Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-29-2017.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v O. ako kolíznym opatrovníkom dieťa matky X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpená JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na adrese Partizánska 45, Bardejov a otca Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpený JUDr. Petrom Novosadom, LL.M, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Masarykova 16, Prešov o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o zmenu úpravy styku a zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6P/28/2017-61 zo dňa 20.07.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom zamietol návrh a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery, a to či už na strane osoby povinnej platiť výživné, alebo na strane osoby oprávnenej z výživného. Naposledy bolo o výživnom na maloletú W. S. rozhodované dňa 06.06.2016. Od poslednej úpravy výživného tak uplynula doba jedného roka. Súd prvej inštancie nezistil, aby na strane otca a ani na strane maloletej, došlo za toto krátke obdobie k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Výživné určené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P 102/2016 zo dňa 06.06.2016 vo výške 80,- EUR mesačne považoval za primerané schopnostiam, majetkovým a zárobkovým pomerom otca a rovnako primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa. Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadne okolnosti, odôvodňujúce zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP").
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa matky nedostatočne zistil skutkový stav veci a neposúdil všetky relevantné skutočnosti. Aj keď od poslednej úpravy vzájomných pomerov uplynul len jeden rok, za uvedené obdobie došlo k zásadným zmenám na strane maloletej. Táto nastúpila do predškolského zariadenia, čím sa náklady matky zvýšili. Maloletá W. trpí viacerými zdravotnými problémami, ktoré matka riadne zdokladovala, čo však súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a ani sa s nimi v odôvodnení rozsudku riadne nevysporiadal. Pri poslednej úprave práv a povinností bola uzatvorená rodičovská dohoda, a je teda zrejmé, že predmetná vec nebola v tom
čase podrobená detailnému dokazovaniu ohľadom zásadných skutočností, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného, nehovoriac o skutočnosti, že otec prisľúbil, že pri takto určenej výške výživného bude v prípade potreby uhrádzať aj náklady nad rámec určeného výživného, čo bolo v konečnom dôsledku aj podmienkou pre rodičovskú dohodu. Matka zdôraznila, že otec bol ochotný sa na pojednávaní dohodnúť na zvýšení výživného pre maloletú W. z doterajšej sumy na sumu 90,- eur. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otca s maloletou sa vôbec nezaoberal tým, či má otec vytvorené na realizáciu styku s maloletou vhodné podmienky, ako predmetný styk prebieha, či otec dodržiava režim a odporúčania lekára a pod. Rovnako nie je zrejmé, či sa týmito skutočnosťami zaoberal aj kolízny opatrovník maloletej W., keďže sa k vyššie uvedenému žiadnym spôsobom nevyjadrila. Matka opätovne poukázala na skutočnosť, že dlhší pobyt maloletej u otca sa odzrkadlil na zhoršenom zdravotnom stave maloletej, no má za to, že je v záujme maloletej, keby táto s otcom trávila možno viac dní, avšak v kratších časových intervaloch. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že predškolského zariadenie nie je takou zmenou, ktorá by predstavovala rapídne zvýšenie výdavkov matky v súvislosti s jej výchovou a starostlivosťou. Poplatok za materskú školu je podľa matky 20,- eur mesačne. Navyše, maloletá je v škôlke len dopoludnia pár hodín, kým jej matka je doma a nepoberá žiadne dávky, hoci by na ne mala nárok. V tejto súvislosti je podľa otca otázne, či je nutné, aby maloletá navštevovala materskú škôlku. Zdravotné problémy maloletej W. boli rodičom aj súdu známe už pri rozhodovaní o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (06/2016). Je pravdou, že otec bol ochotný sa s matkou dohodnúť na zvýšení výživného na 