Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/410/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: X. F., W.. XX.X.XXXX, F. U. V.K., A. XX, zastúpená JUDr. Evou Geneleky - Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovaným: v 1. rade N. F., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., A. XX, v 2. rade X. Z., C.. F., W.. X.X.XXXX, F. U. V., A. XX, v 3. rade Y. F., C.. W., W.. XX.X.XXXX, F. U. C., C. X, zastúpená JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 88, o neplatnosť darovacích zmlúv, o odvolaní žalovanej v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 11C/137/2010 - 356 z 19.07.2016, v spojení s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia (od 01.07.2016 neodkladného opatrenia) nariadeného uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 20.07.2010, č.k. 11C/137/2010 -19

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok, ktorým súd určil, že právne úkony

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008 uzatvorená medzi N. F., W.. XX.XX.XXXX E. Y. F.I., C.. W., W.. XX.X.XXXX, W. A. V. N. F. H. Y. F., C.. W. W.: T. Č.. XXX A. T. E. W. I. U. XXX Y. E. T. Č.. XXX A. I. U.Y. XXXX Y., U. W. N. Č.. XXX V. Ú. C. U. T. X/X, V. U. F. T. H. XX.X.XXXX, T. Č.. U. - XX.X.XXXX - XXX/X,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená Y. N. F., W.. XX.XX.XXXX E. Y. F., C.. W., W.. XX.X.XXXX, W. A. V. N. F. H. Y. F., C.. W. W.W.: C. H., L. Č.. XXX L. T. E. L. W. L. W. T. Č.. XXX, U. W. N. Č.. XXX V. Ú. C. U. Z., V. R. L. S. W.C. A. W., W. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 12.3.2010 pod č. V381/10,

sú relatívne n e p l a t n é s tým, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené vo výpise z katastra nehnuteľností, Okres Košice - okolie, I. C., V. Ú. C., U. A. N. U. Č.. XXXX E. T. Č.. XXX U. U. XXX Y., A. T. E. W. E. E. T. Č.. XXX U. U. XXXX, A..

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Z a m i e t a návrh žalovanej v 3. rade na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20.7.2010, č.k. 11C/137/2010-19.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: Určuje, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008 uzatvorená medzi N. F., W.. XX.XX.XXXX E. Y.C. F., C.. W., W.. XX.X.XXXX, W. A. V. N. F. H. Y. F., C.. W. W.: T. Č.. XXX A. T. E. W. I. U. XXX Y. E. T. Č.. XXX A.Á. I. U. XXXX Y., U. W. N. Č.. XXX V. Ú. C. U. T. X/X, V. U. F. T. H. XX.X.XXXX, T. Č.. U. - XX.X.XXXX - XXX/X,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená medzi N. F., W.. XX.XX.XXXX E. Y. F., C.. W., W.. XX.X.XXXX, W. A. V. N. F. H. Y. F.I., C.. W. W.: C. H., L. Č.. XXX L. T. E. L. W. L. W. T. Č.. XXX, U. W. N. Č.. XXX V. Ú. C. U. Z., V. R. L. S. W. A. W., W., V. U. F. T. H. XX.X.XXXX T. Č.. U., sú relatívne neplatné. Obom stranám sa náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej inštancie dňa 18.6.2010, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008, uzatvorená medzi pôvodne žalovaným th.č. W.. N. F.Š. (W.. XX.XX.XXXX) E. Ž. X/ Y. F., I. T. W. U. V.. Ú.. C., T. Č.. XXX A. T. E. W. I. U. XXX Y.X E. T. Č.. XXX A. I. U. XXXX Y.X, V. L. A. W. N. Č.. XXX E. V. U. L. V. V. - I. F. T. H.E. XX.X.XXXX,

- darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice pod číslom N56/2010, NZ5954/2010 dňa 23.2.2010, uzatvorená medzi pôvodne žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade o prevode nehnuteľností v V.. Ú.. C. L. L. L. Č. XXX W. T. L. T. Č. XXX A. T. E. W., V. U. F. T. H. V. W. T. Č.. U. dňa 12.3.2010 , sú neplatné.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že s pôvodne žalovaným v 1. rade N. F.I., W.. XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo dňa 18.7.1981, ktoré v čase podania žaloby trvalo a nedošlo medzi nimi k žiadnej modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Ku dňu uzatvorenia manželstva bol pôvodne žalovaný v 1. rade N. F. jedným z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, a to C. H. L. Č.. XXX L. T.. E. L.E., V. L. W. W. T. Č.. XXX I. U. XXX Y.X, T. Č.. XXX A. I. U. XXXX Y.X U. V.. Ú.. C. U. U. L.Z. T. X/XX V. Z.. Ž. X/ F. M. T. L. U. T. XX/XX V. Z.. Na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spísanej vo forme notárskej zápisnice W., W. A. H. XX.XX.XXXX L. L. T. Ž. U. X. C. N. F.É. výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Predmetná dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola uzavretá počas trvania manželstva, a preto spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, v súlade s dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stali súčasťou ich BSM. Žalovaný ale bez vedomia a bezodplatne previedol svoje vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. Rozhanovce, v celom rozsahu na žalovanú v 3. rade, pričom túto skutočnosť zistila žalobkyňa pred podaním žaloby z výpisu katastra nehnuteľností, keďže predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené na N. Č.. XXXX, ako aj to, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stala žalovaná v 3. rade. K prevodu vlastníckeho práva tak došlo na základe dvoch darovacích zmlúv, ktoré boli hore konkretizované bez jej vedomia a súhlasu. Preto sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov, nakoľko nejde o bežnú vec a žalovaný mal mať súhlas s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami.

4. Nebohý žalovaný v 1. rade N. F. L. T. Ž. L., E. T. V. H.E. XX.XX.XXXX A.. Z dôvodov univerzálnej sukcesie do konania namiesto neho vstúpili jeho právni nástupcovia (dedičia poručiteľa), a to syn N. F. E. H. X. Z., C.. F., ktorí s podanou žalobou taktiež súhlasili. S podanou žalobou len nesúhlasila matka nebohého N. F. žalovaná v 3. rade.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/500/2014 - 261 zo dňa 21.05.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 11C/137/2010 - 197 z 11.06.2013 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zároveň zrušil aj uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12.03.2014 č.k. 11C/137/2010 - 236.

6. Súd prvej inštancie preto ďalej konal v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia a vo veci vykonal dokazovanie jeho doplnením, vyhodnotením , pričom vec právne posúdil v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 145 a § 40a OZ.

7. Dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 26.10.1990 č. N786/90, NZ798/90 pôvodne žalovaný 1/ N. F., L.. U. T. XX/XX V. Z., V. X/XX W. H. (T. A. I. L. L. X/XX), pričom náhrada bola vyplatená zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a pôvodne žalovaného 1/, a preto sa tieto podiely bezohľadu na znenie dohody stali predmetom BSM manželov (t.j. žalobkyne a pôvodne žalovaného 1/ N. F., L.., th. č. nebohého - ďalej len „neb.“).

8. Súd prvej inštancie vychádzal z notárskej zápisnice č. N786/90, NZ798/90 a zistil, že účastníkmi tejto dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam boli Y. F.É., C.. W. (Ž. U. X. C.), V. F. U. T. XX/XX V. Z., Y. Y., C.. F., V. U. T. X/XX V. Z., T. F. U. T. X/XX V. Z., R. F. U. T. X/XX V. Z. E. N. F., L.. U. T. X/XX V. Z.. Všetci spoluvlastníci s obsahom zápisnice boli oboznámení a na znak súhlasu aj vlastnoručne túto zápisnicu podpísali. V bode 3 tejto dohody účastníci vyhlásili, že z titulu vzájomného vyporiadania N. F., L.., pôvodne žalovaný v 1. rade vyplatil každému zo spoluvlastníkov 5.000,- Kčs. Preto súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súd ČR spis. zn. Cpj 86/71, v ktorom je uvedené, že: „pre nadobudnutie veci prostredníctvom prostriedkov, ktoré pochádzajú jednak z BSM manželov, jednak z osobného majetku niektorého z manželov , stavajú sa veci takto nadobudnuté predmetom BSM manželov , bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM manželov“.

9. Z výpisu z Katastra nehnuteľností Košice - okolie súd prvej inštancie zistil, že na N. Č.. XXXX V.. Ú.A.. C. L. A. T. Č.. XXX A. T. E. W. I. U. XXX Y.X E. T. Č.. XXX A. I. U. XXXX Y.X, C. H. L. Č.. XXX W. T. Č.. XXX E. U. U. Y. F., Ž. X/. E. M. W. M. W. L. G.É.: H. A. U. A. XX.X.XXXX E. H. A. U. A. XX.X.XXXX-XXX/XX.

