Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-8T/96/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. novembra 2017 rozhodol

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodzuje obžalovaného U.. J. I., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D. S., Y. XX, starobný dôchodca spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 1Pv 415/14 zo dňa 26.8.2015 pre skutok, ktorý okresný prokurátor Košice II kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak,

že

v Košiciach na ul. S. č. X dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase uzavrel s A.. J. I. ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej vystavil vlastnú zmenku v prospech A.. J. I. znejúcu na sumu 10.000,- EUR a ktorú sa zaviazal zaplatiť do 30.11.2010, kde potvrdil, že nie je v hmotnej núdzi a zároveň uviedol, že je majiteľom viacerých nehnuteľností, pričom už v čase pôžičky vedel, že túto zaplatiť nedokáže, nakoľko mal vedomosť o tom, že sú proti nemu vedené viaceré exekučné konania a na sumu značne prevyšujúcu výšku pôžičky, pričom poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ nevrátil, čím poškodenému A.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., S. č. X spôsobil škodu vo výške 10.000,- EUR,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd poškodeného A.. J. I. T.. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D., ul. S. č. 3 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Vzájomný obchodný vzťah medzi obžalovaným a poškodeným vznikol dňa 19.10.2003, keď si obžalovaný od poškodeného požičal 800.000 Sk. O tejto pôžičke spolu napísali zmenku. Túto podpísanú zmenku aktualizovali každý rok po odpočítaní zaplatenej sumy v hotovosti. V roku 2010 bol stav pôžičky vo výške 10.000 Eur, o čom vlastne spísali poslednú zmenku k dátumu 29.1.2010. Od uvedenej doby obžalovaný splácal poškodenému pôžičku a k 30.11.2010 mu ostal dlh voči poškodenému 8.000 Eur. Ďalej mu už obžalovaný nesplácal. Obžalovaný poprel, aby poškodeného uviedol do omylu, pretože okrem čiastky 800.000 Sk mu poškodený ďalšie peniaze nepožičiaval a na tejto sume bola vyhotovená zmenka.

Svedok - poškodený A.. J. I. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred 15 rokmi sa zoznámil s obžalovaným. Boli priatelia, spolu chodili na dovolenky. Poškodený obžalovanému požičiaval menšie sumy od 5 do 10 tisíc Sk, ale obžalovaný mu stále peniaze vrátil. Začiatkom roka 2010 opäť prišiel obžalovaný za poškodeným a potreboval požičať finančné prostriedky na zakúpenie stavebného materiálu vo výške 2.000 Eur s tým, že ich vráti do 4.5.2010, o čom spísali aj písomné potvrdenie. V ten istý mesiac mu povedal, že zlacnel nejaký stavebný materiál a nech mu opäť požičia 10.000 Eur a že tieto mu vráti do júla 2010 a v prípade komplikácií do októbra 2010. Pýtal sa obžalovaného, aká je jeho finančná situácia, či nemá dlhy a či nie je v hmotnej núdzi. On mu povedal, že ak sa mu rozbehnú stavebné práce, nebude mať problém mu finančné prostriedky vrátiť. Dňa 29.1.2010 dal obžalovanému 10.000 Eur a v ten istý deň podpísali zmenku na sumu 10.000 Eur s tým, že finančné prostriedky obžalovaný vráti do 30.11.2010. Toto všetko sa udialo za prítomnosti manželky poškodeného M. A. I.. Ku dňu výsluchu mu obžalovaný finančné prostriedky nevrátil.

Svedok U. I. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného, pretože spolu u jeho otca hrávali karty. Vedel o tom, že jeho otec požičal obžalovanému finančné prostriedky, on ich vybral z trezoru, pretože má realitnú kanceláriu. Svedok uviedol, že vedel, že obžalovaný podniká v oblasti stavebníctva a peniaze potreboval na preklenutie finančnej insolventnosti. Otec sa mu neskôr sťažoval, že obžalovaný nedodržal slovo a finančné prostriedky mu nevrátil.

Svedkyňa M. A. I. vo svojej výpovedi uviedla, že koncom januára 2010 obžalovaný bol u nich doma, pretože ona im podávala kávu. Obžalovaný prevzal peniaze od jej manžela, vložil si ich do tašky a niečo písal. Svedkyňa potvrdila, že už predtým jej manžel požičal obžalovanému 2.000 Eur.

Svedok U. D. uviedol, že konkrétne sa k trestnej činnosti obžalovaného nevie vyjadriť. Obžalovaného pozná ako seriózneho človeka, pričom spolu chceli podnikať v oblasti výstavby apartmánových domov vo Vysokých Tatrách.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že na č.l. 4 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zmenka z roku 2008 spísaná medzi obžalovaným a poškodeným a taktiež zmenka zo dňa 29.1.2010. Na základe hore uvedenej zmenky Okresnú súd Košice I svojim rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 pod sp.zn. 32Zm 14/2011 vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviazal obžalovaného k zaplateniu sumy 10.000 Eur a táto suma predstavuje škodu, ktorá je v skutku obžaloby OP Košice II.

Okresný súd Košice II sa nestotožnil s názorom OP Košice II, pokiaľ ide o spáchanie obžalovaného skutku a jeho právnu kvalifikáciu. Z výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní súd dospel k právnemu názoru, že skutok uvedený v obžalobe OP Košice II sa síce stal, avčak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, alebo nie je trestným činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, sp.zn. 7To 50/2017 zo dňa 14.6.2017 súd opätovne prehodnotil vykonané dokazovanie v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní a stotožnil sa s dôkaznou situáciou, ako ju vyhodnotil Krajský súd v Košiciach. Je nepochybne preukázané v konaní, že nárok poškodeného na náhradu škody bolo právoplatne rozhodnuté v civilnom konaní na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 32Zm 14/2011 a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.2.2013. Keďže v konkrétnom prípade mal poškodený právoplatné rozhodnutie, t.j. exekučný titul na uplatnenie pohľadávky voči obžalovanému a keďže obžalovaný dobrovoľne uvedenú čiastku vo výške 10.000 Eur nezaplatil, nič mu nebránilo, aby sa so svojou pohľadávkou obrátil na exekútora, aby formou exekúcie voči obžalovanému vymáhal dlžnú pohľadávku na základe právoplatného exekučného titulu zmenkového platobného rozkazu. Je nežiadúce, aby obchodno - právne vzťahy medzi účastníkmi konania boli nahradené trestno - právnym konaním. Takýto postup v konaní je v rozpore so zásadou „ultimo ratioru". Taktiež súd vychádzal pri rozhodovaní aj zo zásady prekážky rozhodnutej veci „res iudicata", keďže v tejto trestnej veci predchádzalo civilné konanie a bol vydaný zmenkový platobný rozkaz.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k právnemu záveru, že je neprípustné, aby civilné konanie o náhrade pôžičky bolo nahradzované trestným konaním a aby bez právneho dôvodu orgány činné v trestnom konaní v uvedenej trestnej veci v rozpore s reálnou dôkaznou situáciou ďalej konali, čo v konkrétnom prípade ani nemalo dôjsť k prijatiu obžaloby.

Súd sa taktiež opieral aj o zásadu „dôkazného bremena", pretože v zmysle Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 priniesol odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho konania, s čím je spojené dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokazovanie viny obžalovaného.

Ak má prokurátor niesť zodpovednosť za dokazovanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa", ktorá v zásade patrí prokurátorovi a aby svojim rozhodnutím po predbežnom prejednaní, resp. preskúmaní obžaloby uviedol, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní a ako musí byť odôvodnená obžaloba, aby obstála pri uznaní viny.

Sankciu v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom OP Košice II v súdnom konaní a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam a následne oslobodenie obžalovaného spod obžaloby OP Košice II sp.zn. 1Pv 415/14 zo dňa 26.8.2015 pre skutok, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., pretože skutok nie je trestným činom.

Keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd v zmysle § 288 ods. 3 Tr.por. poškodeného A.. J. I. T.. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.