90,- eur, no tento súhlas otec vyjadril ešte v čase, keď nevedel o tom, že matka maloletej sa dobrovoľne a vedome vzdáva možných príjmov (rodičovský príspevok, príp. dávky v hmotnej núdzi). O tejto skutočnosti sa dozvedel až zo správy a prednesu kolízneho opatrovníka maloletej W.. Kolízny opatrovník sa tiež dôsledne zaoberal pomermi na strane otca, teda či má vytvorené podmienky na realizáciu styku a pod, takže súd prvej inštancie mal tieto skutočnosti riadne preukázané. Tvrdenia matky o tom, že zdravotný stav maloletej sa zhoršuje po dlhšom pobyte u otca označil za zavádzajúce a účelové, v snahe ukrátiť otca na styku s dcérou. Otec vyjadril sklamanie z postoja matky, ktorá kritizuje otca, že pracuje „len za 450,- eur" a nehľadá si lepšie zamestnanie, pričom matka je nezamestnaná a odmieta pracovať v odbore, v ktorom sa vyučila (kaderníčka), hoci by sa v tomto odbore mohla uplatniť a zarobiť podstatný príjem a bez rozumného odôvodnenia sa vzdáva dávok, na ktoré má zo zákona nárok. Tiež zdôraznil, že je otvorený dialógu s matkou ohľadom výchovy ich dcéry a ak má matka pocit, že je potrebné zo strany otca pri styku s dcérou vykonať nejaké špeciálne opatrenia nad rámec tých, o ktorých už bol v minulosti zo strany matky poučený, nebráni sa ďalšiemu poučeniu zo strany matky. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej W.. Zdôraznil, že všetky skutočnosti uvádzané právnym zástupcom matky v odvolaní boli objektívne zistené a sú uvedené v správe doručenej na Okrasný súd Bardejov dňa 19.07.2017. Argument matky, pre ktorý podala návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, a to ten, že maloletá navštevuje materskú školu, s čím má matka zvýšené výdavky je nedôvodný. Maloleté dieťa je ťažko zdravotne postihnuté a návšteva predškolského zariadenia vo veku troch rokov nie je z platnej legislatívy povinná. Ide o dobrovoľné rozhodnutie rodičov. Zdôraznil, že o uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa sú povinní sa starať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Poukázal na postoj matky, ktorá nevyužila všetky možnosti spojené s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa. Neuplatnila si nároky, ktoré umožňuje štát, t. j. rodičovský príspevok určený matke, ktorá sa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa nemôže zamestnať, ako náhradu príjmu, alebo pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je rodičovi aj dieťaťu. O výške výživného bolo rozhodované pred rokom a za to krátke obdobie sa nároky na starostlivosť podstatne nezmenili. Keďže sa nepreukázali dôvody, že otec sa dostatočne nedokáže postarať o maloletú W., krátenie styku otca s dcérou považuje za nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie matky zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
9. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa vychádzal z toho, že majetkové pomery otca sa nezmenili. Otec je aj naďalej zamestnaný vo firme V., a. s. ako robotník s priemerným mesačným príjmom 450,- eur, pričom jeho výdavky ostali rovnaké. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. si riadne plní.
13. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka je toho času nezamestnaná, je vedená ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O.. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.07.2017 na Okresnom súde O., samotná matka uviedla, že je vyučená kaderníčka, ale túto prácu robiť nechce. Aktívne si hľadá prácu, ale v inom odbore (č. l. 56 spisu). Je teda otázne, či neochota matky pracovať v odbore, v ktorom sa vyučila, by mala byť na ťarchu jej bývalého manžela, ktorý je dlhodobo riadne zamestnaný, no jeho príjem mu neumožňuje platiť vyššie výživné, než k akému ho zaviazal Okresný súd Bardejov v rozsudku č. k. 4P/102/2016-29 zo dňa 06.06.2016.
14. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného odvolací súd prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletej W., ktorý výslovne uviedol, že matka nevyužila všetky možnosti spojené s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa. Neuplatnila si nároky, ktoré umožňuje štát.
15. Odvolací súd tiež zohľadnil skutočnosť, že maloletá W. od poslednej úpravy nemá žiadne ďalšie zdravotné problémy, čo potvrdzujú nielen listinné dôkazy, ktoré boli doložené v priebehu konania do súdneho spisu. Za tohto stavu sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdeniami matky, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, maloletej W. a že sú tu nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/102/2016-29 zo dňa 06.06.2016. Odvolací súd nevidí dôvod na kritiku matky, za to, že dieťa umiestnila do predškolského zariadenia. Matka je síce doma, ale v zariadení môže dieťa prosperovať zo vzťahov s rovesníkmi. Iná vec je, že uplynula krátka doba od poslednej úpravy pomerov a aplikačná prax nepovažuje za štandardné, aby sa po tak krátkej dobe pri nezmenených príjmoch rodičov a podstatne nezmenených výdavkoch dieťaťa obnovovali súdne procesy k výživnému dieťaťa.
16. V odvolaní matka namietala, že pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otca s maloletou W. súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a neposúdil všetky relevantné skutočnosti, najmä
nezohľadnil skutočnosť, že pri poslednej úprave bola uzatvorená rodičovská dohoda, a teda predmetná vec nebola v tom čase podrobená detailnému dokazovaniu.
17. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý bol súdom ustanovený maloletej W., a ktorý dostatočne prešetril pomery oboch rodičov maloletej W.. O prešetrených pomeroch podal správu, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 19.07.2017 a ktorá je aj súčasťou súdneho spisu (č. l. 51). Kolízny opatrovník v predmetnej správe výslovne uviedol, že neboli preukázané dôvody, že by sa otec nedokázal dostatočne postarať o maloletú dcéru, a preto nepovažuje krátenie styku za dôvodné.
18. Je teda zrejmé, že pomery na strane otca neboli nijako kritizované, práve naopak, kolízny opatrovník ich posúdil ako priaznivé pre styk a výchovu maloletej W..
19. Uvedené závery kolízny opatrovník potvrdil aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 22.09.2017. Zdôraznil, že musí byť rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi.
20. Kolízny opatrovník tiež poukázal na skutočnosť, že návrh na úpravu styku otca s maloletou W. každú nepárnu stredu od 10:00 hod. do 17:00 hod. je nerealizovateľný, nakoľko je otec maloletej W. riadne zamestnaný a nemožno od neho spravodlivo žiadať a očakávať, že mu bude umožnené čerpať dovolenku každú nepárnu stredu.
21. Rovnako nerealizovateľný je návrh na úpravu styku otca s maloletou W. každý párny týždeň v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., nakoľko pracovná doba otca maloletej je do 16:00 hod., pričom je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na dopravu otca z V. do O., a to v dobe najväčšej dopravnej špičky v meste V..
22. Odvolací súd kvituje ochotu otca viesť otvorený dialóg s matkou ohľadom výchovy ich spoločnej dcéry a tiež jeho záujem o prípadné ďalšie rady a poučenia ohľadne špeciálnych opatrení vo vzťahu k maloletej W. zo strany matky. Práve ústretovosť oboch rodičov (nielen otca) môže zabezpečiť, aby všetky potreby maloletej W. (nielen tie zdravotné, aj osobnostné, sociálne a emocionálne) boli riadne a stabilne napĺňané.
23. Odvolací súd prihliadal na to, aby boli zachované práva maloletej W. na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež aby bolo rešpektované právo maloletej W. na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Obaja rodičia majú právo stráviť rovnaký čas so svojim maloletým dieťaťom, podieľať sa na jeho výchove, formovaní osobnosti a vzdelávaní.
24. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
25. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
26. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine").
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletej W. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej záujme rozhodne nie je
obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletej W., a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletej, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletej W. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi maloletého dieťaťa.
28. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
29. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere."
30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že maloletá W. je oprávnená sa stretávať so svojim otcom v takej miere, aby bola zásada, z ktorej vyplýva, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, čomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov, naplnená v najväčšej možnej miere. Najväčšia možná miera styku maloletého dieťaťa by mala byť taká, pri ktorej nedochádza k oslabeniu, či narušeniu citovej väzby maloletého dieťaťa k rodičovi, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti.
31. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor"). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.
32. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Narušenie, či príp. pretrhanie citových väzieb medzi maloletou W. a jej otcom by však za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletej.
33. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self
- executing"). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96).
34. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na <http://www.ohchr.org) ].
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem maloletej W. ako aj práva rodičov, odvolací súd napadnutý rozsudok, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil ako vecne správny.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).