Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/269/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: F. L., nar. X.X.XXXX, T., U. XXXX/XX, zastúpený : JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Pohraničná 7, proti žalovanej: D.. I. F., nar. XX.X.XXXX, T., U. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36721123, o určenie hospodárenia s nehnuteľnosťou, o odvolaní žalovanej a žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7C/676/2015- 37 zo dňa 26. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania potom, čo uznesením č.k. 7C/676/2015- 35 zo dňa 30.6.2016 konanie zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 257, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len . V rozhodnutí poukázal na to, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na odstránenie stavby oplotenia. Žalobca žalobu zobral späť s tým, že nedošlo k zmene vo vzťahu k predmetu konania, a to k uplatnenému nároku na odstránenie stavby, ale k späťvzatiu došlo z iného dôvodu, a to z dôvodu, že došlo k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, ktoré boli zhodne podielovými spoluvlastníkmi v pomere 1 z celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres L., obec a katastrálne územie T.. Strany sporu uzatvorili Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 26.04.2016 a v bode IV. v poslednom odseku si vymienili, že touto dohodou sú vyporiadané všetky práva vyplývajúce z nárokov týkajúcich sa vyššie uvedených nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že uplatnený nárok na náhradu trov konania vyplýva z podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, kde podiely strán boli zhodné a s tým súvisiace právo na odstránenie stavby - oplotenia, avšak nie je zrejmé, že došlo aj k odstráneniu oplotenia, preto súd mal za to, že za toto konanie o odstránenie stavby nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať trovy konania v plnom rozsahu. Poukázala na to, že je pravdou, že strany uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva, ale obsahom dohody nebola náhrada trov konania. Uviedla, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko v čase keď žalobca podával žalobu o odstránenie drobnej stavby, už na súde od 03.09.2015 bolo vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp.zn. 5C/323/2015. Už vo vyjadrení zo dňa 11.11.2015 sa žalobca v konaní 5C/323/2015 vyjadril, že je ochotný podielové spoluvlastníctvo vyporiadať podľa jej návrhu tak, aby hranice tvorilo oplotenie. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca následne 14. 12. 2015 podal žalobu o odstránenie drobnej stavby - oplotenia. Z konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je zrejmé, že obe strany mali záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo,

takže konanie o odstránenie oplotenia nebolo účelné, nakoľko sa následne strany dohodli práve tak, že hranice tvorilo sporné oplotenie. 3. Odvolanie proti predmetnému uzneseniu podal aj žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu trovy konania. Uviedol, že prebiehalo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 5C/323/2015, v ktorom konaní vystupovala ako žalobkyňa D.. I. F.. Ešte pred podaním žaloby o vypriadanie podielového spoluvlastníctva však žalovaná svojvoľne rozdelila parcelu registra „C“ č. 601/1 a vybudovala na nej dvojmetrové masívne betónové oplotenie, ktorým odčlenila z tejto parcely výmeru, ktorá presahovala jej spoluvlastnícky podiel. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10.11.2015 skonštatoval, že žalovaná na pozemku tvoriacom spoluvlastníctvo strán sporu neoprávnene vybudovala oplotenie a odkázal žalobcu na podanie žaloby na Okresný súd v Komárne. Nakoľko na súde bolo vedené konanie aj o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bol prinútený okolnosťami už vybudovanej neoprávnenej stavby pristúpil na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, aby žalovanej pripadla časť pozemku, na ktorej sa neoprávnená stavba nachádzala. Uviedla, že žaloba o určenie hospodárenia s nehnuteľnosťou - odstránenia drobnej stavby bola teda jednoznačne podaná dôvodne a žalobu v tejto veci zobral späť pre správanie žalovanej, ktorá s ním o predmete prejednávanom v konaní sp.zn. 5C/323/2015 uzavrela dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6. Podľa § 256 ods. 1,2 ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 7. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. V prejednávanej veci žalobca podal žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú odstrániť vybudované betónové oplotenie na parc. registra „C“ č. 601/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 648 m2, nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, LV č XXXX, pre k.ú. T.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti postavila na pozemku oplatenie bez súhlasu žalobcu ako podielového spoluvlastníka a bez ohlásenia stavebnému úradu. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že uskutočnenie stavby bez súhlasu spoluvlastníka pozemku je občianskoprávnou námietkou, ktorá presahuje právomoc stavebného úradu a o ktorej prináleží rozhodovanie súdu. Súd prvej inštancie vydal rozkaz na plnenie, proti ktorému podala žalovaná odpor. Následne podaním zo dňa 30.5.2016 žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko v priebehu konania si vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, na ktorých stojí oplotenie dohodou, čím sa odstránil vzniknutý protiprávny stav a žalobca zobral žalobu späť . Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/676/2015- 35 zo dňa 30.6.2016 konanie zastavil a zároveň uviedol, že o nároku na náhradu trovách konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania tak , že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí . 10. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť

žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP ( predchádzajúci procesný predpis), v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 premietli ako pravidlo. 11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní strán sporu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol nesprávnym výrokom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože takýto výrok nezodpovedá zákonnému ust. § 256 ktoré ustanovenie platí pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov zastaveného konania. Vzhľadom k zastaveniu konania musí súd pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 256 ( trovy zastaveného konania) a vychádzať zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Súd prvej inštancie musí najskôr ustáliť kto procesne zavinil zastavenie konania, čím sa v tomto konaní vôbec nezaoberal a jeho záver, že“ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania“, nezodpovedá žiadnemu ustanoveniu o náhrade trov zastaveného konania. Ustanovenie § 257 môže súd aplikovať až po zistení, kto procesne zavinil zastavenie konanie a ak zistí, že sú dané dôvody pre aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia, ktoré napriek procesnému zavineniu môže vysloviť, že strane nepriznáva nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k povahe a okolnostiam sporu, k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Toto ustanovenie preto slúži najmä na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. 12. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie nepostupoval pri posudzovaní nároku na náhradu trov zastaveného konania v súlade s citovanými ustanoveniami ( § 256 , odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .