Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-134-2016.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu mBank SPOLKA AKCYJNA, a. s., so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, podnikajúca prostredníctvom mBank S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava IČO 36819638, zastúpeného Bartošík Šváby, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO 35929049, proti žalovanému M. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom O. XX, E., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 559,03 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 559,03 eur spolu s kapitalizovaným príslušenstvom vo výške 261,34 eur, s úrokom vo výške 14,99 % ročne zo sumy 559,03 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 820,37 eur od 19.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o používaní kreditnej karty č. I XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXX0, na základe ktorej poskytol žalovanému úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty. Úver je úročený úrokovou sadzbou vo výške 14,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý maximálne do sumy 500 eur a žalovaný sa -2- 27C/134/2016
zaviazal uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky. Poznamenal, že žalovaný splátky v dohodnutej výške a termíne splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy, čo je v zmysle bodu 2.17.5 Obchodných podmienok dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu a následne odstúpil od zmluvy. Dodal, že žalovaný začal úver čerpať dňa 28.09.2011. Ku dňu 18.01.2013 bol v omeškaní so zaplatením dlžnej čiastky vo výške 820,37 eur, z čoho istina predstavuje sumu 559,03 eur a nesplatené príslušenstvo (nesplatené úroky a poplatky) sumu 261,34 eur. Má za to, že je nesporné, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou úveru. Tým, že odstúpil od zmluvy sa všetky záväzky stali splatné. Žalovaný je preto povinný celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť.. žalobca ďalej uviedol, že dotknutá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. To však neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Takáto požiadavka nevyplýva ani zo Smernice Rady č. 87/102/EHS, dokonca ani z neskoršej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES. Navyše účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v právnych vzťahoch, nie však zásadným spôsobom meniť právnu kvalifikáciu právnych
vzťahov. Narušil by sa tým princíp právnej istoty v zmluvných vzťahoch. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Preto sa zmluva o úvere ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zmluvné podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Toto ustanovenie však vylučuje iba určité zmluvné dojednania, nie príslušné zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na danú spotrebiteľskú zmluvu; obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/760/2014 zo dňa 27.01.2016. Je to dané tým, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách teda nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom. Takisto neexistuje žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by stanovovalo, akým spôsobom má byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od zmluvy, pretože Občiansky zákonník zmluvu o úvere vôbec neupravuje, a preto nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať následky odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu porušenia povinností dlžníka. Aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna úprava zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. ani v zákone č. 129/2010 Z. z.. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/258/2009 zo dňa 31.03.2010. S poukazom na uvedené má za to, že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo-právny vzťah v danej veci nie je správna. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, no zároveň nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o úvere ako absolútny obchod. Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014 zo dňa 04.11.2014 a sp. zn. 11Co/111/2014 zo dňa 24.09.2015. Dal do pozornosti aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo/3337/2010, v ktorom je vyjadrený názor, že pri aplikácii premlčania je potrebné prihliadnuť na zámer zákonodarcu, a teda či úmyslom zákonodarcu bolo úpravou premlčania obsiahnutou v Obchodnom zákonníku chrániť -3- 27C/134/2016
spotrebiteľa. Úprava premlčania nie je úpravou smerujúcou k ochrane spotrebiteľa, ale odlišná dĺžka premlčacej doby v Občianskeho a Obchodnom zákonníku je len výsledkom legislatívnych procesov, pričom žiadny z nich k ochrane spotrebiteľa nesmeroval. Zdôraznil, že má nárok tiež aj na zaplatenie úrokov pri odstúpení od zmluvy, a to s poukazom na § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak teda zákon, ktorý ako špecifický právny predpis chrániaci spotrebiteľa ukladá spotrebiteľovi v prípade jeho odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť mu istinu spolu s úrokom, potom aj veriteľ, ktorý odstúpi od zmluvy z dôvodu neplnenia dlžníka, má mať nepochybne nárok na zaplatenie dohodnutého úroku. Žalobca ďalej uviedol, že si je vedomý právnej úpravy účinnej od 01.04.2015, podľa ktorej sa spotrebiteľské zmluvy posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak by sa mali inak použiť normy obchodného práva. Predmetná zmluva bola uzatvorená za účinnosti odlišnej právnej úpravy než aká je v súčasnosti. Pri uzatváraní zmluvy ako aj pri uskutočňovaní právnych úkonov súvisiacich so zmluvou postupoval v súlade s platným právnym stavom a nemohol kvalifikovane predpokladať, že sa tento zmení. V čase uskutočnenia právneho úkonu odstúpenia nemohol mať vedomosť o tom, že by malo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Zmluvu uzatváral podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, a preto predpokladal, že aj účinky odstúpenia od zmluvy nastali v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právny úkon vykonaný v roku 2012 by nemal byť posudzovaný podľa novej právnej úpravy, a to nielen s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity, ktorá má garantovať princíp právnej istoty, kde právny predpis môže pôsobiť výlučne do budúcnosti a nie do minulosti. Mal za to, že uplatnený nárok premlčaný nie je, keď tento podlieha 4-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci táto mu bola doručená riadne a včas.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o používaní kreditnej karty mK. č. I zo dňa XX.XX.XXXX, obchodných podmienok, výpisu z účtu žalovaného, odstúpením od zmluvy zo dňa 02.11.2012 a rozhodol v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. V zmysle § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.09.2011 zmluvu o používaní kreditnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v podobe revolvingového limitu vo výške 500 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať, pričom vzhľadom na charakter úveru nie je možné dopredu určiť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do uplynutia lehoty splatnosti úveru. Lehota splanosti úveru bola dojednaná na 12 mesiacov, pričom táto sa automaticky predlžuje o ďalších 12 mesiacov. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,99 % ročne, RPMN vo výške 14,51 %, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom predstavovali sumu 93,95 eur.
6. Listom zo dňa 02.11.2012 žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností uvedených v bode 2.8.14 Obchodných podmienok.
-4- 27C/134/2016
7. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný vyčerpal celkovo 810,09 eur a zaplatil celkovo 574,76 eur.
8. Podľa článku 2.8.14 Obchodných podmienok vydávania a používania kreditnej karty, v prípade v prípade neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovej vo výpise, mohol žalobca vykonať úhradu minimálnej splátky z bankového účtu žalovaného, vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo vyhlásiť celú dlžnú sumu za splatnú.
9. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
-5- 27C/134/2016
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, resp. jeho právny predchodca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo (bez návrhu). Preto skôr ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. V tejto súvislosti súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalovaný bol v zmysle predmetnej zmluvy oprávnený čerpať peňažné prostriedky až do výšky 500 eur, ktoré však bol povinný žalobcovi vrátiť. Z dôvodu neplnenia si tejto povinnosti (túto skutočnosť žalovaný nerozporoval) žalobca v zmysle obchodných podmienok listom zo dňa 02.11.2012 odstúpil od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vydať všetko, čo si navzájom plnili. Samotný žalobca súhlasí, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 20.11.2012, kedy uplynula dodatočná 7 dňová lehota na plnenie. V danom prípade je potrebné aplikovať dĺžku premlčacej lehoty upravenú v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho bola zmluva zrušená (t. j. právny dôvod odpadol). Žalobca teda už odo dňa 20.11.2012 mohol svoje právo voči žalovanému uplatňovať, a to počas 2 rokov. Dvojročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 20.11.2014. Žalobca však žalobu na súd podal až dňa 28.06.2016, čiže viac ako rok po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. S poukazom na uvedené posúdil súd žalobcom uplatnený nárok ako premlčaný a z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa žalobca bránil tvrdeniami, že na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď právny vzťah vznikol pred účinnosťou novely č. 102/2014 Z. z., k tomuto súd dodáva, že s názorom žalobcu nemožno súhlasiť. Zákon č. 102/2014 Z. z. totižto neobsahuje prechodné ustanovenie k ustanoveniu § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné toto ustanovenie použiť aj na zmluvný vzťah založený pred účinnosťou tohto ustanovenia. K rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný. Zo spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by žalovanému v konaní vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
-6- 27C/134/2016
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.