Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-32-2017.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senátu zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: WinFin a.s., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 44 975 619, zast. JUDr. Viliam Pogran, advokát, Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.lXXX, G. 9, D., zast. JUDr. Katarína Adamovská, advokátka, Žižkova 6, Košice, o zaplatenie 1.242,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.9.2016 č.k. 33Cb/112/2012-103 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.242,78 eur s prísl. titulom nevrátenej provízie za predaj finančných produktov na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení. Uviedol, že právny predchodca žalobcu (Winterian a.s. Bratislava) uzavrel so žalovanou Zmluvu o obchodnom zastúpení ID: 205000138079 z 25.9.2008, na základe ktorej žalovaná vykonávala činnosti smerujúce k získavaniu záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv. Na základe Produktového a provízneho plánu (ktorý tvoril prílohu zmluvy) žalovaná poberala za túto činnosť províziu. V zmysle čl. V bod 3 bol právny predchodca žalobcu v prípade tzv. stornovaných produktových zmlúv oprávnený vykonať zápočet svojich pohľadávok voči obchodnému zástupcovi voči pohľadávkam obchodného zástupcu a ak tento zápočet nebolo možné vykonať, žalovaná bola povinná svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť do 10 dní od skončenia obchodnej zmluvy. Keďže v prípade žalovanej došlo ku stornovaniu viacerých ňou sprostredkovaných zmlúv, zanikol jej nárok na províziu, ktorá jej už bola vyplatená, a preto právny predchodca žalobcu dňa 27.4.2010 odstúpil od zmluvy a žalovaná bola povinná do 10 dní od ukončenia zmluvného vzťahu uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu všetky svoje záväzky. Právny predchodca žalobcu vyzýval žalovanú na splnenie svojich záväzkov výzvou zo dňa 8.7.2010, preto si žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 30. dňa od odoslania výzvy.
3. Žalovaná uviedla, že prílohy k zmluve (Plán kariéry a Produktový a provízny plán) pri podpise zmluvy, ani neskôr jej neboli predložené, nemohla sa s ich obsahom oboznámiť, a preto konštatovala neplatnosť ustanovenia čl. V zmluvy. Zdôraznila, že nárok na províziu sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže sprostredkované obchody medzi právnym predchodcom žalobcu a tretími osobami sa uskutočnili, nemohlo dôjsť k zániku nároku obchodného zástupcu na províziu. Podľa
žalovanej obchodný zástupca nenesie zodpovednosť za plnenie záväzkov tretích osôb vyplývajúcich im z uzavretých zmlúv. Žalovaná vyvíjala činnosť smerujúcu k vzniku príležitosti pre obchodných partnerov zastúpeného uzavrieť s treťou osobou produktovú zmluvu a ak neskôr došlo z akéhokoľvek dôvodu k zániku uzavretej zmluvy, obchodný zástupca nemôže za túto skutočnosť týkajúcu sa právneho vzťahu, ktorého nie je účastníkom, niesť zodpovednosť. Taktiež poukázala na ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zánik nároku na províziu možno upraviť odchylne od ustanovenia odseku 1 len dohodou v prospech obchodného zástupcu a v tejto súvislosti uzavrela, že žalobca dostatočne nepreukázal svoj nárok, keď nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval nárok v uplatnenej výške. Navyše absentuje akékoľvek bližšie označenie konkrétnych poistných zmlúv, v dôsledku stornovania ktorých malo dôjsť k zániku nároku žalovanej na províziu.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (Zmluvou o obchodnom zastúpení ID: 205000138079 z 25.9.2008 a jej prílohami) a citujúc článok V. bod 1, článok VIII. bod 4, článok VIII. ods. 2 písm.c/ a ods. 4 zmluvy, článok V. bod 1 Produktového a provízneho plánu ako aj ustanovenia § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 652 ods. 1, § 654 ods. 1, § 658 ods. 1, 2, § 659 ods. 1, § 662 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola s účinnosťou od 21.6.2010 postúpená žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok a takýto spôsob preukázania cesie je v súdnej praxi dlhodobo prijímaný. Preto ani v tomto prípade súd prvej inštancie nevidel dôvod pochybovať o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania na žalobcu. Ďalej súd konštatoval, že príloha č. 2 (upravujúca druhy provízie, jej výšku, podmienky vzniku a zániku nároku, formu a spôsob úhrady ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízií za uzatváranie produktových zmlúv - Produktový a provízny plán) je nepochybne súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a že žalovaná v zmluve potvrdila svojim podpisom, že rozumie a súhlasí s podmienkami uvedenými v zmluve, ako aj podmienkami v jej prílohách. Takýto postup pri uzatváraní zmlúv je v súlade s ust. § 237 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení o nemožnosti oboznámiť sa s prílohami zmluvy nie je dôvodná. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že hoci právny predchodca žalobcu v Odstúpení od zmluvy neuviedol konkrétne porušením akej zmluvnej povinnosti mu malo vzniknúť právo na odstúpenie od zmluvy, zo žaloby vyplýva, že žalovaná v lehote na to stanovenej nevrátila províziu, na ktorej vrátenie mal nárok právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť. Súd prvej inštancie však nepovažoval za preukázané, že prejav Odstúpenia od zmluvy bol žalovanej doručený, keďže žalobca aj napriek výzve súdu nepredložil potvrdenie o doručení ani iný listinný dôkaz, ktorý by doručenie preukazoval.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť, keď uzavrel, že zmluvné ustanovenie o povinnosti žalovanej ako obchodnej zástupkyne vrátiť províziu v prípade, ak dôjde k porušeniu alebo skončeniu platnosti sprostredkovaných zmlúv je dojednané v rozpore s Obchodným zákonníkom. Žalobca správne v priebehu konania tvrdil, že ustanovenia o Zmluve o obchodnom zastúpení viažuce sa k predmetnej veci sú dispozitívne. Súd prvej inštancie však zhodne so žalovanou poukázal na ust. § 662 a § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že v predmetnom prípade sa „obchod“ medzi právnym predchodcom žalobcu a tretími osobami uskutočnil, čo nebolo medzi stranami sporné. Napriek tomu, zánik nároku na províziu bol zmluvnými stranami dohodnutý inak, ako predpokladá Obchodný zákonník (§ 662 ods. 1). Dôvody na jeho zánik boli rozšírené tak, že žalovaná zodpovedala za trvanie zmluvných vzťahov uzavretých na základe jej sprostredkovania, a to napriek tomu, že zmluvné strany nepostupovali v súlade s ust. § 658 Obchodného zákonníka o ručení obchodného zástupcu. Právny predchodca žalobcu tak modifikoval inštitút ručenia obchodného zástupcu na úpravu podmienok zániku nároku na províziu, ktorá je nepochybne pre obchodného zástupcu - žalovanú nevýhodnejšia. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka je však mantinelom pre dohodu účastníkov zmluvného vzťahu v otázke zániku nároku na províziu. Ak by zmluvné strany mali záujem upraviť zánik nároku obchodného zástupcu na províziu inak ako v odseku 1, potom podľa odseku 3 tak môžu urobiť, ale vždy len v prospech obchodného zástupcu. Z uvedeného je zrejmé, že dôvod zániku provízie v prejednávanom prípade sa riadi zákonnou (dispozitívnou) úpravou a teda právnemu predchodcovi žalobcu a následne ani žalobcovi nárok na vrátenie provízie nevznikol. Podľa názoru súdu prvej inštancie je pochopiteľná snaha žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu vyhnúť sa zneužitiu výhod spojených s postavením obchodného zástupcu, avšak ochranu pred ním treba zabezpečiť opatreniami v súlade s Obchodným resp. Občianskym zákonníkom. Takto dohodnuté zmluvné podmienky sú v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej a odporujú účelu predmetnej zmluvy (Zmluvy o obchodnom zastúpení). Žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla ovplyvniť zrušenie
uzavretých poistných zmlúv s tretími osobami a pritom neporušila svoju zmluvnú povinnosť so žalobcom. Žalobca teda nepreukázal zrušenie resp. „storno“ uzavretých zmlúv a uviedol iba mená osôb, čísla poistných zmlúv, začiatok poistenia, storno poistenia, počty splátok a vyplatené provízie žalovanej, bez tzv. „storna“ poistných zmlúv. Žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanej.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok v rozsahu 100%. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške priznaného nároku bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku znesením.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zmenil napadnutý rozsudok a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.242,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.242,78 eur od 8.8.2010 do zaplatenia na účet žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).
8. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepreukázal „storno“ poistných zmlúv, nakoľko súdu predložil ako dôkaz - Potvrdenie poisťovne AXA životní pojišťovna, a.s. spolu s províznou zostavou ako prílohou. Poisťovňa potvrdila platnosť žalobcom tvrdených skutočností a z potvrdenia poisťovne jednoznačne vyplýva - o storná akých poistných zmlúv ide, akých osôb sa stornované poistenie týkalo a aj kedy k stornu poistných zmlúv došlo. Zdôraznil, že vo vyjadrení z 31.3.2016 podrobne súdu rozpísal údaje týkajúce sa jednotlivých stornovaných zmlúv, teda z čoho pohľadávka žalobcu voči žalovanému pozostáva.
