Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-58-2017.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. X. X, J., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie a zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/420/2015 - 75 zo dňa 31.01.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013 a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere požiadal žalobca ako dlžník o revolvingový úver v sume 1.500,- Eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach v počte 42 k 16. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musel dlžník zaplatiť 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Žalovaný ako veriteľ schválil žalobcovi revolvingový úver v súlade so žiadosťou dlžníka s výnimkou údaju o RPMN, ktorý v schválení bol vyčíslený na 69,63 % oproti žiadosti 70,01 %, kde sa však uvádza len predpokladaná RPMN.
3. V rovnaký deň uzavreli totožné zmluvné strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX v znení: „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur.“ V bode 2 Dohody sa strany dojednali na Dohode o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 Eur mesačne. Dohoda bola
uzavretá na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti v súvislosti zo zmluvou prípadnými dodatkami. Listom z 11.5.2015 požiadal veriteľ o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa dlžníka.
4. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez toho, aby dlžná suma bola podrobená súdnej kontrole a za existencie možnosti, že je veriteľom uplatňovaná na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť vykonávaniu zrážok aj v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom nepodliehajúcim autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. V danom prípade Zmluva o revolvingovom úvere dostatočne nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010, keď zmluva v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 neobsahuje dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), tiež neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ predpoklady požité na výpočet RPMN, čo v obidvoch prípadoch tieto nedostatky sú zákonom sankcionované, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade by bolo povinnosťou dlžníka uhradiť len poskytnutú istinu úveru, ktorú dlžník teda žalobca už uhradil, napriek toho od neho žalovaný požaduje nezdôvodnených 3.617,79 Eur. V zmluve sa nedá prehliadnuť ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje úročenie obdobných úverov v peňažných ústavoch a súdy spravidla takúto zmluvný úrok vyhodnocujú ako neprijateľný a neplatný pre rozpor s ust. § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad a navyše, v danom prípade nebol daný spotrebiteľovi priestor na oboznámenie sa s obsahom listín, ktoré bol nútený podpísať, pokiaľ mu mal byť poskytnutý úver. Žalovaný sa svojim nekalým konaním snažil o získanie plnenia od žalobcu, na ktoré nemal nárok, dohoda bola žalobcovi predložená na podpis bez toho, aby ním bola prejavená vôľa takúto dohodu uzatvoriť, preto takémuto inštitútu nie je možné poskytnúť ochranu s ponechať žalovanému možnosť vymáhania finančných prostriedkov, na ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nárok. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s pomerom úspechu, keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, výška náhrady trov konania bude špecifikovaná v samostatnom rozhodnutí potom, ako rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť.
II. Obsah odvolania žalovaného
1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu. Z rozsudku nevyplývajú žiaden zákonom určené dôvody k tomu, aby súd vôbec konal o podanej žalobe. Podľa odôvodnenia rozhodnutia má dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovať vymoženie pohľadávky, a to aj bez súdnej kontroly. Pohľadávka žalovaného je nesporná. Z napadnutého rozsudku však nevyplýva, v akom smere môže byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou aj v časti, v ktorej zabezpečuje uvedenú pohľadávku. Rovnako tak z neho nevyplýva označenie právnej normy, podľa ktorej by výkon zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy mal podliehať nejakej verifikácii a autorizácii. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom pre záver v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného konania, alternatívne, napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
2. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.
3. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.03.2013 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. V ten istý deň bola medzi stranami sporu podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Listom z 11.5.2015 požiadal žalovaný o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa dlžníka.
4. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
5. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 C.s.p.).
6. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej revolvingovej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemohol ovplyvniť.
7. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.
8. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad.
10. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/EHS.
11. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
12. Súd prvej inštancie prijal správny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a teda aj o neexistencii dlhu, v dôsledku čoho je ďalšie uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné.
13. K odvolacej námietke nepreukázaného naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení účinnom v čase podania žaloby, odvolací súd uvádza, že špecifické postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava. Spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku platnosti zmluvy o úvere, resp. na ňu nadväzujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený vykonávaniu zrážok zo mzdy za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd uplatnenú námietku za nedôvodnú.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej protistrane. Keďže žalobcovi v súvislosti s odvolaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).