Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Co-380-2016.pdf
PDF · 94.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/380/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Colnsulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 364 29 705, proti žalovanému: K. I., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/X, U., o zaplatenie 358,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/192/2013-117 zo dňa 25.7.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej.
II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti zmenkového úroku nad 0,19% denne zastavil, návrh vo veci samej zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal proti žalovanej plnenia zo zmenky a navrhol postupovať v konaní v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 27.10.2010 na zmenkovú sumu 358,00 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.4.2011. Indosant predložil zmenku k plateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, preto súd prvej inštancie rozhodol na základe listinných dôkazov.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.9.2014 tak, že žalobu zamietol, vychádzajúc z právneho názoru, že predložená zmenka je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp.zn. 5Co/1006/2014 zo dňa 29.1.2016 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie má vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
5. Súd prvej inštancie po vrátení veci v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval dňa 1.4.2016 žalobcu tlačivom „B“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na predloženie úverovej zmluvy, pretože vzhľadom na zmenkového veriteľa sa dalo predpokladať, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia spotrebiteľského úveru.
6. Žalobca listom zo dňa 28.4.2016 odmietol doplniť návrh predložením úverovej zmluvy s odôvodnením, že podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007 Z.z. súd môže žiadať doplnenie alebo opravu návrhu vtedy, ak informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne. Ustanovenie § 79 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. sa na prebiehajúce konanie neaplikuje. Podľa čl. 19 nariadenia sa európske konanie riadi procesným právom členského štátu len pokiaľ nariadenie neustanovuje inak. Konanie v tomto prípade upravuje čl. 4 a čl. 5 a podľa čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci, aj súdne orgány. Zastával názor, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd prvej inštancie požaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu prvej inštancie oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 zobral návrh v časti zmenkového úroku nad 0,19% denne späť, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1, 4, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanej právo zo zmenky, že navrhol postup súdu prvej inštancie podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a žiadal, aby bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Súd prvej inštancie v súlade s čl. 5 ods. 1 Nariadenia, považoval však za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., o ktorej je súdu prvej inštancie z jeho rozhodovacej činnosti známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom tak, aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto vyzval žalobcu na predloženie úverovej zmluvy tlačivom „B“ podľa Nariadenia. Žalobca zmluvu nepredložil, preto súd v súlade s čl. 4 ods. 4 Nariadenia žalobu zamietol.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v podaní zo dňa 28.4.2016. Uviedol, že zo znenia čl. 4 ods. 4 Nariadenia, na ktorý sa sám žalobca vo svojom právnom názore odvoláva, v zmysle ktorého, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto orgánom. Súd má preto právo od žalobcu vyžadovať doplňujúce informácie ale aj dokumenty, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie aj keď žalobca zastával názor, že návrh nemal žiadne vady. Nariadenie 861/2007 neupravuje postup, ak predmetom tzv. skráteného konania podľa Nariadenia je zmenka alebo ak je žalovaným v konaní spotrebiteľ. Je pravdou, že Nariadenie 861/2007 má za účel zjednodušiť a zrýchliť konanie s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, nie však na úkor ochrany práv spotrebiteľa. Nerešpektovanie vnútroštátneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to poukázal aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré zároveň citoval, z čoho následne vyvodil, že bol oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré sú potrebné pre zistenie prípadnej súvislosti s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku. Preto bol oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok aj v intenciách zjednocujúceho stanoviska NS SR a pokiaľ žalobca výzvu súdu nerešpektoval, nezostávalo mu iné ako návrh žalobcu v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia zamietnuť.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy konania jej nevznikli.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil v tejto časti napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.d/ CSP), že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť mu patriace procesné práva a došlo tým k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.b/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP). Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, aj keď takéto dôkazy žalobca ani žalovaný nenavrhli. Tým bola porušená prejednacia zásada tohto konania podľa § 120 O.s.p.. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal v konaní rozhodnúť o uplatnenom práve žalobcu len na základe predloženej zmenky, pretože žalobca si v tomto konaní uplatnil právo z platnej zmenky ako cenného papiera. Žalovaný podľa čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES mohol vzniesť námietky voči zmenke, toto však neurobil. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádzal podľa neho z nesporných skutočnosti a to, že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Žalobca zdôraznil, že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval ustanovenia zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a to predovšetkým ust. § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v zmenkových veciach. Taktiež citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove (sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013) a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 sp.zn. 43CoZm/10/2013. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Uviedol, že zákon nelimituje použitie len určitého druhu zmeniek, to znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. V nadväznosti nato poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona, kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.
12. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 4.10.2016, vyjadrenie k odvolaniu nepodala.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. §191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:
18. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd sa podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom a to vzorovým tlačivom „B“. Je pravdou, že konanie podľa Nariadenia je písomné, súd má však podľa Nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej zmenky a má právo nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 Nariadenia).
19. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom „B“ vyzval žalobcu na doplnenie informácií a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie oznámil, že iné listiny a údaje nemá k dispozícii, že nárok uplatňuje podľa predloženej zmenky, ktorú považuje za postačujúci doklad pre rozhodnutie vo veci.
20. V prejednávanej veci bol postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby v súlade s Nariadením a podporne tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhaní peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008. Až následné právne úpravy okrem iného zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, poskytol ex offo ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prvej inštancie mohol vec prejednať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku (konanie sa začalo za účinnosti O.s.p. a podľa § 471 ods. 2 CSP sa začaté konania o zmenkovom a šekovom konaní dokončia podľa doterajších predpisov), ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemohol preto prejednávanú vec správne posudzovať podľa zák.č. 191/1950 Zb., lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe č. II Nariadenia na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zák.č. 191/1950 Zb., pretože žalobca nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz a súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa § 10 zák.č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu.
22. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa, tak ako správne na to poukázal aj súd prvej inštancie, by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.
23. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona a podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca však v tomto konaní nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky, ako jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.
24. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspešnej žalovanej preukázateľné
trovy tohto odvolacieho konania nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).