Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoKR/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: ADOS plus s.r.o., so sídlom Bakova Jama 17, Zvolen, IČO: 44 237 065, zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom Školská 3, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT, s miestom podnikania Bratislavská cesta 34, Tvrdošovce, IČO: 14 425 971, o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/28/2015 - 114 zo dňa 26. septembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/28/2015 - 114 zo dňa 26. septembra 2016 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 19.11.2015 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 24.000,-- eur uplatnená v konkurze na úpadcu ako pohľadávka proti podstate je zistená, teda nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.

Právny zástupca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 19.01.2012, spisová zn. 32K/65/2011 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil žalovaného. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 26.01.2012. Majetok dlžníka bol speňažovaný prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, do ktorej sa zapojil i žalobca. Vo verejnej obchodnej súťaži uspeli a predložili najlepšiu ponuku na kúpu obilného kombajnu CLAAS LEXION 540 s príslušenstvom, výr. č. XXXXXXXX. Ku kombajnu mali nadobudnúť vlastnícke právo na základe uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobca sa však vlastníkom kombajnu nestal. Uvedený kombajn sa nachádzal v Moldavsku, správca nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu kombajnu, a preto vyslali do Moldavska I. C., ktorého splnomocnili, aby ich zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva ku kombajnu. Stav kombajnu zdokumentoval zástupca žalobcu a následne sa ho žalobca rozhodol kúpiť.

Dňa 09.08.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva a k odovzdaniu predmetu kúpy malo dôjsť do 10 dní od jej podpisu.

Splnomocnenec žalobcu začal zabezpečovať prevoz kombajnu na územie SR, boli potrebné viaceré doklady, ktoré nemali k dispozícii, a ktoré si mohol vyžiadať správca. Na správcu sa obrátili so žiadosťou o súčinnosť, navrhol riešenie prostredníctvom plnomocenstva na vybavenie dokladov. Splnomocnenec opätovne vycestoval do Moldavska dňa 11.08.2013 za účelom prevzatia kombajnu. Zistil, že kombajn nie je v takom stave ako bol naposledy dňa 21.02.2013 zdokumentovaný. Dlžník sa v Moldavsku nenachádzal a taktiež zistili, že vlastníkom kombajnu už nie je dlžník, ale je registrovaný na Moldavskú spoločnosť I. C. S. JMINVEST S.R.L., ktorú zastupovala U. P., ktorá zároveň uviedla, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu s dlžníkom. Vzhľadom na uvedené sa rozhodli odstúpiť od kúpnej zmluvy. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bolo nielen to, že nebol odovzdaný riadne a včas predmet kúpy, ale i to, že jeho stav nezodpovedá prílohe č. 2 kúpnej zmluvy.

Správca odstúpenie od zmluvy neakceptoval rovnako ako jeden z veriteľov v konkurznom konaní.

Z dokladov od colného úradu zistili, že kombajn bol vyvezený na tzv. trvalý vývoz a s týmto vývozom bolo späté prevedenie vlastníctva kombajnu na I.B. AGRO. Do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka dňa 19.01.2012 bol zahrnutý aj kombajn, ktorý sa od roku 2009 nachádza mimo územia SR. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol úpadca vlastníkom kombajnu, pretože v roku 2009 bol bezodplatne prevedený do vlastníctva spoločnosti I.B. AGRO. Úpadca teda vedel, že kombajn nepatrí do jeho majetku, ale napriek tomu bol správcom zapísaný do súpisu majetku konkurznej podstaty. To znamená, že dlžník nebol v čase uzatvorenej kúpnej zmluvy vlastníkom kombajnu, a nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 09.08.2013 bola uzatvorená platne a žalobca je stále vlastníkom prevádzaného stroja. Do súpisu majetku zapísal kombajn na základe viacerých podkladov. Kombajn bol zapísaný do súpisu majetku správne, bol zaradený do konkurznej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa Slovenská sporiteľňa a. s.. Spoločnosť I.B. AGRO S.R.L. ako aj spoločnosť I.C. S. JMINVEST S.R.L. sú osobami, ktoré mali o konkurznom konaní vedomosť, vlastnícke právo ku kombajnu si vylučovacou žalobou neuplatnili.

Správca legálne speňažil majetok zapísaný do konkurznej podstaty. Voči zápisu nebola podaná žiadna vylučovacia žaloba. Správca oboznámil p. C. s možnými rizikami kúpy, a preto nemohla byť zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Pri vyhotovovaní súpisu ako aj pri speňažovaní majetku postupoval s odbornou starostlivosťou, a teda žalobca sa stal legálnym vlastníkom kombajnu. Okrem absolútnej neplatnosti právneho úkonu neprichádza do úvahy ani relatívna neplatnosť, nakoľko správca nemal nikdy záujem uviesť žalobcu do omylu. Upozorňoval splnomocnenú osobu žalobu na neúplný stav dokumentácie, čo je uvedené aj v kúpnej zmluve ako aj v korešpondencii s právnym zástupcom žalobcu. Odstúpenie od zmluvy neakceptoval, pretože dôvody odstúpenia neuznal. Jediným reálnym dôvodom odstúpenia od zmluvy by mohlo byť zhoršenie stavu kombajnu, čo však žalobca nezdokladoval. Žalobca nesúhlas žalovaného s odstúpením akceptoval a v ďalšej komunikácii vystupoval ako vlastník stroja, čo preukazuje návrh dohody zo dňa 11.09.2013. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo.

4. Vykonaním dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.01.2012, č. k. 32K/65/2011-135, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 27.01.2012 a právoplatnosť dňom 13.02.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Imrich Boros, podnikajúci pod obchodným menom Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT, IČO: 14 425 971, s miestom podnikania: Bratislavská cesta 34, Tvrdošovce. Za správcu bol ustanovený žalovaný.

Po vyhlásení konkurzu žalovaný zapísal do súpisu majetku úpadcu aj obilný kombajn CLAAS LEXION 540 s príslušenstvom na základe viacerých podkladov: zoznam majetku spísaný úpadcom, ústne potvrdenie úpadcu o jeho vlastníctve, účtovná evidencia hmotného majetku úpadcu, konkurzná prihláška Slovenskej sporiteľne a. s., ktorej pohľadávka je zabezpečená záložným právom ku kombajnu, záznam z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, potvrdenie Colného úradu Nové Zámky o dočasnom vývoze kombajnu. Po vyhlásení konkurzu a zverejnení súpisu majetku si žiadna osoba neuplatnila vlastnícke právo ku kombajnu, nepodala ani vylučovaciu žalobu podľa § 78 ZoKR proti správcovi.

5. Správca pri speňažovaní majetku úpadcu predával kombajn vo verejnej súťaži. Úpadca zakúpil kombajn v roku 2005 a v roku 2009 bol vyvezený do Moldavska. K vývozu došlo na základe nájomnej

zmluvy, ktorú uzatvorili úpadca so spoločnosťou IB AGRO, v ktorej bol spoločníkom a konateľom. Následne bola nájomná zmluva uzatvorená so spoločnosťou JM Invest Group, a.s.. V súčasnosti sa kombajn stále nachádza v Moldavsku. Svedok I. C. zistil v Obchodnom vestníku, že správca speňažuje majetok úpadcu, medzi iným aj obilný kombajn. Od správcu zistil, že kombajn sa nachádza v Moldavsku, kde si ho bol v roku 2013 pozrieť a vyhotovil aj fotodokumentáciu.

Dňa 09.08.2013 udelil žalobca I. C. písomné splnomocnenie na jeho zastupovanie z dôvodu nadobudnutia majetku do vlastníctva: CLASS LEXION 540, výr. č. XXXXXXXX.

Dňa 09.08.2013 uzatvorili strany sporu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol hore uvedený kombajn. Za žalobcu konal konateľ U. X.. V zmluve bola dohodnutá kúpa cena 24.000,-- eur, ktorá zohľadňovala skutočnosť, že kombajn sa nachádza v Moldavsku a nemá vystavené všetky dokumenty potrebné k jeho dovozu na Slovensko. Podľa čl. IV. zmluvy malo dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu predmetu zmluvy do 10 dní od podpisu zmluvy, teda do 19.08.2013 v Moldavsku. Podľa zmluvy mal kupujúci právo od zmluvy odstúpiť iba v prípade, ak by sa v uvedenej lehote 10 dní predmet prevodu na mieste odovzdania nenachádzal, alebo by bol jeho stav podstatne zhoršený oproti stavu zdokumentovanom v prílohe č. 2.

6. Žalovaný ako predávajúci v zmluve vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré sú potrebné pre nakladanie s predmetom zmluvy, zaviazal sa poskytnúť kupujúcemu súčinnosť na vykonanie právnych úkonov spojených s dovozom predmetom kúpy. To znamená, že v čase uzatvorenia zmluvy kupujúci vedel, že kombajn sa nachádza v Moldavsku, poznal jeho technický stav na základe obhliadky splnomocnenou osobou a vyhotovenej fotodokumentácii, a taktiež vedel, že predávajúci nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré sú potrebné na nakladanie s predmetom kúpy a jeho dovozom na územie Slovenskej republiky. Z potvrdenia Colného úradu Nitra pobočka Nové Zámky vyplýva, že kombajn bol do Moldavska vyvezený natrvalo bezodplatne. K odovzdaniu kombajnu splnomocneným zástupcom predávajúceho (Imrich Boros) splnomocnenému zástupcovi kupujúceho (I. C.) nedošlo v lehote 10 dní od podpisu zmluvy napriek tomu, že zástupca kupujúceho do Moldavska vycestoval.

7. Listom zo dňa 17.08.2013 žalobca ako kupujúci od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že nedošlo k odovzdaniu predmetu kúpy v dohodnutej lehote a z dôvodu zhoršenia stavu predmetu kúpy oproti obhliadke zo dňa 21.02.2013.

Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 19.08.2012, žalovaný odstúpenie od zmluvy neakceptoval.

8. Listom zo dňa 11.09.2013 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ukončení zmluvného vzťahu dohodou. Listom zo dňa 21.10.2015 si žalobca v konkurze na majetok úpadcu uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 24.000,-- eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR.

Správca prihlásenú pohľadávku žalobcu vo výške 24.000,-- eur neuznal s poukazom na § 87 ods. 7, 8 ZoKR, túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 27.10.2015, ktorý mu bol doručený dňa 04.11.2015, žaloba bola na súd podaná dňa 18.11.2015.

9. Podľa § 87 ods. 7 ZoKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 ZoKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu bez toho, aby sa na ich uplatnenie stanovili formálne a obsahové náležitosti. Zákon neustanovil na uplatnenie pohľadávok proti podstate pevnú lehotu. Medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažením majetku podliehajúceho konkurzu. Ak správca neuzná právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, je povinný bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby si najskôr v lehote do 15 dní od doručenia výzvy uplatnil na konkurznom súde žalobou podanou proti správcovi určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky.

Pokiaľ veriteľ nepodá žalobu včas, na pohľadávku sa v rozsahu v akom ju správca neuznal v konkurze neprihliada.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, pretože správca mu v súlade so zákonom oznámil, že jeho pohľadávku proti podstate neuznáva a žalobu podľa § 87 ods. 8 ZoKR môže podať v lehote 15 dní od doručenia výzvy, inak sa na jeho pohľadávku proti podstate neprihliada. Oznámenie zo dňa 27.10.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 04.11.2015, teda lehota na podanie žaloby by uplynula dňa 19.11.2015. Žalobca podal žalobu dňa 18.11.2015, teda včas.

Účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 09.08.2013, na uvedenú kúpnu zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka s použitím § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

11. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka, Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

12. Kúpna zmluva zo dňa 09.08.2012 obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť kúpnej zmluvy. Teda obsahuje označenie zmluvných strán, predmet kúpy, záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Predávajúci v zmluve vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k predmetu kúpy (čl. IV. ods. 1.), a teda je zrejmé, že predávajúci nemohol kupujúcemu odovzdať žiadne doklady vzťahujúce sa na tovar podľa § 417 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 417 má dispozitívny charakter, zmluvné strany môžu teda toto ustanovenie vylúčiť, k čomu pri uzatvorení tejto zmluvy došlo. To znamená, že predávajúcemu zo zmluvy vyplynula povinnosť odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a umožniť mu nadobudnúť vlastnícke právo v lehote 10 dní od podpisu zmluvy, teda do 19.08.2013.

Kúpna zmluva obsahovala ustanovenie o cene predmetu kúpy. Obom zmluvným stranám bolo zrejmé, že dohodnutá cena je nižšia ako obvyklá cena tovaru na trhu v čase uzatvorenia zmluvy. Dohodnutá cena zohľadňovala skutočnosť, že tovar sa nachádza v Moldavsku a predávajúci nedisponuje dokladmi vzťahujúcimi sa na tovar. Kúpna cena bola zaplatená.

13. Listom zo dňa 17.08.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 19.08.2013, žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo neodovzdanie predmetom kúpy osobou splnomocnenou predávajúcim dňa 11.08.2013 a podstatné zhoršenie predmetu kúpy oproti stanu zadokumentovanému v prílohe č. 2 zmluvy.

V čl. IV. ods. 1. zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy ak: 1. by sa predmet prevodu na mieste odovzdania nenachádzal (povolená odchýlka 30 km) alebo 2. ak by bol podstatne zhoršený stav kombajnu oproti stavu zdokumentovanom v prílohe č. 2 zmluvy.

14. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodov pre odstúpenie od zmluvy upravených v zmluve. Zmluva bola podpísaná dňa 09.08.2013, lehota na odovzdanie predmetu kúpy mala v súlade so zmluvou uplynúť až dňa 19.08.2013. Žalobca aj napriek tomu od zmluvy odstúpil už listom zo dňa 17.08.2013, teda pred uplynutím zmluvnej lehoty, predčasne. Keďže v čase odstúpenia od zmluvy ešte nedošlo k porušeniu povinnosti predávajúcim, nemohol žalobca z tohto dôvodu platne odstúpiť od zmluvy dňa 17.08.2013. Okrem toho nedodržanie tejto lehoty ani nebolo zmluvným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.

Žalobca mohol odstúpiť od zmluvy v prípade, ak by sa predmet zmluvy nenachádzal na mieste odovzdania. Túto skutočnosť žalobca ani nepreukázal a ani netvrdil. Žalobca taktiež nepreukázal, že by došlo k podstatnému zhoršeniu technického stavu vozidla v čase uzavretia zmluvy alebo 10 dní od jej podpisu oproti stavu v čase vyhotovenia fotodokumentácie (príloha č. 2 zmluvy), február 2013. Žalobca v odstúpení od zmluvy tvrdí, že dňa 13.08.2013 zistil zhoršenie stavu kombajnu oproti obhliadke dňa 21.02.2013. Zistené nedostatky a vady opísal, ale nijako ich nepreukázal, napríklad fotodokumentáciou zo dňa 13.08.2013.

Žalobca nepreukázal existenciu dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy, a preto považoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.08.2013 za neplatné. Žalovanému tak nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 24.000,-- eur, dohodnutú kúpnu cenu.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného o neuznaní pohľadávky žalobcu proti podstate, ktorú si však žalobca neuplatnil z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, ale neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože úpadca v čase vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom obilného kombajnu.

15. Žalobca spochybnil vlastníctvo úpadcu v čase uzatvorenia zmluvy, ale nepreukázal, kto sa stal vlastníkom kombajnu a na základe akej právnej skutočnosti. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že úpadca bol v čase uzatvorenia zmluvy vlastníkom prevádzaného kombajnu, dôvody uvádzané správcom pri zápise kombajnu do súpisu majetku v konkurze potvrdili aj ďalšie dôkazy, najmä výsluch úpadcu. Úpadca vyvrátil tvrdenia žalobcu o zmene vlastníctva. Potvrdil, že kombajn bol v nájme tretej osoby. Okrem toho nebolo možné prevádzať vlastnícke právo k tomuto kombajnu bez súhlasu Slovenskej sporiteľne a. s., ktorá naň mala zriadené záložné právo.

Dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy súd nemal preukázaný, a neexistuje tak ani predmetná pohľadávka žalobcu v konkurze. Súd z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v súlade s § 255 priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 CSP, teda po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie.

18. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) .

19. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na špekulatívnosť výpovede úpadcu. Úpadca pri svojom výsluchu uviedol ,že sa nepamätá, či na uvedený kombajn bolo zriadené záložné právo banky SLSP a. s., ktoré ho obmedzovalo v prevode vlastníckeho práva k zaťaženému kombajnu. Z listinných dôkazov predložených správcom je zrejmé, že predmetný kombajn bol zaťažený záložným právom banky, čo bol jeden z dôvodov, pre ktorý bol kombajn poňatý do súpisu majetku úpadcu. Úpadca účelovo simuloval vývoz kombajnu do Moldavska ako dočasný vývoz, a to bez prechodu vlastníckeho práva, len z titulu nájmu. Trvalý vývoz s prevodom vlastníctva, ku ktorému v skutočnosti došlo, bol totiž podľa podmienok záložnej zmluvy podmienený súhlasom záložného veriteľa. Žalovaný neuniesol okrem tvrdenia úpadcu dôkazné bremeno, ktorým by preukázal skutočnú existenciu nájmu, ktorú uviedol pri výpovedi úpadca.

Hlavným a pre žalobcu zásadným dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalovaného a úpadcu je jednotný colný doklad, podľa ktorého bol predmetný kombajn vyvezený. Z JCD priamo vyplýva, že kombajn bol vyvezený na tzv. trvalý vývoz s prevodom vlastníctva, nie na dočasný vývoz s titulom nájmu, ako pôvodne tvrdil dlžník.

Vývozný doklad teda obsahuje údaj o tom, že sa jednalo o transakciu nie dočasnej povahy, t. j. išlo o vývoz trvalý, ktorý zahŕňal prevod vlastníctva bez poskytnutia protihodnoty.

Z uvedeného tak vyplýva, že v rámci vykonaného dokazovania si výpoveď úpadcu a listinný dôkaz odporuje.

20. Súd prvej inštancie súčasne nesprávne vyhodnotil aj otázku záložného práva SLSP a. s. na predmetnom kombajne.

Podľa § 151h Občianskeho zákonníka predsa záložné právo prevodom vlastníctva k zaťaženej veci nezaniká a neobmedzuje záložcu s prevodom vlastníckeho práva. Je v rozpore s účelom inštitútu záložného práva, aby záložca nemohol previesť svoje vlastnícke právo k zálohu na inú osobu.

21. Podľa žalobcu je kúpna zmluva, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo ku kombajnu absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko išlo o nemožné plnenie, keďže úpadca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom predmetnej veci. Navyše žalobca považuje zmluvu za absolútne neplatnú aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, ktorý vidí žalobca v tom, že napriek vedomosti úpadcu o tom, že nie je vlastníkom kombajnu, túto skutočnosť neoznámil SKP, čím došlo k účelovému uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom.

22. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na ust. § 93 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z., ktoré podľa neho nemožno na danú vec aplikovať, pretože rieši žalobcovu dobrú vieru v prípade, ak sa tretia osoba domáha svojich práv k veci, ktorú nadobudla tretia osoba zo speňažovaného majetku úpadcu.

23. Neplatnosť kúpnej zmluvy spôsobuje medzi zmluvnými stranami vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, a preto je žaloba žalobcu dôvodná.

24. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Podľa žalovaného žalobca začal hľadať dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy až po tom, čo odstúpil od kúpnej zmluvy, ktoré si vyhodnotil tak, že takéto odstúpenie pred súdom neobstojí.

26. Podľa žalovaného je nesporné, že predmet zmluvy bol zapísaný do súpisu majetku, a preto bol žalovaný oprávnený takýto majetok speňažiť v konkurze, aj keby úpadca teoreticky nebol jeho vlastníkom. Vylučovacia žaloba ohľadne tejto veci podaná nebola, a preto bol žalovaný oprávnený kombajn predať.

27. Vo vzťahu k JCD žalovaný uviedol, že skutočnosti v ňom vyznačené ešte samé o sebe nepreukazujú, že došlo k právnemu úkonu, v danom prípade úpadcu. Podľa žalovaného aj samotný žalobca považoval plnenie zo zmluvy za možné, keďže sa dostavil na miesto odovzdania predmetu kúpy, pričom za nemožné ho začal považovať až neskôr, po tom ako si vyhodnotil kúpu ako rizikovú.

28. Podľa žalovaného, preto súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, potrebné na rozhodnutie vo veci samej a vec aj správne právne posúdil.

29. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania, keďže mal za to, že sú splnené podmienky na takýto postup.

30. Po prejednaní podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, je potrebné napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s

ktorým sa stotožňuje ako v časti skutkových zistení, tak aj v časti jeho právneho posúdenia, preto nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť opakovať. 31. V súlade s ust. § 387 ods. 3 je odvolací súd povinný sa vysporiadať v odôvodení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

32. Ako z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, podstata jeho argumentácie podporujúcej dôvodnosť podanej žaloby už nespočíva v tvrdení, že jeho nárok je dôvodný vzhľadom na skutočnosť, že od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil, ale z dôvodu, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom (úpadca už nebol vlastníkom kombajnu, nemožnosť plnenia, rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zákonom).

33. Hoci v odvolaní argumentačne vysvetľuje viacero dôvodov, pre ktoré je zmluva absolútne neplatná, všetky tieto dôvody vychádzajú z konštrukcie, že žalovaný - úpadca, nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom predmetu kúpy - kombajnu. V tomto smere uvádza, že ani ust. § 93 ods. 3 ZoKR nemožno aplikovať, pretože toto rieši dobrú vieru žalobcu v prípade, ak sa tretia osoba domáha svojich práv k veci.

34. Je potrebné uviesť, že táto argumentácia žalobcu je nesprávna a odvolací súd sa s ňou nestotožňuje. Z celého priebehu konania (vyjadrenia žalobcu aj žalovaného) je zrejmé, že ustanovením § 93 ods. 3 ZoKR argumentovali jednotlivé strany konania, a teda k jeho prípadnému použitiu sa opakovane vyjadrovali, avšak každá zo strán cit. ustanovenie vykladala rozdielne.

35. Výklad cit. ustanovenia ktorý podával žalobca jednoducho z cit. ust. nevyplýva. Z cit. ust. jednoducho vyplýva to, že kupujúci ak nadobúda na základe odplatného prevodu vec, ktorá je zapísaná do súpisu, nadobudne k nej vlastnícke právo aj v prípade, keď úpadca nebol jej vlastníkom. Táto zásada môže byť prelomená iba v prípade, ak osoba, ktorá túto vec zapísanú do podstaty nadobudla a súčasne musela vedieť, že úpadca nie je jej vlastníkom.

36. O nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pôjde vždy - vtedy, keď správca bude speňažovať majetok, ktorý bude zapísaný do súpisu a tento nebude vo vlastníctve úpadcu, pretože skutočný vlastník sa nedomáhal vylúčenia tejto veci zo súpisu. Z obsahu cit. ustanovenia vyplýva, že je právne irelevantné, podľa akého zákona je prevodná zmluva pri speňažovaní uzavretá, a či je predmetom prevodu hnuteľná alebo nehnuteľná vec.

Predmetnou právnou úpravou dochádza k tvrdému zásahu proti skutočnému vlastníkovi veci, ktorý je vyvážený ochranou tretích osôb proti postupu správcu. Správca je povinný zverejniť celý súpis majetku v obchodnom vestníku, čím je zabezpečené, že o zápise určitého majetku sa môže dozvedieť každá osoba. Takáto osoba sa môže v zákone vymedzeným spôsobom domáhať žalobou vylúčenia nesprávne zapísaného majetku z podstaty, ktoré právo, ak sa neuplatní v stanovenej lehote, zanikne. Správca však zodpovedá pôvodnému vlastníkovi za škodu, ktorá mu odpredajom veci vznikla. Na vzťah pôvodného vlastníka a vlastníka nového, to však už žiaden vplyv nemá.

37. Zhrnutím vyššie uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v danom prípade ak žalobca nadobudol na základe odplatného prevodu vec (kombajn) zapísanú do podstaty od žalovaného, a nikto sa úspešne nedomáhal vylúčenia tejto veci z podstaty, má sa za to, že žalobca sa stal vlastníkom tejto veci aj v prípade ak by úpadca jej vlastníkom nebol. Prípadnú vedomosť žalobcu o tom, že v čase uzavretia tejto odplatnej zmluvy úpadca nebol jej vlastníkom preukazovaná nebola, a dokonca nebola ani tvrdená.

38. Ak sa teda žalobca stal vlastníkom tejto veci, všetky jeho námietky voči platnosti zmluvy sú podľa odvolacieho súdu nedôvodné, keďže boli založené na predpoklade, že žalovaný - úpadca nemohol byť vlastníkom tejto veci.

39. Odvolací súd preto zhodne ako súd prvej inštancie považuje predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 09.08.2013 uzavretú medzi účastníkmi za platnú. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal existenciu dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy. V tomto smere preto odvolací súd nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť opakovať.

40. Nakoľko žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, priznal mu súd nárok na plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.