žalovanému 1/ - 21/40, žalovanému 2/ - 1/12, žalovanému 3/ - 9/80, žalovanému 4/ - 9/80 a žalovanému 5/ - 1/12. Ďalším výrokom uložil žalovaným v 1. až 5. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 3.125,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podľa výpisu z LV č. XXX, kat. úz. W. sú účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2, parcel. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX, a to žalobkyňa v podiele 1/12, žalovaný v 1. rade v podiele 21/40, žalovaná v 2. rade v podiele 1/12, žalovaný v 3. rade v podiele 9/80, žalovaný v 4. rade v podiele 9/80 a žalovaná v 5. rade v podiele 1/12. Žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného v 1. rade na uzavretie dohody o zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, podľa ktorej by žalovaný v 1. rade nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Žalovaný 1/ s týmto návrhom nesúhlasil. Súd prvej inštancie zistil, že ani jeden zo spoluvlastníkov nebýva ani nebýval v minulosti v rodinnom dome súp. č. XXX. Žalobkyňa a žalovaný v 2. až 5. rade žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a vyporiadať ho predajom s tým, že zhodne uviedli, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné medzi spoluvlastníkov, o prikázanie všetkých nehnuteľností do svojho vlastníctva neprejavil záujem ani

jeden zo spoluvlastníkov, preto je možné len nariadiť predaj nehnuteľností a rozdeliť výťažok z predaja. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný spor podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ). Vykonaným dokazovaním zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je možné, preto zisťoval, či by bolo možné a účelné prikázať časť nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, konkrétne žalovanému v 1. rade v zmysle jeho návrhu. Žalovaný 1/ žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom a prednú časť nehnuteľnosti parc. č. XXX, ktorá je využívaná ako dvor a je na nej postavený rodinný dom. Tvrdil, že z parc. č. XXX treba odčleniť časť na prístupovú cestu pre zadnú časť pozemku, teda pre záhradu, aby sa záhrada mohla predať ako samostatný pozemok. Tiež žiadal o odčlenenie parc. č. XXX s tým, že zvyšok je možné predať. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade počas celého konania svoje návrhy menil a nikdy ich riadne neupresnil, pričom ostatní účastníci konania so žiadnym z návrhov žalovaného 1/ nesúhlasili. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci zohľadnil situovanie sporných nehnuteľností, teda to, že dom, dvor a záhrada tvoria jeden funkčný celok a v prípade, že by predná časť pozemku, teda dvor s rodinným domom pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a nariadil by sa predaj zadnej časti pozemku - záhrady, dá sa dôvodne predpokladať, že cena by bola podstatne nižšia, ako by sa predávali nehnuteľnosti v celku. Žalovaný v 1. rade by bol neprimerane zvýhodnený na úkor ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný v 1. rade po prikázaní rodinného domu a prednej časti pozemku by nebol schopný uhradiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom ich podiely, tie by mohol uhradiť až po predaji zadnej časti pozemku, teda záhrady. Súd prvej inštancie preto považoval za najspravodlivejšie riešenie medzi spoluvlastníkmi nariadenie predaja celej nehnuteľnosti, pri ktorom by nebol neprimerane zvýhodnený ani znevýhodnený ani jeden zo spoluvlastníkov. Žalovaný 1/ žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, pričom tvrdil, že investoval 20.000,00 eur, z ktorých žiada 10.000,00 eur zohľadniť pri vyporiadaní. Tento svoj návrh nešpecifikoval, neupresnil akú sumu žiada zaplatiť za investície od spoluvlastníkov a nepreukázal výšku investícií, ani to, kedy boli investície vynaložené. Z tvrdení žalovaného 1/ navyše vyplýva, že nešlo o investície na nevyhnutné opravy a údržbu a boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, všetky investície boli vykonané v roku 2007, 2008 a zo strany žalobkyne bola vznesená námietka premlčania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/, pričom zastáva názor, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí tiež s výrokom o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V dôvodoch odvolania uvádza, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, o tieto sa staral, už od detstva tam chodieval, pretože jeho nebohá mama sa starala o svojich rodičov a následne o svojho brata F. M.. Nehnuteľnosti zveľaďoval, investoval do rekonštrukcie domu, kde zaviedol vodovod, kúrenie, kanalizáciu, elektrické vedenie. V dome býval strýko a sestra. Ostatní spoluvlastníci nemali záujem o strýka, ani o nehnuteľnosti. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemá k týmto nehnuteľnostiam žiadny citový vzťah, okrem neho. K námietke premlčania vznesenej žalobkyňou vo vzťahu k investíciám do spoločnej nehnuteľnosti zastáva názor, že investoval do spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, čím vznikla povinnosť spoluvlastníkov vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré by vzniklo až pri zániku podielového spoluvlastníctva vo výške zhodnotenia ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, preto pri plynutí premlčacej lehoty je podľa jeho názoru dôležitá práve skutočnosť, ktorou je zánik podielového spoluvlastníctva. Odvolateľ si myslí, že jeho návrh zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sčasti prikázaním do jeho vlastníctva a sčasti predajom by bol v prospech ostatných podielových spoluvlastníkov. Tvrdí, že pri pokuse o predaj nehnuteľnosti by bol záujem iba o pozemok a nie aj o dom. Spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ním navrhovaným spôsobom by bol aj v súlade s § 142 OZ. Čo sa týka bývania v rodinnom dome zastáva názor, že jeho rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou ako väčšinového podielového spoluvlastníka bolo platné a ostatní spoluvlastníci sa mu mali podrobiť. Čo sa týka trov konania, dáva do pozornosti súdu, že mal snahu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, dokonca prvotne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dohodou, a to predajom, na čo žalobkyňa nereagovala. Ešte pred podaním žaloby inicioval viacero stretnutí s ostatnými spoluvlastníkmi s cieľom dohodnúť sa a vyriešiť situáciu, pričom žalobkyňa sa nezúčastnila ani jedného stretnutia. Priznanie náhrady trov konania považuje za nespravodlivé a domnieva sa, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uvádza, že v prejednávanej veci nie je možné hovoriť o predčasnosti. Žalobkyňa sa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva usiluje od roku 2010, čo v konaní preukázala. Návrhy žalovaného 1/, že jej vyplatí 1.000,00 eur a on si ponechá dom a dvor a výťažok z predaja sa rozdelí, je ťažko možné označiť reálnym návrhom. Aj súd prvej inštancie dal žalovanému priestor na vyriešenie sporu zmierlivo. V súvislosti s rozhodovaním o hospodárení so spoločnou vecou poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Ostatní žalovaní potvrdili, že ako spoluvlastníci nedali žalovanému 1/ súhlas na prenechanie nehnuteľností do užívania tretej osobe a rovnako nedali súhlas na žiadnu investíciu do nehnuteľností. Záver súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti nehnuteľností je presvedčivý a má oporu v ustálenej judikatúre. Správnosť záveru potvrdzuje aj stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice z 5.2.2016, ktoré potvrdzuje, že záhrada na pozemku parc. č. XXX nie je samostatne využiteľná a má slúžiť výlučne ako záhrada pri rodinnom dome. Návrh žalovaného v 1. rade na nepriznanie trov konania považuje za neopodstatnený a nespravodlivý. Odvolanie žalovaného 1/ je iba rekapituláciou jeho argumentov pred súdom prvej inštancie, ktoré považuje za nedôvodné.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá veta . Žalovaný 1/ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po posúdení splnenia podmienok prípustnosti odvolania odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je nedôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie, na tento zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

8. Odvolací súd konštatuje, že podstata odvolacích námietok žalovaného 1/ smeruje voči spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a čiastočne aj k otázke investícií do nehnuteľností, ktoré chcel žalovaný 1/ zohľadniť v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

9. Medzi sporovými stranami nie je spor ohľadom otázky, že pre neuzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné podielové spoluvlastníctvo všetkých sporových strán zrušiť rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Uvedené ustanovenie upravuje spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nastupuje iba za splnenia predpokladu, že nedošlo k dohode spoluvlastníkov. Ust. § 142 pritom určuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že reálne rozdelenie veci v spoluvlastníctve sporových strán nie je dobre možné. Predmetom spoluvlastníctva je jeden rodinný dom a dva pozemky, dom s dvorom a záhrada. Reálna deľba prichádza do úvahy v zásade iba

vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne deliteľný s tým, že pri nehnuteľnostiach platí, že rozdelenie je potrebné považovať za nie dobre možné vtedy, ak by nemohli rozdelením vzniknúť samostatné veci, ktoré by mohli slúžiť jednotlivým vlastníkom vzhľadom na ich povahu a funkčné využitie. Reálne rozdelenie sporných nehnuteľností nie je dobre možné ani v prípade kombinácie s finančnou kompenzáciou. Takýto návrh navyše v priebehu konania ani nebol prednesený.