9. Má za to, že v súlade s čl. V. zmluvy a čl. IV. Produktového a provízneho plánu mala žalovaná nárok na odmenu - províziu za sprostredkovanie obchodu s tretími osobami. Táto provízia bola zo strany žalobcu žalovanej vyplatená, čo vyplýva aj z výpisov z účtov.
10. Citujúc čl. V. bod 1 prvá veta Produktového a provízneho plánu poukázal na skutočnosť, že z dôvodu stornovania poistných zmlúv sprostredkovaných žalovanou bol nútený vrátiť poisťovni AXA životní pojišťovna, a.s. už vyplatenú odmenu za sprostredkovanie zmlúv. Nakoľko žalovaná vyplatenú províziu napriek výzve žalobcovi nevrátila, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a teda vyplatená a nevrátená provízia je v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením z právneho dôvodu (odmena za sprostredkovanie zmlúv žalovanou), ktorý neskôr odpadol. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a je povinná toto obohatenie vydať.
11. Žalobca ďalej uviedol, že v sporovom konaní platí, rovnako ako v minulosti v občianskom súdnom konaní platila zásada iura novit curia, v zmysle ktorej strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Uplatnením tejto zásady nedochádza k porušeniu zásady viazanosti súdu petitom, ako to vyplýva z § 216 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp.zn. 5Cdo/196/2009). V zmysle tejto zásady sú strany sporu povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok správne právne kvalifikoval. Preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Ak teda žalobca uviedol rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodil ním tvrdený nárok, avšak s týmito skutočnosťami spojil nesprávne právne následky (nakoľko použil ust. § 662 Obchodného zákonníka), súd nebol viazaný právnym názorom žalobcu, ale mal posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a zistený skutkový stav dopadajú, a to § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zdôraznil, že súd pri posudzovaní zániku nároku na províziu nemal použiť ustanovenia o ručení obchodného zástupcu podľa § 658 Obchodného zákonníka v znení § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, ale mal právne kvalifikovať nárok žalobcu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda posúdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré uviedol žalobca podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení žalovanou na úkor žalobcu.
13. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zmena v argumentácii žalobcu, snažiaceho sa zmeniť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je účelová a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V zmysle uzavretej zmluvy žalovanej nárok na províziu riadne
vznikol, keďže právny predchodca žalobcu uzavrel obchody sprostredkované žalovanou. Čo však už následne nevzniklo, pre rozpor predmetného ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení s Obchodným zákonníkom, je uplatnený nárok žalobcu na vrátenie provízie. Ak takýto nárok nevznikol, nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že žalobca bol nútený vrátiť AXA životní pojišťovna, a.s. už vyplatenú odmenu za sprostredkovanie zmlúv, je súčasťou jeho podnikateľského rizika v tomto sektore a zároveň dôsledkom takej úrovne zmluvnej úpravy vzťahov s obchodnými zástupcami, ktorá nie je v súlade so zákonom. Žalovaná ako nepochybne slabší článok tohto právneho vzťahu nemôže niesť zodpovednosť za tieto pochybenia žalobcu (jeho právneho predchodcu).
14. V závere žalovaná uviedla, že pokiaľ by Krajský súd v Košiciach uvažoval o zmene právnej kvalifikácie žalovaného nároku žalobcu na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vznáša námietku premlčania takéhoto nároku, keďže Občiansky zákonník ustanovuje v § 107 pre premlčanie bezdôvodného obohatenia dvojročnú subjektívnu lehotu. V zmysle uvedeného by teda bol tento právne prekvalifikovaný nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaná s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za vecne správny, adekvátne odôvodnený a zohľadňujúci všetky okolnosti predmetného prípadu, ako aj vykonané dôkazy, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalobca v podaní doručenom Krajskému súdu v Košiciach 27.11.2017 opätovne poukázal na to, že so žalovanou uzatvoril Zmluvu o obchodnom zastúpení v súlade s § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá založila medzi nimi obchodnoprávny vzťah. V súlade s § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka sa na základe takejto zmluvy zaväzuje obchodný zástupca ako podnikateľ pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet. Žalovaná ako obchodný zástupca je v zmysle uvedeného rovnako podnikateľkou ako žalobca a teda musí znášať obdobne ako zastúpený určité podnikateľské riziko, ktoré je spojené so zánikom zmlúv. Znášanie podnikateľského rizika by malo byť na strane žalovanej o to väčšie, že sa jednalo o zmluvy, ktoré sprostredkovala priamo žalovaná a do výberu klientov jej žalobca nezasahoval. Žalovaná mala pri plnení svojho záväzku postupovať s odbornou starostlivosťou a teda jej povinnosťou bolo aj zhodnotiť predpoklady platobnej schopnosti tých osôb, s ktorými navrhla žalobcovi uzavrieť zmluvu. Zo siedmich stornovaných zmlúv, z ktorých bol žalobca povinný vrátiť už zaplatenú províziu poisťovni, bola na 3 zmluvách zaplatená iba 1 mesačná poistná splátka, v jenom prípade bolo uhradených 7 mesačných splátok, v dvoch prípadoch 8 a v 1 prípade 10 splátok. Teda na žiadnej z týchto zmlúv neuhradili klienti poistné splátky aspoň 1 rok. Je teda možné sa domnievať, že pri podpisovaní zmlúv, ktoré žalovaná sprostredkovala, neboli klienti zrejme úplne presvedčení, že majú o zmluvu sprostredkovanú žalovanou záujem. Na získanie provízie od žalobcu však stačilo žalovanej sprostredkovať uzavretie zmluvy s klientom. Táto skutočnosť v praxi často viedla obchodných zástupcov k tomu, aby sprostredkovali uzavretie zmlúv s klientmi, ktorí už vopred vedeli, že zmluvu plniť nebudú. V prípade, ak by konala žalovaná s odbornou starostlivosťou, tak by úmysel klientov musela rozpoznať. Nakoľko žalovaná vyplatenú províziu napriek výzve žalobcovi nevrátila, došlo z jej strany v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu na úkon žalobcu. Vyplatená a nevrátená provízia je teda v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením z právneho dôvodu (odmena za sprostredkovanie zmlúv žalovanou), ktorý neskôr odpadol.
17. K námietke premlčania žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bol obchodnoprávny záväzkový vzťah, a preto bude aj premlčanie bezdôvodného obohatenia v režime Obchodného zákonníka. Teda na premlčanie akéhokoľvek záväzkového vzťahu sa musí aplikovať § 397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak. Námietka premlčania žalovanej teda v tomto prípade nie je opodstatnená a bola chybne uplatnená.
18. V závere žalobca poukázal aj na čl. 2 základných princípov zakotvených v zák.č. 160/2015 Z.z., v ktorom sa v ods. 1 kladie dôraz na to, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa žalobcu pri posudzovaní predmetnej právnej veci je potrebné prihliadnuť aj na princíp právnej istoty zakotvený v CSP a teda posúdiť a rozhodnúť vec v súlade s doterajšou judikatúrou a
zároveň spravodlivo, aby sa zabránilo zneužívaniu nedostatočnej právnej úpravy v oblasti postavenia podnikateľských subjektov na trhu vo finančnom sektore.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2017 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.11.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..
21. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.
23. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení 25.9.2008, na základe ktorej žalovaná mala vykonávať činnosti uvedené v čl. II zmluvy, označenom ako „Predmet zmluvy“ za províziu uvedenú v čl. V zmluvy.
24. Zabezpečenie záväzkov obchodného zástupcu bolo dohodnuté v čl. VII tejto zmluvy. Zároveň v čl. XI bod 4 žalovaná svojim podpisom v tejto zmluve potvrdzuje, že rozumie a súhlasí s podmienkami uvedenými v tejto zmluve, ako aj s podmienkami uvedenými v Pláne kariéry a v Produktovom a províznom pláne, ktoré tvoria prílohu k tejto zmluve.
25. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná postupovala v rozpore s ust. § 658 Obchodného zákonníka, a preto žiadané vrátenie provízie je v rozpore s ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka.
26. Žalobcom žiadané použitie ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení neprichádza do úvahy, pretože išlo o zmluvné plnenie a v danej veci nedošlo k situácii vyžadovanej ust. § 451 ods. 2 alebo § 454 Občianskeho zákonníka, ktorá definuje bezdôvodné obohatenie.
27. Žiadne iné tvrdenia žalobcu, ktoré by znamenali pre neho priaznivejšie rozhodnutie neboli zistené a nepreukázal ani uzavretie dohody podľa § 658 Obchodného zákonníka a jeho uplatnený nárok je teda v rozpore s ust. § 662 Obchodného zákonníka.
28. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).