Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 17 321 123, zastúpeného, proti žalovanej: J. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, V., v konaní o zaplatenie 643,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 643,16 eur, vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 1.2.2017 vo výške 540,96 eur, úroku vo výške 17,90 % zo sumy 643,16 eur od 2.2.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 643,16 eur od 2.2.2017 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 10.10.2013 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere č. X XXX XXX XXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 664,- eur. Termín konečnej splatnosti úveru nebol v zmluve o úvere osobitne dohodnutý. Žalovaná v rozpore so zmluvou prečerpala peňažné prostriedky na identifikovanom bežnom účte nad rozsah dohodnutej výšky úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná napriek výzve nepovolené prečerpanie nevyrovnala, žalobca vypovedal zmluvu o úvere písomnou výpoveďou zo dňa 6.2.2014. Žalobca zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy na deň 26.2.2014. Žalovaná svoj dlh nesplnila ani čiastočne. Žalovaná prečerpala poskytnutý rámec dňa 1.7.2013. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru úročil žalobca istinu pohľadávku do výšky poskytnutého úveru, t.j. 664,- eur riadnym úrokom a nepovolené prečerpanie, t.j. istinu nad 664,- úrokom z omeškania. Odo dňa účinnosti výpovede, t.j. od 27.2.2014 úročil žalobca istinu pohľadávky riadnym úrokom vo výške 17,9 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobca so žalobou nepredložil žiadne listinné doklady. Žalobou síce právny predchodca žalobcu uviedol, že predkladá dôkazné prostriedky, ale reálne súdu nič nedoložil.

4. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanej na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Avšak súd zistil, že sa žalovaná v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 31.10.2017 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu

oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21.11.2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 29.11.2017, č.k. 15Csp/27/2017-43 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a zistil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdil ako je to uvedené vyššie, že dňa 10.10.2013 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3 350 379 800, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 664,- eur. Žalovaná v rozpore so zmluvou prečerpala peňažné prostriedky na identifikovanom bežnom účte nad rozsah dohodnutej výšky úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná napriek výzve nepovolené prečerpanie nevyrovnala, žalobca vypovedal zmluvu o úvere písomnou výpoveďou zo dňa 6.2.2014. Žalobca zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy na deň 26.2.2014. Žalovaná svoj dlh nesplnila ani čiastočne.

9. Žalobca nedoložil zmluvu o úvere, výpoveď zmluvy a ani žiadne iné listinné doklady. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne poskytol žalovanej finančné prostriedky.

10. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010). Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012).

12. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

13. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

14. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

15. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil žiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca a žalovaná skutočne uzavreli zmluvu o úvere. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne listinné doklady nie je možné vyvodiť, či žalovanej boli peňažné prostriedky skutočne poskytnuté.

17. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.

18. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.

19. Na základe uvedeného súd nemal preukázané, že by bolo došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a ani že došlo k poukázaniu peňažných prostriedkov v prospech žalovanej.

20. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.