Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/310/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu A.. E. R., nar. XX. XX.XXXX, s trvalým pobytom X. E. XX/XX, XXX XX L. Y., proti žalovanému AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, právne zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, o obnove konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/167/2016-74 z 05. apríla 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 05. apríla 2017 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 01. 08. 2016 domáhal obnovy konania sp. zn. 20C/90/2014. Okresný súd v rozsudku konštatoval, že ,,vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, spolu s ďalšími pripojenými listinami“, z ktorých zistil, že ,, súd prvého stupňa rozhodol vo veci pod sp. zn. 20C/90/2014. Odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdil a dovolanie nebolo prípustné. Súd tak zistil, že žalobca v pôvodnom konaní využil prostriedky procesnej obrany.“ Prvoinštančný súd ďalej uviedol: ,,Súd má za to, že v predmetnom konaní nie sú naplnené podmienky na povolenie obnovy konania. Súd preskúmaním veci zistil, že faktúru č. O zo dňa 08. 08. 2013 žalobca už priložil k odvolaniu zo dňa 29. 12. 2014, čo vyvracia žalobcovo tvrdenie o nemožnosti vykonať dôkaz v pôvodnom konaní. Čo sa týka ďalšej žalobcovej námietky, že nemal možnosť sa oboznámiť s Všeobecnými obchodnými podmienkami („ďalej len VOP “) v prípade, že by žalobca nedisponoval VOP ako sám tvrdí, mohol navrhnúť vykonať dôkaz už v pôvodnom konaní, pričom súd má za to, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy, s ktorou mal žalobca možnosť oboznámiť sa. Časť zmluvy o spolupráci predložil žalobca na pojednávaní dňa 18. 11. 2016, čo tiež podľa zistenia súdu nenapĺňa podmienky obnovy konania. Takisto poistnú zmluvu ako dôkaz žalobca predložil v pôvodnom konaní. Súd má za to, že žalobca predložil sporné dôkazy už v pôvodnom konaní, prípadne ich mohol použiť. Námietky, že zákonný sudca v pôvodnom konaní nepostupoval podľa názoru žalobcu správne, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. V zmysle príslušných ustanovení nášho právneho poriadku mal žalobca možnosť napádať či už rozhodnutie v merite veci alebo procesný postup súdu. V danom konaní súd zisťoval či existujú podmienky na povolenie obnovy konania a má za to, že nejedná sa o nové dôkazy a nárok žalobcu na obnovu konania za súčasného stavu sa nezakladá na splnení zákonných podmienok. Súd má za to, že v zmysle § 414 existuje dôvod na zamietnutie žaloby, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c/, f/ CSP. Uviedol, že vo veci je možné v súčasnosti vykonať nové dôkazy, o ktorých v čase pôvodného konania nemohol vedieť, nebolo mu známe, že žalovaný bude predkladať ako dôkaz ,,útržok“ Zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a žalovaným. Uvedená zmluva bola predložená nekompletná, pretože jej časti, ktoré by preukázali či bola, alebo nebola prenesená likvidácia poistných udalostí na žalovaného, boli nedodané, resp. zatajené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bolo vykonané nové dokazovanie, ktoré nemohlo byť vykonané v pôvodnom konaní a to tým spôsobom, že žalovaný bude požiadaný o predloženie kompletnej zmluvy, čo bude pre neho priaznivejšie pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný doteraz nepredložil ani jediný dôkaz týkajúci sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie. V rozsudku bol odkaz na odstavec II. zmluvy, ktorý nebol predložený. V pôvodnom konaní predložil množstvo dokladov, z ktorých vyplynulo, že žalovaný je poisťovateľom, nebol iba sprostredkovateľom predaja za províziu. Na tieto dôkazy sudkyňa neprihliadla a ani odvolací súd. Odvolací súd vyhlásil rozsudok bez pojednávania, na ktorom by mohol uplatniť svoje procesné práva. Podľa jeho názoru konanie na okresnom súde malo ďalšie vady. V rozsudku ,,prvostupňového súdu“ bolo uvedené, že nedisponoval všeobecnými obchodnými podmienkami, ako tvrdil, čo je lož. So všeobecnými obchodnými podmienkami disponoval od začiatku, tieto neboli použité ako ,,dôkazový materiál.“ Existuje mnoho dôkazov, ktoré doteraz neboli použité, jemu z neznámych dôvodov boli odignorované a rozsudky boli ,,vynesené bez akéhokoľvek dôkazového materiálu, na základe nepodloženého tvrdenia právneho zástupcu odporcu (žalovaného) o nedostatku pasívnej legitimácie.“ Podľa jeho názoru zistenia z VOP, že žalovaný odrátava cenu poistného z ceny vozidla jednoznačne vyvracajú klamstvá o sprostredkovaní za províziu a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie súdu v obnovenom konaní. Útržok zmluvy nepredložil, nemal ju ani ju nemá k dispozícii, predložil ju žalovaný a on sa domáha v obnovenom konaní ,,predloženia jej podstatnej časti vypovedajúcej čosi o tom, kto je povinný plniť poistnú zmluvu.“

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že ak si žalobca nie je istý, či zvyšná časť zmluvy obsahuje alebo neobsahuje oprávnenie likvidovať poistné udalosti, nemôže si byť ani istý, či mu táto skutočnosť prinesie priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Oprávnenie likvidovať poistné udalosti nesúvisí s prípadnou existenciou povinnosti sprostredkovateľa vyplácať poistné plnenie. Z predloženého dôkazu vyplynulo, že žalovanému takéto oprávnenie zo strany poisťovne zverené nebolo. Pre toto konanie je najzásadnejšie, že uvedený dôkaz bol vykonaný pôvodnom konaní, súd tento listinný dôkaz vyhodnotil a posúdil v súvislosti s inými dôkaznými prostriedkami. Ak mal žalobca za to, že výňatok zmluvy nie je dostatočný, mal možnosť na pojednávaní v pôvodnom konaní navrhnúť predložiť celú zmluvu o spolupráci, avšak ani v tom prípade by súd nezistil iné skutočnosti, pretože práve časť zmluvy, ktorá vymenúva oprávnenia sprostredkovateľa, t.j. jeho, súdu predložená bola a iná úprava oprávnení sprostredkovateľa z dôvodu určitosti zmluvných ustanovení v zmluve o spolupráci nemôže byť zakotvená. Ním predložený výňatok zmluvy potvrdil jeho tvrdenia a jeho obranu. Žalobcom požadovaný celý obsah zmluvy o spolupráci preto nie je dôkazom, ktorý nemohol byť vykonaný v pôvodnom konaní, keďže žalobca o ňom vedel a tiež nie je ani dôkazom, ktorý by mohol privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej uviedol, že počas pojednávania v pôvodnom konaní predložil množstvo písomných dokladov, z ktorých vyplýva, že poistiteľom z predmetnej poistnej zmluvy je žalovaný, čo je dôvodom pre povolenie obnovy. Žalobca tieto písomné doklady nijakým spôsobom v odvolaní nešpecifikoval, a preto je jeho tvrdenie neurčité. V prípade ak žalobca všetky listinné dôkazy predložil v pôvodnom konaní, je výlučne na rozhodnutí súdu ako predložené dôkazy vyhodnotí. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v pôvodnom konaní zo žiadneho dôkazu nevyplýva jeho pasívna vecná legitimácia, práve naopak, z listinných dôkazov vyplynul jej nedostatok. Nemôže ísť o dôvod na povolenie obnovy konania, pretože sám žalobca tvrdí, že tieto doklady predložil v pôvodnom konaní. Podľa jeho názoru súdy v pôvodnom konaní ako aj súd v tomto konaní postupovali v súlade s platnou legislatívou a žiadnej zo strán sporu neboli odňaté práva konať pred súdom. Žalobcovi bol poskytnutý priestor na vyjadrenie k meritu veci, ako aj na označenie dôkazov. Súdy v pôvodnom konaní zároveň vecne správne vyhodnotili predložené dôkazy, na základe ktorých napokon aj rozhodli. Uvedené dôvody žalobcu nie sú odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 365 CSP. Žalobca ďalej potvrdil, že s VOP disponoval a preto nie je nožné sa na ne odvolávať ako nový dôkaz, ktorý nemohol predložiť v pôvodnom konaní. Má za to, že VOP nemajú žiadny súvis s poistným plnením,

