Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoSr-3-2017.pdf
PDF · 110.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoSr/3/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J., prechodne E. A., I., ul. Q. č. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10Csr/1/2016-29 zo dňa 04. júla 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 10Csr/1/2016-29 zo dňa 04.07.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Asociáciou pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa 12.02.2016. Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, sp.zn. 224/07/15 zo dňa 01.02.2016 (výrok I.). Žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 331,50 eur na účet Poštovej banky SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 14.03.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa 12.02.2016. Súd konštatoval, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 35,- eur, úrok v sume 26,- eur, poplatok v sume 117,50 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 35,- eur od 09.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 35,- eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- eur a poplatok za upomienku 10,- eur, trovy rozhodcovského konania 87,84 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobkyňa podala na súd žalobu o jeho zrušenie v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote danej v ust. § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákona č. 335/2014 Z. z.“ Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 22.11.2013 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako spotrebiteľom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“, pričom na jej základe poskytol žalobkyni úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196,- eur, spolu 396,- eur. Celkovú sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť v lehote do 10.11.2014, t.j. do dátumu konečnej splatnosti úveru. Celkové náklady žalobkyne ako spotrebiteľa
predstavovali 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 778,30 eur, administratívny poplatok spojený so zmluvou o úvere 117,70 eur. Výška RPMN bola stanovená 98 %. Priemerná hodnota ročnej RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy bola dohodnutá 50,91 %. Na osobitnom tlačive - predtlačenom formulári bola uzavretá podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dňa 22.11.2013 rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len „spory“), budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom pred niektorými z dvoch tam uvedených stálych rozhodcovských súdov v rozhodcovskom konaní, pričom výber dvoch alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Zároveň v čl. II. bodu 2. a 3 bolo dohodnuté, že pokiaľ ktorákoľvek so zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov založených uzavretou zmluvou (t.j. bode 1 tohto článku II.) na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva dáva na výber z dvoch alternatív riešenia sporov, ale nie v prípade, ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný, musí sa žalobkyňa rozhodcovskému konaniu podrobiť. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá 22.11.2013, a preto vychádzajúc z ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa na ňu vzťahuje zákon účinný v čase jej uzavretia, t.j. režim zákona č. 244/2002 Z. z. Zároveň konanie pred Stálym rozhodcovským súdom začalo podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania dňa 20.11. 2015, a preto sa na rozhodcovské konanie vzťahuje zákon č. 335/2014 Z. z. Podľa vyššie konštatovaného znenia koncipovaná rozhodcovská zmluva zo dňa 22.11.2013, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v tomto konaní žalobkyne dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným - štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba rozhodcovského súdu bola len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovskej žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich so štandardne formulovanej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je treba preto vykladať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky) rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor subjektov konania a vydať predmetný rozsudok. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že túto rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, bola žalovaným ako veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Súd preto vzhľadom na uvedené dôvody ju posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Súd za potrebné považoval uviesť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, keďže žalobkyňa mala v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť 396,- eur, čo je prakticky 98 % navýšenie poskytnutého úveru. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie neprimeraného administratívneho poplatku 117,70 eur, prakticky dosahujúceho 50 % výšky poskytnutého úveru. Okrem toho zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá režim ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v čase jej uzavretia, neobsahuje ani všetky náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, konkrétne pod písm. k/, výšku, počet a termíny splátok istiny, ktoré v zmluve absentujú. V zmluve je uvedený len termín konečnej splatnosti úveru do 10.11.2014, a preto sa takáto zmluva s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Ak preto rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie úroku z omeškania, úroku, zmluvnej pokuty a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 45 ods. 1 písm. l/, a teda rozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa - § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z., keďže toto malo vplyv na výsledok rozhodcovského sporu. V súhrne je takého rozhodcovské konanie v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa nepochybne s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je. Preto právny vzťah zmluvou o spotrebiteľskom úvere založený je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý treba prednostne aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd preto rozhodol tak, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa 12.02.2016 zrušil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobkyňa si nárok voči žalovanému neuplatňovala. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“, preto prešla poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 eur (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkov) na žalovaného (§ 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkov).
