Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/145/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky G. K. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v R. X. Y. na V. N.. Č.. XX/X t.č. bývajúcej v A. J. G. na G. ul. č. X právne zastúpenej JUDr. Barborou Vrbovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Bernolákovej ul. č. 1 proti manželovi navrhovateľky U. K. trvale bytom v R. X. Y. na V. N.. Č.. XX/X t.č. bývajúci v L. na P. ul. č. XX právne zastúpený JUDr. Norou Víglaskou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Laurinskej č. 18 za účasti maloletých detí Z. K.Á. nar. X.XX.XXXX a V. K. nar. X.X.XXXX obidve bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P/66/2014-324 z 26.11.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletých detí Z. K. nar. X.XX.XXXX a mal. V. K. nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výroku o výchove počas letných prázdnin a vianočných sviatkov.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 26.1.2017 č.k. 13P/66/2014-324 rozviedol manželstvo účastníkov konania G. K. rod. F. nar. XX.X.XXXX a U. K. nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 7.7.2007 v Spišskej Novej Vsi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Ves, zväzok 20, ročník 2007 strana 285, pod poradovým č. 110. Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveril maloleté deti Z. K. nar. X.XX.XXXX a maloletú V. K. nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, že otec bude zabezpečovať starostlivosť maloletým deťom od pondelka 15.00 hod. v 3., 7,, 11,, 15., 19., 23., 27., 31., 35., 39., 43., 47., a 51., týždni do soboty 19.00 hod. a nasledujúceho 4., 8., 12., 16., 20., 24., 28., 32., 36., 40., 44., 48. a 52. týždňa kalendárneho roka a vždy párnom kalendárnom roku 52. týždňa 1.1. do 18.00 hod. nepárneho roku. Počas letných prázdnin budú maloleté deti Z. a V. v osobnej starostlivosti otca každý rok v čase od 3.7. od 8.00 hod. do 16.7. do 19.00 hod. a od 30.7. od 8.00 hod. do 13.8. do 19.00 hod. Počas vianočných sviatkov budú maloleté deti Z. a V. v osobnej starostlivosti matky, a to v každom nepárnom roku v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12 do 18.00 hod. a v čase od 30.12. od 10.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod., v každom párnom roku v čase od 25.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. Otec si prevezme maloleté deti Z. a V. v školskom zariadení, resp. v predškolskom zariadení, ktoré deti navštevujú a pokiaľ sa v tomto zariadení deti nebudú nachádzať, prevezme si ich v mieste bydliska matky. Maloleté deti otec odovzdá v mieste bydliska matky. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd výživné neurčil. Uložil obidvom rodičom a maloletým deťom Z. a V. výchovné opatrenie, a to podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu s tým, že v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku rodičia

písomne oznámia, kde sa poradenstvo realizuje. Zaviazal matku aj otca zaplatiť trovy štátu každému po 944,94 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Manželstvo účastníkov konania rozviedol s odôvodnením, že je trvalo rozvrátené a nie je možné reálne očakávať obnovu manželských vzťahov medzi účastníkmi, čo preukazovali obaja v priebehu celého konania, ich komunikácia bola po celý čas konfrontačná s cieľom dokázať druhému partnerovi svoju pravdu. Konajúci súd konštatoval, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich žije v novom partnerskom vzťahu a žiaden z manželov nemá záujem obnoviť manželské vzťahy. Za prvotnú príčinu rozvratu manželských vzťahov označil súd mimomanželský vzťah navrhovateľky s J. L., čo spôsobilo prvotné problémy v manželstve, následne manžel nadviazal partnerský vzťah s F. L. (pôvodne partnerka J. L.). Situácia sa výrazne skomplikovala a vzájomné vzťahy sa zhoršili. Na základe uvedeného mal konajúci súd za dostatočne preukázané, že manželstvo je nefunkčné, formálne a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, preto manželstvo rozviedol.

3. Konajúci súd rozhodoval v spojení s rozvodom manželstva aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vykonal rozsiahle dokazovanie a v priebehu konania s rodičmi spolupracovalo občianske združenie i znalec. Obidvaja rodičia prejavovali záujem o osobnú starostlivosť, otec v priebehu konania žiadal striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou matka nesúhlasila. Preto konajúci súd pristúpil k skúmaniu, či striedavá starostlivosť bude v záujme detí a či takto budú lepšie zabezpečené potreby detí. Pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti vychádzal z vykonaného dokazovania a mal za nepochybné, že obe deti majú rovnako radi obidvoch rodičov, ich vzťahy sú vrúcne, čo nenamietali ani rodičia, ktorí potvrdili, že tak ako sa maloleté deti tešia na matku a dožadujú sa jej, rovnako sa tešia aj na otca. V odôvodnení zdôraznil, že obidvaja rodičia sú rovnako osobnostne spôsobilí zabezpečovať deťom riadnu starostlivosť a aj napriek vzájomným konfliktom ich výchovné metódy sú súladné. Konajúci súd konštatoval, že aj keď rodičia majú problémy v komunikácii a navzájom sa spochybňujú, má za to, že tieto problémy pramenia z ich nespracovaných osobných emócií z rozchodu, z výmeny partnerov a zo sporu ich súčasných partnerov o úpravu rodičovských práv k maloletej U.. Dospel k názoru, že postupom dôjde k stabilizácii situácie a rodičia majú všetky predpoklady na to, aby začali spolu komunikovať v záujme ich dcér, nakoľko obaja deklarujú, že prvoradý je pre nich tento záujem, aby boli ich deti spokojné a šťastné. Súd preto rešpektujúc predovšetkým právo maloletých detí na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, na ich právo, aby sa obaja rodičia, ktorí majú rovnaké predpoklady na ich výchovu a starostlivosť v rovnakej miere podieľali na ich výchove, zveril maloletú Z. a V. do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch tak, aby ako navrhoval otec, rešpektujúc práve jeho pracovné povinnosti v zahraničí.

4. Súd prvej inštancie výživné rodičov neurčil s odôvodnením, že majetkové pomery, ako aj príjmy rodičov sú porovnateľné bez výrazných rozdielov, nakoľko obaja žijú v podnájme s priemerným mesačným zárobkom 800,- € mesačne. V rozsudku uložil rodičom aj maloletým deťom výchovné opatrenie vychádzajúc z odporúčania znalca, občianskeho združenia, ako aj z návrhu samotnej matky, pričom mal za to, že stabilizovať situácie a vzájomné vzťahy medzi rodičmi je možné, je to v záujme detí a že obaja rodičia majú predpoklady na to, aby s odbornou pomocou túto stabilizáciu dosiahol. Rozhodol o náhrade trov konania štátu spočívajúcich v znaleckom dokazovaní a v zmysle ustanovení § 49 ods. 1, 3, § 57 a § 58 obidvoch rodičov zaviazal rovnakým dielom uhradiť trovy znaleckého dokazovania za podaný znalecký posudok, ktorý v celkovej výške predstavuje sumu 1.889,87 €. Každému z rodičov uložil zaplatiť rovnakým dielom po 944,94 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a výroku rozsudku, ktorým konajúci súd neurčil výživné, podala v zákonnej lehote odvolanie manželka (navrhovateľka). Žiadala, aby konajúci súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že na čas po rozvode zverí maloleté deti Z. a V. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mať právo deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca žiadala zaviazať platiť na výživu maloletých detí na každé dieťa sumou 250 € mesačne, počnúc dňom výroku právoplatnosti o rozvode manželstva, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril manžel. Vo svojom vyjadrí poukázal predovšetkým na skutočnosť, že konanie v právnej veci návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sa začalo v máji 2014 a súd prvej inštancie dospel k meritórnemu

rozhodnutiu vo februári 2017. Paralelne popri tomto konaní prebiehali konania pred Okresným súdom Bratislava III. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sp.zn. 37P/339/2014. Bolo nariadených niekoľko neodkladných opatrení a súčasne prebiehalo konanie vo veci návrhu otca na výkon rozhodnutia vedeného pred Okresným súdom Bratislava III. pod sp.zn. 51Em/5/2015, v ktorom súd uložil matke poriadkovú pokutu vo výške 2-krát po 200,- € za nezrealizovaný styk otca s maloletými deťmi z dôvodu neplnenia a nerešpektovania súdneho rozhodnutia, kde súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že nedodržiavanie súdneho rozhodnutia je vnímané ako provokácia a vedomé neplnenie rozhodnutia bez zjavného objektívneho dôvodu. Posledná úprava styku otca s maloletými deťmi, ktorá je platná doteraz a ktorá sa aj realizuje, je vykonávaná a na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. z 22.3.2016 sp.zn. 51P/66/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.7.2016 sp.zn. 11Cop/314/2016-110, kedy súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého upravil styk otca s maloletými deťmi Z. a V. tak, že otec má právo sa stýkať s deťmi v 3., 7,, 11,, 15., 19., 23., 35., 39., 43., 47., a 51. kalendárnom týždni kalendárneho roku a to vždy v čase od stredy 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme v predškolskom a školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, že sa v tomto zariadení nenachádzajú, tak v mieste bydliska matky maloletých detí a súčasne rozhodol, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi Z. a V. v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 36., 40., 44., 48. a 52. kalendárnom týždni kalendárneho roka, a to vždy čase od stredy 15.00 hod. do soboty 19.00 hod. Počas letných prázdnin bol upravený styk tak, že má právo sa stýkať s maloletými deťmi v čase od 3.7. od 8.00 hod. do 16.7. do 19.00 hod. a v čase od 30.7. od 8.00 hod. do 13.8. do 19.00 hod. Takto upravený styk sa realizuje od júla 2016 a je bezproblémový. K odvolacej námietke matky, ktorá poukazuje na to, že nebola splnená základná podmienka na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, a to, že medzi rodičmi je zlá komunikácia. Otec uviedol, že tento odvolací argument nie je pravdivý, pretože v mesiaci júl 2016 sa účastníci zúčastnili opakovanej párovej terapie u PhDr. Y., PhD. Na základe úspešného priebehu tejto párovej terapie matka s otcom bez problémov v lete 2016 komunikovala, dochádzalo medzi nimi k postupom a spoločným dohodám v záujme detí. Na pozitívne výsledky párovej terapie rodičia nadviazali v mesiaci júl, august aj september 2016, kedy deti u otca strávili celkove 14 dní počas mesiaca júl, 14 dní počas mesiaca august a v mesiaci september celých 17 dní nepretržite. Otec vyslovil presvedčenie, že vďaka zlepšenej komunikácii, kedy matka prestala brániť otcovi styku s deťmi, mohol otec opäť plnohodnotne s nimi tráviť čas. Išlo o viditeľnú zmenu v živote detí, pretože im bolo matkou umožnené tráviť ucelené časové obdobie s otcom. Túto zmenu u detí si všimla aj riaditeľka materskej školy, ktorá súdu poskytla aj písomné vyjadrenie a taktiež triedna učiteľka maloletej Z.. Následne sa od leta začal realizovať aj styk otca v dvojtýždňových intervaloch s tým, že medzi dvomi týždňami na dva dni deti odchádzajú k matke. Výslovne zdôraznil vo svojom vyjadrení, že nie je pravdou, že nedokážu spolu komunikovať, pretože ak dokážu komunikovať štyri mesiace nepretržite a tesne pred začiatkom ďalšieho pojednávania sa táto komunikácia zo strany matky zmení, je evidentné, že ide o cielené účelové konanie s úmyslom vyvolať dojem, že komunikácia nefunguje. Podľa názoru otca ide o jednoznačný úmysel matky, aby navodila situáciu, že s otcom nie sú schopní komunikovať a tým produkovať dôkaz na rozhodnutie zrušiť striedavú osobnú starostlivosť. Poukázal na celkové vyjadrenia matky v priebehu konania, kde na jednej strane sa vyjadrovala, že otec je dobrý človek, dobrý otec a je schopný vychovávať maloleté deti a na druhej strane produkovala tvrdenia, že deti sa otca boja a nechcú sa s ním stretávať. V tejto súvislosti otec poukázal na tvrdenie matky pred súdnym znalcom, kde výslovne uviedla, že deti nedáva otcovi z trucu, lebo otec začal žiť so ženou, ktorá je bývalou partnerkou muža, pre ktorého ona sama od otca detí odišla. Opätovne poukázal na dlhotrvajúce konanie, ktoré trvalo fakticky tri roky a bolo zamerané prevažne na zisťovanie kompetentnosti, spôsobilosti a schopnosti otca ako rodiča, či môže vychovávať svoje maloleté deti v režime striedavej osobnej starostlivosti. Tri roky bol nútený brániť sa proti nepravdám a zavádzajúcim tvrdeniam matky, ktoré v konaniach produkovala. Išlo o tvrdenia bez dôkazov, bez hodnovernosti, výslovne zavádzajúce súd. Otec vo svojom vyjadrení poukázal na závery klinického psychológia PhDr. O. Y., PhD., ktorý predložil kvalifikovaný a odborne vypracovaný dokument ako podklad pre vydanie meritórneho súdneho rozhodnutia v najlepšom záujme maloletých detí. Súdny znalec veľmi dôsledne vyšetril obidvoch rodičov, špecifikoval charakter ich osobností, úroveň rodičovskej spôsobilosti a zodpovednosti a s náležitou odbornosťou pristupoval k vyšetreniu maloletých detí. Jeho záverečné konštatovanie je, že v najlepšom záujme maloletých detí je nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia rovnako kvalitného kontaktu s oboma rodičmi je v kontexte s prejavmi lásky samotných detí k obom rodičom a je nespochybniteľným dôkazom, že rozhodnutie súdu je správne a zákonné a je predovšetkým v prospech maloletých detí. V neposlednej miere otec poukázal na skutočnosť, že takto nariadená striedavá osobná starostlivosť sa realizuje už 8 mesiacov a je dôkazom toho, že toto rozhodnutie je správne, je v prospech maloletých

detí a maloleté deti súčasnú úpravu zvládajú bez akýchkoľvek problémov a psychického zaťaženia. K výroku určenia výživného uviedol, že o výživnom konajúci súd rozhodol správne a spravodlivo na základe vykonaného dokazovania, kedy zistil, že obidvaja rodičia majú fakticky rovnaké finančné a majetkové pomery. K argumentácii matky, že môže pracovať v zahraničí viac ako dva týždne uviedol, že takýto systém práce nie je možný, pretože ide o vykonávanie práce v dvojtýždňových intervaloch a v prípade, žeby pracoval celý mesiac, nemal by žiadnu časovú rezervu na starostlivosť o maloleté deti. Vyjadril presvedčenie, že pri ich majetkových pomeroch maloletým nič nechýba, sú plnohodnotne zabezpečené, majú hradené všetky mimoškolské aktivity, a preto nie je dôvod na to, aby bolo určované výživné. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako správny, zákonný a predovšetkým rozsudok, ktorý je v prospech maloletých detí.

7. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že tvrdenie otca o dobrej komunikácii medzi rodičmi je zavádzajúce a nepravdivé. Zdôraznila, že sa pridržiava už uvedených odvolacích dôvodov a navrhuje, aby odvolací súd naštudoval spisový materiál, vytvoril si vlastný názor a rozhodol v záujme maloletých detí.

8. Podaním zo 4.10.2017 podal vyjadrenie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku. Uviedol, že v predmetnej veci maloletých detí Z. a V. K. bol vykonaný ich úradom pohovor s maloletými deťmi 26.6.2017. Na základe neformálneho pohovoru s maloletými deťmi vyplynulo, že je možné konštatovať, že maloleté deti nejavili žiadne známky stresu, reagovali spontánne, odpovedali jasne a primerane svojmu veku. Obidve maloleté deti sa vyjadrili, že svojich rodičov majú radi, radi s nimi trávia čas, dovolenky a na tom nič nechcú meniť. Počas pohovoru ani jedno z maloletých detí neuviedlo, žeby matka akýmkoľvek spôsobom bránila so svojim otcom sa stretávať. Dňa 13.6.2017 bolo doručené úradu práce sociálnych vecí a rodiny hodnotenie z Materskej škôlky Ivanka pri Dunaji, ktorú toho času navštevuje maloletá V. a 15.6.2017 hodnotenie zo Základnej školy Ivanka pri Dunaji, ktorú navštevuje maloletá Z.. Správy z obidvoch zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú boli vyhodnotené pozitívne, poukazujú na dobrú starostlivosť a záujem obidvoch rodičov.

9. Ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť a preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 .

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto zák. ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a určení výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti na čas po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti a zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne

nie sú svojvoľné, neudržateľní a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletých detí na čas po rozvode, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

12. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po rozvode. Na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre všetky deti poukazuje aj komentár k Zákonu o rodine, CH BECK 2001 strana 84. Zákonodarcovia sú však toho názoru, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín ukazuje podľa zákonodarcu ako najlepšie a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov, súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas rodiča ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s druhým rodičom je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivality rodičov, ktorá len sleduje boj o dieťa, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môže a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine, ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie.

13. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a dospel k správnemu záveru, že v tomto prípade je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletých detí, ktorá rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie a rozvíjanie vzťahov s oboma rodičmi aj so zreteľom na to, že maloleté deti praktizujú striedavú osobnú starostlivosť už niekoľko mesiacov na základe neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu dôsledne zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem, bude rešpektované právo detí na zachovanie ich vzťahov k obom rodičom a budú lepšie zaistené potreby detí tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na psychickom a fyzickom vývine detí a zároveň bude rešpektované právo detí na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu (konštatované aj znalcom), preto je výchova detí formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby detí k rodičom. Súd prvej inštancie rovnako správne posúdil, že rodičia sa vedia dohodnúť o zásadných a podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, predovšetkým ohľadom školskej dochádzky, mimoškolských aktivít a iných záujmov detí, ktorým sa striedaním osobnej starostlivosti nemení fakticky ani okruh ich kamarátov a blízkych osôb a striedavej osobnej starostlivosti nebráni ani ich bydlisko. Súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil, že eventuálny nedostatok kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vždy (bez ďalšieho) prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť rodičov o deti, to znamená, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie náležite zdôvodnil, na základe ktorých dôkazov rozhodol o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov, napriek nesúhlasu matky vyjadrenom už v priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd poznamenáva, že nemožno vylúčiť ani to, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať, pretože práve striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol v tejto forme naplnený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil v záujme svojho dieťaťa. Podľa preskúmavaného spisu je zrejmé, že v tomto prípade je tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nešlo o také dôvody zo strany matky, ktoré by bránil súdu rozhodnúť o výchove detí formou striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, ak ich však dokážu rodičia kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšujú predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah detí k obom rodičom zostane zachovaný.

15. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodičia na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým článok 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

16. Odvolací súd poznamenáva, že najideálnejším riešením výkonu rodičovských práv a povinností stále zostáva úprava uzavretím dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje rodičom dostatočný priestor na to, aby aj v otázkach striedavej osobnej starostlivosti mohli slobodne sa dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený interval striedania dohodou modifikovali podľa potrieb a želania maloletých detí aj ich samotných. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov ad hoc. Nota bene interval striedania upravený autoritatívnym spôsobom (rozhodnutím súdu) v takýchto prípadoch by mal ustúpiť dohode rodičov s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zveril maloleté deti Z. a V. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s dvojtýždňovým intervalom striedania s tým, že osobitne upravil výkon striedavej starostlivosti o maloleté deti počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a prázdnin, aby deti mali možnosť stráviť s oboma rodičmi určitú časť uvedeného obdobia za súčasného zachovania rovnomerného zachovania oboch rodičov, ktorí s nimi strávia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine súd sa musí vysporiadať pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti s otázkou výživného na dieťa. Zákon nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí. Súd je povinný zistiť si sám všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Nevyhnutne aj v prípade striedavej starostlivosti je prvým krokom pri určení

výživného vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa a až potom, čo súd ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže rozhodnúť o tom, v akom pomere rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Jedným z možností variantov je rozdelenie takto zosumarizovaných nákladov na dieťa medzi rodičmi podľa kritérií ustanovených v Zákone o rodine v pomere vyplývajúcom najmä z ich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na dĺžku času, ktorý sa bude každý z rodičov o dieťa osobne starať. Do úvahy prichádza tiež možnosť, že sa výživné na dieťa bude podľa rozhodnutia súdu kumulovať na osobitnom účte, a teda rodičia, ktorí by mali obaja prístup k účtu bežného výživného by sa pri hospodárení navzájom kontrolovali, čím by sa zachovala transparentnosť pri hospodárení s prostriedkami výživného. Výnimočne súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné sa neurčuje v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. S výrokom súdu prvej inštancie v danom prípade „výživné sa neurčuje“ sa na základe uvedeného stotožnil aj odvolací súd, preto výrok o výživnom potvrdil ako správny a zákonný, vychádzajúc dôsledne z príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .