Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/38/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: D. G., Š. XX, Š., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o neúplnej žalobe na náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/1/2015-46, zo dňa 23.6.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Bratislava I bolo dňa 2.1.2015 doručené podanie žalobcu zo dňa 13.10.2014, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, ktorým sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ozrejmil, že uznesením č.k. 8C/1/2015-44, zo dňa 26.1.2016, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní písomne odstránil vady návrhu na začatie konania, nakoľko návrh neobsahoval základné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 a § 79 ods. 1, ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“); zároveň žalobcu poučil o následkoch neodstránenia vád podania, ktorým je odmietnutie podania. Ďalej uviedol, že žalobca na predmetné uznesenie nereagoval a napriek tomu, že bol poučený o spôsobe odstránenia vád návrhu a o následkoch ich neodstránenia, neodstránil vady návrhu.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca neuviedol, koľko účastníkov konania vystupuje na strane žalovaného, nedoplnil výšku príslušenstva, t.j. nešpecifikoval príslušenstvo pohľadávky konkrétnou výškou úroku z omeškania za časové obdobie, ktorej sa v konaní od žalovaného domáha, riadne svoj návrh na začatie konania neodôvodnil, neuviedol výšku spôsobenej škody a túto neodôvodnil, neuviedol, či ide o materiálnu škodu a o akú škodu a neodôvodnil, prečo sa od žalovaného domáha práve takej výšky škody, ako uvádza v návrhu. Ak by malo ísť o nemateriálnu škodu, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neodôvodnil, akým spôsobom a konkrétne, ktorým nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti v závažnej miere, neuviedol, v akej oblasti k tomu došlo, či ide o oblasť pracovnú, rodinnú spoločenskú a výšku nemajetkovej ujmy neodôvodnil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť. Žalobca ani neoznačil, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, resp. v čom vidí ich nesprávny úradný postup, neuviedol tiež príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a medzi vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie ďalej vytýkal, že žalobca svoj návrh na začatie konania neodôvodnil tak, aby medzi

odôvodnením návrhu a jeho petitom bola logická zhoda a prijal záver, že uvedené nedostatky mu bránia pokračovať v konaní. Skonštatoval, že v prípade neodstránenia vád podania na základe výzvy súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. mu zákon neukladá ďalšiu povinnosť vyzývať účastníka na opätovné odstránenie vád podania. V prípade neodstránenia vád podania je jeho následkom odmietnutie podania. Nakoľko podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd prvej inštancie podanie žalobcu ako neúplné, nezrozumiteľné a zmätočné v zmysle § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. odmietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. per analogiam a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca zavinil odmietnutie jeho podania zo dňa 13.10.2014 a žalovanému trovy konania nevznikli.

4. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre jeho nezákonnosť zrušiť a zjednať nápravu v jeho ústavou garantovaných právach, poskytnutím zákonnej pomoci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že voči nemu zámerne uplatňuje diskriminačné, segregačné, vydieračské, svojvoľné a samoúčelné fikcie a absurdnosti, len preto, že k nemu ako 78 ročnému, vôbec neberie ohľad na jeho veľmi závažný a nevyliečiteľný zdravotný stav. Súd po ňom požaduje v 10 dňovej lehote doplnenie do petitu žaloby špecifické údaje, s ktorými má veľké problémy aj excelentný, erudovaný advokát. Konajúci súd nezisťoval skutkový stav žaloby a konal úmyselne zaujato, vôbec nevytýčil pojednávanie k veci, ale vydal fikcie a absurdnosti. Zdôraznil, že v jeho žalobe sa vôbec nejedná o litispendenciu; mal za to, že jeho zákonné, vecné, relevantné a dôvodne opodstatnené žaloby sú súdmi úmyselne zamietané. Odvolací súd žiadal, aby kladným uznesením a konkrétnymi detailnými intenciami nariadil Okresnému súdu Bratislava I, aké úkony musí detailne vykonať a čo musí všetko konkrétne zabezpečiť, všetky listinné dokumenty do tohto spisu.

5. O odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

10. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní. V prípade rozhodovania podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie, ak podanie, ktoré mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, neobsahovalo tieto náležitosti, bolo nesprávne alebo nezrozumiteľné, sudca alebo poverený zamestnanec súdu bol povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby

ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne bol povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

11. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 2.1.2015 domáha proti žalovanému zaplatenia 500.000 eur s príslušným úrokom a nahradiť trovy konania o.i., no najmä, na tom základe, že (viacerí) žalovaní mu spôsobili „viaceré ujmy a škody“ s tým, že v rozhodnutiach v uvedených skutočnostiach sú podozrenia, že „viaceré súdy“, Sociálna poisťovňa, Ústredie Bratislava ako i pobočka Nové Zámky, príslušné úrady, jeho bývalý zamestnávateľ, závodný lekár, posudkové komisie a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od 22.6.1988 až dodnes, hrubo porušovali a diskriminovali jeho základné práva a slobody, detailne nezistili skutkové stavy všetkých žalovaných vecí.

12. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými sa opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe sa uplatňuje v petite nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v žalobe neuvedených okolností, kedy preto nemožno vyvodiť, na základe čoho má súd o uplatnenom návrhu rozhodnúť, je tiež petit žaloby nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., konkrétne nebolo dostatočne zrejmé, koľko účastníkov konania vystupuje na strane žalovaného, žalobca neuviedol výšku príslušenstva, t.j. nešpecifikoval príslušenstvo pohľadávky konkrétnou výškou úroku alebo úroku z omeškania, ani časové obdobie, za ktoré príslušenstvo od žalovaného požaduje. Žalobca riadne žalobu neodôvodnil, nakoľko žaloba neobsahuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností; výšku spôsobenej škody, o akú škodu sa jedná a nezdôvodnil výšku požadovanej škody. Ak by malo ísť o nemateriálnu škodu, žalobca neobjasnil, akým spôsobom a konkrétne, ktorým nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti v závažnej miere, neuviedol, v akej oblasti k tomu došlo, či ide o oblasť pracovnú, rodinnú spoločenskú a výšku nemajetkovej ujmy neodôvodnil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť. Žalobca ani neoznačil, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, resp. v čom vidí ich nesprávny úradný postup, neuviedol tiež príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a medzi vzniknutou škodou. Medzi odôvodnením žaloby, ktoré je celé zmätočné a petitom žaloby, nie je logická zhoda.

14. V posudzovanej veci je zrejmé, že vzhľadom na nezrozumiteľnosti uvádzané žalobcom v rámci opisu rozhodujúcich skutočností (skutok, na ktorého základe žalobca uplatňuje v petite nárok je opísaný zmätočne a nie je v takej kvalite, aby umožňovala jeho jednoznačnú individualizáciu) a kvôli nejasnému okruhu žalovaných, nebolo možné považovať jeho žalobu z hľadiska jeho zákonných náležitostí obsiahnutých v § 79 ods. 1 O.s.p. za riadnu. Súd prvej inštancie teda dôsledne dodržal procesný postup stanovený v tom čase platným § 43 ods. 1 O.s.p. a správne postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 8C/1/2015-44, zo dňa 26.1.2016, vyzval žalobcu, na odstránenie vád žaloby, opravou a doplnením uvedeného podania, o.i. pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť odôvodnenia, v ktorom je uvádzaných množstvo všeobecne opísaných postupov viacerých orgánov, ktoré nie sú bližšie konkretizované. A keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval, súd prvej inštancie správne podanie žalobcu odmietol podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko pre uvedené vady nebolo možné v konaní s takto nedostatočne vymedzeným predmetom konania pokračovať. Žalobca nedoplnil žalobu ani v podanom odvolaní. Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré by malo za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom.

15. Vzhľadom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií na odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 veta prvá O.s.p.), neboli skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. A pretože vytýkané nedostatky žalobca neodstránil ani v

podanom odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).