Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2898-2011.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Subarea
2Er/2898/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica, proti povinnému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom T. č. XXXX/XX, M., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. pod č. EX 2314/11 o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 44,65 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.03.2016 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, keďže povinný zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 50,75 € podľa pripojenej špecifikácie. 2. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25D/623/2012 zo dňa 26.06.2013 mal súd preukázané, že povinný dňa 15.10.2012 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené s poukazom na § 175h ods. 1 OSP, pretože povinný nezanechal žiadny majetok. 3. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „Ex. por.“) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). 4. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, súd s poukazom na závery zistené v rámci dedičského konania po povinnom postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a exekúciu zastavil, keďže povinný nezanechal žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, a preto nie je možné z týchto dôvodov v exekúcii pokračovať (rozh. NS SR sp.zn. 6MCdo/11/2011 zo dňa 29.02.2012). 5. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej výške 50,75 € (odmena súdneho exekútora = 33,19 €; náhrada hotových výdavkov = 9,10 €; náhrada za stratu času = 2,64 €; DPH 20% = 8,46 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z úhrady za poštovné vo výške 8,20 € a poplatkov za elektronické lustrácie vo výške 0,90 €. 6. V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie (§ 200 ods. 5 Ex. por.). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Ex. por.). 7. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v platnom znení v exekučných konania začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. 9. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky). 10. Súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v požadovanej výške 33,19 €. 11. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 8,20 €. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 2314/11 totiž vyplýva, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2012 dve doporučené zásielky do vlastných rúk s opakovaným doručením a v roku 2016 dve doporučené zásielky do vlastných rúk. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku, v zmysle ktorého bola v roku 2012 cena doporučenej zásielky do vlastných rúk s opakovaným doručením vo výške 1,60 € a v roku 2016 cena doporučenej zásielky do vlastných rúk vo výške 1,40 €. 12. Súd však skrátil výšku poštovného o tri štvrtiny za doručovanie žiadosti o zaslanie uznesenia Okresnému súdu Banská Bystrica, keďže z doručenky vyplýva, že súdny exekútor doručoval zásielku v štyroch exekučných konaniach naraz jednou poštovou zásielkou (EX 883/98, EX 882/98, EX 2314/11 a EX 1113/98). Je teda preukázané, že z vynaložených nákladov určených na doručenie tejto poštovej zásielky (1,40 €) len jedna štvrtina (0,35 €) pripadá na doručenie zásielky v predmetnom exekučnom konaní. Rovnako súd postupoval, keď skrátil poštovné (o dve tretiny zo sumy 1,40 €) za zásielku, ktorou súdny exekútor doručoval podnet na zastavenie exekúcie, ktorý doručoval v troch exekučných konaniach (EX 2553/11, EX 2314/11 a EX 5263/07). Súd pri krátení poštovného v daných prípadoch postupoval z dôvodu, že súdny exekútor si rovnakú cenu za poštovné môže uplatňovať aj v iných konaniach, čo by mohlo viesť k tomu, že za jednu zásielku mu bude priznaná plná náhrada opakovane. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 4,02 € (1,60 + 1,60 + 0,47 + 0,35). Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. 13. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť v súvislosti s elektronickými lustráciami v celkovej výške 0,90 €, pretože súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. 14. Súd napokon priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 37,21 € (odmena 33,19 € + náhrada hotových výdavkov 4,02 €), t.j. vo výške 7,44 €. 15. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 16. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekučného konania. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekúcie, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie. 17. Trovy exekúcie vo výške 44,65 € je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.