Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/147/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom V., M. X, proti žalovaným 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F., E. XX, právne zastúpení Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 8.992,61 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/182/2014-310 zo dňa 11. januára 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal zo záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako postupcu na žalobcu ako postupníka, v dôsledku čoho tento v súdenej veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Nebolo totiž preukázané splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré sú nevyhnutné na to, aby právny predchodca žalobcu (banka) mohol platne postúpiť na žalobcu uplatňovanú pohľadávku. Okresný súd konštatoval, že predmetom postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt môže byť len úver, prípadne jeho splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň banka písomne vyzve klienta na úhradu tohto záväzku s tým, že klient je v omeškaní nepretržite 90 dní. Zo žalobcom predloženého Oznámenia jeho právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013, adresovaného žalovaným, však jednoznačne vyplýva, že od jeho doručovania žalovaným do postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 neuplynulo viac ako 90 dní. 2. Okresný súd taktiež uzavrel, že nebolo preukázané, že by výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.11.2010, adresovaná žalovaným, týmto bola skutočne i doručená; t.j. dostala sa do ich dispozície. Pokiaľ žalobca poukazoval aj na výzvy zo dňa 1.6.2010, 30.7.2010, 16.8.2010, či 30.8.2010, ktorými mal jeho právny predchodca vyzývať žalovaných na úhradu dlžnej sumy, tieto súdu nikdy nepredložil. To znamená, že ich vyhotovenie a následné doručenie žalovaným nebolo nijako preukázané. Okresný súd vyslovil, že predmetná výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je „adresovaný právny úkon“, preto je potrebné preukazovať jej doručenie druhej zmluvnej strane. Nedodržanie písomnej formy výzvy preukázateľne zaslanej druhej zmluvnej strane má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu a tým aj neplatnosť nadväzujúceho právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. 3. Okresný súd záverom uviedol, že preukázané nebolo ani to, že by právny predchodca žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.2.2013 upozornil žalovaných v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. O trovách konania

podľa § 255 ods. 1 rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Namietal nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu o nepreukázaní zaslania výzvy žalovaným jeho právnym predchodcom najmenej 90 dní pred postúpením pohľadávky. Zopakoval, že predmetnú výzvu (zo dňa 22.11.2010) jeho právny predchodca doručoval v súlade s čl. 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., formou obyčajnej poštovej zásielky. Žalovaní pritom v priebehu konania nepopreli doručenie danej výzvy a rovnako nepopreli ani to, že sú v omeškaní s úhradou žalovanej pohľadávky. Žalobca mal za to, že k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky došlo v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách; t.j. že postúpená bola pohľadávka, s úhradou ktorej boli žalovaní v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní napriek písomnej výzve banky na jej uhradenie.

5. Žalovaní v pomerne rozsiahlom (avšak obsahovo aj značne všeobecnom) vyjadrení k odvolaniu protistrany žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Okrem iného poukázali na to, že žalobca nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy jeho právnym predchodcom v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia dotknutej povinnosti. Pokiaľ by aj predložil takúto výzvu „zo systému“, musí preukázať i jej skutočné zaslanie žalovaným. Žalovaní poukázali zároveň na to, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol iným spôsobom, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi bol splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, s úhradou ktorých boli žalovaní v omeškaní.

6. Na dotknuté vyjadrenie žalovaných už žalobca nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Žalobca v otázke svojej aktívnej legitimácie vychádza z toho, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého žalovaným, ktorú pohľadávku on následne nadobudol jej postúpením. Ako rozhodujúcu písomnosť predchádzajúcu predmetnému zosplatneniu označuje písomnú výzvu banky (Slovenskej sporiteľne, a.s.) na uhradenie omeškaných splátok zo dňa 22.11.2010; čo opätovne zdôrazňuje i v odvolaní.

9. V súdenej veci je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bol/ je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. (citovaného v napadnutom rozsudku) je obligatórnou a kumulatívnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v prejednávanom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaných) na uplatnenie tohto práva. Dotknutá písomnosť z 22.11.2010 takéto upozornenie neobsahuje, z ktorého titulu je nutné uzavrieť, že na základe nej - pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.) - nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru veriteľom. Nadväzne nemôže byť platné ani postúpenie uplatňovanej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu, čo znamená, že tento nie je v súdenej veci subjektom aktívne vecne legitimovaným.

10. Pokiaľ písomnosť z 22.11.2010 nespĺňala podmienky pre platné využitie oprávnenia veriteľa vyhlásiť mimoriadnu/predčasnú splatnosť celého úveru, je bezpredmetné zaoberať sa súvislosťami jej doručovania. Ani eventuálne preukázanie bezprostredného prevzatia/ doručenia písomnosti žalovanými (čo v súdenej veci rozhodne preukázané nebolo) by totiž na závere o neplatnosti zosplatnenia nemohlo nič zmeniť. Rovnako je bezpredmetné bližšie sa zaoberať okolnosťami postúpenia pohľadávky na žalobcu (vrátane splnenia podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách), keďže z dôvodu neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupovaná pohľadávka v tvrdenom (a v prebiehajúcom spore uplatňovanom) rozsahu fakticky neexistuje.

11. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Žalobca okrem zdôraznenia písomnosti z 22.11.2010, od ktorej sa malo odvíjať vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru a neskoršie postúpenie takejto zosplatnenej pohľadávky, nevymedzil žiadne ďalšie odvolacie námietky. Keďže dotknutá námietka bolo neopodstatnená a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

12. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý (§ 379 písm. a/ , výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec odvolania (definovaný okrem iného aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi) dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaní voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.