13. Odvolateľ zastáva názor, že prichádza do úvahy kombinácia prikázania časti veci do jeho výlučného vlastníctva so súčasným zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva k zostávajúcim častiam sporných nehnuteľností formou ich predaja. Pri takomto spôsobe vyporiadania však existujú dve prekážky. Prvou je nemožnosť účelného využitia dvoch novovzniknutých nehnuteľností, o čom svedčí aj stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Navyše žalovaný 1/ žiadnym spôsobom procesne nesformuloval svoj návrh na kombinovanie vyporiadania. Podmienkou takéhoto spôsobu vyporiadania musí byť geometrický plán, na základe ktorého by vznikli nehnuteľnosti v novom usporiadaní. Ďalšou prekážkou sú subjektívne predpoklady na strane žalovaného 1/ ako majoritného spoluvlastníka nehnuteľností. V priebehu konania sám žalovaný 1/ uviedol, že nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktoré by mohol vyplatiť ostatným ustupujúcim spoluvlastníkom ako hodnotu ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o otázku, ktorá má ústavnoprávny rozmer, pretože rozdelenie spoluvlastníctva takým spôsobom, pri ktorom u jedného alebo niekoľkých spoluvlastníkov dôjde k zániku ich spoluvlastníckeho podielu na veci, musí byť kompenzované poskytnutím primeranej náhrady, pretože ide svojim spôsobom o nútené odňatie vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že sporné nehnuteľnosti tvoria jeden funkčný celok, ktorý nie je možné rozdeliť a preto neprichádza do úvahy ani kombinovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Za účelné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva je preto možné považovať prikázanie všetkých nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov so súčasnou náhradou tzv. ustupujúcim spoluvlastníkom alebo vyporiadanie spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že nariadenie predaja veci má nastupovať najmä v prípade, ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že splnenie tejto podmienky sa musí posudzovať zo širšieho hľadiska, než z doslovného znenia textu zákona. Záver o tom, že vec spoluvlastník nechce, je potrebné urobiť jednak v tom prípade, ak všetci spoluvlastníci výslovne vyhlásia, že nemajú záujem o prikázanie veci do ich výlučného vlastníctva a rovnako aj v prípade, ak niektorý zo spoluvlastníkov síce o nehnuteľnosť prejaví záujem, ale z objektívneho hľadiska nie je možné vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci do vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov so súčasnou finančnou kompenzáciou, napríklad aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na finančné vyrovnanie nárokov ustupujúcich spoluvlastníkov.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje zvolený spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci za vhodný a spravodlivý.

16. K odvolacím námietkam odvolateľa, v ktorých navrhol zohľadniť jeho investície do spoločnej veci uvádza odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, že tento nárok žalovaného 1/ je premlčaný.

17. Podľa § 139 ods. 1, 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh z ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný 1/ je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a takisto je nesporné, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodol sám tým spôsobom, že vykonal do spoločnej veci investície. Rozhodnutie o tom, aká investícia a v akej výške má byť do spoločnej veci vykonaná, je zahrnutá pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou. Ak jeden zo spoluvlastníkov investoval do spoločnej veci, vzniká povinnosť ostatných spoluvlastníkov nahradiť investície podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o osobitný záväzkový vzťah vo vnútri spoluvlastníckeho vzťahu, pričom platí, že právo požadovať od ostatných spoluvlastníkov nahradenie hodnoty časti investície vzniká dňom vykonania tejto investície. Z dokladov predložených žalovaným v 1. rade je zrejmé, že investície boli vykonané v rokoch 2007 a 2008. Je nepochybné, že majetkový nárok

na zohľadnenie investícií voči ostatným spoluvlastníkom je premlčaný v čase, keď súd koná o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

19. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a to vzhľadom na procesné stanoviská odvolateľa v priebehu celého konania. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za vecne správne.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako celok podľa § 397 ods. 1 ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti odvolateľovi.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.