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a ním je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory s ním riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na ust. § 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z. z., v ktorej súvislosti bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámila, preto si on dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle tohto ustanovenia. Oznámenie o výbere bolo dňa 03.11.2015 doručené žalobkyni. Odvolávajúc sa na čl. II. - predmet zmluvy v bode 1 považoval za mylné tvrdenie žalobkyne, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Tiež mala žalobkyňa možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy (článok II. ods. 3 rozhodcovskej zmluvy) bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Ak by túto lehotu žalobkyňa nestihla mala možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola poučená vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostala nečinná v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodnutia iných súdov. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobkyňou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva písomne a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Okrem toho žalobkyňa svojim podpisom zo dňa 22.01.2013 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa svojim podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila s uzavretím. Podľa žalovaného preto on splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákona o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom. Žalovaný v predmetnom prípade poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I., ktorý dňa 21.09.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že nemožno ohľadom nej hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 396 eur - termínom splatnosti dňa 10.11.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 22.11.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.12.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 309,86 %. Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 98 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 309,86 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 50,91 %. Žalovaný tiež uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. V tejto súvislosti poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Na záver žalovaný uviedol, že žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:
5. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobe žalobkyne bolo vyhovené jednak kvôli rozhodcovskej zmluve, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je preto neplatná a rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor subjektov konania a vydať predmetný rozsudok (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu) a jednak preto, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l/ zákona č. 335/2014 Z. z.) a teda rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z.), keďže toto malo vplyv na výsledok rozhodcovského sporu.
6. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne, individuálne, na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyni je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov.
7. Podľa okresného súdu rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa - žalobkyne dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným/štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ - žalovaný. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba rozhodcovského súdu bola iluzórna.
8. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 500 300 885 dňa 22.11.2013. Na osobitnom písomnom doklade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V čl. II - Predmet zmluvy je uvedené v bode 1 Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 500 300 885 uzatvorenej dňa 22.11.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené „a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. I bod I tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov zvoleného stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15. kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, písm. b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V bode 2 zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Bod 3 zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.
9. Podľa odvolacieho súdu v rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi (ako žalobkyni) uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu.
10. Okresný súd okrem toho v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou poukazoval na to, že si ju žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, bola žalovaným ako veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, pritom ešte nezakladá, predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy.
11. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v tomto smere nehodnotil, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená na osobitnom liste, nezávisle od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nezaoberal sa čl. II bod 3 zmluvy ohľadom odstúpenia od zmluvy. Na uvedené skutočnosti žalovaný v odvolaní poukazuje. Vzhľadom na záver súdu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa podľa odvolacieho súdu javilo vhodné vypočuť žalobkyňu ako aj žalovaného resp. osobu, ktorá sprostredkovala podanie žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 22.11.2013 a bola pri podpise tejto zmluvy, a teda zrejme i rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.11.2013. Predmetom výsluchu by mali byť okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, teda najmä akým spôsobom bolo žalobkyni vysvetlené, že má možnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, či bolo žalobkyni vysvetlené, čo rozhodcovská zmluva znamená, aký má následok jej uzavretie, či jej bolo oznámené, že má možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a akým spôsobom, či porozumela tomu, čo odstúpenie znamená, či mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu si prečítať pred jej podpisom a či rozhodcovskú zmluvu chcela uzavrieť dobrovoľne (či si bola skutočne vedomá toho, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru, príp. aké dôvody ju viedli k rozhodnutiu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu), prípadne aj iné okolnosti, ktoré z výsluchu strán vyplynú.
12. Okresný súd tiež uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprimerané zmluvné podmienky (98 % navýšenie poskytnutého úveru, neprimeraný administratívny poplatok). Okrem toho
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 1 písm. k/ a to výšku, počet a termíny splátok istiny a teda len termín konečnej splatnosti úveru do 10.11.2014 je uvedený len termín konečnej splatnosti úveru a preto sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a ak preto rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie úroku z omeškania, úroku, zmluvnej pokuty a iných poplatkov, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l/ zák. č. 335/2014 Z. z.) a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/, keďže toto malo vplyv na výsledok rozhodcovského sporu.
13. Žalovaný v odvolaní popieral absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukazoval na to, že dlžník požiadal v ten istý deň ako uzavrel zmluvu, o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Takéto tvrdenie žalovaného však v konaní nebolo preukázané. Nevyplýva ani z obsahu spisu ani pripojeného rozhodcovského spisu. Aj preto okresný súd náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval v spojitosti so zmluvou. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 45 ods. 1 písm. l/ zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý oprávňuje všeobecný súd zasiahnuť do vecnej stránky spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku a vykonať teda jeho meritórny prieskum bolo podľa odvolacieho súdu možné za daného skutkového stavu sa stotožniť s vyššie uvedeným záverom okresného súdu.
14. Nakoľko pri súdom posudzovaných dôvodoch zrušenia rozhodcovského rozsudku sú rozdielne postupy kto bude vo veci konať (či všeobecný súd na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v rozsahu uvedenom v žalobe /§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z./ alebo spotrebiteľský rozhodcovský súd /§ 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z./ musel odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vyhodnotí zistené skutočnosti v súvislosti s dôvodom žaloby zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku spočívajúcom v neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z.) a vec právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).