ktorého sa žalobca pôvodnom konaní domáhal. VOP sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a ním ako predávajúcim, a preto z nich v žiadnom prípade nemôže vyplynúť jeho pasívna vecná legitimácia z dôvodu uzavretej poistnej zmluvy. Aj keď okresný súd v bode 9. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca predložil útržok zmluvy o spolupráci na pojednávaní dňa 18. 11. 2016, ktorý síce predložil žalovaný, avšak táto nesprávnosť nemá za následok vznik práva žalobcu na povolenie obnovy konania a ani pre podanie odvolania proti tomuto rozsudku. Žiadny z uvedených dôkazov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože všetky dôkazy boli v pôvodnom konaní vykonané alebo nimi žalobca v pôvodnom konaní disponoval. Odvolanie žalobcu ako aj žaloba na obnovu konania sú preto zjavne nedôvodné. Žalobca sa opakovane v odvolaní ale aj v priebehu konania bezdôvodne vyjadril neprístojným spôsobom, či už na adresu súdov alebo aj na neho. Ich použitie žalobcom len umocňuje absolútnu neopodstatnenosť nielen tohto odvolania ale tiež celej žaloby na obnovu konania a napokon aj pôvodného konania začatého žalobcom voči nemu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

6. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou datovanou ku dňu 31. 07. 2016, doručenou okresnému súdu dňa 01. 08. 2016, domáhal povolenia obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 20C/90/2014.

11. Z ustanovenia § 397 vyplýva, že žaloba na obnovu konania je prípustná proti právoplatnému rozsudku, a to z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v písm. a/-f/ § 397 CSP. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt v zmysle ustanovenia § 403 CSP, a to subjektívnej a objektívnej lehoty, pričom zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť (viď § 405 . Žalobu na obnovu konania môže podať jedine strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania.

12. Z obsahu spisu okresného súdu ani z rozsudku okresného nie je možné zistiť, či nadobudol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/90/2014-65 z 18. 11. 2014 právoplatnosť a konkrétny dátum právoplatnosti rozsudku. Zároveň nie je možné preskúmať objektívnu podmienku prípustnosti žaloby, t.j. podanie žaloby v subjektívnej a objektívnej lehote, resp. skutočnosť, či žalobca bol oprávneným subjektom na podanie žaloby na obnovu konania, keďže prvoinštančný súd opomenul pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/90/2014, bez ktorého nie je možné zistiť ani zákonné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 CSP.

13. Povinnosťou okresného súdu bolo okrem iných zistiť, či žaloba na obnovu konania bola podaná: a/ v zákonnej lehote, b/ oprávnenou osobou, c/ proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná. Z rozsudku okresného súdu vysporiadanie sa s uvedenými atribútmi absentuje.

14. Okresný súd v rozsudku prvoinštančného súdu uviedol, že ,,vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, spolu s ďalšími pripojenými listinami“, avšak z rozsudku okresného súdu nie je možné vyvodiť, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané, z ktorých dôkazov vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia okresného súdu, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu.

15. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že bez pripojenia spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/90/2014 prvoinštančný súd nemohol zákonným spôsobom rozhodnúť o povolení obnovy konania, eventuálne o zamietnutí žaloby na obnovu konania, pričom nemohol ani legálnym postupom zistiť, či sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, eventuálne možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou okresného súdu bude pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystria sp. zn. 20C/90/2014, oboznámiť sa s jeho obsahom, zistiť, či žaloba bola podaná a/v zákonnej lehote, b/ oprávnenou osobou, c/bola podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, d/ či žaloba je úplná, zrozumiteľná, je z nej zrejmé, čoho s žalobca domáha, e/ či nie je žaloba zjavne nedôvodná. Ak okresný súd žalobu na obnovu konania neodmietne (§ 413 , povinnosťou okresného súdu bude náležitým spôsobom preskúmať (ne)existenciu prípustnosti dôvodov obnovy konania a následne rozhodnúť, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 .

19. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .