Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-252-2016.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/252/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: P. J., Z.. X. X. XXXX, B. Ť. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Vladimír Pochom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ D.. P. B., Z.. XX. X. XXXX, B. Q. XX, XXX XX B., 2/ F.. T. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. Q. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. Matúš Hribom, advokátom, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o náhradu škody, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/106/2013-117 zo dňa 01.06.2016 takto
rozhodol:
1. Odmieta sa odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
2. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 82,50 Eur a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 82,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 50,41 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2. 5. 2013 domáhal od žalovaných vydania hnuteľnej veci, a to jeleních parohov a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žaloby v znení: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 330 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľnej veci (jelením parohom), zobrazeným na fotografiách pripojených k žalobe, a to v podiele 1 z celku, keďže tieto zdedil po svojom otcovi. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 587/94, Dnot 293/94 zo dňa 6.5.1997.
4. Poukazujúc na ustanovenie článku III. zmluvy medzi P. C. a žalovanými zo dňa 3.5.2010 sa žiada uviesť, že vychádzajúc zo základnej zásady známej už z rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipset habet“ nie je možné, aby žalovaní nadobudli vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel od nevlastníka veci. Nestalo sa tomu tak ani na základe originárneho spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva (vydržaním). Plynutie vydržacej doby malo mať podľa žalovaných počiatok najneskôr od uzavretia kúpnej zmluvy medzi P. C. a žalovanými dňa 3.5.2010.
Žaloba bola podaná na súd dňa 2.5.2013. V danom prípade teda prinajmenšom neuplynula zákonom požadovaná trojročná vydržacia doba (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže žalobca podal žalobu dňa 2.5.2013, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Naviac vychádzajúc zo žalovanými nerozporovaného tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca ich oslovil s požiadavkou o vydanie veci pred podaním žaloby, teda aj táto skutočnosť (spochybňovanie oprávnenosti držby) by musela mať význam pri posudzovaní dobromyseľnosti počas plynutia vydržacej doby a dĺžky jej plynutia. Obdobná skutočnosť sa týka posudzovania dobromyseľnosti rodinných príslušníkov žalobcu (T. J., P. J., P. C.), ktorí nepochybne mali vedomosť o majetku zdedenom po poručiteľovi X. J. z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 6.5.1997.
5. Pretože vec bola v priebehu konania zničená, čo mal súd za preukázané z priložených fotografií a nerozporovania tejto skutočnosti žalovanými, vznikla teda na tejto veci škoda, ktorej výšku mal súd preukázanú z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 587/94, Dnot 293/94 zo dňa 6.5.1997 vo výške 10.000 Sk. Pri pripustení zmeny žaloby žalobca žiadal priznať sumu 330 eur, ktorá predstavovala hodnotu zničenej veci. Vzhľadom na to, že žalobca bol spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci v 1, patrí mu náhrada škody v 1 ceny hnuteľnej veci, teda vo výške 1 zo sumy 330 eur, t.j. 82,50 eur. V ostatnej časti požadovanej náhrady škody, keďže nebol vlastníkom celej veci, bola jeho žaloba nedôvodná, preto ju súd zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
7. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Namietali, že súd sa nedostatočne vyrovnal s nadobúdacím titulom svedčiacim žalovaným vo vzťahu k jeleniemu parožiu a to aj v súvislosti s ich nadobudnutím právnym predchodcom. V tomot smere poukázali na znenie čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2010, v zmysle ktorého prevodom bolo aj všetko vybavenie a zariadenie domu. Keďže súd nevykonal výsluch svedka P. C., nemohol ani zistiť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie plynutia vydržacej doby a splnení podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Do vydržacej doby je možné započítať dobu držby ich právneho predchodcu. Súd dospel k nesprávnemu záveru o nedobromyseľnosti ich právneho predchodcu. Pre prerušenie plynutia vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o skutočnostiach, ktoré spochybňujú jeho právny vzťah k veci, čo v danom prípade možno konštatovať až doručením žaloby žalovaným. Žalobca od nadobudnutia hnuteľnej veci, t.j. 13 rokov neoslovil ani jedného z právnych predchodcov žalovaných. Sám žalobca nespochybňoval predaj všetkého zariadenia nehnuteľnosti. Ak by aj nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva k veci v celom rozsahu, žalovaní sa nepochybne stali spoluvlastníkmi veci. Preto bolo možné vyporiadať právne vzťahy medzi sporovými stranami podľa zásad konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prípadne o nakladaní so spoločnou vecou. Súd nijakým spôsobom nezistil, kto škodu na veci spôsobil. Na strane žalovaných nie je daná pasívna legitimácia. Súd v odôvodnení uvádza, že došlo k zničeniu veci, čo však nebolo tvrdené ani jednou zo sporových strán. Nebola ustálená ani protiprávnosť konania žalovaných, čo má za následok, že nemožno uvažovať ani o kauzálnom nexuse. Naviac náhrada škody sa určuje z ceny veci v čase jej poškodenia. Žalovaní namietali aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas toho, ako jeho mama bývala v dome v obci X. už ako vdova, nemal dôvod parohy si privlastniť. Vo februári 2013 sa dozvedel, že dom bol predaný v roku 2010. V tomto mesiaci následne kontaktoval žalovaného a oznámil mu, že je podielovým spoluvlastníkom parožia a požiadal ho o ich vydanie. Žalovaný mu oznámil, že parožie je poškodené. Sestra T. C. počas svojho života nenadobudla ani darovacou zmluvou od mamy žiadny jej spoluvlastnícky podiel na paroží. P. C. predal rodinný dom žalovaným a v dome nechal aj parožie, keďže buď bol v domnienke, že všetko je vyporiadané, alebo si myslel, že parožie je zariadením domu, alebo mu jeho matka zatajila, že žalobca je vlastníkom parožia v podiele 1. Pri prehliadke parožia žalobca zistil, že tieto sú vážne a trvalo poškodené, stratili hodnotu. P. C. nie je znalý vlastníckych pomerov k parožiu. Súd prvej inštancie rozhodol správne. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 11. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloby v prevyšujúcej časti zamietnutá odvolací súd uvádza, že rozhodnutie bolo v predmetnej časti vydané v prospech žalovaných. Žalovaní tak s poukazom na ust. § 359 CSP nie sú osobou oprávnenou na podanie odvolania voči tomuto výroku, preto odvolací súd odvolanie žalovaných proti zamietavému výroku postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
12. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil záver o pasívnej legitimácii žalovaných. Žalovaní v tomto smere už vo vyjadrení k žalobe poukazovali na skutočnosť, že vydržacia doba vo vzťahu k parohom začala plynúť najneskôr dňa 03.05.2010 (t.j. dňom uzavretia kúpnej zmluvy s P. C.), nerátajúc právnych predchodcov žalovaných v dobromyseľnej držbe. Zároveň uviedli, že P. C. vystupoval vo vzťahu k veciam nachádzajúcim sa v dome ako výlučný vlastník a F. C. (matka žalobcu) ako predchádzajúca vlastníčka vecí nachádzajúcich sa v dome bola pri odovzdávaní nehnuteľnosti prítomná. Navrhli ako svedka vyslúchnuť P. C.. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia nemožno zistiť z akých skutočností súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil, keď uviedol, že P. C. nemohol byť dobromyseľným držiteľom veci. K tomuto odvolací súd uvádza, že P. C. nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi - otcovi žalobcu, v ktorom žalobca nadobudol vlastnícke právo k parohom v podiele 1/4. Aj samotné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu spochybňuje záver o nedobromyseľnosti P. C.. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nijakým spôsobom nevyrovnal s čestným vyhlásením P. C., v zmysle ktorého nehnuteľný a hnuteľný majetok v obci X. v celosti a bez tiarch nadobudol od svojej matky v roku 2009. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie o prerušení plynutia vydržacej doby dňom doručenia žaloby súdu, keďže momentom doručenia žaloby súdu žalovaní nenadobudli vedomosť o spochybnení ich vlastníckeho práva k parohom žalobcom. Relevanciu pri posudzovaní otázky prípadného nadobudnutia vlastníctva parohov žalovanými môže mať aj postoj žalobcu k predmetu jeho vlastníctva. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016. Žalobca v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2010 previedol svoj podiel na rodinnom dome v obci X. v podiele 1/8 na sestru T. C.. Podľa vyjadrenia žalobcu sa parohy po celý čas nachádzali v predmetnom rodinnom dome. Javí sa, že žalobca sa o parohy a ich osud nezaujímal po prevedení jeho spoluvlastníckeho podielu na dome na jeho sestru T. C. v roku 2000 a ani po úmrtí jeho sestry T. C. v roku 2010. Otázku vlastníctva parohov začal riešiť až v roku 2013, kedy sa v zmysle jeho vyjadrenia od známych v obci Petrová dozvedel, že rodinný dom bol predaný.
13. Posúdenie otázky dobromyseľnej držby a jej trvania, posúdenie vlastníckeho práva k parohom je smerodajné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom táto otázka nebola v konaní náležite súdom zodpovedaná.
14. V rozhodnutí ďalej absentuje skutkové aj právne posúdenie veci vo vzťahu k zodpovednosti žalovaných za škodu vzniknutú na parohoch. Z rozhodnutia nemožno zistiť akým spôsobom a na základe akých skutkových okolností mal súd prvej inštancie preukázané naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody).
15. V prejednávanom prípade došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej otázke týkajúcej sa vlastníctva parohov, od ktorej záviselo správne rozhodnutie vo veci a to isté platí aj vo vzťahu k (ne)zisteniu predpokladov zodpovednosti za škodu. V dôsledku toho nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za presvedčivé a táto skutočnosť sama osebe je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie sumy 82,50 Eur, pričom v rozhodnutí sa vyrovná so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám ustanoveným v § 220 ods. 2 CSP a pôsobilo presvedčivo.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).