Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/98/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore Ž.: X. Z., O., zastúpená JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti Ž.: X/ W. U., O., zastúpená Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Branisková 7, a X/ I. U., O. 040 13 o zaplatenie 5.668,47 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Emila Župíka do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.11.2014 voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.668,47 EUR spolu s príslušenstvom titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými dňa 1.7.2000. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.8.2017, po prvom pojednávaní o veci samej, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že nemieni absolvovať dlhý spor a rozsiahle náročné dokazovanie, nakoľko žalovaní neuznávajú žiadne finančné nároky ani písomnú dohodu o uznaní dlhu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že postoj žalovaných je pre ňu sklamaním, a zároveň poučením ako sa správať, ak by chcela byt prenajať v budúcnosti. Žalobca preto žiadal konanie zastaviť. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca žiadal súd, aby rozhodol podľa práva, žiada však priznať trovy za prvé pojednávanie, nakoľko bolo odročené zavinením žalovaných. 3. Súd vyzval žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na vyjadrenie sa k späťvzatiu žalobcu výzvou zo dňa 18.9.2017. Právny zástupca žalovaného 1/ so zastavením konania vyjadril súhlas. Tiež si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Predmetná výzva bola žalovanému 2/ doručená dňa 3.11.2017, avšak žalovaný 2/ sa k výzve nevyjadril.

Súd vec právne posúdil podľa : 4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súd dospel k záveru :

7. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil po prvom pojednávaní, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmať, či niektorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách. V danom prípade nemožno tvrdiť, že zastavenie konania je vinou len žalobcu, hoci k zastaveniu konania došlo práve následkom jeho procesného úkonu (späťvzatie žaloby),pretože k tomuto úkonu pristúpil na základe objektívnych okolností nezávislých od jeho vôle, ktoré nastali až po začatí konania (nečinnosť žalovaných). Žalobca vo všeobecnosti nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby len vtedy, ak príčinou takého úkonu žalobcu nie je (aj) správanie žalovaného. Žalobca v predmetnom konaní zobral žalobu späť nie z vlastného uváženia, ale preto,že žalovaní boli v konaní nečinní. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala,resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010, z ktorého vyplýva, že: „Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska,t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“ V danom prípade sa síce žalobca nedomohol žalobou uplatneného nároku, jednako mu však nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania následkom jeho procesného úkonu (späťvzatie žaloby), keď jeho žaloba sa stala bezpredmetnou až po konaní, resp. nekonaní žalovaného. 10. Naproti tomu žalovaným podľa názoru súdu možno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre záver o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2.správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu žaloby chápané v tom zmysle, že žalovaný sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, čo v danom prípade nie je dobre možné. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu nezachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je možné nachádzať súvislosť, a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nenesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobcovi v tomto prípade vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaní sa nezachovali v intenciách žalobného návrhu a taktiež z dôvodu, že dôvodnosť podania žaloby by bolo možné posúdiť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. 11. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaných, a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že náhradu trov konania priznal žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.