Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. C., G.. XX. XX. XXXX, K. B. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., zast.: AK Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.136,32 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie sumy 19,21 € s prísl. z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 €, úrok 54,69 €, úrok z omeškania vo výške 2,02 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.140,81 € od 21.3.2013 do 22.3.2017, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.136,32 € od 23.7.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 87,52 €, splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1136,32 eur, úrokov v sume 54,69 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,02 eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1140,81 eur od 21. 03. 2013 do zaplatenia, z nezaplatenej istiny vo výške 1136,32 od 23. 03. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1140,81 eur od 21. 03. 2013 do 22. 03. 2017 a nezaplatenej istiny vo výške 1136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených úrokov 54,69 eur od 21. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.03.2014 úverovú zmluvu č.XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 02. 2018. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote 20. 03. 2017. Napriek skoršej výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa spísania žaloby uhradená. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 20. 03. 2017) predstavovala sumu 1.257,52 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.140,81 eur, úrokov 54,69 eur ( predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného

zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,90 % ročne vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania 2,02 eur ( každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Úrok z omeškania bol dohodnutý b zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „ Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia“.) V ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 02. 2017, sp.zn. 12Co/149/2016 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 28. 02. 2017, pod č.k. 6Co/68/2017-46.

3. Dňa 03. 05. 2017 Okresný súd Vranov nad Topľou v predmetnej veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 4Csp/142/2017-31.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 05. 2017. V odpore žalovaný uviedol, že je spotrebiteľom a že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko nepredložil dôkaz o doručení výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Žalobca taktiež neuviedol koľko splátok žalovaný uhradil a v akej výške a ani to, že ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca taktiež nepredložil dôkaz akým spôsobom bola overená bonita klienta podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukazoval aj na neprijateľné podmienky v zmysle ust. 53 ods. 4 Obč. zák. Žalobca zároveň požaduje úrok z úveru vo výške 17,90% ročnej aj po zosplatnení úveru, čo je v rozpore so zákonom nakoľko veriteľovi patrí priznanie úrokov z úveru len do zosplatnenia istiny.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - úverovou zmluvou, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, výzvou na úhradu, výzvou na predčasné splatenie úveru spolu s doručenkou, prehľadom splátok do predčasného zosplatnenia, podaním žalobcu zo dňa 31. 08. 2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., sadzobníkom poplatkov, vyjadrením žalovaného zo dňa 04. 10. 2017, a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 06. 03. 2014 úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. ( ďalej aj „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

7. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 anuitných splátkach vo výške 87,52 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 17,90 % ročne a RPMN vo výške 23,36 %. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 17. 03. 2014 a splatnosť úveru na deň 15. 02. 2018.

8. V zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy, podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP.

9. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to až do jej zaplatenia. Sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne ( čl. 4 bod 4.3 a 4.4 zmluvy).

10. Podľa čl. 5 bod 5.6 zmluvy, právne pomery v tejto zmluve výslovne neupravené, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

11. Listom zo dňa 16. 01. 2017 bol žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy.

12. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 20. 03. 2017 žalobca žalovanému oznámil, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, nakoľko žalovaný neplnil podmienky úverovej zmluvy podpísanej dňa 06. 03. 2014 a vyzval ho, aby jednorázovo uhradil banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 1257,52 eur najneskôr do 30. 03. 2017. Zároveň ho upozornil, že táto výzva je spoplatnená sumou 30 eur.

13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31. 08. 2017 ako aj priloženej doručenky vyplýva, že dňa 27. 03. 2017 bola žalovanej doručená výzva o predčasnom splatení úveru. Zároveň podaním zobral svoju žalobu v časti 19,21 eur späť, nakoľko dňa 20. 06. 2017 žalovaná uhradila 6,40 eur ako aj dňa 01. 08. 2017 sumu 12,81 eur, pričom doposiaľ nesplatená istina je vo výške 1117,11 eur.

14. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 01.07.2012 ( ďalej len „ VOP“) Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými podrobne upravuje vzťahy medzi bankou a klientmi.

15. VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP ( čl. I bod 3 VOP).

16. Z čl. II VOP vyplýva, že banka môže uzatvoriť s klientom zmluvu, ak je klient na uzatvorenie takejto zmluvy oprávnený.

17. Podľa čl. V. bod 1 VOP, ustanovenia článku V. týchto VOP upravujú podmienky a právne vzťahy v súvislosti s poskytnutím úveru, ktorý je spotrebiteľským úverom s výnimkou úveru formou povoleného prečerpania na účte, ktorý je upravený v čl. III. časť T. týchto VOP a sú súčasťou úverovej zmluvy. Špecifické podmienky úveru stanovuje úverová zmluva uzatvorená medzi bankou a klientom.

18. Anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne uvedenom v zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a to jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. V. bod 3 VOP).

19. V zmysle čl. V. časť A. bod 3 a 4 VOP, po splnení podmienok stanovených v úverovej zmluve poskytne banka klientovi na úverový účet peňažné prostriedky formou úveru, a to jednorazovo do výšky stanovenej v úverovej zmluve. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo ako bezúčelový. Úver bude v deň čerpania úveru poskytnutý na úverový účet v plnej výške, z ktorej bude automaticky inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru.

20. Podľa čl. V. časť B. bod 1 VOP, klient môže použiť peňažné prostriedky podľa vlastného uváženia, ak nejde o úver poskytnutý za účelom splatenia záväzkov klienta alebo ak právny predpis neustanovuje inak.

21. Podľa čl. V. časť D bod 1 VOP, splácanie úveru klientom je vykonávané formou anuitných splátok vo výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku úveru s príslušenstvom musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru.

22. V zmysle čl. V časť E bod 2 VOP, banka má právo požadovať od klienta nasledovné druhy nákladov: a) istinu úveru, b) úroky úveru, pričom výška a typ úrokovej sadzby budú dojednané v úverovej zmluve, c) poplatok za poskytnutie úveru, d) poplatok za správu úveru, e) poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti so súhlasom banky, ak sa na daný prípad predčasného splatenia úveru vzťahuje, f) poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť, g) poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet, h) poplatok za potvrdenia a súhlasý vydané bankou na klientovu žiadosť, i) sankčné platby ( úroky z omeškania, zmluvné pokuty za omeškanie, poplatky za upomienky- výzvy, pokuty za porušenie zmluvných podmienok).

23. Podľa čl. V. časť H bod 1 VOP, v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný peňažný záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich splatením, banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle úverovej zmluvy, a to od prvého dňa omeškanie klienta s úhradou jeho záväzku v zmysle úverovej zmluvy, resp. VOP.

24. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, banka je oprávnená a) žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, b) požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia úveru, c) uplatniť zvýšenie úrokovej sadzby, ak je to dohodnuté v úverovej zmluve, d) požadovať pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkov, e) zastaviť čerpanie akéhokoľvek úveru z banky. Sankcie uvedené v úverovej zmluve a v tomto článku VOP môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne (čl. V. časť H bod 2 a 3 VOP). 25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

36. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý mu žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške 5,05% ročne.

37. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania tej ktorej faktúry vo výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,05 % ročne.

38. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca listom zo dňa 20. 03. 2017 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 30. 03. 2017.

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

40. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 ).

42. Nakoľko písomným podaním zo dňa 04. 09. 2017 žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 19,21 eur s prísl, a to pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.

43. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

44. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

46. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

47. Ďalej súd zistil, že podľa úverovej zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

48. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). 49. aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

50. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

51. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

52. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

53. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 1117,11eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.000 eur, pričom žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť istinu vo výške 1117,11 eur.

54. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 54,69 eur s tým, že zároveň si uplatňoval úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej sumy 1140,81 eur od 21. 03. 2013 do 22. 03. 2017 a zo sumy 1136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia.

55. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 17,90 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (marec 2014) činila úrok 12,80 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Súd z predloženého žalobného návrhu zistil, že dátum od kedy bol vyčíslený úrok z úveru je nesprávne uvedený, avšak podľa predloženého prepočtu predloženého žalobcom súd zistil, že jeho výška je počítaná od prvej splátky do zosplatnenia, t.j. v takej výške ako bola požadovaná v žalobnom návrhu.

56. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané.

57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

58. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

59. V danej právnej veci navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20. 03. 2017, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20. 03. 2017, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn.. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

60. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 54,69 eur a vo zvyšnej časti úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny zamietol.

61. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil žalobcovi dňa 22. 03. 2017 sumu vo výške 4,49 eur, dňa 20. 06. 2017 sumu vo výške 6,40 eur a dňa 01. 08. 2017 sumu vo výške 12,81 eur.

62. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,02 eur a úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5 % ročne z istiny a úrokov odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti t.j. zo sumy 1.140,81 eur od 21. 03. 2013 do 22. 03. 2017 ( nakoľko žalovaný dňa 22. 03. 2017 uhradil sumu 4,49 eur ) a zo sumy 1.136,32 eur od 23. 03. 2017 do zaplatenia .

63. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

64. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, súd jej povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach.

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Súd žalobe žalobcu nevyhovel len v nepatrnej časti, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.