Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-417-2016.pdf
PDF · 73.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/417/2016
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Quantum Credit, a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, proti povinnému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., I. XXX/XX, o vymoženie 335,67 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
III. Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 02.09.2016 spísaným do zápisnice súdnym exekútorom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 335,67 € s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.03.2016, č. k. 2C/56/2015-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2016 a vykonateľnosť dňa 17.05.2016 do výroku I..
(2) Lustráciou povinného v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.12.2016, sp. zn. XD/XXX/XXXX-XX, Dnot 236/2016 súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX (po začatí exekučného konania) zomrel a konanie bolo zastavené, pretože povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2017.
(3) Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2017 si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania spolu v sume 21,78 €, ktoré špecifikoval ako odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice podľa § 21a vo výške 16,60 €, náklady na poštovné za žiadosť o poverenie vo výške 1,55 € a DPH vo výške 3,63 €, spolu trovy konania vo výške 21,78 €.
(4) Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
(5) Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
(6) Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
(7) Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
(8) Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX (teda po začatí exekučného konania dňa 02.09.2016), teda stratil právnu subjektivitu ako aj procesnú subjektivitu. Uznesením zo dňa 30.12.2016, sp. zn. XD/XXX/XXXX-XX, Dnot 236/2016 bolo dedičské konanie zastavené, pretože povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.
(9) Z dôvodu, že povinný po začatí exekučného konania stratil procesnú spôsobilosť a nemá žiadneho právneho nástupcu, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
(10) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(11) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(12) Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
(13) Podľa § 37 ods. 1 veta druhá EP v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
(14) Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
(15) Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(16) Týmto rozhodnutím sa exekučné konanie končí. V súlade s § 262 ods. 1 CSP musí preto súd rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania oprávneného a povinného skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch (procesných) stranách. V danej veci súd konanie zastavil z dôvodu, že povinný zomrel po začatí konania a žiadny subjekt sa nestal nositeľom povinností, ktoré sú predmetom tohto konania. Z procesného hľadiska má teda súd za to, že zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať ani jednému z účastníkov konania a preto oprávnenému ani povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
(17) Ak je exekučné konanie zastavené pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi (pred začatím exekúcie v užšom zmysle), nepatria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 EP, pretože konanie sa do štádia exekúcie ešte nedostalo. Patrí mu však odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času za výkon exekučnej činnosti podľa § 196 EP (pretože exekučná činnosť je širší pojem ako samotná exekúcia a zahŕňa aj úkony vykonané po začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie), a to za tie úkony, ktoré vykonal do doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (pôjde najmä o náhradu hotových výdavkov, prípadne aj o odmenu za ďalšiu činnosť
súdneho exekútora). Súdnemu exekútorovi patrí pri rozhodovaní postavenie účastníka konania, pretože sa rozhoduje o jeho subjektívnych právach.
(18) Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške 21,78 €. Pri skúmaní procesnej zodpovednosti pri zastavení konania súd zistil, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 02.09.2016, pričom oprávnený nemohol predvídať smrť povinného dňa 23.10.2016 a preto mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. Zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani povinnému, ktorý zomrel. Povinný navyše ani nemôže uhradiť trovy konania súdneho exekútora, keďže mu v konaní nemožno priznať práva ani ukladať povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na uhradenie trov exekučného konania súdneho exekútora, súd mu náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/ a písm. m/ CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.