10. Žalobkyňa tvrdila, že tieto darovacie zmluvy žalovaný uzavrel bez jej súhlasu, hoci tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Žalovaný 1/ potvrdil, že na uzavretie týchto predmetných darovacích zmlúv súhlas žalobkyne nemal, a to potvrdila aj žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyni nehovorili o uzavretí predmetných darovacích zmlúv. Súd preto dospel jednoznačnému záveru, že nešlo o bežné veci a pôvodný žalovaný 1/ na tieto právne úkony potreboval súhlas manželky - žalobkyne.

11. Keďže nebohý manžel žalobkyne súhlas na uzavretie predmetných darovacích zmlúv nemal, pričom nejde o bežné veci, súd prvej inštancie určil relatívnu neplatnosť právnych úkonov, ktorých žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti, a to v celom rozsahu.

12. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a aj keď úspešná žalobkyňa by mala právo na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným, súd jej ich náhradu nepriznal, z dôvodu, že žalobkyni v 3. rade bolo priznané uznesením č. k. 11C/137/2010 - 53 z 28.09.2011 oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalovaní v 1. a v 2. rade sú jej deti, pričom žalobkyňa v 3. rade je jej blízka príbuzná. Preto si každá zo strán bude znášať trovy konania sama, čo žalobkyni nespôsobí ujmu, ktorá by ohrozila jej životnú úroveň .

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná v 3. rade. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP.

14. Uviedla, že súd prvej inštancie o univerzálnej sukcesii právnych zástupcov rozhodol bez vykonania akéhokoľvek dôkazu, t.j. oboznámenia dedičského osvedčenia po N. F. L.. Žiadala, aby odvolací súd zabezpečil a vykonal dôkaz - preskúmal dedičské osvedčenie po nebohom pôvodnom žalovanom v 1. rade č.k. 16D/33/2015 z 15.07.2015. Keďže tak nekonal , súd prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky konania, čím porušil ust. § 365 ods. 1 písm. a) a znemožnil žalovanej v 3. rade sa vyjadriť k dôkazu, t.j. k dedičskému osvedčeniu po N. F. L.., a preto nemohla vzniesť námietku nezaradenia žalobkyne medzi dedičov, univerzálnych nástupcov N. F. L.. a nemala vedomosť o okruhu dedičov v dedičskom konaní po N. F. L.. Vzhľadom k tomuto pochybeniu, súd spôsobil v konaní inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú podľa ust. § 473 ods. 1 neopomenuteľnými dedičmi N. F. L.. a v prípade úspechu žalobkyne v tomto konaní by spolu so žalobkyňou nadobudli titulom dedenia nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania podľa uzavretých darovacích zmlúv, ktorých relatívnu neplatnosť žaluje žalobkyňa. Žalobkyňa by za predpokladu úspechu v tomto konaní nadobudla predmetné nehnuteľnosti do BSM, ktoré by sa rozdelilo podľa dedičských zásad a z jeho T. F. T. X/X-K. dedili žalovaní v 1. a v 2. rade.

15. Ďalej dávala do pozornosti zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu v danej veci , čo sa týka vyhodnotenia skutkových zistení a ich predčasného podriadenia pod citované hmotnoprávne predpisy. Žalovaná v 3. rade poukazovala, že podiel X/XX W. W.. N. F. H. E. T. U. U.Ý. XX/XX nadobudol od spoluvlastníkov vyplatením náhrady za ich podiely, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že W.. N. F. nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ku dňu uzavretia manželstva vo veľkostí X/XX, E. T. X/XX A. T. W. W. H. F. (W. R. M. U. E. §. XXX I.) E. U. U. XX/XX W. H.

L. U.Ý. U., L. T. W. V. Z. T., M..R.. I. U. X/XX V. Z. M.itulom dedenia na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990, č. D1167/89, po poručiteľovi, svojom otcovi N. F., W.. H.E. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX , U. U. X/XX V. Z. titulom dedenia na základe uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990 č. D/71/90, po poručiteľovi, svojom G. R. F., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX , U. U. XX/XX V. Z. do svojho výlučného vlastníctva od žalovanej v 3. rade, svojej matky, na základe notárskej zápisnice zo dňa 26.10.1990 č. N786/90, Nz789/90 (ďalej len „NZ“), vo veľkosti 1/20 k celku do svojho výlučného vlastníctva od Y. Y., C. F.I., W.. XX.XX.XXXX (M. N. F. L..), W. A. W., U. U. X/XX V. Z. do svojho výlučného vlastníctva od R. F., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, (M. N. F. L..), W. A. W., U. U. X/XX V. Z. H. L. U. U. I. T. F.É., W.. XX.XX.XXXX (G. N. F. L..), na základe NZ.

16. Na základe uvedeného sa N. F. L.. stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých darovanie žalobkyňa žaluje, keďže tieto vo veľkosti X/XX V. Z. W. H. E. U. U. XX/XX k celku, ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, na základe NZ.

17. Žalovaná v 3. rade apelovala na to, že nikdy počas konania netvrdila, že by jej manžel N. F.É. L.. vyplatil ostatným spoluvlastníkom náhrady za ich podiely, keďže vždy tvrdila, že tieto podiely údajne vyplácala ona, aj keď na každom z pojednávaní malo údajné vyplácanie spoluvlastníckych podielov žalobkyňou podľa jej slov vo výpovediach iný, rozporuplný priebeh (viď jej konkrétne citácie na pojednávaniach konaných dňa 15.10.2012, 08.04.2013, 14.06.2016). Preto neexistuje a nikdy neexistoval žiaden priamy a relevantný dôkaz o tom, že žalobkyňa, či už samostatne alebo spolu so svojím manželom vyplatila súrodencov otca neb. manžela a žalovanú v 3. rade z titulu vzájomného vyrovnania podielov na žalovanej nehnuteľnosti, nakoľko k vyplácaniu podielov z titulu vzájomného vyrovnania podielov zo strany žalobkyne, ani pôvodne žalovaného v 1. rade nikdy nedošlo, čo potvrdila aj sama žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.10.2012, kedy uviedla, „že nevlastní žiadny takýto doklad o vyplácaní podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom,“ dávajúc do pozornosti aj výpoveď W.. N. F. L.. na tomto pojednávaní, ako aj z dôvodu nepreukázania platby pre R. F. vo výške 75,- Sk. Žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.05.2013 skutočnosť, že žalovaná v 3. rade vyplácala podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom za nehnuteľnosti( viď konkrétne jej výpovede na pojednávaniach dňa 14.11.2012, 14.06.2016, 15.10.2012, 21.05.2013, v zmysle ich citácií).

18. Taktiež v podanom odvolaní poukazovala na porušenie ust. § 40 ods. 3 O.s.p. a nedoplnenie zápisnice v zmysle jej prednesov na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016 t.j. nedoplnenie výpovede týkajúcej sa kúpnej zmluvy, ktorú predložila na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016. Za predpokladu, že by súd prvej inštancie doplnil zápisnicu konanú dňa 23.05.2016, mal by súd za preukázané, že žalovaná v 3. rade nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosti v podiele XX/XX k celku od svojej svokry, na základe kúpnej zmluvy, spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 25.06.1956, ktorá je súčasťou spisu a že tento podiel zaplatili rodičia žalovanej v 3. rade. Preto žiadala, aby sa s týmto dôkazom o vyplatení podielov ostatných podielových spoluvlastníkov z jej stany vysporiadal odvolací súd, keďže súd prvej inštancie tento dôkaz nevyhodnotil. Žalovaná v 3. rade trvala na tom, že chcela, aby jej majetok obsiahnutý v darovacích zmluvách dostali rovnakým dielom všetky jej deti, keďže W.. N. F.É. tvrdil, že sa o ňu postará a že za nehnuteľnosť uvedenú v darovacích zmluvách vyplatí všetkých svojich súrodencov, čo ale neučinil, a preto nebohý súhlasil s tým, že nehnuteľnosti jej naspäť daruje, nakoľko starostlivosť o ňu zabezpečuje dodnes nepretržite jej dcéra Y. V. s rodinou, ktorej z vďačnosti za starostlivosť o ňu a o nehnuteľnosť uvedenú v darovacej zmluve darovala inú nehnuteľnosť, ktorú žalovaná v 3. rade vlastnila ešte pred podpisom oboch darovacích zmlúv.

19. Žalovaná v 3. rade popierala, aby W.. N. F. v čase podpisu oboch darovacích zmlúv požil alkoholické nápoje a aby nevedel, aký právny úkon uskutočňuje, keďže jeho podpis na predmetných darovacích zmluvách bol osvedčený na Notárskom úrade notárky R.. X. T. E. W.. N. F. L.. písomným podaním osobne podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto nie je pravdou, aby nebohý N. F. L.. bol pri podpisovaní darovacích zmlúv pod vplyvom alkoholu.

20. Žalovaná v 3. rade trvala na tom, že potvrdenka o zaplatení 768,- Kčs, ktorú predložila žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.04.2013 a ktorá preukazuje platbu pre R. F., sa týka povinnosti vyplatenia danej sumy ako ustupujúcej dedičky z uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach č.

D71/90 z 10.01.1990, ktorým bolo prejednané novoobjavené dedičstvo po poručiteľovi R. F., G. N. F. L.. E. T. V. W.. N. F. L.. zdedil dedičský podiel na nehnuteľnosti z darovacích zmlúv vo U. T. X/XX k celku. Preto považovala žalovaná v 3. rade za nesporné a preukázané, že nebohý nadobudol titulom dedenia podiel vo veľkosti X/XX V. celku z nehnuteľnosti na základe uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach, č. D71/90 zo dňa 10.01.1990 po poručiteľovi R. F. E. T. U. U. X/XX k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990 č. D1167/89, po poručiteľovi, svojom otcovi N. F., a preto tieto podiely nepatria do BSM žalobkyne a N. F. L.., čo v konečnom dôsledku potvrdil aj súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku vo veci zo dňa 11.06.2013 č.k. 11C/137/2010 (viď 6. strana, 4. a 5. odsek odspodu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2013 č.k. 11C/137/2010 - 197).

21. Žalovaná v 3. rade sa nestotožnila s tvrdením súdu prvej inštancie, uvedeným v 13. bode rozsudku, že v konaní nebolo preukázané, aby sa pôvodní podieloví spoluvlastníci v minulosti domáhali zaplatenia náhrady za svoje podiely. Pôvodní podieloví spoluvlastníci sa totiž nedomáhali zaplatenia náhrady za podiely, keďže im tieto vyplatila žalovaná v 3. rade, o čom predložila súdu prvej inštancie dôkaz

- prehlásenie, s odkazom na konkrétne výpovede citovaných svedkov. Apelovala na to, že už pred podpisom notárskych zápisníc bol nárok každého podielového spoluvlastníka už uspokojený, pričom k ich uspokojeniu došlo žalovanou v 3. rade v zmysle konkretizovaných skutočností. Žalovaná v 3. rade popierala, že by žalobkyňa alebo N. F. L.. vyplácali podiely z nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom, nakoľko ich vyplácala ona, čo preukázala v priebehu konania na súde prvej inštancie (viď výpovede na str. 1, 1. ods. výpovede žalovanej v 3. rade ZzP konaného dňa 14.11.2012, viď 2. strana, 5. a 9. ods. zhora predmetnej ZzP, viď 2. stranu 9. a 11. ods. zhora ZzP konaného dňa 14.06.2016, viď 3. stranu, 2. a 6. ods. zhora ZzP konaného dňa 14.06.2016 a ČP zo dňa 30.08.2012). Žalobkyňa ani N. F. v priebehu konania nepredložili žiadny dôkaz o vyplácaní podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom.

22. Dávala do pozornosti, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.05.2016 výrokmi, ktoré boli riadne súdom prvej inštancie protokolované, čím nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

23. Keďže v konaní bolo preukázané, že náhradu za podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatila ona (žalovaná v 3. rade), N. F. L.. nepotreboval na ich darovanie žalovanej v 3. rade súhlas manželky (žalobkyne), pričom žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie ani nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že samostatne alebo spoločne so svojim nebohým manželom vyplatili z prostriedkov patriacim do ich BSM titulom vzájomného vyrovnania podielov na žalovanej nehnuteľnosti ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom žalovaná v 3. rade takýto dôkaz predložila. Vzhľadom k tomu sa žalovaná nehnuteľnosť nestala predmetom BSM a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

24. Žalovaná v 3. rade namietala aj znenie samotného výroku rozsudku, keďže žalobkyňa v petite neuvádzala skutočnosti, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo výroku rozsudku a preto súd rozhodol nad rámec požadovaný žalobkyňou, k čomu nebol oprávnený. Zároveň súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia ( § 391 a nevysporiadal sa z namietanými skutočnosťami, konkrétne citovanými v podanom odvolaní.

25. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že návrh žalobkyni na určenie neplatnosti darovacích zmlúv zamieta v celom rozsahu ako nedôvodný a zároveň, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.07.2010 č.k. 11C/137/2010 - 19, ktorým Okresný súd Košice - okolie nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej v 3. rade zakázal predať, darovať, prenajať, zriadiť záložné právo alebo zabezpečovací prevod k nehnuteľnostiam vedených na N. Č.. XXXX V.. Ú.. C., I. C., I. V. - I., E. M. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y., T. Č.. XXX - A.Á. I. U. XXXX Y. E. C. H. L. Č. XXX, až do právoplatného skončenia tohto konania. Uplatnila si náhradu trov konania v zmysle ich vyčíslenia.

26. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade uviedla, že súd dostatočne doplnil dokazovanie, ktorým odstránil prípadné pochybnosti a vzniknuté rozpory a dospel k jednoznačnému záveru, ktorý považuje žalobkyňa za legitímny a správny. Navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. K námietke žalovanej, že súd jej nesprávnym procesným postupom zabránil v uplatňovaní jej práv uviedla, že žalovaná mohla využiť všetky prostriedky účinnej procesnej obrany, ale svoje tvrdenia nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno v spore. Svoje tvrdenia uvádza len v domnelých úvahách, v dôsledku čoho sa snaží napádať aj dedičské osvedčenie po nebohom, pôvodnom žalovanom v 1. rade pod sp.zn. 16D/33/2015, čo nie je možné po právnej stránke akceptovať, ako aj tú skutočnosť, že sa s predmetným osvedčením nemohla oboznámiť a nemala vedomosť o okruhu dedičov po nebohom ( viď v tomto smere zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach ), kde krajský súd sa zaoberal otázkou zákonného spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti v určených podieloch. Upriamila pozornosť na dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to na vyhlásenie účastníkov dohody zaprotokolované v notárskej zápisnici, výpovede samotných svedkov, svedeckú výpoveď T. Y., ktorý potvrdil, že realizovala výber z vkladnej knižky za účelom vyplatenia vyrovnávacích podielov, výpoveď jej detí, ako aj T. T., pričom žalovaná doposiaľ nepredložila dôkazy, ktorými by tieto výpovede spochybnila, pričom samotná žalovaná v 3. rade si vo svojich výpovediach odporuje. Preto z vykonaného dokazovania a z predloženej notárskej zápisnice N786/90 zo dňa 26.10.1990, jednoznačne vyplýva záver, že žalovaný spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva, a to tak, že tieto nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva N. F.I. L.., L. T. U. U. T. R. F. E. T. F., každému jednotlivo vo výške 5.000,- Kčs, čo bolo v konaní spoľahlivo preukázané. Vyrovnávacie podiely vyplatila podielovým spoluvlastníkom ona a nie žalovaná v 3. rade, čo bolo taktiež v konaní riadne preukázané súborom dôkazov priamych, ako aj nepriamych, ktoré žalovaná v 3. rade označila za tendenčné, avšak okrem jej tvrdenia v konaní nepredložila dôkaz, ktorý by jej vyjadrenia objektívne verifikoval. Rovnako tak považovala za preukázané, že N. F. L.. neplatne previedol na žalovanú v 3. rade nehnuteľnosti, nakoľko tak urobil za trvania manželstva a bez jej súhlasu, s odkazom na ust. § 145 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého len bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov sám, nakoľko v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

28. Apelovala na to, že súd nie je striktne viazaný znením petitu, ktorý strana navrhne, keďže v rámci predmetu konania a na základe vykonaného dokazovania, v súlade s návrhom súd rozhodne. Procesné nedostatky vytýkané žalovanou sú vo veci irelevantné, keďže súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s tvrdeniami žalovanej o vyplatení, resp. nevyplatení vyrovnávacích podielov jednotlivým podielovým spoluvlastníkom a preto poukazovala len na tendenčnosť tvrdení žalovanej v 3. rade.

29. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukazovala na všetky svoje tvrdenia a mala za to, že dôkazné bremeno uniesla a spochybnila tak uplatnený nárok žalobkyne. Preto nesúhlasila s tvrdením žalobkyne o neunesení a nepredložení žiadneho priameho dôkazu, s poukazom na skutočnosti konkrétne uvádzané v jej odvolaní. Naďalej mala za to, že ako žalovaná v 3. rade predložila priamy dôkaz preukazujúci vyplatenie vyrovnávacích podielov z nehnuteľnosti. Nesúhlasila s výpoveďou L. Y., V. T., Ž. Ž. C. U. A. U. V. A. Ú. U. U. T., L. U. E. N. F.Š., X. Z., L. F.. Opätovne mala za to, že W. .N. F. L.. E. U.Ý. U. T. W. U. T. XX/XX A. Z. T. W. E. X/XX titulom darovania, nepotreboval na darovanie žalovanej v 3. rade, súhlas žalobkyne. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v 3. rade nevyjadrila, taktiež ani ostatní žalovaní v 1. a 2. rade.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej v 3. rade ako odvolanie podané aj žalovanými v 1. a 2. rade (§ 367 ods. 2 prvá veta , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovanej v 3. rade.

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017, o 09.05 hodine, č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 15.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

33. Žalovaná v 3. rade podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie už za účinnosti CSP, t.j. zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.05.2015 účinného od 01.07.2016, v zmysle § 367 ods. 2 CSP. Žalovaná v 3. rade v podanom odvolaní uvádzala odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d) f) a h) CSP.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) sa týka nesplnenia procesných podmienok potrebných pre rozhodnutie pre konanie a následné rozhodnutie súdu.

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

36. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

37. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

39. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

40. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. ,z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil s tým, že svojím procesným postupom neodňal možnosť žalovanej v 3. rade konať pred súdom a neznemožnil jej realizáciu procesných práv priznaných jej v civilnom procese za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov , pričom vo veci boli aj splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie konať , preto je odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) vo veci nedôvodná. Žalovaná v 3. rade mala vedomosť o právnom nástupníctve po W.. N. F. L.. (viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/137/2010 - 236 z 12.03.2014) s tým, že napadnutý rozsudok spĺňa predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

41. Ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa znemožnenia realizácie procesných práv priznaných žalovanej v 3. rade civilným procesom za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov mala nastať tým, že nebolo rozhodnuté o návrhu žalovanej v 3. rade na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.05.2016 (viď jej žiadosť z 31.05.2016 na č.l. 319 spisu), čo ale nie je podľa odvolacieho súdu takým procesným pochybením súdu prvej inštancie majúcim vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

42. Odvolacia námietka týkajúca sa dôsledného nevyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov (viď žalovanou predložený dôkaz týkajúci sa výplaty jednotlivých podielových spoluvlastníkov pred uzavretím NZ), taktiež nie je dôvodná, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s jednotlivými vykonanými dôkazmi vysporiadal, pričom dospel k správnemu záveru, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol W.. N. F. L.. W. A. H. I. A. E. U. T. L. U. T. XX/XX V. Z. E. U. T. X/XX V. Z. dedením, pričom k uzavretiu napádaných darovacích zmlúv došlo v čase trvania manželstva a predmetné darovacie zmluvy sa týkali nehnuteľnosti, ktoré nemohol žalovaný nadobudnúť do výlučného vlastníctva ale len do BSM (§ 143 , keďže po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru , že pre nadobudnutie podielu XX/XX z predmetných nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky z BSM žalobkyne a nebohého jej manžela s tým, že ide o nedeliteľný právny úkon tvoriaci predmet konania.

43. K podanej námietke týkajúcej sa určenia neplatnosti darovacích zmlúv v ich celom rozsahu odvolací súd poukazuje na ust. § 41 OZ, a to že ide o nedeliteľný právny úkon, v dôsledku čoho je potrebné vysloviť neplatnosť celých darovacích zmlúv, t.j. aj T. X/XX W. T. W., V. W. W. M. H.. E. V. R. T., Ž. X/XX A. T. W. W. W. N. F. L.. manžel žalobkyne, titulom dedenia a XX/XX titulom uzavretej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam do svojho výlučného vlastníctva, keďže k dohode došlo v čase trvania manželstva W.. N. F. L.. E. R. Y., M..R.. Ž., U. A. W. A. Č.. W. E. W. A. XX.XX.XXXX ( W.. N. F. L.. E. Ž. G.N. Y. H. XX.XX.XXXX E. N. F. A. H. XX.XX.XXXX ) , U. V. F. T., Ž. A. M. U. U. F. A. L. T., Č. T. E. W.. N. F. U. L. U., G. H. R. F. U. L. XX,- L., V. I. H. W. W. (U. L.. XX L.), Č. F. U. Č. F., H. H. T. U. M. L. E. U.Ý. L. N. Y. v znení, „že jeho matka od žalobkyne a N. F.E. L.. T. L. X.XXX,- V. E. W. A. T., V. W. N. F. L.. U. W., Č. T. E. W.. N. F. U. L. U. W. L.. XX L. , pričom tieto dôkazy žalovanou v 3 rade spochybnené neboli , so zreteľom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Cpj/86/71 ,v zmysle ktorého pre nadobudnutie veci do BSM manželom postačuje, že len časť použitých prostriedkov, ktoré pochádzajú jednak z BSM manželov, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, bola z prostriedkov BSM použitá na nadobudnutie . Preto sú v tomto smere, aj odvolacie námietky žalovanej v 3. rade o jej vyporiadaní ustupujúcich podielových spoluvlastníkov v prospech W.. N. F. L.. právne nedôvodné a vo veci irelevantné.

44. Zároveň je nedôvodná je ďalšia odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa konkrétneho nevyhodnotenia ňou predloženého dôkazu, keďže v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03.07.2003 sp.zn. IV.ÚS115/03 nemusí všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (od 01.07.2016 stranami sporu). Preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka (strany sporu) na spravodlivé súdne konanie a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.03.2005 sp.zn. II.ÚS78/05, podľa ktorého súčasťou zákonného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra bola do 01.07.2016 rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. od 01.07.2016 v zmysle § 220 ods. 2 CSP, z jej uplatňovaním aj v odvolacom konaní v zmysle § 393 CSP, keďže odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní, nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, sú sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava.

45. Preto závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nie sú v danej veci zjavne nedôvodné, nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného ust. § 220 ods. 2 účinného v čase vyhotovenia napadnutého rozsudku.

46. Odvolací súd, čo sa týka odvolacích námietok, z hľadiska ich podstatného významu teda apeluje na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli predmetné nehnuteľnosti v podiele XX/XX k celku nadobudnuté nie do výlučného vlastníctva W.. N. F. L.. E. H. F. W.. N. F. L.. E. Ž. , W.V. W. K. W. F. E. V. N. L. T. S. T. T. H. F., Č. A. U. U. H. R. U. E. Č. T. E. W.. N. F. L.. , a to bez ohľadu na to, že 2/20 nadobudol titulom dedenia, so zreteľom na nedeliteľný predmet konania, ktorým je určenie neplatnosti darovacích zmlúv v celom rozsahu, keďže určenie ich neplatnosti len v časti neprichádza v danej veci do úvahy (viď rozhodnutia NS ČR 21Cdo/20/2013, 21Cdo/5318/2007).

47. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, sú preto odvolacie námietky žalovanej v 3. rade vo veci nedôvodne a právne irelevantné, nenapĺňajúce naplnenie uplatnených odvolacích námietok .

48. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správny, a to v spojení aj s výrokom o trovách konania, ktorý je taktiež vecne správny.

49. Nakoľko každé rozhodnutie súdu musí byť aj vykonateľné , odvolací súd zápis predmetných nehnuteľností aktualizoval, keďže predmetne nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené na N. Č.. XXXX U. A. V. W. I. V. - I., I. C., V.. Ú.. C. a zároveň v tomto smere len dopĺňa, že procesne súd prvej inštancie nepochybil, keď upravil petit návrhu žalobkyne, nakoľko jeho podstata z obsahového hľadiska ostala nezmenená, čo je vždy povinnosťou súdu, tak ako to aj teraz učinil odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, vychádzajúc predovšetkým z požiadavky vykonateľnosti každého rozhodnutia súdu ( viď rozsudok NS SR z 28.9.2010 sp.zn5 Cdo 254/2009).

50. Keďže odvolací súd nezrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, t.j. nepostupoval v zmysle § 335 os. 2 CSP, neprichádza do úvahy ani zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania vo veci samej a preto zamietol návrh žalovanej v 3. rade na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.07.2010 č.k. 11C/137/2010 -19, nakoľko od 01.07.2016 nariadené neodkladné opatrenie môže trvať aj po rozhodnutí vo veci, keďže dáva záruku stranám sporu, že rozhodnutie súdu bude vykonané a že nebudú mať strany sporu obavu z jeho nevykonania s tým, že kedykoľvek aj po rozhodnutí odvolacieho súdu môže niektorá zo strán podať návrh na jeho zrušenie v zmysle § 334 a § 338 CSP, pričom od 01.07.2016 neodkladné opatrenie nemá dočasný charakter a je ho možné nariadiť vtedy, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 , pričom neodkladné opatrenie súd môže nariadiť na návrh, a to pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení.

51. O nároku na náhradu trov odvolacie konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 s odkazom na § 257 CSP. Aj keď žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a patril by jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, t.j. blízkeho príbuzenského vzťahu neúspešných žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj zo skutočnosti, že žalovaná v 3. rade bola uznesením súdu prvej inštancie v celom rozsahu oslobodená od súdnych poplatkov, vychádzajúc z jej finančných pomerov, odvolací súd plne úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným (§ 257 CSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .