Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-77-2016.pdf
PDF · 143.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00009199, Františkánska 22, Trnava, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: Ľuboš Križan, Štefánikova 22, Trnava, IČO 33 203 318, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Hrinkovou, Hečková 18, Bratislava, IČO: 30 868 122, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2016 č.k. 16C/29/2011-363, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.03.2011 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 92.942,92 eur voči žalovanému, ktoré mal podľa tvrdení žalobcu žalovaný získať na jeho úkor v období od 01.03.2008 do 30.04.2009 bezplatným užívaním nehnuteľnosti - stavby ubytovne na F. ulici č. XXX v U. a stavby internátu na F. ulici č. XXX v U., bez platne uzatvorenej zmluvy o nájme. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorých predmetom boli tieto nehnuteľnosti, uzatvoril so spoločnosťou TAZ, a.s., ktorá však ich vlastníkom nebola ako to bolo konštatované v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu 44Cbi/6/2007 vedenom na Okresnom súde Trnava.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, vrátane vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, keď žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný tvrdil, že užíval nehnuteľnosti na základe zmluvy o nájme, ktorú uzavrel so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii ako dobromyseľný nájomca, nájomne platil vtedajšiemu prenajímateľov i TAZ, a.s. Žalovaný namietal aj premlčanie žalobcom uplatneného nároku.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.03.2014 žalobu zamietol a v konaní úspešnému žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 10.765,01 eur, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.05.2013 č.k. 21Cob/56/2012-262 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Následne dňa 25.03.2014 vydal súd prvej inštancie rozsudok č.k. 16C/29/2011-302, ktorým žalobu zamietol a v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške
10.765,01 eur, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.09.2015 č.k. 21Cob/103/2014-336 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol rozsudkom zo dňa 11.02.2016 č.k. 16C/29/2011-363, ktorým súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 12.342,31 eur k rukám zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 15. 2. 2006, 20. 11. 2006 a 1. 2. 2007 uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii, keď predmetom nájmu boli Stavby Internátu a Ubytovne. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3K 105/99 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ a.s. v likvidácii, za správcu súd vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja. Uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa 12. 9. 2007 č. k. 25K 2/2007-70 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii. Dňa 16. 10. 2007 vtedajší správa KP TAZ š. p zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š. p.. Tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206B/2007 so sporným zápisom v prospech tretej osoby, t.j. TAZ a.s. Dôvodom bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ š.p. na Fond národného majetku SR. Podľa vtedajšieho správcu úpadcu TAZ š. p. v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/1992 zo dňa 11. 4. 1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením Vlády SR č. 590 zo dňa 16. 6. 1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, predmetom ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM a následné prevody - prechody na ďalšie osoby. V zmysle Notárskej zápisnice N 58/2009, NZ 31513/2009, NCR1s 32122/2009 zo dňa 18. 9. 2009 bola vykonaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca KP úpadcu TAZ š. p. v konkurze Trnava. Predmetom dražby boli pozemky a stavba /ubytovňa/ č. s. 6748. Dňa 9. 10. 2009 bola uzavretá Zmluva o vykonaní opakovanej dražby medzi Mgr. Ing. Pavlom Korytárom a TAZ
- správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako navrhovateľmi a dražobníkom Aukčná agentúra s. r. o. Trnava, predmetom ktorej bola aj ubytovňa. Mgr. Ing. Pavol Korytár ako predávajúci a TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako kupujúci uzavreli dňa 17. 3. 2009 Zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej mal byť aj Internát a ubytovňa. Dňa 16. 9. 2011 došlo medzi postupcom TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. v likvidácii a navrhovateľom ako postupníkom k uzavretiu Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky. Predmetom dohody o urovnaní bolo bezdôvodné obohatenie získané dlžníkom užívaním ubytovne od 19. 3. 2009. Od 20. 3. 2009 do 3. 12. 2009 vo vlastníctve postupcu, Zmluva o predaji časti podniku uzavretá medzi Postupníkom ako predávajúcim a postupcom ako kupujúcim. Od 4. 12. 2009 do 20. 10. 2010 vo vlastníctve vydražiteľa N. R., od 21. 10. 2010 vo vlastníctve I. G. a internátu vo vlastníctve SR - v správe postupníka do 19. 3. 2009, od 20. 3. 2009 do 23. 2. 2011 vo vlastníctve postupcu a od 24. 2. 2011 opäť vo vlastníctve postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala pohľadávky voči žalovanému v sume 92.942,92 eur - nárok postupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ubytovne, internátu od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009, resp. 28. 4. 2009. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii fakturovala faktúrou č. 8224048 zo dňa 3. 3. 2008 za nájom nebytových priestorov - ubytovňa za mesiac marec 2008 čiastku 127.330 Sk, odporca ju uhradil 22. 4. 2008.V rovnaký deň uhradil faktúru č. 8224045 zo dňa 3. 3. 2008
- nájom za Hotel marec 2008 v sume 95.200 Sk. Úhrady potvrdil JUDr. Pohovej dňa 22. 4. 2008 - keď odporca omylom uhradil dvakrát f. č. 8224024, rozdiel 25.436 Sk teda uhradil dodatočne. Faktúru TAZ s.a. v likvidácii č. 8224061 zo dňa 2. 4. 2008 - nájom za Hotel apríl 2008 v sume 95200 Sk uhradil odporca 6. 5. 2008, v ten istý deň faktúru č. 8224064 - nájom za ubytovňu apríl 2008.5. 6. 2008 uhradil fa č. 8224076 - nájom za máj 2008 v sume 95200 Sk, 12. 6. 2008 uhradil faktúru č. 8224078 v sume 151.039 Sk - ubytovňa máj 2008. 16. 7. 2008 uhradil faktúru 0322/08 - nájom jún 2008 v sume 117.659 Sk, 14. 7. 2008 fa č. 0323/08 v sume 142.800 Sk, 21. 8. 2008 fa č. 0846/08 v sume 95.200 Sk - Hotel júl 2008, fa č. 0347/08 v sume 142.800 Sk - ubytovňa júl 2008, 25. 9. 2008 uhradil časť fa č. 8224129 /0394/08/ v sume 95.200 Sk - august 2008 Hotel, zvyšok tejto faktúry 85.700 Sk uhradil 26. 9: 2008, 25. 9. 2008 fa č. 8224128 /0393/08/ v sume 151.039,00 Sk nájom august 2008 - ubytovňa, 1. 10. 2008 uhradil fa č. 0426/08 - nájom Hotel september 2008 v sume 95.200 Sk, fa č. 0427/08 v sume 142.800 Sk - september 2008 uhradil tak, že 15. 10: 2008 a 26. 9. 2008 uhradili dvakrát faktúry č. 8224140, 8224139, teda faktúra bola započítaná a pokrytá, čo potvrdil JUDr. Pohovej listom zo dňa 6. 11. 2008, neuhradená čiastka
35.379 Sk z fa č. 8224153 bola uhradená. Dňa 3. 11. 2008 uhradil odporca fa č. 0471/08 v sume 115.794 Sk - 3.843,88 eur - nájom ubytovne október 2008, fa č. 0470/08 nájom hotel za október 2008 v sume 3.160,06 eur, fa č. 0519/08 - nájom november 2008 hotel v sume 3.160,06 eur uhradil 10. 12. 2008, rovnako fa č. 0520/08 v sume 5.013,58 nájom ubytovne november 2008, 26. 1. 2008 uhradil fa č. 0587/08 v sume 3.905,58 eur nájom december 2008 - hotel, fa č. 057108 v sume 4740 eur nájom ubytovne december 2008, 9. 2. 2009 uhradil fa č. 9224010 v sume 3.160,06 eur - nájom hotel január 2009, fa č. 9224009 v sume 4740,09 eur nájom január 2009 ubytovňa, 16. 3. 2009 fa č. 9224025 v sume 4740,09 eur nájom február 2009, 26. 3. 2009 fa č. 9224038 v sume 3160,10 eur nájom hotel február 2009, ktoré faktúry žalovaný uhradil, a teda plnil v zmysle nájomnej zmluvy v prospech TAZ a.s. v likvidácii. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia je aktívne legitimovaný ten, na úkor koho sa niekto iný obohatil a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na jeho úkor obohatil. V konaní nebolo sporné, že prvotným užívateľom sporných nehnuteľnosti bol úpadca TAZ a.s. v likvidácii, ktorý za nájomné prenajímal nehnuteľnosti tretím osobám. Žalovaný za užívanie sporných nehnuteľností platil v súlade s nájomnou zmluvou vtedajšiemu prenajímateľovi TAZ a.s. v likvidácii úhrady za užívanie nehnuteľností. Vtedajší správca JUDr. Dušan Pohovej bol aj počas sporu o existencii práva k majetku zapísanému do súpisu konkurznej podstaty oprávnený majetok zapísaný do súpisu užívať a požívať úžitky, teda aj prenajímať, a to aj v prípade, ak nie je jeho vlastníkom, čo vyplýva aj z Uznesenia KS Bratislava č. k. 25K 2/2007 zo dňa 29. 1. 2009. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného. Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom obohateného a majetkovou ujmou poškodeného /príčinná súvislosť je teda nevyhnutnou podmienkou jeho vzniku/. V danom prípade žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti z uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii, teda na jeho strane nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Majetok žalovaného sa nepochybne nezväčšil. Pokiaľ sa majetok žalobcu mal znížiť, nestalo sa tak konaním žalovaného, ale spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii. Majetková ujma žalobcu môže existovať len medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a TAZ a. s. v likvidácii, nie medzi účastníkmi konania. Len TAZ a.s. v likvidácii, ktorá ich prenajímala ako sa neskôr preukázalo síce neoprávnene /nie však v čase vzniku vzťahu žalovaného k nehnuteľnostiam, pretože v tom čase podľa aktuálnych listov vlastníctva prenajímateľ bol vlastníkom nehnuteľnosti a opak bol preukázaný až v súdnom konaní v priebehu nájmu, ktorého účastníkom ani nebol žalovaný, a teda nemohol ovplyvniť žiadnym spôsobom toto konanie/. Žalovaný neužíval nájom bez protiplnenia, za ich užívanie riadne platil nájomné prenajímateľovi v zmysle zmluvy a v súlade so zmluvou. Plnil v prospech osoby, ktorá v tom čase disponovala všetkým právami vlastníka, o čom nemal žalovaný dôvod pochybovať. Žalovaný sa neobohatil bezdôvodne, nezväčšil sa jeho majetok, nakoľko dohodnuté plnenie riadne poskytoval. O bezdôvodné obohatenie môže ísť len vtedy, ak by užívaním nehnuteľností získal žalovaný určitú majetkovú hodnotu, čo však žalobca v konaní
nepreukázal. Ak aj žalovaný získal užívaním nehnuteľností zisk v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ani o majetkový prospech žalovaného /tento zisk je daný inými právnymi skutočnosťami ako vzťahom účastníkov a plnením z nájomnej zmluvy/. V prípade plnenia bez právneho dôvodu vzniká prospech tomu, kto cudziu vec užíva neoprávnene a bez primeraného protiplnenia, ktoré by bol inak povinný poskytnúť, ak by právny dôvod na jej užívanie existoval. Žalovaný však za užívanie nehnuteľností platil dohodnuté nájomné v prospech prenajímateľa TAZ a.s. v likvidácii - v zmysle zmluvy ako prenajímateľa. Táto spoločnosť, resp. správca JUDr. Pohovej vystavovala faktúry za užívanie nehnuteľností, v jej prospech žalovaný úhrady aj realizoval. Ak teda bol niekto subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil, bola to TAZ a.s. v likvidácii a vzhľadom na množstvo súdnych sporov subjektov TAZ a.s. a TAZ š. p. /na ktoré sám žalobca poukázal/, následných prevodov a prechodov nehnuteľností, ich vysporiadavania, prechodov záväzkov a pohľadávok práve sporná pohľadávka medzi týmito subjektami zostala zrejme nevysporiadaná, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. V priebehu vzájomných sporov žalobcu a TAZ a.s. v likvidácii bolo vôbec pre nájomcov sporné, ktorému zo subjektov majú platiť samotné nájomné. Skutočnosť, že medzi správcami prebiehali tieto spory, nemožno dávať na ťarchu nájomcov, ktorí byty alebo nebytové priestory užívali, platili za užívanie riadne úhrady a nemali možnosť ovplyvniť súdne konania. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby je nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, ďalej uvádzané skutočnosti nasvedčujú účelovosti konania žalobcu, účelovosti usporiadania vlastníckych a iných vzťahov, ktoré nemôžu byť na ťarchu tretej osoby. V neposlednom rade samotný zápis žalobcu ako vlastníka bol až dôsledkom súdnych rozhodnutí. Zmätočnosť je daná aj skutočnosťou, že síce zápisy v katastri nehnuteľnosti boli a sú či už na TAZ a.s. alebo v súčasnosti na žalobcu, avšak v čase uzavretia sporných zmlúv vo veci 44Cbi 6/2007 rozhodnuté nebolo. Teda pokiaľ aj je žalobca v súčasnej dobe vedený ako vlastník nehnuteľností a z toho je odvodená jeho aktívna legitimácia /výpis z katastra nehnuteľností je záväzný/, právna neistota pretrváva i vo vzťahu k ostatným nájomcom a nemôže byť na ťarchu žalovaného. Dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Ostatné žalovaným udávané dôvody preto súd neuvádza ako dôvody svojho rozhodnutia a okolnosti uzatvárania jednotlivých zmlúv /prevody, postúpenie pohľadávky a pod./, spory správcov TAZ š. p. a TAZ a.s., ktoré uviedol len pre úplnosť na ozrejmenie zrejmej účelovosti až šikanóznosti podanej žaloby. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že bol v spornom období založený právny dôvod na užívanie predmetu nájmu nájomcom titulom nájomnej zmluvy, ktorú bol s poukazom na uvedené JUDr. Pohovej oprávnený uzavrieť ako správca vlastníka, ktorý naviac z titulu správcu bol povinný sa o majetok i starať/, ktoré právo žalovaný využíval. Ak aj v neskoršom období nastali skutočnosti, ktoré mali za následok zmenu právnych vzťahov, nemožno v rozhodnom období konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, toto mohlo vzniknúť na strane subjektu, ktorý priestory žalovanému prenajal, prípadne ďalšiemu subjektu, s ktorým bol žalobca v akomkoľvek vzťahu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by na strane žalovaného, ktorý subjektu označenému v nájomných zmluvách riadne poskytoval dohodnuté plnenia, došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. zákona. Žalobca v čase uzavretia nájomných zmlúv nebol nesporným a nepochybným vlastníkom nehnuteľností, teda žalovaný plnil zmysle riadne uzavretej zmluvy v prospech vtedajšieho vlastníka, vedeného na katastri nehnuteľnosti . Ak teda došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, nie na strane žalovaného, ktorý z tohto dôvodu nie je pasívne legitimovaným účastníkom. Potrebné je tiež konštatovať, že všetky ďalšie kroky žalobcu /zmluvy o postúpení pohľadávok, spätné prevody, predaj časti podniku/ sa javia ako účelové a smerujú k zastieraniu skutkového stavu veci z hľadiska ich celkovej neprehľadnosti a neúčelnosti v neprospech nájomcov či už bytov alebo nebytových priestorov. Žalobca nepreukázal, že by v období od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009 to bol práve on, na úkor koho sa žalovaný obohatil, resp. že by sa vôbec žalovaný obohatil. Žalovaný platby realizoval účastníkovi právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Žalovaný so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto bezdôvodne obohatil, mohol to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ v tom čase držal, teda TAZ a.s. v likvidácii. Táto spoločnosť má potom bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Neboli preukázané zákonné podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, a to vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného /zväčšenie jeho majetku/, a súčasné zmenšenie majetku žalobcu zo strany žalovaného, ktoré dve skutočnosti musia byť splnené súčasne. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a bolo potrebné ju zamietnuť.
S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby sa súd námietkou premlčania nezaoberal.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal trovy konania titulom právneho zastúpenia, za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, pojednávanie 9. 6. 2011, 8. 9. 2011, vyjadrenie zo dňa 18. 10. 2011, pojednávanie 25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2011, pojednávanie 9. 6. 8. 9. 2011, vyjadrenie 18. 10. 2011, pojednávanie 25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2011, pojednávanie 6. 12. 2011 á 605,81 eur, paušál 8x za r. 2011 á 7,41 eur, strata času za 16 začatých polhodín Bratislava - Trnava a späť na pojednávania/ 16x12,35 eur /cesta Trnava-Bratislava na pojednávania 9. 6. 2011, 8. 9. 2011, 25. 10. 2011, 6. 12. 2011 za 16 začatých polhodín/, t. j. 197,60 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť na pojednávania vozidlom Audi A4 pri celkovej vzdialenosti 120 km, cene benzínu 1,48 eur/liter a priemernej spotrebe 7,1 l/100 km spolu 138,28 eur, DPH 20%, po rozhodnutí prvostupňového súdu - vyjadrenie k odvolaniu, doplnenie vyjadrenia, pojednávanie 31. 10. 2013, 9. 1. 2014 a 4. 3. 2014 - 5 úkonov á 605,81 eur, jedna odmena v 1-ici 25. 3. 2014, t. j. 302,91 eur, paušál 2x7,63 eur v roku 2012, 1x7,81 eur v r. 2013, spolu paušál 47,19 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť za 4 začaté polhodiny na pojednávanie 31. 10. 2013 - 4x13,01 eur = 52,04 eur, 12 začatých polhodín na pojednávania 9. 1. 2014, 4. 3. 2014, 25. 3. 2014 3x(4 x 13,40 eur) = 160,80 eur, spolu strata času 212,84 eur, cestovné náhrady za použitie vozidla Audi A4 - 120 km, spotreba 7,1 l/100 km - 31. 10. 2013 pri cene PHM 1,451 eur/l vo výške 34,32 eur, dňa 9. 1. 2014 pri cene PHM 1,454 eur/l vo výške 34,35 eur, dňa 4. 3. 2014 pri cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27 eur, dňa 25. 3. 2014 pri cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27 eur, spolu 137,21 eur, DPH 20% vo výške, po vydaní rozsudku zo dňa 25. 3. 2014 trovy za vyjadrenie k odvolaniu, pojednávanie 11. 2. 2016 á 605,81 eur, paušál á 8,04 eur, strata času Bratislava - Trnava a späť za 4 začaté polhodiny 4x14,30 eur, spolu 57,20 eur, cestovné za vozidlo Kia Rio, EČ BL990LA 120 km pri spotrebe 5,00 l/100 km Bratislava - Trnava a späť pri cene PHM 1,17 eur vo výške 22,98 eur, v zmysle § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Zb.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92.942,92 eur a náhradu trov konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že skutočnosť, že žalovaný plnil inej osobe (nevlastníkovi), nezakladá zánik povinnosti plniť skutočnému vlastníkovi - úpadcovi, ktorému ako jedinému v rozhodnom období svedčalo právo prenajímať Internát a Ubytovňu. Aj napriek argumentácii žalovaného, že bezdôvodne sa mohla obohatiť TAZ, a.s. v likvidácii, ktorému ako domnelému poukazoval platby nájomného, žalobca nie je v tomto prípade v žiadnom právnom vzťahu s TAZ, a.s. v likvidácii. Je nesporné, že dlžníkovi (v tomto prípade žalovanému, ktorý užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu) zanikne povinnosť až splnením, a teda okamihom, keď dlžník splní riadne a včas, a teda keď sa plnenie (dlžná suma z titulu bezdôvodného obohatenia) dostane veriteľovi (žalobcovi), v žiadnom prípade nie inej osobe. Občiansky zákonník upravuje prípady, keď namiesto dlžníka môže plniť aj iná osoba napr. ručiteľ, nie je však prípustné plniť inej osobe ako veriteľovi s právnymi účinkami zániku záväzku splnením dlhu, a preto konštatovanie súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že argumentácia súdu o potrebe kumulatívneho splnenia podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe: a/získania bezdôvodného obohatenia, b/ protiprávnosti získania bezdôvodného obohatenia, majetkovej ujme iného subjektu, c/príčinnej súvislosti medzi bezdôvodným obohatením a majetkovou ujmou, je nesprávna a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že bezdôvodné obohatenie nie je zodpovednostným vzťahom, ani nie je založené na zodpovednostnom princípe, a názor súdu o protiprávnosti získania bezdôvodného obohatenia, zavinení a príčinnej súvislosti ako o podmienkach vzniku bezdôvodného obohatenie hraničí s flagrantným arbitrárnym a so zákonom nesúladným výkladom ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustálenou judikatúrou a odbornou literatúrou je všeobecne prijatý záver, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia nemusí ísť len o prípad získania určitej majetkovej hodnoty bezdôvodne obohateného, ale aj o prípad, keď sa jeho majetok nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal. Viera a dobromyseľnosť žalovaného v to, že plní oprávnenej osobe nemajú s uvedeným právnym posúdením veci nič spoločné, žalovaný by si mal uplatniť svoj nárok u povinnej osoby, ktorou je správca úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii.
K nájomným zmluvám uzatvoreným medzi žalovaným ako nájomcom a TAZ, a.s. v likvidácii ako prenajímateľom a k Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 25K/2/2007 zo dňa 29.01.2009, žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 1997, sp. zn. 1 Cdo 48/ 97, v ktorom súd riešil síce otázku vypratania bytu, ale právnym základom bolo posudzovanie neplatnosti nájomnej zmluvy: „Súd Odporcom v 2. až 7. rade uložil povinnosť predmetné byty vypratať... Svoje rozhodnutie v časti vyslovenia neplatnosti nájomných zmlúv odôvodnil ustanoveniami § 39 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nájomné zmluvy uzatvorené medzi odporcom v 1. rade a odporcami v 2. až 7. rade považoval za absolútne neplatné, nakoľko boli uzavreté v rozpore so zákonom. Žalovaný v 1. rade ich uzavrel v čase, keď už nebol prenajímateľom bytov, a preto nemohol vzniknúť nájom predmetných bytov v zmysle ustanovenia 4 685 ods. 1 OZ," Žalobca zdôrazňuje, že TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nebola vlastníkom Internátu a Ubytovne a teda ani nemohla vystupovať v pozícií prenajímateľa. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 44Cbi 6/2007 bolo vylúčenie veci (vrátane predmetných nehnuteľností) zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze a súd sa musel zaoberať otázkou preukázania práva žalobcu (v tomto prípade TAZ, a.s. v likvidácii) na vylúčenie zapísaného majetku zo súpisu podstaty. Takéto právo (ide o vlastnícke právo) preukázané súdu nebolo, a teda rozhodol v zmysle zákona tak, že žalobu zamietol. Je nesporné, že úpadca bol v rozhodnom čase (za ktorý žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie) vlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval žalovaný, že TAZ, a.s. (ani jej právni predchodcovia) neboli nikdy vlastníkmi týchto nehnuteľností a nevlastník nemohol s týmito nehnuteľnosťami disponovať a teda ani uzatvoriť nájomnú zmluvu a inkasovať nájomné. Nájomné zmluvy, ktoré boli týmto nevlastníkom uzatvorené, sú postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak aj tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu medzi úpadcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. (pričom žalobca okolnosti týchto prevodov vysvetlil tak konajúcemu súdu, mal na tieto úkony z dôvodu potreby zabezpečenia prevzatia správy bytov a ostatných nehnuteľností a zabezpečenia dodávky energií súhlas Ministerstva spravodlivosti SR ako aj konkurzného súdu), nárok z titulu bezdôvodného obohatenia bol oprávnený a povinný uplatňovať žalobca (v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 16.09.2011) a neobstojí ani argumentácia súdu o účelovosti, neprehľadnosti a zavádzaní súdu a žalovaného svojimi úkonmi, keď aj v zmysle rozhodnutia R 42 / 2002 : „ Aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno postúpiť v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Od oznámenia resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník (ten, kto má vydať bezdôvodné obohatenie) zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ust. § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha.“ Práve nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozsudku pri posúdení zásadnej otázky postihuje rozsudok inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej musí byť nadväznosť, tá sa musí prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko tento vzťah z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, je nepreskúmateľný a trpí tzv inou vadou konania (ZSP 5/2006, ZSP 5/2007, Zb. súdnych rozhodnutí 6 - 7/98Rc 111/98). V danom prípade konajúci súd svojim postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom opakovane podanom odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť, než aké uvádzal doposiaľ vo svojich predchádzajúcich odvolaniach. Žalovaný však považuje za potrebné v tejto veci, a to nie len vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, ale najmä vo vzťahu k samotnému konaniu a „nárokom" žalobcu uplatneným v konaní o tejto vecí, poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 3. 2016 a z neho zdôrazniť nasledovné: Predmetný nález sa týka namietaného porušovania ústavných práv sťažovateľa týkajúceho sa rozhodovania všeobecných súdov, vrátane odvolacieho súdu v tomto konaní, o otázkach nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, resp. (ne)platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva, v kontexte dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Hoci predmetom konania v tejto veci nie je spor o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, závery a dôsledky, ktoré z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajú, majú zásadný význam aj pre konanie o tejto veci. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vyslovuje názor, že ak je ústavne konformné pripustiť, že je nevyhnutné poskytnúť rovnakú právnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva
od nevlastníka - konajúceho v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (opatrenie konkurzného súdu a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností) - ako oprávnenému vlastníkovi, o to viac je potom nanajvýš žiadúce, ústavne konformné a spravodlivé priznať právnu ochranu aj tomu, kto konajúc v dobrej viere a v dôvere v správnosť rozhodovacej právomoci štátu, resp. jeho výkonnej či súdnej moci (orgán katastra a konkurzný súd) vstúpil do nájomného vzťahu s osobou (prenajímateľom v konkurze), ktorého vlastníctvo k predmetu nájmu do tej doby nikto - najmä nie oprávnený vlastník - nespochybňoval. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že žalovaný sa na jeho úkor skutočne bezdôvodne obohatil, keďže žalovaný za užívanie dotknutých nehnuteľností riadne platil ich oprávnenému držiteľovi. Žalovaný preto zotrváva a potvrdzuje započítací prejav, ktorý urobil v časti II bod 3.2. svojho vyjadrenia zo dňa 9. 5, 2014, a ktorým proti žalovanej pohľadávke na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu započítal sumu 92.942,92 eur, zodpovedajúcu zaplatenému nájomnému za žalované obdobie od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009 podľa nájomných zmlúv uzavretých s JUDr. Dušanom Pohovejom, správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a že dôvody odvolania žalobcu sú v tejto veci bezvýznamné a právne nároky ktorých zaplatenia sa domáha, neopodstatnené. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Trnave č. 166/29/2011-363 zo dňa 11. 2. 2016 v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, žalovanému priznal náhradu trov konania a žalobcu zaviazal na ich zaplatenie žalovanému.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu uviedol, že žalobca poukazuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze vo všeobecnej rovine konštatuje potrebu poskytnutia ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi, pričom je na konajúcom súde, aby sa zaoberal skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Žalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný analogicky poukazuje na predmetný nález, nakoľko predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu. Na rozdiel od uvedeného skutkového stavu sa Nález zaoberal problematikou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobromyseľným nadobúdateľom. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že akákoľvek analógia s ohľadom na nález je v tomto sporovom konaní vylúčená.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
11. Žalobca odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že žalovaný ako nájomca užíval predmetné nehnuteľnosti na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov uzatvorených so spoločnosťou TAZ, a.s. ako prenajímateľom, ktorá však nebola ich vlastníkom, ako to bolo konštatované v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 44Cbi/6/2007, a preto sú tieto zmluvy postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti, čím sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu v období od 1.3.2008 do 30.4.2009 bezplatným
užívaním nehnuteľností, nakoľko spoločnosť TAZ, a.s., ktorá nebola ich vlastníkom a teda nemohla byť prenajímateľom, nebola oprávnená na prijímanie platieb nájomného od žalovaného ako nájomcu a teda žalovanému zanikne jeho povinnosť platiť nájomné až splnením riadne a včas, keď sa plnenie (dlžná suma z titulu bezdôvodného obohatenia) dostane veriteľovi, teda žalobcovi a nie inej osobe.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti nároku voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenia a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Obchodný zákonník nemá vlastnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, a preto sa aplikujú aj na bezdôvodné obohatenia vzniknuté podľa Obchodného zákonníka príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenia získané vo väzbe na existenciu právneho úkonu, tým je potrebné sa zaoberať ako predbežnou otázkou najmä v súvislosti na právne dôsledky daného vzťahu, čo má potom význam aj pre posúdenie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, ale aj toho, či v danej veci pôjde o vzájomné plnenie, ktoré je podmienené plnením druhej strany. Je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu. Z neplatnej zmluvy sú zmluvné strany si povinné vrátiť vzájomne všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, keď túto povinnosť majú len účastníci daného zmluvného vzťahu. Pri neplatnej zmluve sa rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou. Podstatným znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo mu bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, napr. plnenie v omyle alebo šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. O plnenie bez právneho dôvodu nepôjde vtedy, ak pre plnenie existoval právny dôvod. Za bezdôvodne obohatenie sa považuje aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, v prípade bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu ide o stav, že došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa neskôr ukázala ako neplatná. Dôsledkom neplatnej zmluvy je povinnosť zmluvných strán navzájom si vrátiť všetko čo plnením zo zmluvy nadobudli. Zo zákona teda vyplýva, že ak ide o plnenie z neplatnej zmluvy, vzájomnú povinnosť vrátiť plnenie majú iba zmluvné strany. Nie je významné, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj na úkor niekoho iného tretieho. Teda vecná hmotnoprávna legitimácia je daná len zmluvným stranám (rozhodnutie ÚS ČR vo veci spisová značka I.ÚS 383/05, sp. zn. III.ÚS 366/05, 23Cdo/2021/2012 NS ČR). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko pre plnenie a to platenie nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného existoval právny dôvod a to zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré žalovaný ako nájomca uzatvoril so spoločnosťou TAZ, a.s. ako prenajímateľom, ktorý v tom čase bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré nájomné zmluvy sa neskôr ukázali ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako to konštatoval sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie s odôvodnením, že nakoľko TAZ, a.s. nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a teda nemohol predmetné nehnuteľnosti prenajímať a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Trnava spis. zn. 44Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.
Ak ide o plnenie z neplatnej zmluvy, povinnosť vrátenia plnenia majú len zmluvné strany. Ak by sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho, nakoľko nebol zmluvnou stranou predmetných zmlúv o nájme nebytových priestorov, žalobca by nemohol byť vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie aktívne vecne legitimovanou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.
O bezdôvodné obohatenie by išlo v prípade, ak by niekto užíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, teda bez toho, aby bol ich vlastníkom a tieto by prenajímal a prijatím plnenia titulom nájomného by sa bezdôvodne obohatil, čo však nie je daný prípad.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené tvrdenia opodstatnenosti podanej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a preto tak, ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).